Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118279138
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:6118279138.3

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej
veci žalobcu : E. S., R..Č.. XXXXXX/XXXX, S.. X.XX.XXXX, X. R. XXX/XX, XXX XX C. J., zast.
advokátom : JUDr. Dávid Nagy, Kukučinova 8, 940 02 Nové Zámky , proti žalovanému: H. A., V..R..J..,
E.Č.: XXXXXXXX, H. XXXX/XX,XXX XX W. X. , zast. advokátom JUDr. Mgr. Petrom Rochovským so
sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie 23.760,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 11.880,-€ s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 11.880,-€ od 01.09.2015 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného prerušuje až do právoplatného rozhodnutia vo veci
žaloby na zaplatenie pohľadávky v tomto konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou dňa 16.07.2018 domáhala v rámci upomínacieho konania vydania platobného
rozkazu,ktorýmbysúdzaviazalžalovanéhokzaplateniupohľadávky23760eura,súrokomzomeškania
5 % ročne z dlžnej sumy od 01.09.2015 až do zaplatenia, odvolávajúc sa na záložnú zmluvu zo dňa

17.12.2014, ktorou sa mal žalovaný zaviazať zaplatiť dohodnuté úroky vo výške 23 760 eura v lehote
do 30.08. 2015. V dôsledku včas podaného odporu proti platobnému rozkazu, bolo konanie postúpené
tunajšiemu súdu v zmysle § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, aby súd pokračoval na miestne a
vecne príslušnom súde, ktorým bol Okresný súd Dunajská Streda, podľa sídla žalovaného .

2. Žalovaný pohľadávku žalobcu poprel, považujúc za absolútne neplatný právny úkonu - záložnú

zmluvu uzavretú dňa 17.12.2014, majúc za to že veriteľovi patrili úroky z úveru dojednané v zmluve o
pôžičke, uzavretej dňa 22.11.2013 , o poskytnutím pôžičky 66 000 euro s úrokom vo výške 3% mesačne,
ktorú pôžičku mal žalovaný vrátiť najneskôr do 31. 7. 2014 , do ktorej doby vznikol nárok veriteľa na
zaplatenie dojednaného úroku. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod
číslom XOboXXX/XXXX (R. XX/XXXX), podľa ktorého veriteľovi patria dohodnutej zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti úveru, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je

povinný platiť iba úrok z omeškania. V tejto súvislosti poukázal aj na aktuálne rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky v uznesení číslo E. Ú. XXX/XXXX - XX zo dňa 18.09.2012. Súčasne vzniesol
námietku premlčania s odkazom na ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o
pôžičke bola uzavretá dňa 22.11.2013. Túto pôžičku mal žalovaný uhradiť najneskôr do 31.07.2014, keď
k zmluve o pôžičke bola pripravená záložná zmluva dňa 17.12.2014, ktorá obsahuje absolútne neplatný
právny úkon uznania dlhu úrokov do 31. 12. 2014 vo výške 23.760 eura . Vzájomnú žalobou sa domáhal

vyslovenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej dňa 17.12.2014 medzi stranami sporu, ktorou žalobca
dal žalovanému do zálohu nehnuteľnosť vedenú na H. Č. XXXX, v katastrálnom území W. X. ,parcelaregistra „., Q. Č. XXXX/XX o výmere 325m2 ostatná plocha a parcela, parcelné číslo XXXX/X J. W.
XXXXmX C., obe vo výlučnom vlastníctve žalovaného v celosti , majúc za to že dojednania o úroku z
pôžičky bolo neplatné a potom záložná zmluva, ktorá je ako celok zmluvou akcesorickou, existuje, kým

existuje hlavný záväzok. Záložná zmluva uzavretá medzi stranami sporu obchádza zákon, spočívajúce
vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe neodporujú zákonu,
ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámením sa so zmluvou o pôžičke

uzavretej dňa 22.11.2013, záložnou zmluvou uzavretou dňa 17.12.2014, listom vlastníctva číslo XXXX
J.kresný úrad odbor katastrálny Dunajská Streda, výpisom z účtov žalovaného Q. M. a.s. z decembra
2014, z výpisu z účtu žalobcu u W. M. a.s. za december 2014, na základe, ktorých dôkazov ustálil
nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca ako fyzická osoba, nepodnikateľ, uzavrel so žalovaným, ako právnickou osobou, zmluvu

o pôžičke dňa 22.11.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 66 000 euro ,
vyplatené v splátkach po 5000 euro od 22.11.2013 do 11.12.2013, ktorú pôžičku sa zaviazal vrátiť
najneskôr do 31.07.2014. Podľa článku rímska II. predmetnej zmluvy sa dohodli na riadnom úroku
z pôžičky 3% mesačne z dlžnej sumy, čo predstavovalo 1980 eura, ktorý úrok bol žalovaný povinný
uhradiť v hotovosti v trojmesačných intervaloch vždy do 5. dňa nasledujúceho mesiaca po uplynutí troch

mesiacov. Na zabezpečenie zaplatenia predmetnej pohľadávky žalovaný ponúkol poskytnúť veriteľovi
svoju nehnuteľnosť, ornú pôdu nachádzajúcu sa v katastrálnom území Opatovský Sokolec vedené
na H. Č. XXXX Okresného úradu odbor katastrálny Dunajská Streda a to pri prevzatí poslednej 14
splátky pôžičky dňa 11.12.2013 . Následne záložná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá až
17.12.2014,predmetom,ktorejbolzálohnehnuteľnosťvkat.územíVeľkýMeder,vedenýnaH.Č..XXXX,

Q. Č.. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 325m2 a parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 1836m2, na
zabezpečenie pohľadávky už len čo do príslušenstva, riadneho úroku z pôžičky, kde v článku I. bola
konštatovaná dohoda v zmluve o pôžičke, s odkazom na článok II , kde sa zmluvné strany dohodli na
úroku 3% zo sumy 66.000 euro mesačne, vyčíslené vo výške 1980 euro, so záväzkom zaplatiť žalobcovi
úroky vo výške 23 760 eura, k 31.12.2014, s lehotou splatnosti do 30. augusta 2015, keď žalovaný mal

dlh čo do istiny uhradiť v mesiaci december 2014 v dvoch splátkach, prvá splátka v sume 41.000eura
18.12.2014 a druhá v sume 25.000 eura dňa 23.12.2014 a to s poukázanej hotovosti spoločnosťou S.
E.+F. V..R..J.. U. XX.XX.XXXX, ktorej konateľom a jediným spoločníkom bol v rozhodnom čase žalobca.

5. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že so žalovaným mal uzatvorené viaceré zmluvy o pôžičkách ,

ktoré poskytol tak ako fyzická osoba, ale aj ako právnická osoba podnikajúca pod obchodným menom
S. E.+F. V..R..J... Konkrétnu pôžičku zo dňa 22. 11. 2013 poskytol žalovanému ako fyzická osoba,
ktorú mal žalovaný vrátiť ako fyzickej osobe na účet, dokladujúc výpisom z účtu, v dvoch splátkach. K
obsahu záložnej zmluvy tvrdil, že si v nej dojednali so žalovaným vyplatenie úrokov z úveru do decembra
2014, hoci zmluva o pôžičke nebola doplnená písomným dodatkom o predložení doby plnenia dlhu,

ktoré dojednanie bolo medzi nimi len ústne. Potvrdil, že úroky z úveru boli počítané až do 31.12.2014.
K realizácii právneho vzťahu uviedol, že reálne pôžička bola ním poskytnutá s finančnej hotovosti
poukázanej spoločnosťou S. E.+F. V..R..J.. jemu ako fyzickej osobe v sume 66.000 euro a žalovaný
obdržal od neho ako fyzickej osoby pôžičku, ktorú mal fyzickej osobe aj vrátiť. Tvrdil, že účelom záložnej
zmluvy bolo zabezpečenia pohľadávky, v prípade nesplnenia dlhu žalovaným.

6. Na vysvetlenie tohto postupu právny zástupca žalobcu poukázal na právnu úpravu, ktorá vylučovala
nadobudnutie vlastníctva fyzickou osobou k poľnohospodárskym pozemkom z dôvodu zákonného
obmedzenia . Preto vystupoval v tomto smere žalobca, respektíve jeho právnická osoba, ktorá poskytla
fyzickej osobe pôžičku, ktorú v prípade, že nebude vrátená, právnická osoba žalobcu mohla požiadať o

realizáciu záložného práva a nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.

7. Žalovaný považoval záložnú zmluvu uzavretú v tiesni, keď ako podnikateľ v rozhodnom čase súrne
potrebovala finančné prostriedky na preklenutie zlej finančnej situácie na začiatku sezóny, ktoré finančné
prostriedky, podľa výpisu z účtu v skutočnosti mu mali byť poskytnuté podnikateľom S. E. + F. V..R..J.. v

sume 66.000 euro, ktoré dokladoval výpisom z účtu z 18.12.2013 a potom následne z tejto sumy ktorú
dostal poukázala fyzickej osobe žalobcovi v dvoch splátkach dňa 19.12.2014 v sume 41.000 euro a dňa
23.12.2014 v sume 25.000 euro. Inak tvrdil, že pôžičku mu žalobca vyplatil tak ako tvrdil v splátkach
o čom boli vyhotovený pokladničné doklady v každom jednom prípade. Na úhradu dlhu bol vyzvanýžalobcom ústne, pričom do splatnosti dlhu nezaplatil žiadnu splátku, v dôsledku zlej finančnej situácie.
Tvrdil, že uzavretie záložnej zmluvu inicioval žalobca. Nakoniec tvrdil, že dlh žalobcovi ako právnickej
osobe vrátil, ostal dlžníkom právnickej osobe Németh I+J s.r.o.

8. Podľa § 657 Obč.zákona, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje

písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; to všetko v doterajšom konaní žalobcom
preukázané bolo. Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej

pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky. Pokiaľ by bola dohodnutá úroková
sadzba neprimerane vysoká, takže by sa priečila dobrým mravom, bolo by právo veriteľa na úroky
nevykonateľné v rozsahu prekračujúcom sadzbu primeranú. Tú určí v prípade sporu súd s prihliadnutím
na výšku úrokov platených peňažnými ústavmi.

10. Na základe vykonaného dokazovania, súhlasnou výpoveďou strán sporu, ako aj Zmluvou o pôžičke
uzavretej dňa 22.11.2013 mal súd nesporne preukázané, že žalobca ako fyzická osoba poskytla
žalovanému, ako právnickej osobe, pôžičku vo výške 66.000 euro vyplatená v splátka v počte 14 po
5000 euro, posledná splátka 1000 eurom za obdobie od 22.11.2013 do 11.12.2013 , o vyplatení ktorých
splátok boli vydané pokladničné doklady, ktorú skutočnosť žalovaný vo svojej výpovedi tvrdila a žalobca

nepoprel. Žalovaný nevrátil dlh do doby splatnosti do 31.07.2014, keď mal byť ústne vyzvaný žalobcom
na vrátenie dlhu veriteľom. Túto skutočnosť žalobca nepoprel. Tvrdenie žalovaného o poskytnutí
finančných prostriedkov právnickou osobou S.X. E. + F. V..R..J.. v sume 66.000 euro dňa 18.12.2014
bolo zdokladované z výpisov účtov žalovaného za december 2014, keď následne žalovaný to istého
dňa poukázala na účet žalobcu, ako fyzickej osoby sumu 41.000 euro a dňa 23.12.2014 25.000 euro

opäť na účet žalobcu, ako fyzickej osoby. Toto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil,
keď potvrdil okolnosť uzavretia záložnej zmluvy, ktorou sa mala zabezpečiť pohľadávka žalobcu, už len
čo do úroku z poskytnutého úveru 23.760 euro, podpísaná stranami sporu 17. decembra 2014, kedy dlh
žalovaný ešte neuhradil, čo potvrdzuje výpoveď žalovaného i vyššie uvedené doklady. Je zrejmé, že bolo
úmyslom žalobcu zabezpečiť si pohľadávku formou, ktorú sám žalobca potvrdil, že ako fyzická osoba

by nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, k poľnohospodárskemu pozemku na základe
záložnej zmluvy, túto možnosť mal len ako právnická osoba a preto bola poukázaná suma 66.000 euro
právnickou osobou, ktorého konateľom a spoločníkom bol žalobca, ktorú sumu obdržal žalovaný na svoj
účet a po uzavretí záložnej zmluvy z 17.12.2014, a dňom nasledujúcim vrátená suma titulom úhrady
časti pôžičky splátkou vo výške 41.000 euro, nie však na účet právnickej osoby, ale na účet žalobcu

ako fyzickej osoby, rovnako tak konal dňa 23.12.2014 keď poukázala zvyšok 25.000 euro, opäť fyzickej
osobe žalobcu. Predmetom sporu ostala pohľadávka len čo do úroku, preto súd v ďalšom sa nezaoberal
samotnou istinou úveru. Súd považoval zmluvu o pôžičke za platne uzavretú, z ktorej vyplývali práva
pre žalobcu požadovať vrátenie dlhu žalovaným a povinnosť žalovaného poskytnutú pôžičku vrátiť v
dojednanej výške, s dohodnutými úrokmi do 31.07.2014. Do uvedeného dátumu pôžička vrátená nebola.

Nedošlo v tomto smere ani k zmene zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán vo forme
písomného dodatku, ako to vyplýva z článku III ods. 2 zmluvy o pôžičke. Takto ostala naďalej v platnosti
zmluva o pôžičke s termínom konečnej splatnosti 31.07.2013.

11. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

12. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči
veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do

dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom.

13. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti
o jeho obsahu(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/79/2005 /14. Podľa § 34 Obč.zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. Podľa § 35 ods.1 a 2 Obč.zák., prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

16. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä

tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

17. Písomným vyhlásením, ktorým dlžník uznáva voči veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh čo do dôvodu a
výšky,zakladádlžníkvyvrátiteľnúprávnudomnienkuoexistenciidlhukokamihutohtouznania.Jazykové
vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve je najskôr vykladané prostriedkami gramatickými
(z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej

nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého
právneho úkonu). Okrem toho treba obsah právneho úkonu posúdiť podľa vôle strán v čase uzavierania
zmluvy, ale za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo XX/XXXX).

18. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných
náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) je k jeho platnosti treba písomná forma,
vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výška. Nestačí, aby dlžníkovi, ktorý
jednostrannýprávnyúkonurobil,resp.veriteľovi,ktorémuboltentoúkonadresovaný,boljasnýtakdôvod
uznania dlhu, ako aj jeho výška, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu

vôle je objektívnou kategóriou a tento prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o
jeho obsahu ani u tretích osôb. Jazykové vyjadrenie právneho a interpretácia obsahu právneho úkonu
súdom podľa § 35 ods. 2 OZ však nemôže nahrádzať alebo meniť vôľu prejavenú. Použitie zákonných
výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol
vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený.

19.Vychádzajúc zo Zmluvy o pôžičke v článok II ods. 2 si dojednali do budúcna strany sporu
zabezpečenie zaplatenia predmetnej pohľadávky poskytnutím zálohu nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalovaného, ktorým boli poľnohospodárske pozemky. Záložná zmluva mala byť uzavretá pri prevzatí
poslednej štrnástej splátky dňa 11.12.2013. K uzavretiu záložnej zmluvy došlo až dňa 17.12.2014,

po uplynutí splatnosti celého dlhu, ktorým bolo 31.07.2014. V článku I. Záložnej zmluvy bol odkaz
na dojednanie v Zmluve o pôžičke, s poukazom na čl. II. zmluvy, dojednané úroky 3 % mesačne
z požičanej sumy 66.000 euro, čo predstavovalo 1980 euro mesačne. Ďalej bolo konštatované, že
vzhľadom k tomu, že záložca-dlžník, tieto úroky, ktoré k 31.12.2014 predstavujú celkom sumu 23.760
euro veriteľovi k dnešnému dňu nezaplatil a zaväzuje sa zaplatiť do 30.08.2015. V danom prípade však

úmysel účastníkov smeroval k uzavretiu dohody o úroku z úveru, ktorý mal byť v sume 23.760,-€ k
dátumu 31.12.2014, ktorý dátum ešte ani neuplynul ku dňu uzavretia zmluvy, teda minimálne jeden
mesiac úroku z úveru by nebol splatný. Plnenie zo Zmluvy o pôžičke bolo splatné do 31.07.2014, tento
dátum zmluvnými stranami do uzavretia Záložnej zmluvy zmenený nikdy nebol. Podľa názoru súdu
žalobcovivšaktakýtoúrokpozospaltnenídlhupo31.07.2014nepatrí.Tentozávervyplývapredovšetkým

z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajúc zo zásady, že
veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o úvere, za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy
užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote

splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie
upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť
(modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol
k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka)

oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517
ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj
vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej
dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškaniapopri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto
možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o
úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do konečnej

splatnosti 31.07.2014. Dojednanie v čl. I.1 bolo tým v časti výšky pohľadávky čo do riadneho úroku
dojednané v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho v tejto časti je zmluva čiastočne neplatná, ak žiadal
zaplatenie úrokov aj po zosplatnení dlhu až do 31.12.2014. Z hľadiska gramatického výkladu dojednania
v čl. I. Záložnej zmluvy, nie je uvedený žiadny uznávací prejav žalovaného, chýbajú slová dlh uznávam.
Z logického výkladu, je mať pochybnosť, lebo sa odkazuje na čl. II. Zmluvy o pôžičke o dojednanom

úroku z pôžičky vo výške 3% zo sumy 66 000euro s dátumom splatnosti 31.07.2014 a nie 31.12.2014.
Zo Záložnej zmluvy však jednoznačne vyplýva, že si strany sporu dojednali zaplatenie úrokov z pôžičky
najneskôr do 30.08.2015. Súd priznal žalobcovi riadny úrok do zospaltnenia pôžičky 31.7.2014 od
uzavretiazmluvy. Pôžičkabolaposkytnutánaosemmesiacovod23.11.2013do31.7.2014,3%mesačne
zo sumy 66.000,-€, ktorý dlh do uvedeného dátumu zaplatený nebol. 3% zo sumy 66.000 euro činí
1980 euro, celkom 11880,-€ v ktorej časti bol nárok žalobcu dôvodný, keď žalobcom uplatnený nárok

na riadny úrok sa týkal obdobia do 31.12.2014 v sume 23.760 euro, po vydelení sumou 1980euro,
pripadajúca na jeden mesiac , je úrok z pôžičky uplatnený za 12 mesiacov, teda len za rok 2014.

20. Podľa § 100 ods.1 Obč.zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 101 Obč,zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Pohľadávka žalovaným mala byť uhradená najneskôr do 31.07.2014. V záložnej zmluve bolo
dojednané plnenie úrokov do 30.05.2015, ktoré dojednanie nebolo spochybnené stranami. Žaloba bola
podaná dňa 16. 07. 2018. Trojročná premlčacia doba uplynula ku dňu 30.08.3018, ku ktorému dňu
žalobabolapodanážalobcom.Nárokžalobcuvrozhodnomčase,čodoriadnehoúrokunebolpremlčaný.

23. Podľa § 658 ods.1 Obč.zák., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

24. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na
celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s
úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ výkon práv

a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe
č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle

§ 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť

vykonáva. V tejto súvislosti možno súhlasiť aj s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo 49/96 (Zo súdnej praxe č. 38/1997), že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu
normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú
právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a
morálneho charakteru konajúcich.

27. Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. Q.. Ú. XX/XX (Zbierke zákonov SR, čiastka
20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti
č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť
úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie
sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška

dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.

28. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov (na historickom
národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp, neprimeranom
znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína

nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu
zásady zmluvnej spravodlivosti. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo XX/XXXX /.

29. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov. Takto dojednané úroky je potrebné považovať za úroky dojednané

v rozpore s dobrými mravmi. S prihliadnutím na skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá fyzickou osobou,
pre právnickú osobu, bez uvedenia konkrétneho účelu, požičané na dobu 7 mesiacov, pričom táto
suma bola vyplatená v hotovosti žalobcom postupne behom jedného mesiaca., čo je 36% úrok ročne,
je len trojnásobok obvyklej úrokovej miery, keď v rozhodnom čase výška úrokovej sadzby stanovená
bankami pri hotovostných úveroch do jedného roka predstavovalo v mesiaci november 2013 v prípade

spotrebiteľských úverov v rozpätí od 8,52% do 10% ročne, čo predstavovalo len troj až štvornásobok
toho, čo boli bankové úroky. Takto dojednané úroky nebolo možné považovať za úroky dojednané v
rozpore s dobrými mravmi, nebolo možné o nich konštatovať, že sú úžernícke. Súd preto nepovažoval
námietku žalovaného za dôvodnú a nárok na zaplatenie riadneho úroku priznal.

30. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona, žalovaný sa dostal do omeškania z nezaplatením
dlhu 01.08.2014, po uplynutí lehoty stanovenej v Záložnej zmluve , zaplatenia úrokov do 30.08.2015,
následne sa omeškal od 01.09.2015 od ktorého dátumu žiadal žalobca zaplatenie úrokov z omeškania
v zákonnej výške 5% ročne z dlžnej sumy. S účinnosťou od 1.2.2013 platila novela nariadenia
vlády SR č.20/2013Z.z. so zníženou percentuálnou sadzbou namiesto 8 percentuálnych bodov na 5

percentuálnych bodov. Výška úroku Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa žalovaného
činila 0,0 + 5% = 5,0%.

31. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Súd priznal žalobcovi vzhľadom na pomer jeho úspechu náhradu trov vo výške 100%.

33. Podľa § 162 ods.1 písm. a/ a ods.2 Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

34. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania
upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

35. Súd v rozsudku, ktorým rozhodol o nároku žalobcu, súčasne rozhodol o prerušení konania v časti

vzájomného návrhu žalovaným, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá otázka
je predmetom aj v spore vedenom na tunajšom súdu o určenie vlastníckeho práva pod sp.zn. XXC/XX/
XXXX, kde bude táto otázka riešená ako prejudiciálna.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)