Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118200035
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118200035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnom spore žalobkyne: F.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. G. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Občianske
združenie OPOS, so sídlom Trenčianska Teplá, ul. A. Hlinku č. 1084/24/A, IČO: 51 147 688, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752,
zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 817,50
eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/1/2018-161 zo dňa 29. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 817,50 eur,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ktorým žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta, zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 41Csp/1/2018-161 zo dňa 29.11.2018 rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi (ďalej „žalobkyni") sumu vo výške 817,50 eur, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 03.01.2018 sa žalobkyňa domáhala
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 817,50

eur titulom bezdôvodného obohatenia a 800 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia
odvodzujúc nárok z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 8500116651 zo dňa
27.05.2015 na základe ktorej jej bol poskytnutý úver.
Súd pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. c/, t/,
v/, ods. 5, 6 Občianskeho zákonníka, § 479 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, g/, h/,
l/, § 9 ods. 2, 13, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z."), § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457,

§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej
len „zákona o ochrane spotrebiteľa"), § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/, ods. 3, § 8 ods. 3, 4 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Konštatoval, že žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebozamestnania.Vychádzalpretozustanovenízák.č.129/2010Z.z.adospelkzáveru,žezáväzkovývzťah,
ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na
predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Právny vzťah založený úverovou

zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský. Keďže v prípade zmluvy sa jedná o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. súd najskôr ex offo zisťoval, či predmetná
zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Jej preskúmaním zistil,
že v tejto absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru - termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov(§9ods.2písm.k/-vzmluvejetotižuvedenýlenpočetsplátok,výškasplátokavšakabsentuje

údaj termínov splátok), doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. - ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo
splatnosť úveru počtom 42 mesačných splátok nemožno považovať za konformné so zmyslom a účelom
sledovaným takto podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ musí pri danej
forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne
vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom,

mesiacom a rokom), ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN") a celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Vzhľadom na uvedené, z dôvodu
absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ zák. č. 129/2010 Z. z. sa v zmysle § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010Z.z.poskytnutýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Okresnýsúdvtomtosmereďalej
uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom musia

byť obsiahnuté priamo v zmluve. Aktom, ktorým by boli dojednané náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010
Z.z.niesúpodľajehonázoruanizmluvnépodmienky,čiinélistinytvoriaceprílohuzmluvy.Pretotvrdenie
žalobcu (správne žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) ohľadne obsahu podstatných náležitostí
zmluvy v previazaných komponentoch v podobe Všeobecných obchodných podmienok, oznámenie o
schválení úveru považoval súd za právne bezvýznamné. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby

nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru;
nesmú však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti.
Rovnako mal súd za to, že pre konštatovanie splnenia obligatórnej náležitosti, vychádzajúc z právneho
záveru o nutnosti zahrnutia obligatórnych náležitosti priamo do zmluvy, nepostačuje ani existencia
oznámenia o schválení úveru. Zastával názor, že v prípade spotrebiteľských zmlúv, prípadne vzhľadom

aj na ochranu spotrebiteľa je žiaduce a súladné so zákonom všetky obligatórne náležitosti ustanoviť
priamo do zmluvy a nie do iných listinných dokumentov, bez ohľadu na ich formu či názov. Naviac z
vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé, že oznámenie o schválení úveru je podpísané iba
žalovaným. Vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. nemohol vzniknúť zákonný nárok na
zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak

vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru, t. j. skutočne
poskytnutých finančných prostriedkov úveru 999 eur.
Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služieb č. 8500116651 zo dňa 27.05.2015 súd dospel k záveru o jej
absolútnej neplatnosti v súlade s § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Odplatu za poskytnutie

služby v celkovej výške 1.082,34 eur považoval vzhľadom na výšku úveru (čistej istiny) 999 eur za
neprimerane vysokú. Dohodu, ktorá oprávňovala žalovaného na takúto neprimeranú vysokú odplatu,
súd vyhodnotil ako neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatnú. Vopred pripravenou
dohodou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť, resp. meniť, si žalobkyňa zhoršila ako spotrebiteľ
svoje zmluvné postavenie s tým, že platila za služby, ktoré jej žalobca (správne žalovaný - poznámka

odvolaciehosúdu)priuzatváranídohodyneposkytol,resp.žalobkyňaplatilazaslužby,ktorévbudúcnosti
ani nemusel využiť, resp. v čase poskytnutia úveru a uzavretia predmetnej dohody nebolo žalobcovi
zrejmé, či takúto službu vôbec reálne využije. Dohodu o poskytnutí služieb je potrebné považovať
za neplatný právny úkon, za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Pokiaľ Dohoda o poskytovaní
služieb bola ako samostatná listina, ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanie. Napokon v

konaní nebolo preukázané, či žalobkyňa balíček služieb poskytnutých predmetnou dohodou skutočne
aj využila napriek tvrdeniu, že niektoré sa poskytujú automaticky. Z tejto dohody zároveň nevyplýva
možnosťvráteniačizapočítaniaodplatyvprípadenevyužitiapredmetnýchslužieb,čopodľanázorusúdu
možno považovať za nekalú obchodnú praktiku v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ochrane
spotrebiteľa. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že žalovaný v súlade s Dohodou o poskytnutí služieb

žalobkyni plnil, resp. nebolo preukázané vzájomné plnenie medzi stranami sporu, neprichádza do úvahy
ani aplikácia § 457 Občianskeho zákonníka. Naviac súd upriamil zvlášť pozornosť na čl. 1 bodu dohody,
podľa ktorého žalobkyňa mala právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých
služieb avšak tým nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu, ktorú súd považoval za rozpornú s dobrýmimravmi. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia považoval za potrebné uviesť, že balíček služieb
poskytnutý predmetnou dohodou možno posúdiť ako bežné služby, ktoré banky či nebankové subjekty
poskytujú a ktoré by mala pokrývať odplata za úver, ktorá v danom prípade predstavovala celkovú

sumu 111 eur. Nejednalo sa o nejaké špecifické či finančne náročné, bežne neposkytované služby
poskytované zo strany žalovaného. Súd dodajúc mal za to, že odplata za poskytnuté služby mala byť
jednoznačne zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g/, h/ a l/ zák. č. 129/2010
Z. z. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju skutočnej RPMN,
pretože ak by bola odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by bola oveľa vyššia

ako bola prezentovaná. Zároveň možno považovať praktiku žalovaného, ktorý oddelil zmluvu o úvere od
Dohody o poskytovaní služieb, čím došlo k uvedeniu nesprávnej výšky celkových nákladov a tým pádom
aj nesprávnej výšky RPMN, za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 písm. b/ zákona
o ochrane spotrebiteľa. Aj z dôvodu nesprávnej výšky celkových nákladov a tým pádom aj nesprávnej
výšky RPMN je poskytnutý úver jednoznačne bezúročný a bez poplatkov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia

vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobkyni. Pri zisťovaní rozsahu
bezdôvodného obohatenia vychádzal z prehľadu prijatých platieb, z ktorého vyplýva, že žalovaný na
základe predmetnej zmluvy o úvere vyplatil žalobkyni celkovo sumu 999 eur a táto uhradila k zmluve
celkovo sumu 1.816,50 eur, t. j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru preplatila žalobkyňa žalovanému sumu 817,50

eur. Táto suma predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, získaný plnením
bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobkyni vydať.
Súd sa zaoberal aj námietkami vo vzťahu k neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 27.05.2015
vcelku avšak tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné majúc za to, že predmetná úverová zmluva
bola uzavretá ako celok platne, je teda platným právnym úkonom v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere v súlade s § 497 Obchodného zákonníka.
Žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky do určitej výšky. Žalobkyňa sa zaviazala tieto finančné
prostriedky žalovanému vrátiť spolu s úrokmi. Aj vychádzajúc z judikatúry o primárne zachovávaní
platnosti právnych úkonov, súd predmetnú zmluvu nevyhodnotil vcelku ako neplatný právny úkon.
Žalobkyňa finančné prostriedky na základe predmetnej zmluvy o úvere čerpala.

Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie súd tento nárok žalobkyni nepriznal, dospiac k záveru,
že táto tomto smere neuniesla ani bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákon. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.". V danej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na bezdôvodné
obohatenie vo výške 817,50 eur a nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur, celkove tak sumu

1.617,50 eur (100 %). Žalobkyňa bola úspešná v uplatnenom nároku 817,50 eur (50,54 %) a žalovaný
úspešný v rozsahu 49,46 %. Pomerný úspech žalobkyne tak bol vo výške 1,08 % (50,54 % - 49,46 %).
Súd preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Strany sporu boli
úspešné približne v rovnakom pomere.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to do
výroku o povinnosti zaplatiť sumu 817,50 eur a trovách konania.
Žalovaný napádal závery súdu o nesprávne určenej RPMN, ktorá nesprávnosť podľa súdu mala
spočívať v tom, že pri výpočte RPMN nebola zohľadnená odplata v zmysle Dohody o poskytnutí služby.
Tento záver súdu však je podľa neho v rozpore s obsahom listín, ktoré boli v konaní vykonané ako

dôkazy a tiež v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov. V prvom rade žalovaný poukázal na
to, že súd nezohľadnil to, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb nie je a nebolo podmienkou
pre vznik úverovej zmluvy. Ani žalobkyňa v podanej žalobe nespochybnila, že konala slobodne a
s vedomím obsahu ustanovenia bodu 8.6 uvedenej dohody, teda že on vznik a uzavretie danej
dohody nepožaduje a nepožadoval pre uzavretie úverovej zmluvy. Z čl. 1 bod 2 dohody vyplýva, že

dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre
uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napr. pre získanie
spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Dohoda o poskytovaní služieb
je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o
revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky

Dohodu o poskytnutí služieb. Nakoľko uzavretie Dohody o poskytovaní služieb nie je podmienkou
ani predpokladom pre získanie úveru, potom náklady podľa tejto dohody nie sú súčasťou celkových
nákladov a teda ani súčasťou výpočtu RPMN. Žalovaný tvrdil, že keďže Dohoda o poskytovaní služieb
bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru tak ani odplata za poskytnutie balíka služiebsa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver a to s poukazom na § 2 písm. g/ a písm. i/ zák. č.
129/2010 Z. z. Oprávnenosť takéhoto postupu žalovaného v prípade uzatvorenia dohody o poskytnutí
služby podporuje aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoR 5/2016-14. V súvislosti s

rozhodnutím súdu, že medzi zmluvnými stranami uzavretá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje
údaj o termíne splatnosti splátok, žalovaný uviedol, že spôsob určenia termínu splatnosti splátky
bol určený dohodou zmluvných strán v čl. 2 bod. 2.1. na základe nasledovného, oboma stranami
odsúhlaseného pravidla: Dlžník podpisom a odovzdaním Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
Veriteľovi súhlasí s tým, že termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia jeho žiadosti stanovený

na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto:
V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru (ods. 2.3) bude dátum splatnosti prvej splátky určený na
deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
Dni poskytnutia úveru tak, že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude
doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48
za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci

bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím
rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom
mesiaci. Odvolanie proti výroku o náhrade trov odôvodnil žalovaný tým, že ide o závislý výrok od
meritórneho výroku, proti ktorému smeruje toto odvolanie. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací
súdpotvrdilrozsudokokresnéhosúduazaviazalžalovanéhonaúhradutrovkonania.Podľanejžalovaný
v odvolaní iba účelovo zavádza odvolací súd tvrdeniami, ktoré mu majú privodiť priaznivejšie postavenie

v spore, nakoľko jeho tvrdenia sú nepravdivé. Žalobkyňa jednoznačne trvala na skutočnosti, že výška
RPMN je nesprávne uvedená, a to z dôvodu, že v bode 5 samotnej žiadosti o úver sú vypĺňané údaje
priamo pracovníkom alebo obchodným zástupcom žalovaného a je tam uvedené nasledovné: „Dlžník
žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok,
informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody

o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): 60,55 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.100
eur, splatnosť úveru: 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 34,78 eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť (úver + úrok za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 1.571,76 eur,
predpokladaná RPMN za úver (%): 25,43 %, ročná úroková sadzba u revolvingu: 17,42 %, priemerná
RPMN za úver: 37,67 %..." Žalovaný upriamil pozornosť na dohodu uzatvorenú medzi ním a ňou podľa

jeho tvrdení zákonne a platne, pretože je uzatvorená individuálne. Vznikajú tu však pochybnosti, či
nesprávne uvedená RPMN práve v tomto bode 5. žiadosti zakladá platnosť dojednania a správny údaj
v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. práve v čase podpisu žiadosti medzi stranami sporu. Ak žalovaný
považuje za uzatvorenie zmluvy čas podpisu ňou všetkých dokumentov, a to žiadosti o poskytnutie
úveru, Dohody o poskytovaní služieb, rozhodcovskú doložku a dohodu o zrážkach zo mzdy, tak už v

tomto čase mal vedomosť, či ona uzatvára aj príslušnú Dohodu o poskytovaní služieb a ako náklad
minimálne predpokladaný (hoci už muselo byť zrejmé, že ju podpísala), musí byť v zmysle citovaného
ustanovenia zákona započítaný do celkových nákladov, ktoré spotrebiteľ zaplatí za poskytnuté finančné
prostriedky. V bode 6. žiadosti je uvedená výška RPMN už po doplnení údajov žalovaným a tiež je
výška RPMN rovnaká ako pri podpise žiadosti ňou. To znamená, že nezáleží v tomto prípade, akým

spôsobom bola dohoda podpísaná, zákon jasne definuje a ukladá dodávateľovi - veriteľovi započítať
všetky predpoklady do RPMN. Podľa žalobkyne je nepochybné, že už absencia nesprávne uvedeného
RPMN spôsobuje bezúročnosť úveru napriek tomu, že v zmluve či žiadosti absentuje aj ďalšia náležitosť,
atouje§9ods.2písm.f/zák.č.129/2010Z.z.atodobatrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nestačí preto uviesť v zmluve či žiadosti 42 mesiacov, ale

termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom, vyjadreným (DD, MM, RR) deň,
mesiac a rok.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

7. V posudzovanej veci súd žalobe žalobkyne ohľadom nároku z titulu bezdôvodného obohatenia
vyhovel s odôvodnením, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa
27.05.2015 o poskytnutí úveru v sume 1.110 eur je spotrebiteľskou zmluvou, pričom neobsahuje údaj o
termíne splátok istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. (správne písm. l/
účinného ku dňu uzavretia zmluvy t.j. 27.05.2015 - poznámka odvolacieho súdu), doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č.

129/2010 Z. z.) a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN") a celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. l/ (správne písm. k/ účinného ku dňu uzavretia zmluvy t.j. 27.05.2015
- poznámka odvolacieho súdu). V dôsledku toho úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.). Táto skutočnosť mala za následok vznik bezdôvodného obohatenia (§ 451
a nasl. Občianskeho zákonníka) na strane žalovaného v sume 817,50 eur a ktorú žalobkyňa zaplatila

nad rámec istiny úveru.

8. Predmetnú zmluvu aj odvolací súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú s odkazom na § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a § 1 zák. č. 129/2010 Z. z., keďže žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania finančné prostriedky žalobkyni ako fyzickej

osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.

9. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí
vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. Ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy
postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami
zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným
obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí

vymenovanýchv§11ods.1zák.č.129/2010Z.z.neobsahuje,niejezároveňvovzťahuktejtonáležitosti
zachovaná písomná forma, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Vzhľadom na uvedené sa následne okresný súd správne vysporiadal i s tým, či zmluva o úvere
spĺňa nielen požiadavku písomnosti podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj či obsahuje zákonom

predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., keďže medzi normy práva SR slúžiacimi
na ochranu spotrebiteľa patrí i zákon o spotrebiteľských úveroch.

11. Po preskúmaní odvolania žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že
okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil

podľa § 191 C. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto podľa § 378 ods. 2 C. s. p.
konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch
odkazuje.

12. Žalovaný v odvolaní napádal závery súdu o nesprávne určenej RPMN spočívajúcej v tom, že pri
výpočte RPMN nebola zohľadnená odplata v zmysle Dohody o poskytnutí služieb. Poukazoval pritom
na to, že dohoda nie je podmienkou ani predpokladom pre získanie úveru, bola dobrovoľná, osobitne
podpisovaná.

13. Údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v zmluve definované jednoznačným
a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška
úveru, prípadne aj dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadzby, odmeny, ročnej percentuálnej mierynákladov atď. Výpočet RPMN upravuje ust. § 19 zák. 129/2010 Z. z., kde je definované na základe čoho
sa vypočíta RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza pri výpočte RPMN a
príloha 2, v ktorej je stanovená rovnica na výpočet RPMN a poznámky k výpočte RPMN.

14. V zmluve o spotrebiteľskom úvere a to v bode 6 - Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu je uvedené: Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačne splátka úveru spolu s
platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb): 60,55 eur, poskytnutá čiastky úveru (úverový limit): 1.110
eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 34,78 %, celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.571,76 eur, RPMN za úver (v
%): 25,14, ročná úroková sadzba úveru (v %): 17,42, priemerná RPMN za úveru (v %): 37,67, poplatok
za poskytnutie úveru: 111 eur.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že Dohoda o poskytovaní služieb bola uzatvorená v ten istý deň ako úverová
zmluva. Žalovaný ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalobkyni komplexný balíček služieb (- informácia o

zostávajúcich záväzkoch, - odklad splatnosti splátok, - informácia pred splatnosťou splátky, - informácia
o prijatí platby, - vyhotovenia a zaslanie kópie dokumentácie, - zmena zmluvy na podnet klienta, -
prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, - druhá upomienka zdarma, - podpora call centra a osobné
stretnutie s viazaným finančným agentom) za poskytovanie ktorých inkasoval odplatu vo výške 2,58 %
schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa sa zaviazala splácať túto

odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za
úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V danej veci odplata predstavovala čiastku 25,77
eur mesačne. Celkove za 42 mesiacov je to suma 1.082,34 eur (25,77 eur x 42) predstavujúca navýšenie
nákladov spotrebiteľa. Aj podľa odvolacieho súdu potom žalovaný v zmluve o úvere uviedol nesprávnu
výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ poplatok podľa Dohody o poskytovaní
služieb určený percentuálne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie
úveru do celkových nákladov spotrebiteľa zahrnutý nebol, RPMN je v zmluve vypočítane v neprospech
spotrebiteľa.

16. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Dohoda o poskytovaní služieb je
závislá na úverovej zmluve. Je síce zhotovená ako samostatný dokument, ale jej súvis s príslušnou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere vyplýva z dojednania výšky mesačnej odplaty za poskytnuté služby
percentom zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, z uvedenia
pravidelných mesačných splátok spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v každom Oznámení veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi ako aj v tom, že doba poskytovania služieb zodpovedá najdlhšie dobe
určenej dátumom splatnosti poslednej splátky úveru (čl. I. bod 10 Dohody). Podpis takejto dohody sám
o sebe nepreukazuje jej individuálne dojednanie. Ide o súčasť formulárovej zmluvy, na vytvorení ktorej
žalobkyňa ako slabšia strana sporu nemala možnosť participovať. Vo formulárovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru revolvingového typu zo dňa 27.05.2015 v bode 5 (Údaje o požadovanom

spotrebiteľskom úvere) a v bode 6 (Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere) je uvedená rubrika
Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe úveru, resp. informatívny údaj o mesačnej platbe
úveru s platbou podľa „Dohody o poskytovaní služieb". Už len takéto zakotvenie v rámci formulárovej
zmluvy vyvoláva pochybnosti o tom, že zo strany spotrebiteľa nejde o osobitne vyjadrenú zmluvnú
podmienku. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše

alebo nepodpíše, ak chcela, aby jej bol žalovaným poskytnutý úver.

17. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal záver súdu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj
o termíne splatnosti splátok. Poukazoval na čl. 2 bod 2.1 zmluvných dojednaní, v ktorom je uvedený
spôsob určenia termínu splatnosti splátky, ktorý bol určený dohodou zmluvných strán.

18. Podľa odvolacieho súdu hlavný význam ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spočíva v
tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, v akej výške, ako dlho je
povinný plniť si svoje povinnosti zo zmluvy. Vyžaduje sa teda aj presná špecifikácia termínov splatnosti
jednotlivých splátok, ktorá v zmluve absentovala. Zmluvné dojednanie v čl. 2 bod 2.1 odvolací súd

nepovažoval za také jednoznačné, aby umožňovalo spotrebiteľovi bez ťažkostí a istotou identifikovať
termín splatnosti splátky.19. Pokiaľ ide o absenciu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, na ktorej skutočnosti
okresný súd tiež založil rozhodnutie, žalovaný v odvolaní vyslovene nenamietal. Odvolací súd sa preto
posudzovaním tejto námietky nezaoberal, pričom už absencia uvedenej podstatnej náležitosti robí

spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a vyššie
uvedené závery ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a to vrátane
výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. Vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej

časti žalobu zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v právoplatnosti rozhodnutia

(§ 262 ods. 2 C. s. p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).