Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 10, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917200854
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917200854.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Mýtna48,zastúpenéhoJUDr.JánomŠoltésom-advokátom,sosídlomvBratislave,Mýtna48
proti žalovanému: F. R., V.. XX.XX.XXXX, P. P., X. XXX/XX, o zaplatenie 6.542,40 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 10Csp/17/2017 - 59 zo dňa 17.

januára 2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a IV. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.424,56 Eur, 8,25% ročný úrok z omeškania zo
sumy 2.424,56 Eur od 20.03.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 554,18 Eur s príslušenstvom.
III. V prevyšujúce časti sa žaloba z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 16.01.2017, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.542,40 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o
pôžičke č.XXXXXXX zo dňa 25.02.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku, ktorú
riadne nesplácal, pričom dlh predstavuje žalovanú sumu.

3. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 554,18 eur s príslušenstvom späť, súd prvej
inštancie v zmysle ust. § 144 , § 145 CSP, konanie v tejto časti zastavil (výrok č. II.).

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie konštatoval, že
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.04.2017, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Karadžičová 8, 821 08 Bratislava, ako postupníkom, bola pohľadávka žalobcu
Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je
predmetom tohto konania, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154,
so sídlom Karadžičová 8, 821 08 Bratislava, ako postupníkovi. Okresný súd Trebišov uznesením
10Csp/17/20167-29 zo dňa 24.07.2017 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2017.5. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným
dňa 25.02.2012 zmluvu o pôžičke pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú
sumu pôžičky vo výške 16.147,15 Eur na kúpu tovaru, ktorú sa žalovaný v zmysle zmluvných dojednaní

zaviazal zaplatiť v pravidelných 95 mesačných splátkach v sume 174,90 Eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil
sumu 3.563,66 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku,
resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, v súlade so Zmluvou a podmienkami k zmluve, právny
predchodca žalobcu 25.01.2014, listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil.

6. Po právnom posúdení veci v zmysle § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 9
ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že v danom
prípade ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské
vzťahy s odkazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, ktoré aj citoval a preto posudzoval platnosť
dojednania spotrebiteľského úveru, pričom dospel k záveru, že pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy

o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 25.02.2012 dôsledne neaplikoval citované ust. § 9 ods. 1 písm. f), j) a
k) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, nie je
uvedená výslovne doba trvania potom, nie sú uvedené všetky predpoklady, ktoré boli použité pri výpočte
RPMN, pričom v zmluve je uvedená výška priemernej hodnoty RPMN - 18,77 % a absentuje údaj o
termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom, čím je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

7. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi
patrí právo na zaplatenie sumy, ktorú skutočne vyčerpal a preto zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť

sumu 2.424,56 eur s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú s poukazom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s odkazom na § 255 ods. 2 CSP.

9. Proti výrokom rozsudku pod číslom I. až IV. podal odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby odvolací
súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, eventuálne ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne ako
nedôvodnú. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

10. Apeloval na to, že žalovanému nebola suma vo výške 3.455,45 eur reálne odovzdaná, čo žalobca

vôbec nepreukázal, keďže ide len o súčet neuhradených záväzkov, ktoré ako je súdu dobre známe
obsahujú nároky, ktoré sú v rozpore so zákonom, a to zmluvné pokuty, náklady na vymáhanie
pohľadávky a tiež zmluvné úroky, na ktoré však právny predchodca žalobcu nemal nárok. Preto mal súd
prevej inštancie žalobcu vyzvať na preukázanie uplatneného nároku, a to predložením zmlúv o pôžičke
pod evidenčným číslom XXXXXXX, XXXXXX D. XXXXXXX, ako aj na špecifikáciu súčtu dlžných súm

vo výške 3.455,45 eur. Ďalej poukazoval na to, že zmluva je neplatná, keďže schválená výška pôžičky a
celkovásumapôžičkynepreukazujújednoznačnereálnuvýškuúveruazmluvaopôžičkeanineobsahuje
zmienku o tom, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a či
tak učinil a či má nárok na jednorazové zaplatenie dlžnej sumy s odkazom na § 53 ods. 9 OZ, keďže
pre nedodržanie podmienok v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, má žalobca nárok len na splátky zročné

od 20.01.2014 do 20.12.2016 v celkovom počte 35 a vo výške 2.378,25 eur, keďže neuhradené splátky,
ktorých zročnosť nastala pred 16.01.2014 sú už premlčané. Uviedol, že na splátky, ktorých zročnosť
nastala po 16.01.2017, žalobca nemá nárok, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Apeloval
na to, že už v plnom rozsahu uhradil zákonom uplatnené nároky titulom zmluvy o pôžičke a preto žalobca
naviac nemá nárok.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcomzust.§379a§380ods.1,2CSP,zhľadiskauplatnených
odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP s tým, že z obsahu odvolania vyplývaaj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.

13. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd vychádzal z
uplatnených odvolacích dôvodov žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania vyplýva uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365
od 1 písm. d/ CSP t.j. nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov
SR 1/2016).

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Odvolací súd konštatuje naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov.

19. Odvolací súd uvádza, že štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je od 01. 07. 2016 upravená
v ust. § 220 CSP.

20. Čo sa týka nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd v tomto
smere poukazuje na dôvodne uplatnené odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa neodôvodnenia
konkrétnych uplatnených nárokov, keďže súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel sčasti, aj keď
nemal jednoznačne preukázanú dôvodnosť uplatnených nárokov so zreteľom na ich špecifikáciu zo
strany žalobcu, aj keď ide o konanie spotrebiteľského charakteru a žalovaný je spotrebiteľ, pričom jeho

postavenie vyžaduje zvýšenú súdnu ochranu.21. Odvolací súd konštatuje, že bez špecifikácie a konkretizácie uplatneného nároku zo strany žalobcu
súd prvej inštancie nemohol žalobe žalobcu sčasti vyhovieť, čím je rozhodnutie súdu v napadnutom
vyhovujúcom výroku nepreskúmateľné.

22. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92
Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.
č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného

oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania /od 01.07.2016 strany sporu) na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie,
to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je
spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355

CSP), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje
žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne
nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa
kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom
konaní úspešný.

23. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré

skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zákonom
predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú
pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti
(skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov -
podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy,

ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov,
pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu
dokazovania,zložitostizisťovaniaskutkovéhostavuveci,množstvunávrhovstránnavykonaniedôkazov
a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti

(skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety),
ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne
posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.
alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto

ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

25. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi
konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

26. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z
jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom rozpore
s vykonanými dôkazmi (listinnými).

27. So zreteľom na komentár k § 220 CSP je podľa nového procesného podpisu do odôvodnenia
potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti. Je však povinný súd prvej inštancie vyhodnotiť
dôkaznú situáciu. Odôvodnenie nie je súhrnom súdneho spisu, preto sa v ňom nemajú opisovať
kompletné svedecké výpovede ani texty listinných dôkazov, obsahom hodnotenia dôkazov je totižopísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké
zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Celé odôvodnenie musí mať logickú
postupnosť (konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom predstavuje spojené nádoby).

Najskôr je vhodné uviesť dôkazy, z ktorých vyplynuli rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia. Pre prípad
rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny dôkaz považuje za vierohodný a iný nie, je pritom povinný
vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 základných
princípov CSP a § 191 ods. 1 CSP, pričom aj tento princíp je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi
skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia

dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nemožno pripustiť neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich
k jednostranným záverom a potom vyhlásiť rozsudok (pozri nález I.ÚS 114/2008).

28. Odvolací súd z akceptovanej judikatúry odôvodnenia rozsudku poukazuje na stanovisko Rc 4/1968,
nakoľko odôvodnenie rozsudku musí sledovať účel vyložiť opodstatnenie a zákonnosť a napokon aj
spravodlivosť záverečného úsudku súdu. Odôvodnenie rozsudku je prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia z hľadiska možnosti preskúmať rozhodnutie na podklade
opravného prostriedku.

29. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie so zreteľom na čl. 46 ods. 1 Ústavy zavedenej zák.
č. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) a vzhľadom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, je treba konštatovať, že v tomto spore ide o nepreskúmateľný rozsudok. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s Ústavným
právom zakotveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR tak ako citované ústavné práva
ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru (viď uznesenie ÚS SR sp.zn. II.ÚS
4/1994 z 19.1.1994, I.ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods. 1, 2 CSP, ktorým

sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým
postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces.

30. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, keďže je sporná konkrétnosť uplatneného nároku
so zreteľom na jeho nešpecifikáciu v kontexte odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd zrušil

napadnutý výrok rozsudku pod č. I. v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania, nakoľko s
ním úzko súvisí v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

31. V zmysle § 391 ods. 2., 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť
vytýkané nedostatky a vo veci rozhodnúť v zmysle od 01.07.2016 účinných procesných ustanovení CSP,
rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a so zreteľom na konkrétne odvolacie námietky žalovaného,
a to tak, aby rozhodnutie súdu po každej stránke spĺňalo zákonné náležitosti riadneho odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).