Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010110
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917010110.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2019, v trestnej
veci proti obžalovanej V. R. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 18.10.2018, sp.zn. 2T/33/2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej V. R. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná V. R., v konaní proti ušlej, uznaná za vinnú
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

od 04.12.2015 až do 18.10.2018 v A. E., okres A. E., Slovenská republika a všade inde, kde sa

zdržiavala, si neplnila pravidelne a v plnej výške svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva
z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ktorá jej vyplýva zo Zákona č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime a ktorá jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 04.02.2016,
sp.zn. 10P/203/2015, právoplatným a vykonateľným dňa 10.03.2016, a to prispievať výživným na svoju
dcéru mal. K. R., nar. dňa XX.XX.XXXX v A. E., sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 25-eho dňa toho ktorého

mesiaca vopred počnúc dňom 04.12.2015 do rúk otca dieťaťa H. R., čo predstavuje od 04.12.2015 až
do 01.07.2017 sumu vo výške po 27,13 Eur, od 01.07.2017 do 01.07.2018 sumu vo výške po 27,32
Eur mesačne, od 01.07.2018 do 18.10.2018 sumu vo výške po 28,08 Eur mesačne, aj napriek tomu,
že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky nikde nepracovala, 29.03.2016 bola vyradená
pre nespoluprácu z evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Rimavská Sobota, nepoberala podporu pred nástupom do zamestnania, resp. dávky v hmotnej núdzi,

ale sa zdržiavala v zahraničí v Rakúsku a v súčasnosti sa zdržiava v Rumunsku, 30.01.2017 uhradila
prostredníctvom Western Unionu otcovi dieťaťa H. R. výživné vo výške 200,- Eur, čím jej vznikol za
uvedené obdobie do 18.10.2018 na bežnom zameškanom výživnom pre svoju dcéru mal. K. R. do rúk
otca dieťaťa H. R. dlh vo výške 727,55 Eur.

Za to jej bol uložený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr.zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa §49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., §
50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2
Tr.zák., § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v priebehu
skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností pre otca dieťaťa H. R. dlh na výživnom v sume
727,55 Eur.Treba zdôrazniť, že proti obžalovanej sa trestné konanie viedlo ako proti ušlej (§ 358 a nasl. Tr.por.)
najprv na základe opatrenia samosudcu okresného súdu a následne, pokiaľ ide o odvolacie konanie, na
základe opatrenia predsedu senátu krajského súdu.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie obhajca
obžalovanej, ktorý mal rovnaké práva ako obžalovaná a to proti výroku o vine, ako aj proti výroku o
treste. Odôvodnil ho písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.11.2018. Poukázal na to,
že obžalovaná mala snahu platiť zákonom určené výživné, ako aj snahu zamestnať sa a postarať sa

o svoje maloleté dieťa K. R., ktorú má veľmi rada. Do omeškania s vyplatením výživného sa dostala v
dôsledku mimoriadne ťažkých životných podmienok, ktoré musela sama riešiť.

Ďalej argumentoval tým, že rozhodnutie okresného súdu o vine obžalovanej nebolo správne, nakoľko v
danom prípade prichádzalo do úvahy aplikovanie inštitútu účinnej ľútosti v súlade s ust. § 86 písm. a)
Tr.zák., a zdôraznil aj to, že v prípade vyrovnania zaostalého výživného by došlo ku splneniu formálnych

podmienok, aby bola spod obžaloby oslobodená v súlade s ust. § 285 písm. f) Tr.por.

Zároveňuviedol,ženesprávnymjeajvýrokotrestevnapadnutomrozsudku,pretožetentojeprihliadajúc
na výšku dlžného výživného, ako aj všetky ďalšie okolnosti prípadu neprimerane prísny.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd v súlade s ust. 322 ods. 3 Tr.por. zmenil rozhodnutie
prvostupňového súdu a sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodí,
alebo upustí od jej potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr.zák.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovanej zotrval na písomne podaných dôvodoch odvolania a

navrhol, aby mu krajský súd vyhovel.

Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej
zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za zákonný a
správny.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovanej, podaného obhajcom,
zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nebolo podané dôvodne.

Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu, vrátane splnenia podmienok na

konanie proti obžalovanej ako proti ušlej, a rešpektovaní práva obžalovanej na obhajobu, rozhodol
na hlavnom pojednávaní o jej vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda

vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovanej zo spáchania skutku
kladeného jej za vinu a správne postupoval, keď ju v konečnom dôsledku uznal za vinnú z prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. Krajský súd však poznamenáva, že skutok, ktorý
bol kladený obžalovanej za vinu, mal byť správne právne kvalifikovaný aj podľa ust. § 207 ods. 3 písm.
b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. - po dlhší čas, toto pochybenie ale odvolací súd nemohol
odstrániť, nakoľko odvolanie podala len obžalovaná, a takáto zmena by bola v jej neprospech. Okrem
tejto skutočnosti v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, s ktorým sa

v plnom rozsahu stotožnil, najmä na stranách 3 a 4, avšak považoval za potrebné reagovať v rámci
odvolacieho konania aj na ďalšie odvolacie námietky obžalovanej, ktoré však nie je možné akceptovať
v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine.Na začiatku krajský súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané,
že obžalovaná spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného. Pokiaľ ide o naplnenie

subjektívnej stránky daného prečinu možno konštatovať, že obžalovaná ju naplnila z hľadiska zavinenia
minimálne vo forme tzv. nepriameho úmyslu. Nemožno opomenúť, že obžalovaná bola v tejto trestnej
veci vypočutá v prípravnom konaní, teda vedela, že sa voči nej vedie trestné stíhanie a zároveň bola
minimálne uzrozumená s tým, že sa dopúšťa daného prečinu, keďže vedela o veku svojej dcéry.
Neobstojí ani námietka obžalovanej, že bola nemajetná a neboli zisťované jej konkrétne príjmy a

majetok, nakoľko rozsah jej určenej vyživovacej povinnosti voči dcére predstavoval sumu 27,- Eur
až 28,- Eur mesačne, čo je nepochybne veľmi nízka suma výživného, najmä ak sa náklady
na zabezpečenie oprávnených potrieb dcéry postupným dospievaním zvyšovali, naviac keď s ňou
absolútne nekomunikovala a neposkytla jej za celé obdobie ani žiadnu faktickú starostlivosť.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanej, odvolací súd sa stotožnil s výrokom

prvostupňového súdu, ktorý obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon
ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Namieste bolo aj uloženie povinnosti
obžalovanej spočívajúcej v príkaze, aby v priebehu skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností
zaplatila dlžné výživné. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa Trestného
zákona povinný prihliadnuť, v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovanej, jej
pomery a možnosť nápravy. Správne konštatoval, že u obžalovanej existovali dve poľahčujúce okolnosti,
a to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, k jeho spáchaniu sa priznala a tento zároveň
úprimne oľutovala (ust. § 36 písm.j/, l/ Tr.zák.), naproti tomu jej nepriťažovala žiadna okolnosť. Keďže
pomerpoľahčujúcichokolnostíprevažovalnadpriťažujúcimi(2:0),znižovalasa hornáhranicazákonom

ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (ust. § 38 ods. 3, 8 Tr.zák.), teda súd mohol obžalovanej uložiť trest
odňatia slobody až na 16 mesiacov. Zákonné a primerané bolo uloženie trestu odňatia slobody, ako
najprísnejšieho druhu trestu, v strede upravenej trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov, prihliadajúc
na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti. Uloženie iného, alternatívneho trestu neprichádzalo
do úvahy, nie vzhľadom na osobu obžalovanej, ani na okolnosti prípadu, ale preto, že by bola otázna

jeho vykonateľnosť, keďže sa obžalovaná nachádza na neznámom mieste, resp. sa pohybuje na území
viacerých cudzích štátov.

V súlade so zákonom bolo aj podmienečné odloženie výkonu uloženého trestu odňatia slobody
vzhľadom na osobu obžalovanej s prihliadnutím na jej doterajší život, taktiež aj na okolnosti prípadu, a

preto nebol jeho výkon nevyhnutný. Obžalovaná nie je osobou s kriminálnou minulosťou, do rozporu s
trestným zákonom sa dostala po prvýkrát, teda nemá sklon páchať úmyselnú trestnú činnosť, doposiaľ
viedla riadny život a za priestupok bola sankcionovaná len jednom prípade. Vzhľadom na charakter
trestnej činnosti jej prvostupňový súd správne uložil podľa príslušných ustanovení Trestného zákona
obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností

dlžné výživné.

Odvolací súd poznamenáva, že na procesný postup podľa ust. § 285 písm. f) Tr.por. s poukazom na
ust. § 86 písm. a) Tr.zák., ako aj na prípadné upustenie od potrestania obžalovanej podľa ust. § 40
ods. 1 písm. a) Tr.zák., neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z príslušných

ustanovení.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine a treste,
ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní
obžalovanej, považujúc ho za nedôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.