Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200090
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518200090.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spotrebiteľskom

spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35
831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovaným:
1. E. M., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. 3, občan SR, 2. B. M., nar. X.X.XXXX, XXX XX B. 3, občan SR
v konaní o zaplatenie 6.320,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.01.2018 domáhal voči žalovaným zaplatenia

sumy 2.958,71eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 17.12.2016
do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.10.2014 uzavreli právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa,
a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“).
Na základe tejto bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť
formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaní úver nesplácali podľa zmluvy
a dostali sa do omeškania. Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaných na zaplatenie omeškaných

úverových splátok a upozornila ich na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalovaní na výzvu
nezaplatili, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade s čl. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok
(ďalej len „VOP“) úver zosplatnila k 22.11.2016.Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa
16.02.2017 a žalovanému v 2. rade dňa 1.12.2016. Nakoľko žalovaní v poskytnutej 15-dňovej lehote
t.j. do 03.03.2017 dlžnú sumu nezaplatili, dostali sa do omeškania od 04.03.2017. Pohľadávka bola
na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok z 24.03.2017 v celkovej výške 6.970,02 eur.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej
dlžnej istiny úveru vo výške 4.000,- eur, zmluvných úrokov vo výške 2174,24 eur a poplatkov za
správu úveru vo výške 145,76 eur spolu s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa
20.12.2016 vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy pred postúpením žalovanej pohľadávky.
3. Žaloba spolu s prílohami bola žalovaným riadne doručená, písomné vyjadrenie k nej súdu nebolo
doručené.
Dňa 6.2.2019 bol súdu doručený návrh na pribratie do konania od občianskeho združenia Všeobecná

ochrana práv spotrebiteľov. Uznesením č.k. 4Csp/2/2018-63 zo dňa 12.2.2019 súd rozhodol tak, že
návrh Občianskeho združenia zamietol.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.03.2019, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Právny
zástupca žalobcu neúčasť písomne ospravedlnil, žalovaní zastupovaním na pojednávaní splnomocnilisvoju nevestu B. M., nar. XX.X.XXXX , a preto súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal v ich
neprítomnosti.
5.SúdvykonaldokazovanieZmluvouosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX z30.10.2014,všeobecnými

obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., výzvou na zaplatenie z 26.10.2016 /č.l. 40, 41/,
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 23.11.2016 /č.l. 36, 39/, Zmluvou o postúpení /č.l. 12/,
oznámením o postúpení pohľadávky z 31.3.2017 , vyjadrením žalobcu z 11.3.2019 a ďalšími listinami,
ktoré tvoria obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci.
6. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní uzavreli dňa 30.10.2014 Zmluvu

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe tejto bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 48 mesačných splátkach po
138,03 eur od 16.12.2014, k 16. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru dňa 16.11.2018,
spôsob splácania odpísaním z účtu pre splácanie, úrok bol dohodnutý fixný do splatnosti na 19,90%
ročne. Celková čiastka spojená s úverom bola 6656,75 eur, RPMN 30,37 %, priemerná hodnota RPMN
18,01 % ,náklady spojené s úverom neboli uvedené. Úver bol vyplatený na účet žalovaného, na

ktorý banka poukáže zostatok úveru po poskytnutí úveru podľa bodu 2. tohto článku. Podľa tohto bodu
žalovaný mal záväzok v inej banke z titulu splátkového úveru s aktuálnym zostatkom 1975,00 eur.
7. Žalovaní úver nesplácali podľa zmluvy a dostali sa do omeškania. Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala
žalovaných dňa 26.10.2016 na zaplatenie a upozornila ich na možnosť mimoriadneho zosplatnenia
úveru./č.l. 40,41/ Žalobca však súdu nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovaným. Nebolo preukázané

ani aspoň odoslanie tejto výzvy. Keďže žalovaní ani na túto výzvu nezaplatili, preto Slovenská sporiteľňa,
a.s. v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) úver zosplatnila k 22.11.2016, čo
žalovaným oznámila listom zo dňa 23.11.2016. Pohľadávka bola neskôr postúpená na žalobcu Zmluvou
o postúpení pohľadávok z 24.03.2017. Po postúpení pohľadávky žalovaní nič nezaplatili.
8. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny 4000,- eur, zmluvného úroku v sume

2174,24 eur, poplatkov za správu úveru vo výške 145,76 eur /spolu 6320,- eur/ úroku z omeškania 5%
zo sumy 4000,- eur od 4.3.2017 do zaplatenia a trov konania.
Právny stav:
9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Z
cit. právnej úpravy vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť inému subjektu vtedy, ak napriek písomnej
výzve je klient v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie, ako 90
kalendárnych dní. Postúpenie pohľadávky predpokladá kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to

splatnosť postúpenej pohľadávky a predchádzajúcu písomnú výzvu banky dlžníkovi po tom, čo bol dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením záväzku. V predmetnej veci Slovenská sporiteľňa
nepostupovala v súlade s cit. právnou úpravou, nakoľko nepreukázala doručenie výzvy dlžníkom na
úhradu dlhu.
10.Podľa§1ods.2z.č.129/2010Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 9 ods. 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom

zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

18. Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok
súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
19. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Ustanovenia Obchodného zákonníka,
v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného

záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou
právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda
podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre
spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu,

že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na
ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii
okrem finančných prostriedkov aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa čl. 6 ods. 1
SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitév
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

22. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch
C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano
Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,

Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z
úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená
vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl.6 Smernice, konkrétne chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl.7 Smernice. Tieto opatrenia

môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
23. Súd má za to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka,
treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona. Právna úprava obsiahnutá
v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiťvyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka
pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava je systematicky zaradená v hmotnoprávnom

predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba
aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis,
ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný
právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 258/2001 Z.z.
24. Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má

charakter spotrebiteľského úveru.
25. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore mal žalobca nadobudnúť podľa svojho tvrdenia na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, okrem všeobecnej
právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho
zákonníka, bolo nevyhnutné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy
upravujúcej pôvodný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľnou , ktorý je

bankový subjekt a žalobcom pričom vzhľadom na právny status pôvodného veriteľa sa právne vzťahy
vyplývajúce z úverových zmluvných vzťahov medzi bankou a klientmi banky spravujú osobitnou právnou
úpravou - zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ osobitná právna norma ako lex specialis upravuje
osobitne zákonné podmienky a predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky z bankových úverov
- konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd aplikoval a vyložil predmetné zákonné

ustanovenie ako zákonné podmienky, ktoré banka, ako pôvodný veriteľ, bola povinná splniť na to, aby
došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z bankového úveru voči dlžníkom na
ďalší subjekt.
26. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv
z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným a zákonným

spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Súd s poukazom na citáciu ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách zdôrazňuje, že zákon o bankách, ako osobitná právna úprava, pre platné postúpenie
pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia
(osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej
výzve banky), pričom súd nemal v konaní preukázané splnenie uvedených zákonných podmienok -

a to hodnoverne preukázané zaslanie písomnej výzvy banky žalovanému ako dlžníkovi tak, ako to
predpokladá uvedené zákonné ustanovenie.
27. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre platné a zákonné postúpenie pohľadávok banky alebo
pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o
bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniam § 524 a nasl. lex generalis Občianskeho

zákonníka, upravujúceho postúpenie pohľadávok, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo
postúpiť postupníkovi pohľadávku, avšak len za podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách, teda pokiaľ klient nesplní riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru, jeho
omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a súčasne na zaplatenie omeškanej časti
peňažného záväzku bol preukázateľne písomne bankou vyzvaný.

28. Súd konštatuje, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z
pôvodného veriteľa - banky na následných postupníkov a to z dôvodu nepreukázania naplnenia
zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca neuniesol
v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal hodnoverným dôkazom zaslanie tejto písomnej výzvy
pôvodného veriteľa - banky žalovaným. Žalobca nepreukázal súdu ani odoslanie tejto písomnosti banky

žalovanému, ako ani prevzatie tejto písomnosti žalovanými.
29. Vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá je nosnou zásadou v sporovom konaní a
povinnosti tvrdenia a preukázania tvrdenia, ako aj povinnosti znášať a uniesť dôkazné bremeno o tom,
že žalobcovi skutočne náleží v spore uplatnené právo či nárok, súd nie je povinný vyzývať žalobcu na
splnenie povinnosti, ktorá je jeho elementárnou povinnosťou, pokiaľ má záujem v konaní uspieť a uniesť

dôkazné bremeno (s poukazom na čl. 8 Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1 a 3 CSP).
30. Súd musel absenciu tohto nevyhnutného dôkazu vyhodnotiť v neprospech žalobcu, nakoľko nemal
v konaní preukázané hodnoverne naplnenie zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky
v zmysle osobitnej právnej normy a teda nemal preukázané platné nadobudnutie aktívnej vecnej
legitimácie tak pôvodného, ako aj súčasného žalobcu.

31. Súd tak konštatuje, že v prípade pohľadávky banky je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo časť pohľadávky z bankového
úveru len za predpokladu, že preukázateľne banka ešte pred postúpením pohľadávky zaslala písomnúvýzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky
v zmysle hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky

postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom
ochrany bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť vzhľadom na
označenie 14. Časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ
TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky
postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon

postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka, v spojení s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je neplatný.
Taktiež ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Takémuto

záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie
“Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za
ktorých môže banka a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a

contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.
32. Pokiaľ bola postúpená pohľadávka bankou bez splnenia podmienok uvedených v uvedenom
zákonnom ustanovení, je potrebné takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so
zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom

na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Žalobca v konaní
nepreukázal naplnenie jednej zo zákonných podmienok na platné postúpenie pohľadávky - odoslanie
a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníčke - žalovanej, pričom ani oznámenie banky
klientom o postúpení pohľadávky, respektíve následné oznámenie postupníka o postúpení pohľadávky,
nenahrádza takúto osobitnú výzvu vyžadovanú zákonom a teda potom zmluva o postúpení pohľadávky,

ktorou mal pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalovanému od banky nadobudnúť, je v rozpore so zákonom
ajeneplatná-žalobcataknemávkonaníaktívnuvecnúlegitimáciunavymáhaniežalovanejpohľadávky.

33. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti sa súd už ďalšími tvrdeniami nezaoberal, vychádzajúc zo
zistenej nesprávnej aktívnej legitimácie, a preto žalobu zamietol.

34. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
35. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Žalovaným ako úspešnej strane sporu však žiadne trovy nevznikli, a preto súd im náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.