Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216010279
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216010279.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.04.2019, v
trestnej veci obžalovaného R. Y. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/134/2016 zo dňa
20.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine
v časti týkajúcej sa bodu 1/ a vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného R. Y., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale
bytom F., G.. L.. R. Č.. XXX/XX

u z n á v a v i n n ý m , ž e

1/ dňa XX.XX.XXXX v doobedňajších hodinách z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré je evidované
na osobu V. M.M., nar. XX.XX.XXXX v V. Z., I.. M., trvale bytom V. - H. Q., zatelefonoval svojmu otcovi
R. Y., nar. XX.XX.XXXX v Q., okr. F., trvale bytom F., G.. L.. R. Č.. XX, na telefónne číslo XXX XXX XX
XX, ktoré je evidované na jeho meno, ktorému sa predstavil pod menom Š. V. a pod hrozbou násilia a
inej ťažkej ujmy uviedol, že má zadržaného jeho syna R. Y., ktorý je zviazaný a ktorý mu dlhuje peniaze
a pokiaľ mu nezaplatí jeho dlh vo výške 450,- eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, tak ho nepustí,
kde po tomto telefonáte poškodený R. Y. z obavy o zdravie a život svojho syna R. Y., vložil na uvedený
účet sumu vo výške 450,- eur,

t e d a
v bode 1/
- na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil
tak na cudzom majetku malú škodu a čin spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe

č í m s p á c h a l

v bode 1/
- zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona.

Z a t o

a za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona uvedený pod bodom 2/ napadnutého rozsudkum u u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. k) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/134/2016 zo dňa 20.11.2018 bol obžalovaný R. Y.Ý.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., G.. L.. R. Č.. XXX/XX uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a v bode 2/ z prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ dňa XX.XX.XXXX v doobedňajších hodinách z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré je evidované
na osobu V. M., nar. XX.XX.XXXX v V. Z., okr. M., trvale bytom V. - H. Q., zatelefonoval svojmu otcovi
R. Y., nar. XX.XX.XXXX v Q., okr. F., trvale bytom F., G.. L.. R. Č.. XX, na telefónne číslo XXX XXX XX
XX, ktoré je evidované na jeho meno, ktorému sa predstavil pod menom Š. V. a pod hrozbou násilia a
inej ťažkej ujmy uviedol, že má zadržaného jeho syna R. Y., ktorý je zviazaný a ktorý mu dlhuje peniaze

a pokiaľ mu nezaplatí jeho dlh vo výške 450,- eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, tak ho nepustí,
kde po tomto telefonáte poškodený R. Y. z obavy o zdravie a život svojho syna R. Y., vložil na uvedený
účet sumu vo výške 450,- eur,

2/ dňa XX.XX.XXXX v T.I. za účelom ďalšieho predaja, prevzal od živnostníčky Ing. R. Y. - C., ul. S. Č..

XXXX/X, T., IČO: XXXXXXXX, permanentky na päť vstupov do T. T. L. R. v počte 60 ks a permanentky
na jeden vstup do T. T. L. R. v počte 60 ks v celkovej hodnote 1.650,- eur, pričom výťažok za predaj mal
odovzdať K.. Y., no predmetné vstupenky v presne nezistenom dni mesiaca február 2016
použil ako zálohu na získanie pôžičky od Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., R.. J. XXXX/XX, čím takto
podnikateľskému subjektu K.. R. Y. - C. spôsobil škodu vo výške 1.650,- eur.

Za to mu bol uložený:

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. k) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr.
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaný bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne v zákonnej lehote písomné

odvolanie, v ktorom v podstate uviedol, že žalovaných skutkov sa nedopustil a podľa jeho názoru,
ani vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, aby skutky spáchal, resp. aby to, čoho
sa dopustil, napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery v zmysle § 213 ods. 1 Tr.
zákona a trestného činu vydierania v zmysle § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona Nepoprel, že
od poškodenej K.. Y. permanentky prevzal, ale získané finančné prostriedky jej vrátil a teda majetkový

prospech z týchto nezískal, pričom aj K.. Y. vo svojej výpovedi potvrdila, že jej finančnú sumu vyrovnal
a ona voči nemu nemala žiadne finančné nároky. Ďalej obžalovaný poukazoval na to, že svojmu otcovi
nevolal a nedopustil sa voči nemu vydierania. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 321 ods. 1, písm. b) Tr. poriadku, pretože podľa jeho názoru
sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a v zmysle § 321 ods.

1 písm. c) Tr. poriadku vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na
ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať. Dodal, že v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku mu
bol uložený neprimeraný trest a žiadal, aby vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. poriadku Nakoľko predmetom odvolacieho súdu bolo len odvolanie obžalovaného a
absentovalo odvolanie prokurátora, ktoré by bolo v neprospech obžalovaného, či už do výroku o vine
alebo do výroku o treste, nebolo by v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku v súlade so zákonom, ak
by odvolací súd menil napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného. Dospel pritom k záveru, že
odvolanie obžalovaného bolo dôvodné sčasti, aj keď na základe iných dôvodov, než na aké poukazoval
obžalovaný a keďže odvolací súd menil sčasti výrok o vine, muselo dôjsť k zrušeniu celého výroku o

treste, ktorý odvolací súd nahradil vlastným výrokom rešpektujúc zásadu zákazu zmeny v neprospech
obžalovaného.

V prejednávanej veci bolo dokazovanie na súde prvého stupňa vykonané v zmysle ustanovenia § 2
ods. 10 Tr. poriadku tak, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu na účely rozhodnutia o vine

a treste nevyhnutné, a tak ho pred odvolacím súdom nebolo potrebné doplňovať, a to ani po tom, čo
strany trestného konania prítomné na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní boli na zmenu právnej
kvalifikácie skutku 1 na zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona s použitím § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona upozornení.

Ako to vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, skutok uvedený v bode 1/ okresný súd
považoval za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona, lebo výsluchmi svedkov
R. Y. L.., V. M., Š. V., ako aj listinnými dôkazmi mal za preukázané, že obžalovaný R. Y. pripravoval
spáchanie skutku tým, že si dal zabezpečiť telefónne karty, dal si zriadiť osobný účet na cudzie meno a
vzhľadomnasvojuzlúfinančnúsituáciuzatelefonovalsvojmuotcovi,poškodenémuR.Á.Y.L..,predstavil

sa mu pod menom Š. V. a pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy uviedol, že má zadržaného jeho syna R.
Y., ktorý je zviazaný a ktorý mu dlhuje peniaze s tým, že pokiaľ mu nezaplatí jeho dlh vo výške 450,- eur
na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, tak ho nepustí a po tomto telefonáte poškodený z obavy o zdravie
a život obžalovaného ako svojho syna vložil na uvedený účet sumu 450,- eur.

Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v bode 1/ napadnutého
rozsudku tak, ako ho v skutkovej vete popísal okresný súd. Záver súdu prvého stupňa o právnej
kvalifikácii tohto skutku však odvolací súd nepovažoval za správny, pretože ním bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona.

Zo samotnej výpovede obžalovaného vyplynula obhajoba, že iné osoby, ktoré obžalovaný nepoznal,
volali z jeho telefónu, ktorý si predtým zakúpil cez svedka V., prostredníctvom ktorého si založil aj účet
na meno V., bezdomovca, ktorého predtým požiadal o uvedené služby a následne, ako zavolal svojmu
otcovi, rozprával, podľa jeho obhajoby s týmto poškodeným niektorý z mužov, ktorí ho držali v byte a
aj keď bol v tom čase v inej miestnosti, tak počul, ako od jeho otca žiadali peniaze v sume 500,- eur s

tým, že peniaze má zaslať na účet, ktorý založil svedok V.. Potom ho privolali z vedľajšej miestnosti, aby
rozprával so svojím otcom a on otcovi povedal, že ak chce, tak nech mu pomôže a nech mu zašle na
účet 500,- eur. Ako nato reagoval jeho otec, to už nevedel, no išli do bankomatu a on odtiaľ vybral 450,-
eur a tieto peniaze ako aj kartu a PIN k nej im musel odovzdať.

Z výpovede svedka, poškodeného R. Y. L.. v podstate vyplynulo, že kritického dňa mu na pevnú linku
volal nejaký muž, ktorý sa nepredstavil a oznámil mu, že má zadržaného jeho syna, ktorý mu dlhuje
peniazestým,žehožiadali,abyimzaslal450,-euražeaktoneurobí,takjehosynanepustia,pričomkeď
rozprávalsobžalovaným,taktenhoozaslaniesumy450,-eurpožiadal,ataknaoznámenýbankovýúčet
tieto peniaze poslal. Keďže obžalovaný sa nevrátil ani o týždeň, išiel na políciu podať trestné oznámenie,

pretože chcel vedieť, komu boli peniaze poslané a tu mu bolo oznámené, že išli na účet V., ktorého on
nepoznal.To, že poškodený v prípravnom konaní výslovne uviedol priezvisko muža, ktorý sa mu vtedy do telefónu
predstavil ako Š. V. a že mu vtedy obžalovaný potvrdil, že dlhuje práve 450,- eur a poprosil ho, aby
jeho dlh vyrovnal, že potom ho pustia a tiež, že mu obžalovaný pritom povedal, že on mu peniaze

vráti, a teda sčasti vypovedal čiastočne odlišne než na hlavnom pojednávaní, krajský súd nepovažoval
za zmeny, pre ktoré by bola výpoveď poškodeného nehodnoverná. Po zohľadnení rodičovského
vzťahu poškodeného voči obžalovanému, po zohľadnení veku poškodeného a skutočnosti, že výpoveď
poškodeného z prípravného konania bola vykonaná časovo skoršie k skutku a bola konkrétnejšia v
detailoch, pričom zásadne neodporovala výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní a poškodený

zmeny nezdôvodnil, krajský súd vychádzal z výpovede poškodeného z prípravného konania a považoval
vzniknuté nezrovnalosti za nepodstatné. Z výpovedí obžalovaného aj poškodeného pritom vyplynulo,
že pri kontakte medzi poškodeným a obžalovaným, kde obžalovaný nepredstieral zmenenú identitu,
tak neprednášal hrozby ale poškodeného o zaplatenie sumy prosil evidentne apelujúc na ich vzájomný
blízky vzťah.

Poškodený pritom potvrdil, že mal vedomosť o tom, že jeho syn mal veľké finančné problémy, pretože
ľudia mu peniaze požičiavali, ale on ich spreneveril, že syn mal problémy aj s exekútorom a keďže žil
iba z invalidného dôchodku, že nebol schopný svoje záväzky plniť. Obžalovaný mal teda motív takým
spôsobom trestný čin spáchať a počínať si tak, aby poškodený nemal najmenšie podozrenie a aby na
ním určený bankový účet peniaze poslal.

Výpoveď svedka V. M. a svedka Š. V. vlastne potvrdila snahu obžalovaného vytvoriť si aj za cenu
finančných nákladov podmienky pre následné spáchanie predmetného podvodného konania proti
poškodenému ako svojmu otcovi. Svedok V. potvrdil, že práve obžalovanému odovzdal zmluvu o
zriadení účtu a bankomatovú kartu, za ktorú mu obžalovaný dal sumu 100,- eur. Podľa oznámenia Tatra

banky zo dňa 07.04.2015, majiteľom bežného účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v mene EUR bol svedok
Š. V.N., ktorý mal oprávnenie disponovať s účtom ako majiteľ samostatne, hoci bez možnosti využívania
elektronického bankovníctva. Výpis z tohto bankového účtu potvrdzuje, že dňa 23.02.2015 bola na účet
vložená R. Y. L.. suma 450,- eur.

Z vykonaného dokazovania možno jednoznačne vyvodiť, že obžalovaný zneužil dôveru poškodeného.
Podľa odvolacieho súdu, obžalovaný svojim konaním predstieral svojmu otcovi nútené obmedzenie
svojej vlastnej osobnej slobody, aby v ňom vzbudil obavu rodiča o seba ako o syna, a to so zámerom
tento ním vyvolaný omyl poškodeného vo svoj prospech zneužiť na to, aby od poškodeného ako od
svojho otca získal peniaze. Obžalovaný pritom zabezpečil mobilné spojenie a bankový účet spôsobom,

aby poškodený nemal možnosť v reálnom čase, a to ešte pred zaplatením požadovaných peňazí
presvedčiť sa o svojom omyle, ale aby uveril, že jeho syn sa nachádza v problémoch a bol motivovaný
mu peniaze zaslať zaplatením peňazí na účet, ktorý mu oznámil. Účet bol vytvorený na meno svedka
V., ktorého priezvisko obžalovaný pri telefonáte s poškodeným zneužil, pretože z výpovede svedka V.
vlastne vyplynulo, že nebol osobou, ktorá s poškodeným jednala. Na druhej strane obžalovaný vedel, že

účet patrí V., a teda evidentne považoval za hodnovernejšie, keď sa takto ako „únosca“ poškodenému
predstaví. Zároveň obžalovaný vedel, že hoci svedok V. mal trvalý pobyt a formálne tak vystupoval ako
osoba, ktorú by poškodený mohol sám vypátrať, že bol v skutočnosti bezdomovcom, a práve takú osobu
hľadal. Podľa názoru krajského súdu, obžalovaný mal zámer poškodenému takto zásadne sťažiť kontakt
s majiteľom tohto účtu, na ktorý žiadal poslať peniaze a možnosť preveriť, či obžalovaný bol skutočne

„unesený“.

Omyl, ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu v
tomto prípade, bol prostriedkom spôsobilým na oklamanie poškodeného v konkrétnej situácii, kedy
obžalovanýakosynpredstieral,žejepoškodzovaný.Uvedenienepravdyzostranyobžalovanéhonebolo

bežné rozpoznať, a to ani pri zvýšenej miere opatrnosti. Obžalovaný do takej miery prezentoval svoje
podvodné konanie, že poškodený ako osoba vykonávajúca dispozíciu so svojim majetkom, nebola
objektívne schopná v určitom čase a stave disponujúcimi prostriedkami svoj omyl eliminovať.

Úmyslom obžalovaného nebolo nútiť poškodeného, aby takto konal, jeho úmyslom bolo predstierať, že

ho iné osoby obmedzujú na osobnej slobode a že ho takéto cudzie osoby prepustia až po zaplatení
peňazí. Jeho úmysel nesmeroval proti záujmu na ochranu slobody rozhodovania sa. Obžalovaný chcel
porušiť záujem chránený Trestným zákonom na ochrane cudzieho majetku a na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malúškodu. Zneužil pritom svoj blízky rodinný vzťah s poškodeným ako osobou, u ktorej mohol úspešne
predpokladať, že mu vyhovie. Preto si ako poškodeného vybral práve svojho otca a nie nejakú inú osobu.
Tým nespáchal v bode 1/ zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, ale spáchal

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona

Len pre úplnosť krajský súd poukazuje na trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona
pri zločine podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona vo výmere 3 roky až 10 rokov. Práve nižšia dolná
hranica trestnej sadzby znamená oproti trestnej sadzbe uvedenej pri zločine vydierania podľa § 189

ods. 2 Tr. zákona vo výmere 4 roky až 10 rokov, že taká zmena rozsudku napadnutého len odvolaním
obžalovaného vo výroku o vine bola v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Oproti tomu okresný súd nepochybil, pokiaľ skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku právne kvalifikoval
ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, pretože v tomto prípade boli naplnené všetky
formálne znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Závažnosť tohto skutku bola vysoká s

prihliadnutím na spôsob jeho spáchania, na okolnosti, keď obžalovaný zneužil predchádzajúcu známosť
s poškodenou a s tým spojenú dôveru poškodenej, konal pritom priamym úmyslom a zo ziskuchtivosti,
keď následne pri použití spreneverených vecí neváhal, a to opakovane, žiadať, prevziať a nevrátiť
peniaze od ďalšej osoby, a to všetko ako recidivista, za výraznej vlastnej trestnej minulosti.

V tejto časti odvolací súd odkazuje na dôvody výroku o vine predložené okresným súdom v odôvodnení
napadnutého rozsudku, a to pre ich skutkovú opodstatnenosť, logickosť úvah a skutočnosť, že
hodnotenie dôkazov bolo vykonané postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. zákona Keďže rozhodnutie súdu
prvého stupňa a odvolacieho súdu tvorí jeden celok, tak tieto dôvody, kvôli prehľadnosti súdneho
rozhodnutia, v tomto rozsudku nepovažoval za potrebné opakovať.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam krajský súd poukazuje na skutočnosť, že z prečítanej zápisnice
o výsluchu svedkyne K.. R. Y. nevyplynulo, že by potvrdila, že jej obžalovaný hodnotu prevzatých
permanentiek uhradil. Vyplynulo z nej, že obžalovaný ju kontaktoval z väzby a žiadal ju, aby stiahla
trestné oznámenie s tým, že dlžnú sumu jej bude splácať mesačne a dňa 03.05.2016 jej na účet aj došla

suma vo výške 50,- eur, no rozhodla sa, že voči obžalovanému si nárok na náhradu škody v trestnom
konaní neuplatňuje.

Podľa protokolu o prevzatí permanentiek na vstup do soľnej jaskyne, obžalovaný R. Y. dňa 18.12.2015
prevzal od K.. R. Y. permanentky na 5 vstupov v počte 60 ks a permanentky na 1 vstup takisto v počte 60

ks v celkovej cene 1.650,- eur, ktoré mu boli odovzdané za účelom ďalšieho predaja. Podľa potvrdenia
o zaistení veci, od Y. L. boli zaistené permanentky na 5 vstupov len v počte 22 ks a permanentky na 1
vstup len v počte 20 ks vydaných T. T.I. L. R. a podľa zápisnice o vrátení veci, len tieto zaistené veci
boli vrátené poškodenej K.. R. Y.. Protokol o prevzatí permanentiek teda potvrdil výpoveď poškodenej a
obžalovaný nepoprel prevzatie predmetného množstva a druhu permanentiek. Krajský súd teda nemal

dôvod neveriť poškodenej aj v ostatných častiach jej výpovede, vrátane rozsahu nahradenej škody.

Preto vo vzťahu k podstate odvolacích námietok krajský súd dodáva, že nebolo potvrdené, že by
obžalovaný uhradil hodnotu všetkých permanentiek, ktoré od poškodenej K.. Y. prevzal, a teda, že by
majetkový prospech z týchto permanentiek nezískal.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd sa celkom s rozhodnutím okresného súdu nemohol stotožniť.

Účelom trestu je v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V zmysle § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Obžalovaný R. Y. bol v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, pričom výpis z registra
priestupkov uvádzal len dopravný priestupok spáchaný 20.01.2016, za ktorý bol postihnutý pokutou 50,-
eur.

Na druhej strane však z odpisu registra trestov vyplynulo spolu 13 záznamov, z ktorých tri sa týkali
minulých odsúdení obžalovaného práve pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, čo
nasvedčovalo tomu, že v osobe obžalovaného išlo o špeciálneho recidivistu, ktorý už opakovane prejavil
sklon k podvodnému konaniu. Nemožno prehliadnuť ani to, že obžalovaný bol v štyroch prípadoch

odsúdený aj za daňovú trestnú činnosť, pričom v tomto smere treba poukázať najmä na odsúdenie
rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/256/2005 zo dňa 25.08.2014, právoplatným dňa
25.08.2014, kedy za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v
znení účinnom do 31.12.2005 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov, peňažnému trestu vo výmere 1.000,- eur (zaplatil dňa 18.04.2016)
a náhradnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný spáchal

predmetný zločin a prečin práve počas plynutia tejto skúšobnej doby, čo pozornosti okresného súdu
neušlo.

Pokiaľokresnýsúdprihliadolnapoľahčujúcuokolnosťuvedenúv§36písm.k)Tr.zákona,t.j.ževskutku
podbodom2/rozsudkuobžalovanýnahradilspôsobenúškodu,taksajavíbyťpotrebnýmpoukázaťnato,

že obžalovaný neuhradil škodu spôsobenú trestným činom, teda v prejednávanej veci škodu spôsobenú
skutkami, dvoma trestnými činmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spôsobenú škodu v skutku
pod bodom 1/ obžalovaný neuhradil a v skutku pod bodom 2/ škodu uhradil len čiastočne, a to v pomere
k jej celkovej výške v zanedbateľnom rozsahu. Ako bolo uvedené vyššie, poškodenej bola zo strany
obžalovaného zaplatená len suma 50,- eur a až po zaistení vecí prostredníctvom polície, a teda bez

účasti obžalovaného, bola jej vrátená len časť obžalovaným prevzatých permanentiek. Obžalovaný teda
škodu neuhradil a nevykonal ani úkony smerujúce k náhrade škody v takom rozsahu, aby bolo namieste
zohľadniť to ako poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k) Tr. zákona Preto, podľa názoru krajského
súdu, okresný súd nemal skutkový základ pre svoj záver a pochybil, keď v prospech obžalovaného
takú okolnosť zohľadnil až ako okolnosť poľahčujúcu. Uvedené pochybenie ale nebolo možné napraviť,

pretože by to znamenalo zmenu rozhodnutia v neprospech obžalovaného, a preto aj krajský súd musel
pri výmere trestu túto okolnosť ako poľahčujúcu zohľadniť.

Oproti tomu aj krajský súd vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr.
zákona. Okresnému súdu však ušlo, že obžalovaný už pre zločin v minulosti odsúdený bol, a to dokonca

v rámci odsúdenia, kde okresný súd správne zistil, že v prejednávanej veci spáchal obžalovaný trestné
činy v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148
ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb. - Trestný zákon v znení nesk. predpisov je totiž zločinom /trestná sadzba
trestu odňatia slobody 3 až 10 rokov/ v zmysle § 437 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. -
Trestný zákon. Význam tohto pochybenia okresného súdu potom spočíval v tom, že pri výmere trestu

nepostupoval podľa § 38 ods. 5, ods. 8 Tr. zákona, čo by znamenalo vychádzať z o polovicu zvýšenej
dolnej hranice trestnej sadzby, ktorá vzhľadom na trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v
§ 221 ods. 3 Tr. zákona /3roky až 10 rokov/ by postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona znamenala
hranicu 6 rokov a 6 mesiacov. Aj v tomto prípade však krajský súd kvôli absencii prokurátorom podaného
odvolania proti výroku o treste v neprospech obžalovaného nemohol toto pochybenie napraviť. Musel tak

vychádzať z okresným súdom uvedenej rovnosti poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, ktorá pri trestnej
sadzbe uvedenej v § 221 ods. 3 Tr. zákona znamenala ohraničenie dolnej hranice trestnej sadzby na
3 roky. Na druhej strane okresný súd správne, aj keď vychádzal z nesprávne identifikovaného zločinu,
zohľadnil použitie tzv. asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona a horná hranica takto
upravenej trestnej sadzby ukladaného trestu odňatia slobody správne znamenala hranicu 13 rokov a

4 mesiace.

Po zohľadnení spôsobu spáchania činov a ich následkov, priameho úmyslu páchateľa, jeho ziskuchtivú
pohnútku, po zohľadnení priťažujúcej okolnosti a poľahčujúcej okolnosti, vzhľadom na osobu páchateľa,
na jeho trestnú minulosť, jeho pomery a ohrozenú možnosť jeho nápravy a za danej situácie, keď krajský

súd v prospech obžalovaného, a to miernejším ustanovením Trestného zákona, právne posúdil skutok
uvedený pod bodom 1/, ktorý bol v rámci úhrnného trestu určujúcim pre výmeru trestu odňatia slobody,
uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.Obžalovaný bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 1T/121/2006 zo dňa 23.09.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2To/87/2009 zo dňa 25.11.2010 a podľa § 148 ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 mu bol

uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny,
odkiaľ bol podmienečne prepustený dňa 08.11.2012 a v uloženej skúšobnej dobe sa osvedčil. Keďže
boli splnené podmienky pre zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, aj krajský súd postupoval podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zákona

Krajský súd dospel k záveru, že ním uložený trest spĺňa požiadavky pre dosiahnutie účelu trestu a
zároveň je trestom primeraným.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný