Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219164
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2215219164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: PaedDr. S. J., nar. XX. V. XXXX,
bytom X. XXX/XX, K. E., zast. advokátom: JUDr. Miroslav Pekár, Krížna 44, Bratislava, proti žalovanej:
Základná škola s materskou školou s vyučovacím jazykom maďarským Jahodná, so sídlom Jahodná
202, zast. advokátom: JUDr. Ladislav Angyal, Alžbetínske nám. 328/6, Dunajská Streda, o 1.126 eur a
príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 31. januára 2018
č. k. 14Cpr/4/2015-198 - vo vyhovujúcej časti, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.126 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % p.a. zo sumy 1.126 eur 13.7.2014 do zaplatenia, to všetko
do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a III.
vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 84,74 %.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj v zmysle vyššie citovaných ustanovení žalobe

vyhovel v časti - nedoplatku na príplatku za riadenie a v časti - nedoplatku na kreditovom príplatku a
naopak nevyhovel v časti nároku ohľadne nedoplatku na príplatku za činnosť uvádzajúceho pedagóga.

3. Pri rozhodovaní o nedoplatku na príplatku za riadenie vychádzal z toho, že žalobkyňa bola prijatá
do pracovného pomeru ako učiteľka MŠ. Zároveň od 1.9.2012 bola poverená výkonom špecializovanej
činnosti - funkciou zástupkyne riaditeľa školy. Táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná.
V zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. jej patrí aj príplatok za riadenie, vychádzajúc

z toho, že vedúcim pracovníkom je aj zástupca riaditeľa. Bola však zaradená do stupňa riadenia
IV., pričom žalovaná sa bránila tým, že žalobkyňa nebola štatutárnym orgánom a preto nemohla byť
zaradená do stupňa riadenia II. b. Uvedený právny názor žalovanej však nie je správny. Žalobkyňa totiž
bola vedúcou zamestnankyňou, ktorá zastupovala štatutárny orgán v rámci zvereného úseku činnosti
zamestnávateľa a zároveň priamo riadila podriadených zamestnancov. Podporne obdobné stanovisko
zaujalo aj Ministerstvo školstva v liste zo 6.12.2017. Preto žalobkyni za obdobie 1.10.2012 - 31.12.2012
patrí príplatok za riadenie vo výške 62 eur (622 eur x 1,24 = 771,28 eur / 8 % = 62 eur). Rozdiel medzi

skutočne vyplateným príplatok zo strany žalovanej (30 eur) a zákonom stanovenou výškou je vo výške
32 eur, pričom za uvedené obdobie je to v sume 96 eur (32 eur x 3). Za obdobie od obdobie 1.1.2013
- 30.11.2013 jej patrí príplatok za riadenie vo výške vo výške 65 eur (653,50 eur x 1,24 = 810,34 eur /
8% = 65 eur). Rozdiel medzi skutočne vyplateným príplatkom zo strany žalovanej (30 eur) a zákonomstanovenou výškou je vo výške 35 eur, preto nedoplatok na príplatku za riadenie je za toto obdobie
v sume 385 eur (35 eur x 11). Za obdobie od obdobie 1.12.2013 do 31.12.2013 jej patrí príplatok za
riadenie vo výške vo výške 73 eur (732 eur x 1,24 = 907,68 eur / 8% = 73 eur). Rozdiel medzi skutočne

vyplateným príplatkom zo strany žalovanej (30 eur) a zákonom stanovenou výškou je vo výške 43 eur,
preto nedoplatok na príplatku za riadenie je za toto obdobie v sume 43 eur. Za obdobie od 1.1.2014 do
30.6.2014 jej patrí príplatok za riadenie vo výške vo výške 76,50 eur (769 eur x 1,24 = 953,56 eur/ 8 %
= 76,50 eur). Rozdiel medzi skutočne vyplateným príplatkom zo strany žalovanej (30 eur) a zákonom
stanovenou výškou je vo výške 46,50 eur, preto nedoplatok na príplatku za riadenie je za toto obdobie

v sume 279 eur (46,50 eur x 6). Spolu nedoplatok na príplatku za riadene za obdobie od 1.10.2012 do
30.6.2014 je vo výške 803 eur.

4. Pri rozhodovaní o nedoplatku na kreditovom príplatku vychádzal z toho, že žalobkyňa na základe
Osvedčenia o priznaní kreditov za absolvovanie rozširujúceho štúdia zo dňa 31.1.2012 (č.l. 10) mala k
dispozícii 60 kreditov. V danej veci riaditeľ školy - žalovaná v zmysle § 47a ods. 5 zákona č. 317/2009

Z.z. žalobkyni priznal kredity za vykonanie rigoróznej skúšky, za účelom ktorého bolo vydané osvedčenie
o získaní 60 kreditov. Následne žalobkyňa absolvovala aktualizačné vzdelávanie, na základe ukončenia
ktoréhobolovydanéosvedčenieoukončeníaktualizačnéhovzdelávaniaz10.10.2012(č.l.87).Žalovaná
tvrdila (č.l. 37, 68), že uvedené osvedčenie žalobkyňa nepredložila do 6.12.2013, ktoré by potvrdili jej
nárok na 30 kreditov. Neskôr tvrdila, že žalobkyňa konala bez súhlasu riaditeľky, prihlášku na kontinuálne

vzdelávanie podala svojvoľne, bez podpisu a vedomia riaditeľa školy dňa 4.6.2012. K absolvovaniu
kontinuálneho vzdelávania síce súhlas zamestnanca (zamestnávateľa) nie je potrebný, avšak je nutne
potrebný k uznaniu získaných kreditov. Žalovaná má za to, že pokiaľ tam podpis nie je, zamestnávateľ
nie je povinný uznať kredity. Žalobkyňa v tom čase ako vychovávateľka ani nemala dôvod absolvovať
prípravné atestačné vzdelávanie pre II. atestáciu, nakoľko to nebolo potrebné pre školu, ani k zameraniu

školy. Vedenie školy nemalo o tom vedomie, čo dokazuje aj Plán kontinuálneho vzdelávania na rok
2011/2012, v ktorom nie je uvedené. Súd prihliadol aj na záznam z inšpekcie, z ktorého je zrejmé, že
dokumentácie školského zariadenia neboli v poriadku a bolo upozornené na nedostatky (č.l. 119 - 128).
V tomto smere súd uzatvára, že pokiaľ žalovaná nemienila uznať kredity, mala o tom vydať písomné
vyjadrenie s odôvodnením. Nakoľko žalobkyňa absolvovala aktualizačné vzdelávanie, pričom mala už

priznané kredity v počte 60 za vykonanú rigoróznu skúšku riaditeľom školy a následne absolvovala
prípravné atestačné vzdelávanie a druhú atestáciu, po jej úspešnom vykonaní zo získaných 60 kreditov,
z ktorých 30 kreditov sa použilo na prípravné atestačné vzdelávanie, zostáva jej 30 kreditov a ich
platnosť je na sedem rokov od ich priznania (viď § 47a ods. 11 a 12 zákona č. 317/2009 Z.z.). Takéto
pochybenie zamestnávateľa nemôže byť na ujmu zamestnanca. Preto za zostatok kreditov v počte 30

potom žalobkyni prináleží kreditový príplatok. Podporne, tiež v tejto súvislosti stanoviskom Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2015 potvrdilo, že žalovaná mala
žalobkyni po správnosti ponechať 30 kreditov, na základe čoho mala žalobkyňa nárok na zaplatenie
mesačného kreditového príplatku vo výške 6 % z platovej tarify, pričom za obdobie od 1.12.2013
- 31.12.2013, keďže žalobkyňa bola zaradená od 6.12.2013 do platovej tarify vo výške 732 eur, je

nedoplatok vo výške 44 eur mesačne (732 eur x 6 % = 44 eur). Preto za uvedené obdobie žalobkyňa
má nárok na kreditový príplatok vo výške 44 eur. Nedoplatok za obdobie od 1.1.2014 - 30.6.2014, keďže
žalobkyňa bola zaradená od 1.1.2014 do platovej tarify vo výške 769 eur. Preto za uvedené obdobie
žalobkyňa má nárok na kreditový príplatok vo výške 279 eur (769 x 6 % = 46,50 eur; x 6 = 279).
Nedoplatok na kreditovom príplatku za obdobie od 1.12.2013 do 30.6.2014 spolu je vo výške 323 eur.

5. Žalobkyni priznal aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 O.z. a § 3 Nariadenia vlády. V zmysle čl.
10.4 pracovnej zmluvy zo dňa 28.8.2006 sa plat vyplácal v 12. deň kalendárneho mesiaca. Žalobkyňa
si však uplatnila nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 13.7.2014 do zaplatenia (teda odo dňa
nasledujúceho po uplynutí splatnosti výplaty za mesiac 06/2014). Základná úroková sadzba ECB ku dňu

13.7.2014 bola 0,15 %. Potom výška úrokov z omeškania predstavuje 5,15 % zo sumy 1.126 eur (803
+ 323) od 13.7.2014 až do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že právo nebolo priznané v žalovanej výške,
nevznikol žalobkyni ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol
aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy 96,50 eur.

6.Prvoinštančnýsúdprirozhodovaníonedoplatkuzačinnosťuvádzajúcehopedagógavychádzalztoho,
že žalobkyňa preukázala, že za obdobie od 3.9.2012 do 30.9.2013 vykonávala žalobkyňa uvádzajúceho
pedagógaprezačínajúcupedagogickúzamestnankyňu-p.S.T.azaobdobieod8.10.2013do30.6.2014
pre začínajúcu pedagogickú zamestnankyňu - S. B.. Uvedené medzi sporovými stranami ani nebolosporné. Sporným ostalo, či v uvedenom období bola žalobkyňa súčasne aj pre ďalšiu zamestnankyňu
uvádzajúcim pedagógom. Zo svedeckej výpovede samotnej p. B. vyplýva, že nepodpisovala žiadnu
dokumentáciu ohľadne jej adaptačného vzdelávania. Sama uviedla, že nepodávala žiadnu prihlášku

na adaptačné vzdelávanie. Takisto súdu nebolo predložené menovanie uvádzajúceho pedagogického
zamestnanca riaditeľom školy, pričom takýmto dokumentom mala disponovať aj žalobkyňa. Konaním
sa preukázalo len to, že p. B. (v tom čase p. D.) bola zamestnaná od 1.10.2012 do 30.9.2013.
Nebolo však preukázané, že by žalobkyňa v období od 1.10.2012 do 31.12.2012 a od 1.12.2013
do 31.12.2013 bola uvádzajúcim pedagógom adaptačného vzdelávania súčasne pre dve začínajúce

pedagogické zamestnankyne. Preto jej nárok na doplatenie príplatku uvádzajúceho pedagóga za
obdobie od 1.10.2012 do 31.12.2012 v sume 93 eur a za obdobie od 1.12.2013 do 31.12.2013 v sume
3,50 eur zamietol.

7. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd
aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobkyni priznal náhradu trov konania
vo výške 84,74 %, a to podľa pomeru úspechu v spore (92,37 % : 7,63 %). V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p.
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná a to ako
vyplýva z jeho obsahu výlučne v jeho vyhovujúcej časti, kde žiadala návrh zamietnuť ako právne
neopodstatnený. Ohľadom nároku na príplatok za riadenie argumentovala tým, že žalobkyňa, ako

zástupca riaditeľa školy, poverovacím dekrétom riaditeľa školy zo dňa 1.9.2012 bola poverená
v dôsledku organizačných zmien ako vedúci zamestnanec, ktorý priamo riadi prácu všetkých
zamestnancov v materskej škôlke, preto podľa stupňa riadenia musela byť zahrnutá do IV. (vedúci
zamestnanec, ktorý priamo riadi prácu podriadených zamestnancov) stupňa riadenia s nárokom na
mesačný príplatok za riadenie vo výške najmenej 3 % z platovej tarify, čo predstavuje 30 eur mesačne

a nie do II. b. (- vedúci zamestnanec, ktorý zastupuje štatutárny orgán v rámci zvereného úseku
činnosti zamestnávateľa, prednosta mestského úradu, prednosta obecného úradu a ktorý riadi viac
útvarov; riadenie viacerých útvarov sa nevyžaduje u vedúceho zamestnanca v organizácii s inou
organizačnou štruktúrou, t.j. vedúci zamestnanec na II. b stupni riadenia riadi aspoň jedného vedúceho
zamestnanca na IV. stupni riadenia alebo priamo riadi podriadených zamestnancov) stupňa riadenia

s nárokom na mesačný príplatok za riadenie vo výške najmenej 6 % z platovej tarify. Ani z listu
MŠVVaŠ SR nie je nikde uvádzané, že by zákon č. 553/2003 a príloha č. 6 zaväzovali vedenie školy
zaradiť zástupcu pre MŠ jednoznačne do, stanovisko nemá právnu záväznosť, sú iba podpornou
pomôckou pre aplikačnú prax. Ohľadom nedoplatku na kreditovom príplatku vo výške 323 eur dôvodila
tým, že v zmysle ust. § 50 o vykonaní atestácie, zákona č. 553/2003 Z.z., podľa ktorého predpoklad

vykonania atestácie je upravený v tomto ustanovení alternatívne: buď pedagogický zamestnanec
kumulatívne má získať 30 kreditov a ešte absolvovať prípravné vzdelávanie v rozsahu 60 hodín, alebo
získať 60 kreditov. Žalobkyňa postupovala podľa druhej alternatívy, teda úspešne vykonávala druhú
atestáciu, využitím svojich 60 kreditov, čo mala k dispozícii a bez absolvovania prípravného vzdelávania
v rozsahu 60 hodín, čo v skutočnosti predstavuje 60 kreditov. Podľa dikcie ustanovenia poslednej

vety citovaného § 50 „Po úspešnom vykonaní atestácie strácajú takto uplatnené kredity platnosť na
účely priznania kreditového príplatku". Poukázala tu taktiež na ustanovenie § 16 ods. 4 vykonávacej
vyhláškyč.445/2009Z.z.MinisterstvaškolstvaSR,podľaktoréhoúspešnomvykonaníatestáciestrácajú
platnosť uplatnené kredity v počte podľa § 50 ods. 1 zákona. Teda k vykonaniu atestácii je potrebné
uplatniť aspoň 60 kreditov a keď žalobkyňa mala len 60 kreditov a nemali vedomosť o tom, že by

absolvovala prípravné vzdelávanie v rozsahu 60 hodín, tak stratila všetkých svojich 60 kreditov. Do
6.12.2013 žalobkyňa predložila len osvedčenie o získaní celkovo 60 kreditov (ktoré podľa zákona
stratili platnosť dňom vydania osvedčenia o atestácii). Žalobkyňa na fakt, že má ešte ďalšie osvedčenie
o 30 kreditoch neupozornila vedenie školy ani pri preberaní a podpísaní platového dekrétu zo dňa
1.1.2014 a na kontinuálne vzdelávanie sa prihlásila bez vedomia riaditeľa ZŠ, teda nebola podpísaná

prihláška, ktorá bola podaná svojvoľne, bez podpisu a vedomia riaditeľa školy dňa 4.6.2012. Tvrdenie
žalobkyne, že jej prihlášku podpísala súčasná riaditeľka školy, t.j. K. E. pokladá za nepravdivé tvrdenie,
veď v tom čase, keď podala žalobkyňa prihlášku (4.6.2012), bola riaditeľkou ZŠ C. E. a
žalobkyňa pracovala na škole ako vychovávateľka v ŠKD. K absolvovaniu kontinuálneho vzdelávaniasíce súhlas zamestnanca nie je potrebný, avšak je nutne potrebný k uznaniu získaných kreditov. Pokiaľ
tam podpis nie je, zamestnávateľ nie je povinný uznať kredity. Zo zákona č. 390/2011 § 47a, body 10,
12, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 § 47a, body 9, 11 vyplýva že „Riaditeľ školy a riaditeľ

školskéhozariadeniauznápedagogickémuzamestnancoviaodbornémuzamestnancovizískanékredity
za programy kontinuálneho vzdelávania absolvované pre príslušnú kategóriu a podkategóriu, v ktorej je
pedagogickýzamestnanecaleboodbornýzamestnaneczaradený,aleboprevyučovanýpredmetučiteľa,
v závislosti od potrieb a zamerania školy alebo školského zariadenia a v súlade s plánom kontinuálneho
vzdelávania, na účely vyplácania kreditového príplatku podľa osobitného predpisu". Žalobkyňa, v

tom čase ako vychovávateľka ani nemala dôvod absolvovať prípravné atestačné vzdelávanie pre II.
atestáciu, nakoľko to nebolo potrebné pre školu, ani k zameraniu školy. Vedenie školy nemalo o
tom vedomosť, čo dokazuje aj plán kontinuálneho vzdelávania na rok 2011/2012, v ktorom nie je
uvedené, naplánované takéto vzdelanie. Keďže vedenie školy súhlas na absolvovanie vzdelávania
nedalo, dokonca o svojvoľnom počine ani nevedelo, ani s ním v pláne kontinuálneho vzdelávania
nerátalo, ani osvedčenie nedostalo, kredity jej ani nemohlo a nemôže ani dodatočne uznať. Nakoniec

žalovaná namietala, že sumy žiadané žalobkyňou nezodpovedajú skutočnosti.

9. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa,
ktorá navrhla odvolanie žalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Uviedla, že žalovaná bola vedúcim
zamestnancom, ktorý má v zmysle § 8 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme nárok na príplatok za riadenie, ktorého výšku určí zamestnávateľ
(žalovaná) v rámci rozpätia percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia a pôsobnosti zamestnávateľa,
ktoré rozpätie je uvedené v prílohe č. 6 predmetného zákona, preto mala byť po správnosti zaradená
do stupňa riadenia II. b. a preto mala a v danom prípade nárok na príplatok v percentuálnom rozpätí
8 - 24 %. K nedoplatku na kreditovom príplatku podľa § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z uviedla,

že predchádzajúca riaditeľka žalovaného p. Mgr. C. E. uznala žalobkyni osvedčením zo dňa 31.1.2012
60 získaných kreditov - žalobkyňa následne absolvovala aktualizačné vzdelávanie (osvedčenie zo dňa
10.10.2012) - následne žalobkyňa vykonala druhú atestáciu (osvedčenie zo dňa 6.12.2013), pričom
prihlášku na druhú atestáciu jej podpísala súčasná riaditeľka žalovaného (bez jej podpisu by žalobkyňa
nemohla druhú atestáciu vykonať). Čo sa týkalo toho, že žiadané sumy neodpovedajú skutočnosti,

tu navrhla žalobkyňa, aby odvolací súd na tieto tvrdenia (prostriedky procesnej obrany) žalovanej
neprihliadal, nakoľko tieto žalovaná doposiaľ v konaní neuplatnila, tieto prostriedky procesnej obrany,
pričom jej nič nebránilo, aby tieto uplatnila pred súdom prvej inštancie.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§365C.s.p.)ažeodvolateliapoužili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku podľa § 387 C.s.p.

11. V danom spore bolo treba zohľadniť, že nová právna úprava Civilného sporového poriadku,

účinná v čase rozhodovania ako prvoinštančného súdu napadnutým rozsudkom, tak i odvolacieho
súdu, definuje ako osobitnú skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné
postupy od klasického (všeobecného) sporového konania, individuálne pracovnoprávne spory.
Individuálnym pracovnoprávnym sporom na účely Civilného sporového poriadku sa rozumie spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý vyplýva z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných

vzťahov, ktorým je potom i spor predmetný. To znamená, že súd v prípade týchto sporov môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe v rozsahu istiny 1.126 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5,15 % p.a. zo sumy 1.126 eur od 13.7.2014 do zaplatenia vyhovel,
keď v ostatnej jej uplatnenej časti, ktorá zostala predmetom konania odvolaním nenapadnutej sa jej
zamietnutie stalo právoplatným.

13. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky)
dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu
rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku).

U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak
zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2
C.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.) a preto, ale aj pre celkovú
úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné:

14. Odvolateľka v prvom rade namietala to, že žalobkyňa, ako zástupca riaditeľa školy, poverovacím
dekrétom riaditeľa školy zo dňa 1.9.2012 bola poverená v dôsledku organizačných zmien ako vedúci
zamestnanec, ktorý priamo riadi prácu všetkých zamestnancov v materskej škôlke, preto podľa stupňa
riadenia musela byť zahrnutá do IV. (vedúci zamestnanec, ktorý priamo riadi prácu podriadených

zamestnancov) stupňa riadenia s nárokom na mesačný príplatok za riadenie vo výške najmenej 3% z
platovej tarify, čo predstavuje 30 eur mesačne a nie do II. b. (- vedúci zamestnanec, ktorý zastupuje
štatutárny orgán v rámci zvereného úseku činnosti zamestnávateľa, prednosta mestského úradu,
prednosta obecného úradu, a ktorý riadi viac útvarov; riadenie viacerých útvarov sa nevyžaduje u
vedúceho zamestnanca v organizácii s inou organizačnou štruktúrou, t.j. vedúci zamestnanec na II. b

stupni riadenia riadi aspoň jedného vedúceho zamestnanca na IV. stupni riadenia alebo priamo riadi
podriadených zamestnancov) stupňa riadenia s nárokom na mesačný príplatok za riadenie vo výške
najmenej 6 % z platovej tarify. Žalovaná tvrdí, že ani jeden právny predpis jednoznačne neustanovuje
zaradenie zástupcu materskej škôlky.

15. V zmysle § 8 zákona č. 553/2003 Z.z. vedúcim zamestnancom sa podľa § 9 ods. 3 Z.p.
rozumejú orgány zamestnávateľa (ods. 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením
na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným
zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im
na ten účel záväzné pokyny. Pod pojem vedúci zamestnanec treba teda zaradiť všetkých zamestnancov

zamestnávateľa, ktorí sú oprávnení ukladať pracovné úlohy a dávať záväzné pokyny podriadeným
zamestnancom. Pre posúdenie, či sa jedná o vedúceho zamestnanca vo V. službe na najnižšej úrovni
riadenia nie je určujúce, akým spôsobom je funkcia (druh práce) formálne označená, ale to, čí sú mu
podriadení zamestnanci, ktorým je v rozsahu poverenia oprávnený ukladať pracovné úlohy, kontrolovať
ich prácu a dávať im za tým účelom záväzné pokyny. Keďže vzťah nadriadenosti a podriadenosti

zamestnanca nie je otázkou faktického stavu, ale otázkou právnou, je pre posúdenie postavenia
zamestnanca z tohto hľadiska určujúce, či nadriadenosť funkcie vykonávanej zamestnancom voči iným
(podriadeným)zamestnancomvyplývazprávnehopredpisualebozvnútornéhoorganizačnéhopredpisu
upravujúceho štruktúru zamestnávateľa.

16. V zmysle § 34 ods.1 písm. b) zák. č. 317/2009 Z.z. o pedagogických a odborných zamestnancoch
(1) Vedúcim pedagogickým zamestnancom alebo vedúcim odborným zamestnancom je

a) riaditeľ,b) zástupca riaditeľa,
c) hlavný majster odbornej výchovy,
d) vedúci vychovávateľ,

e) vedúci odborného útvaru,
f) ďalší pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec ustanovený podľa osobitného predpisu.

Niet pochýb o tom, že žalobkyňa bola v postavení vedúceho pedagogického zamestnanca - zástupcu
riaditeľa materskej škôlky. Niet pochýb ani o tom, že nebola špeciálne poverená, resp. poverovací

dekrét zo dňa 1.9.2012 neobsahoval vykonávanie funkcie štatutárneho orgánu v rámci zvereného
úseku činnosti zamestnávateľa. Avšak treba súhlasiť so žalobkyňou, čo bolo potvrdené aj listom
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, že na riadení školy sa podieľa okrem
riaditeľa školy aj zástupca riaditeľa školy a zo samotnej povahy funkcie vyplýva, že riadi podriadených
zamestnancov v materskej škôlke, čo koniec koncov vyplýva aj z poverovacieho dekrétu riaditeľa školy
z 1.9.2012. Vzhľadom k uvedenému musí byť podriadená pod II. b stupeň riadenia v zmysle prílohy

č. 6 zák. č. 553/2003 Z.z.

17. Čo sa týkalo nedoplatku na kreditovom príplatku tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil
s prijatými skutkovými a právnymi závery súdu prvej inštancie, pričom v rámci odvolacích námietok
žalovaná nevzniesla žiadne nové okolnosti, ktorými by sa už nebol býval vyporiadal súd prvej inštancie.

18. Odvolacia námietka žalovanej spochybňujúca výšku žalobného nároku uplatneného žalobkyňou v
konaní, nebola ako prostriedok procesnej obrany uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, preto
ju v odvolaní nie je možné použiť, pretože sa nejedná o tzv. novotu v odvolacom konaní v zmysle §
366 C.s.p.

19. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže žalobkyňa bola v spore v celom
rozsahu úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.) voči
žalovanej, v konaní neúspešnej.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).