Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219505
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3114219505.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu: SKODA & SKODA s.r.o., so sídlom Komenského 30, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 817 872, právne zastúpenému: advokátska kancelária ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom
Kukučínova 3379/18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 244 259, proti žalovanému: Ing. Ondrej Lazoň
TECHNOL, s miestom podnikania Kukučínova 732/48,
972 12 Nedožery - Brezany, IČO: 33 611 467, v spore o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. augusta 2015,

č. k. 37Cbi/96/2014-228, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p. súd prvej inštancie žalobu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bola
dňa 27.08.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, určenia, že pohľadávka žalobcu vo výške

38.795,33 Eur prihlásená prihláškou pohľadávky
s por. č. 1 do reštrukturalizačného konania dlžníka Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL, Kukučínova 732/48,
972 12 Nedožery - Brezany, IČO: 33 611 467, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
40R/2/2014, vyplývajúca zo Zmluvy o kontokorentom úvere
č. 5/2007/UZ zo dňa 11.01.2007 v znení neskorších dodatkov zabezpečená záložným právom na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci zo dňa 11.01.2007
č. 10/2007 ZZ vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka č. 120, popretá

v reštrukturalizačnom konaní správcom z dôvodu spornosti trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej
pohľadávky, je oprávnená a považuje sa za zistenú a nespornú vo výške istiny 22.431,94 Eur a vo
výške úrokov z omeškania 16.273,39 Eur t. j. celkom vo výške 38.705,33 Eur, zabezpečená záložným
právom vo výške 49.790,88 Eur. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
dospisupredloženýchlistinnýchdôkazovato:zmluvaokontokorentnomúvereč.5/2007/UZ,všeobecné
obchodné podmienky pre úvery, príloha - odkladacie podmienky, špecifické podmienky poskytnutia
úveru, ručiteľská listina

č. 10/2007/RL, zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 10/2007/ZZ, dodatok č. 1 k
zmluve o kontokorentnom úvere č. 5/2007/UZ, dodatok č. 2 k zmluve
o kontokorentnom úvere č. 5/2007/UZ, dodatok č. 3 k zmluve o kontokorentnom úvereč. 5/2007/UZ, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 120, potvrdenie o zapísaní pohľadávky do
zoznamu pohľadávok, predná strana doručenky z 26.06.2014, doručenka
z 25.06.2014, zaslanie prihlášok do reštrukturalizácie z 24.06.2014, prihláška pohľadávky

k sp. zn. 40R/2/2014 por. č. 1, doručenky, doručenky, výzva na úhradu splatných záväzkov, oznámenie
záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva, oznámenie záložného veriteľa o začatí výkonu
záložného práva, prehlásenie, oznámenie, odpoveď na žiadosť
o vyčíslenie zostatku dlhu, zápočet na dlh, zostatok pohľadávky k 20.03.2012, odpoveď na žiadosť o
vyčíslenie zostatku dlhu, podanie s označením škoda, ujma z 03.09.2012, oznámenie z 04.09.2012,

oznámenie z 05.09.2012, odpoveď z 07.09.2012, oznámenie - odpoveď z 07.09.2012, zápočet z
04.10.2012, výzva na úhradu splatných záväzkov
z 26.10.2012, podanie z 31.10.2012, výpis z LV č. XXXX, okres J., obec X. - L., k. ú. X., výpis z LV č.
XXXX, okres J., obec X. - L.,
k.ú. X., zmluva o postúpení pohľadávok z 17.12.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k.
40R/2/2014-101, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 40R/2/2014-105, prihláška pohľadávky k sp.

zn. 40R/2/2014, výpis z živnostenského registra na žalovaného
z 16.07.2015, výpis z obchodného registra na žalobcu z 20.08.2015, výpis z LV č. XXXX, okres J.,
obec X. - L., k. ú. X., zo spisu 40R/2/2014 Okresného súdu Trenčín: zoznam pohľadávok a zoznam
pohľadávok s vyznačením popretia a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav.
Okresný súd Trenčín uznesením

č. k. 40R/2/2014-101 zo dňa 14.04.2014 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi
Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 23.04.2014 a
dňa 24.04.2014 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40R/2/2014-105
zo dňa 19.05.2014 súd povolil reštrukturalizáciu žalovaného, do funkcie správcu ustanovil SKKS, k.s.,
uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov dlžníka, veritelia boli vyzvaní

na prihlásenie svojich pohľadávok, bol určený rozsah právnych úkonov dlžníka podliehajúcich súhlasu
správcu a bolo uskutočnené poučenie pre veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
dňa 26.05.2014
a nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2014. Prihláškou pod poradovým č. 1 zo dňa 25.06.2014 si
žalobca v zákonnej lehote prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie žalovaného. Správca poprel

pohľadávku žalobcu dňa 25.07.2014 v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávok a to v rozsahu
popretia z dôvodu spornosti právneho dôvodu vzniku, výšku ako aj zabezpečenia záložným právom.
Správca odôvodnil popretie tým, že podľa tvrdení dlžníka pohľadávka veriteľa zanikla započítaním. Či
a v akom rozsahu došlo k zániku pohľadávky veriteľa v dôsledku započítania pohľadávky dlžníka voči
veriteľoviazaakýchokolností,rovnakoposúdeniaďalšíchskutkovýchokolností/porušeniepovinnostipri

príprave a realizácii dobrovoľnej dražby, platnosť dobrovoľnej dražby, platnosť započítania/ sú otázkami
skutkovými.Posúdenietýchtospornýchskutkovýchokolností,akoajprávnehoposúdenianatietoprávne
vzťahy aplikovateľného, správca objektívne nemôže vyhodnotiť
v lehote na popieranie pohľadávok v takom rozsahu, aby mohol určiť nespornosť právneho dôvodu
vzniku a existenciu uplatnenej pohľadávky, a preto spornú pohľadávku z vyššie uvedených dôvodov

popiera.Dôvodyspornostiexistencieprihlásenejpohľadávkysúbližšieuvedenévpodnetedlžníka.Ďalej
uviedol, že veriteľ nepreukázal, že je veriteľom prihlasovanej pohľadávky, keď nepreukázal účinnosť
postúpenia pohľadávky z postupcu na postupníka, a to nepredložením potvrdenia podľa čl. 4.1 v spojení
s čl. 2.1 zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa čl. 2.6 zmluvy kým nenastane deň účinnosti, veriteľom
pohľadávok zostáva postupca a postupník nemá žiadne právo k alebo vyplývajúce z pohľadávok. Úroky

z omeškania poprel aj z dôvodu, že prihlásená výška a právny dôvod nároku na úroky
z omeškania je objektívne nepreskúmateľný, keď z prihlášky ani zo žiadnej z jej príloh nie je možné určiť,
kedy nárok na úroky z omeškania vznikol, z akej dlžnej sumy je vypočítaný
a k akému dňu sú úroky z omeškania vyčíslené. Zabezpečovacie právo poprel správca
z dôvodu, že predmetný zabezpečovací záväzkovo-právny vzťah je akcesorickým právnym vzťahom k

hlavnému právnemu vzťahu, dôvody spornosti trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky
z hlavného záväzkového vzťahu tak možno atrahovať aj na tento akcesorický právny vzťah. Veriteľ
nepreukázal /a ani netvrdil/, či predmetné zabezpečovacie právo /vo vzťahu k rozostavanej stavbe/ bolo
riadne a včas prihlásené v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TECHNOL, s.r.o, Okresný súd
Banská Bystrica sp. zn. 2K/44/2013, správca preto z opatrnosti popiera aj existenciu záložného práva

v tejto časti z dôvodu jeho možného zániku podľa § 28 ods. 4 ZoKR. Medzi spoločnosťou Y. a.s. a
spoločnosťou Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL bola dňa 11.01.2007 uzatvorená zmluva
o kontokorentnom úvere č. 5/2007/UZ, na základe ktorej sa zaviazala Y. I., a.s. poskytnúť úver vo
výške 1.500.000 Sk za obdobie od 13.01.2007 do 12.01.2008. Dňa 09.01.2008 bol k predmetnej zmluveuzatvorený Dodatok č. 1, dňa 11.12.2008 Dodatok č. 2 a dňa 27.05.2009 Dodatok č. 3. Na základe
ručiteľskej listiny č. 10/2007/RL zo dňa 11.01.2007 sa za záväzky žalovaného z uzatvorenej zmluvy o
kontokorentnom úvere zaručil ako ručiteľ spoločnosť TECHNOL, s.r.o. Dňa 11.07.2007 bola uzatvorená

zmluva o zriadení záložného práva medzi Ing. Ondrejom Lazoňom a spoločnosťou TECHNOL s.r.o. ako
záložcami a Y. I. a.s. ako záložnými veriteľmi, za účelom zabezpečenia nároku záložného veriteľa na
riadne a včasné splnenie všetkých zabezpečených záväzkov definovaných v predmetnej zmluve. Dňa
17.12.2013 bola medzi spoločnosťou Y. a.s. a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok.
Medzi účastníkmi tejto zmluvy bolo dohodnuté postúpenie s platnosťou a účinnosťou odo dňa účinnosti

podľa podmienok tejto zmluvy, postupca postupuje postupníkovi pohľadávky
a postupník sa stáva novým veriteľom pohľadávok. Predmetnom právneho vzťahu založeného touto
zmluvou sú pohľadávky ako súbor práv a postupujú sa ako spoločná vec. Deň účinnosti bol v zmluve
definovaný ako deň, ktorý postupca podľa odseku 4.1 vystavil postupníkovi potvrdenie, alebo deň, o
ktorom sa podľa odseku 4.1 má za to a platí, že postupca v takýto deň vystavil postupníkovi potvrdenie.
Zmluva zároveň definuje samotné potvrdenie a podmienky jeho vystavenia. Prílohou zmluvy je zoznam

postupovaných pohľadávok, medzi ktorými sa
v bode 17 nachádza aj pohľadávka Y., a.s. voči žalovanému. Súd prvej inštancie postupoval v súlade
s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „ZoKR“) a vec právne posúdil podľa
ustanovení § 1 ZoKR, § 119 odsek 1 ZoKR, § 121 odsek 1 ZoKR, § 124 ods. 1, 2, 4, 5, 6 ZoKR,

§ 29 ods. 1, 6 ZoKR, § 497 Obch. zák., § 499 Obch. zák., § 502 Obch. zák., § 504 Obch. zák., §
524 ods. 1 Obč. zák.. Súd prvej inštancie vychádzal aj z jednotlivých článkov Zmluvy o postúpení
pohľadávok z 17.12.2013 uzatvorenej medzi Y., a.s. a SKODA & SKODA s.r.o. (ďalej len „zmluva“).
Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že aktívna legitimácia žalobcu a
pasívna legitimácia žalovaného je daná v zmysle § 119 ods. 1 ZoKR. Žalobca má postavenie veriteľa v

reštrukturalizácii a žalovaný má postavenie dlžníka podľa § 119 ods. 1, § 124 ods. 4 ZoKR. Konštatoval
dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. V ďalšom uviedol, že pri incidenčnom spore je obsah žaloby
determinovaný obsahom popierajúceho prejavu správcu. Súd je viazaný rozsahom popretia prihlásenej
pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu, ktoré ohraničuje aj súdne konanie, čo znamená,
ak správca prihlásenú pohľadávku nepoprie z určitých dôvodov, nemôže následne popretie po uplynutí

lehoty na popieranie pohľadávok rozširovať. Preto sa zaoberal dôvodmi popretia, relevantnosťou týchto
dôvodov
a prípadným ich vyvrátením zo strany žalobcu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
za preukázané, platné uzatvorenie zmluvy o kontokorentnom úvere medzi Y., a.s. a žalovaným. Táto
skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, pričom ani správca uvedené v popretí nenamietal.

Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvou o postúpení pohľadávky vstúpil do práv Y. I. a.s. a na preukázanie
dôvodnosti svojho tvrdenia predložil spolu s prihláškou pohľadávky aj zmluvu
o postúpení pohľadávok, ktorú zároveň ako dôkaz predložil aj v rámci súdneho konania. Súd prvej
inštancie tento dôkaz v konaní vykonal. Dôvodom popretia pohľadávky zo strany správcu bolo
nedostatočné preukázanie zo strany žalobcu, že skutočne vstúpil do práv jeho právneho predchodcu, t.

zn. nepreukázanie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
K dôvodu popretia súd prvej inštancie uviedol, že popretie pohľadávky bolo z uvedeného dôvodu
uskutočnené dôvodne. V súdnom konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané postavenie žalobcu ako
veriteľa. Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, avšak z uvedenej zmluvy výslovne
vyplýva, že Y. I. L., a.s. má v zmysle zmluvy postúpiť s platnosťou a účinnosťou pohľadávky odo

„Dňa účinnosti“ podľa podmienok zmluvy, od kedy sa mal stať žalobca novým veriteľom pohľadávok.
„Deň účinnosti“, bol v zmluve definovaný v článku 1 bod 1.1 ako deň, v ktorý postupca vystavil
postupníkovi potvrdenie /v zmysle článku 4.1/ alebo deň, o ktorom sa má za to a platí, že postupca
vystavil postupníkovi potvrdenie. Predmetné potvrdenie je v zmluve definované ako písomné potvrdenie
postupcu o tom, že celá kúpna cena bola zaplatená postupníkom postupcovi a postúpenie sa stalo

platným a účinným. Samotné potvrdenie o úhrade kúpnej ceny bolo v zmysle zmluvy definované v
článku 4.1 a to tak, že „v ten istý deň, v ktorý postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny, pričom každá
platba kúpnej ceny sa považuje za zaplatenú dňom je pripísania na účet, vystaví postupca postupníkovi
potvrdenie.Akpostupníkzaplatilcelúčiastkukúpnejcenyvsúladestoutozmluvouapostupcanevystavil
postupníkovi potvrdenie v ten istý deň, v ktorý postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny, má sa za to

a platí, že postupca vystavil postupníkovi potvrdenie v ten istý deň, v ktorý postupník zaplatil celú čiastku
kúpnej ceny.“ Žalobca okrem zmluvy o postúpení pohľadávky nepredložil
v súdnom konaní, ani správcovi pri podaní prihlášky pohľadávky okrem samotnej zmluvy
o postúpení pohľadávok, žiadny ďalší listinný doklad preukazujúci účinnosť zmluvyo postúpení. Zo samotnej zmluvy nie je zrejmé, či skutočne došlo reálne k postúpeniu pohľadávok, t. zn.
či žalobca vstúpil do práv veriteľa Y. a.s. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní ďalší dôkaz nepredložil,
súd prvej inštancie túto skutočnosť v konaní nemal preukázanú, uzavrel, že žalobca nepreukázal, že

žalobca je veriteľom prihlásenej pohľadávky, preto správca poprel pohľadávku prihlásenú žalobcom
dôvodne. Incidenčné konanie má rovnaký charakter ako iné sporové konania, t. zn. ak žalobca v konaní
chce byť úspešný, musí rozhodné skutočnosti ním tvrdené v konaní preukázať a tým uniesť bremeno
dôkazu. Žalobca nepreukázaním tvrdených skutočností neuniesol v konaní bremeno dôkazu, preto súd
prvej inštancie z dôvodu neunesenia bremena dôkazu, nepreukázaniu účinnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky, žalobu zamietol. K ďalším dôvodom popretia uviedol, že správca pohľadávku poprel aj z
dôvodu možného zániku započítaním zo strany dlžníka, ktorému mala byť postúpená pohľadávka proti
Y. I. a.s., ktorá mala vzniknúť z titulu náhrady škody spôsobenej Y. I. a.s.. Túto tvrdenú skutočnosť súd
prvej inštancie v konaní nemal preukázanú. Žalovaný v konaní nepreukázal, že nadobudol akúkoľvek
pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobnej Y., a.s., a nakoľko túto skutočnosť Y., a.s. popierala,
žalovaný nepreukázal vznik škody jeho tvrdeného právneho predchodcu, porušenie právnej povinnosti

Y. I. L., a.s.
a príčinnú súvislosť medzi nimi, ako atribúty vzniku nároku na náhradu škody. K dôvodu popretia zo
strany správcu v časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ani v tejto časti nijak
výšku úroku z omeškania nešpecifikoval. Spôsob vyčíslenia, obdobie, suma z ktorej žalobca vyčíslil úrok
z omeškania nie je zrejmý ako z prihlášky pohľadávky, tak ani z podanej žaloby, preto aj tento dôvod

popretia zo strany správcu sa súdu javí ako dôvodný. Žalobca v prihláške pohľadávke uviedol iba, že
pohľadávka sa úročí úrokom
z omeškania vo výške 25 % ročne, neuviedol, od kedy ani úročenú sumu. Dôvody uvedené
v podnete dlžníka, na základe ktorého rovnako správca poprel prihlásené pohľadávky súd prvej inštancie
nepovažoval v konaní za ničím preukázané. V závere súd prvej inštancie zdôraznil, že základným

dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo nepreukázanie právneho nástupníctva zo strany žalobcu, pričom
ak žalobca nepreukázal že účinne vstúpil do práv jeho právneho predchodcu, nepreukázal oprávnenosť
uplatňovania jeho práva a teda ani dôvodné prihlásenie predmetnej pohľadávky do reštrukturalizácie
žalovaného, čo bolo aj jedným
z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky zo strany správcu, preto súd prvej inštancie žalobu o určenie

popretej pohľadávky v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania, avšak vzhľadom
k tomu, že žalovaný, ktorý bol v konaní plne úspešný, si právo na náhradu trov konania neuplatnil, v
konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli, o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému právo na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote za platnosti a účinnosti O.s.p. odvolanie žalobca a
odvolaciemu súdu navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 205
ods. 2 písm. c) O.s.p. a tvrdil, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v zmysle ustanovenia § 205 ods.

2 písm. d) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
a v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Za
nesprávne považoval skutkové posúdenie veci a domáhal sa, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie veci, a to
s poukazom na ustanovenie § 118a ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca mal za to, že boli naplnené
podmienky predmetného ustanovenia. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
17.12.2013 medzi Y. I. L., a.s. a žalobcom, postúpila banka ako postupník svoju pohľadávku, ktorú
evidovala voči žalovanému, na žalobcu. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 4OR/2/2014 zo dňa

19.05.2014 povolil reštrukturalizáciu žalovaného a za reštrukturalizačného správcu ustanovil SKKS, k.s.
ReštrukturalizáciažalovanéhobolavedenánaOkresnomsúdeTrenčínpodsp.zn.:40R/2/2014.Žalobca
si do reštrukturalizácie žalovaného riadne a včas prihlásil prihláškou zabezpečenú pohľadávku č. 1
celkovej výške 38 705,33 Eur, zabezpečenú záložným právom, ktorú reštrukturalizačný správca zapísal
do zoznamu pohl'adávok. Správca mailom zo dňa 29.07.2014 zaslal žalobcovi zoznam pohľadávok, z

ktorého vyplynulo, že pohľadávka žalobcu s poradovým číslom
vzoznamepohľadávok120bolapopretázdôvoduspornostitrvaniaprávnehodôvoduavýškyuplatnenej
pohľadávky, nakoľko proti pohľadávkam vzniesol dlžník výslovnú námietkuz dôvodu, že nárok žalovaného neuznáva, čo do dôvodu, čo do výšky, nakoľko došlo k zániku
pohľadávky veriteľa v dôsledku započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Správca vzhľadom
na akcesorický právny vzťah zabezpečovacieho práva k hlavnému právnemu vzťahu poprel aj záložné

právo žalobcu. Spoločnosť Y. I., a.s., poskytla žalovanému na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere
č. 5/2007/UZ zo dňa 11.01.2007
v znení dodatkov kontokorentný úver s postupným znižovaním limitu prečerpania, vedený na účte
č.XXXXXXXXX/XXXX vo výške 49.790,90 Eur, s dátumom konečnej splatnosti k dňu
31.05.2010. V zmysle ustanovení VOP patriacich k zmluve, ak dlžník v prípade kontokorentného úveru

nezaplatí akúkoľvek splatnú čiastku záporného zostatku na bežnom účte riadne a včas zaväzuje sa
zaplatiť z tejto splatnej, ale neuhradenej čiastky úrok
z omeškania v sadzbe, ktorou sa v čase takého omeškania bežne úročí nepovolené prečerpania na
bežných účtoch vedených vo finančnej inštitúcii Y. I. a.s. Pohľadávka bola úročená úrokom z omeškania
vo výške 25 % p.a. Ku dňu postúpenia pohľadávky žalobcovi táto predstavovala sumu 38.705,33
Eur. Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci zo dňa 11.01.2007 č. 10/2007/ZZ bol

záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam. Predmetom
zabezpečovacieho práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. X. a LV č. XXXX k.ú. X..
Nakoľko zo strany žalovaného došlo k omeškaniu s plnením zmluvného záväzku, právny predchodca
žalobcu začal v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi
s výkonom svojho záložného práva. Žalovaný v rámci výkonu záložného práva banky namietal, že

konanie banky je v rozpore so zákonom a požadoval od nej náhradu škody. Banka ako právny
predchodca žalobcu od začiatku namietala vzniknutú údajnú škodu
a považovala tento nárok za neodôvodnený a bez zákonného podkladu. Aj napriek tejto skutočnosti,
žalovaný mal za to, že došlo k započítaniu jeho dlžnej sumy voči banke a údajnej škode, ktorá mu
bola spôsobená výkonom záložného práva. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k riadnemu

plneniu svojho záväzku. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 Obč. zák., ako banka ako postupca si,
zaslaním Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 06. 2014, riadne splnila svoju notifikačnú
povinnosť vyplývajúcu z predmetného ustanovenia. Týmto úkonom jasne a zreteľne deklarovala svoju
vôľu postúpiť pohľadávku na žalobcu a vyjadrila tak jasne aj svoju vôľu byt' viazaná Zmluvou o postúpení
pohľadávok. Žalovaný ako aj reštrukturalizačný správca nie sú účastníkmi ani subjektmi zmluvy o

postúpení pohľadávok. Preto nie sú oprávnení ani nedisponujú právomocou skúmať, resp. namietať
platnosť - účinnosť alebo náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovanému bolo riadne zo strany
postupcu oznámené postúpenie pohľadávky. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že
pohľadávka bola postúpená v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi a žalovaný nemá
dôvod a ani zákonný nárok namietať neúčinnosť alebo neoprávnenosť postúpenia pohľadávky, resp.

tieto skutočnosti namietať. V tejto súvislosti odkázal na Rozsudok NS SR, č. k.: 3 Obo 69/2011 zo dňa
12. 06. 2012
a NS SR - R 119/2003. Mal za to, že v uvedených rozsudkoch sa jedná o skutkovo rovnaký stav a
stotožnil sa s právnymi názormi v nich uvedenými. Preto žalobca ani reštrukturalizačný správca a ani
samotný súd nemal skúmať, či postúpenie pohľadávky v intenciách zmluvy o postúpení pohľadávok

bolo účinné. Konštatoval, že oznámením o postúpení pohľadávky zo strany banky ako právneho
predchodcužalobcubolopostúpenieurobenéúčinneadlžníkaniinésubjektynemajúdôvodhonamietať
ako neúčinné. Tvrdil, že v konaní o incidenčnej žalobe, vedenej na Okresnom súde Trenčín, č. k.:
37Cbi/96/2014, bolo toto Oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06. 2014 predložené a súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal

ani sa k nemu nevyjadril, čím neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca
si nebol vedomý, že je potrebné Potvrdenie o úhrade kúpnej zmluvy vzhľadom na to, že v iných súdnych
konaniach a pri iných subjektoch nebola táto skutočnosť nikým namietaná. Hoci bol žalobca poučený
a porozumel koncentračnému princípu vyplývajúcemu z ustanovenia § 118 ods. 1 O.s.p., napriek tomu
uvedenépotvrdenie zopatrnostivodvolacomkonanípredložil.Žalobcazastávalnázor,žeboli naplnené

zákonné podmienky ust. § 118a ods. 2 O.s.p. a tvrdil, že sa jedná o skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli
najavo po prvom pojednávaní a účastník ich nemohol bez svojej viny včas uviesť. Žalobca mal za to, že
z priloženého dôkazu Potvrdenie zo dňa 17.09. 2015 je zrejmé, že nie jeho vinou a súčasne bez jeho
vedomia došlo ku kvalifikovanej nemožnosti predložiť uvedený dôkaz -
t. j. bez svojej viny nemohol včas uviesť rozhodujúce skutočnosti.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal správcovi, že
disponuje aktívnou legitimáciou, nepreukázal súdu, že preukázal správcovi, že disponuje aktívnoulegitimáciou a nepreukázal súdu, že disponuje aktívnou legitimáciou na podanie žaloby. Žalobca bol
povinný túto aktívnu legitimáciu preukázať, čím by preukázal, že mu svedčí hmotné právo k pohľadávke.
Súd prvej inštancie bol oprávnený ex offo povinný skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu. Dodatočne

predložené doklady žalobcom považoval za nevieryhodné, ktoré mohli byť dodatočne vyhotovené. V
konaní bola osvedčená spornosť pohľadávky. Správca bol zo zákona a súdom poverenou osobou, aby
vec posúdil a pokiaľ sa nedopustil excesu, nie je možné jeho rozhodnutie meniť súdnou cestou. Žalovaný
vyslovilnázor,žepokiaľbymalžalobcavčaseprihlasovaniapohľadávkykdispozíciipotvrdenieoúhrade
za postúpenie pohľadávky, nepochybne by toto predložil, aby osvedčil aktívnu legitimáciu na prihlásenie

pohľadávky. Pretože tak neurobil možno vyvodiť, že týmto dokumentom v tom čase pravdepodobne
nedisponoval. Odkázal na rozsudok NS SR z 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009, v zmysle ktorého je
preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej imanentnou súčasťou každého súdneho
konania.Súdvecnúlegitimáciuskúmavždyajbeznávrhuaajvprípade,žejužiadnazostránnenamieta.
V ďalšom sa vyjadroval k možnosti zápočtu pohľadávky žalovaného voči nároku žalobcu. Zdôraznil, že v
predmetnej veci bol výkon záložného práva v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a škoda, ktorá

mu týmto vznikla predstavovala pohľadávku, ktorú si jednostranným právnym úkonom započítal voči
dlhu právneho predchodcu žalobcu a tým dlh zanikol. Mal za to, že v spore bola dostatočným spôsobom
preukázaná spornosť pohľadávky.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu uviedol, že sa v

plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a dôvodov v nich uvedených a nesúhlasí s vyjadrením
žalovaného k podanému odvolaniu.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods.
2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci
súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p. Odvolací súd tak rešpektuje
základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na

plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).

9. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne
a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2

OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).11. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá

veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.

a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach.

13. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého

odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj
dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v
odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

14. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie

námietky žalobcu, jeho tvrdenia o tom, že žalovaný ako aj reštrukturalizačný správca nie sú účastníkmi
ani subjektami Zmluvy o postúpení pohľadávok, preto nedisponujú právomocou skúmať, resp. namietať
platnosť, účinnosť alebo náležitosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko žalovanému
bolo riadne zo strany postupcu oznámené ostúpenie pohľadávky, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo predložené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2014, tento dôkaz bol označený a

uvedený aj v sekcii dôkazy v samotnej žalobe, pričom sa k predmetnému dôkazu súd prvej inštancie
nevyjadril ani ho nevykonal, a že boli splnené podmienky ust. § 118a ods. 2 O.s.p. preto súd prihliadne
i na neskôr označené skutočnosti a dôkazy, v tomto prípade dôkaz - Potvrdenie zo dňa 17.09.2015
o úhrade kúpnej ceny 137.298 Eur dňa 19.12.2013 zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
17.12.2013, ktorým dňom sa postúpenie stalo platným a účinným.

15. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný ako aj reštrukturalizačný správca nie sú účastníkmi
ani subjektami Zmluvy o postúpení pohľadávok, preto nedisponujú právomocou skúmať, resp. namietať
platnosť, účinnosť alebo náležitosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko žalovanému
bolo riadne zo strany postupcu oznámené postúpenie pohľadávky, odvolací súd uvádza nasledovné. V

incidenčnom spore, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku,
je obsah žaloby determinovaný obsahom popierajúceho prejavu správcu. Súd je viazaný rozsahom
popretia prihlásenej pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu. V súdenej veci správca
v popieracom prejave poprel pohľadávku žalobcu okrem iného aj z dôvodu, že veriteľ (žalobca)
nepreukázal, že je veriteľom prihlasovanej pohľadávky. Skutočnosť či je žalobca nositeľom práv k

predmetnej pohľadávke má zásadný vplyv jeho postavenie v súdnom spore a určuje či je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby. Skúmanie aktívnej legitimácie žalobcu musí súd prvej inštancie vykonať
ex offo, čo v tomto spore aj vykonal a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca v spore
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nadobudnutie účinnosti uvedenej zmluvy o postúpenípohľadávky, teda vstup žalobcu do práv jeho právneho predchodcu a jeho postavenie ako veriteľa v
súdenej veci. Žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by v
tejto časti popretia pohľadávky správcom vyvrátili dôvody jej popretia správcom. Z tohto dôvodu nebola

argumentácia žalobcu v odvolacom konaní dôvodná.

16. K odvolacej námietke žalobcu, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo predložené Oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2014, tento dôkaz bol označený a uvedený aj v sekcii dôkazy
v samotnej žalobe, pričom sa k predmetnému dôkazu súd prvej inštancie nevyjadril ani ho nevykonal

uvádza odvolací súd nasledovné. Z obsahu spisu - žaloby v jej čl. III. (čl. 2 spisu) vyplýva, že žalobca
svoju aktívnu legitimáciu opieral o Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2013 a túto označil ako
dôkaz. Uvedenú zmluvu predložil žalobca súdu prvej inštancie spolu s prípisom dňa 02.09.2014 (čl. 88 a
89spisu).VtejtofázesporovéhokonanianeboloOznámenieopostúpenípohľadávkyzodňa12.06.2014
súdu prvej inštancie predložené ani označené ako dôkaz, preto ho súd prvej inštancie ani vykonať ako
dôkaz a oboznámiť nemohol. Táto listina bola žalobcom predložená až v odvolacom konaní (čl 248

spisu). Pokiaľ žalobca v odvolaní všeobecne tvrdí že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo v žalobe
označené ako dôkaz, toto tvrdenie je pravdivé, avšak netýkalo sa Oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 12.06.2014, ale išlo o označenie dôkazu v časti VII. žaloby a podľa obsahu tohto článku a jej
príloh sa týkalo Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2010 (čl 73 spisu) v ktorej spoločnosť
Technols.r.o.oznamujeY.,a.s., žesvojupohľadávku vovýške54.939,93Eur postupujenaIng.Ondreja

Lazoňa Technol. Tento dôkaz bol súdom prvej inštancie riadne vykonaný a oboznámený, čo vyplýva
tak zo zápisnice zo dňa 21.08.2015 ako aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania. Žalobca bol
na tomto pojednávaní prítomný pričom nevykonanie dôkazu Oznámenia o postúpení pohľadávky zo
dňa 12.06.2014 žiadnym spôsobom nenamietal ani toto nenavrhoval pred vyhlásením dokazovania za
skončené, napriek výslovnému poučeniu zo strany súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.

a ust.
§ 118a O.s.p., platných v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. Táto skutočnosť vyplýva tak z
obsahuzápisnicezodňa21.08.2015akoajzozvukovéhozáznamuztohtopojednávania.Ztohtodôvodu
považoval odvolací súd argumentáciu žalobcu v tejto časti za nedôvodnú a účelovú.

17. K odvolacej námietke, že boli splnené podmienky ust.§ 118a ods. 2 O.s.p. preto súd prihliadne i na
neskôr označené skutočnosti a dôkazy, v tomto prípade Potvrdenie zo dňa 17.09.2015 o úhrade kúpnej
ceny 137.298 Eur dňa 19.12.2013 zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2013, ktorým dňom
sa postúpenie stalo platným a účinným, uvádza odvolací súd nasledovné. Žalobca bol v spore právne
zastúpený advokátom, bol včas

a riadne poučený súdom prvej inštancie o jeho procesných právach a povinnostiach vrátane poučenia
v zmysle ust. § 118a O.s.p. a to spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 21.08.2015 (čl
100, 101 spisu) a rovnako bol poučený na pojednávaní dňa 21.08.2015. Výslovne na tomto pojednávaní
uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá a všetky listinné dôkazy boli predložené. Jedným z
dôvodov popretia predmetnej pohľadávky správcom bola tá skutočnosť, že veriteľ nepreukázal, že

je veriteľom prihlasovanej pohľadávky, keď nepreukázal účinnosť postúpenia pohľadávky z postupcu
na postupníka, a to nepredložením potvrdenia podľa čl. 4.1 v spojení s čl. 2.1 predmetnej zmluvy o
postúpení pohľadávok. Podľa čl. 2.6 tejto zmluvy kým nenastane deň účinnosti, veriteľom pohľadávok
zostáva postupca a postupník nemá žiadne právo k alebo vyplývajúce z pohľadávok. Z uvedenej
formulácie je zrejmé, že správca nepopieral existenciu a uzatvorenie predmetnej zmluvy ani jej

neplatnosťopostúpení,spochybňovalnadobudnutiejejúčinnosti,pričomvychádzalztextuapodmienok
uvedenej zmluvy. Žalobca, ak chcel byť v spore úspešný, bol povinný reagovať na túto argumentáciu
správcu v podanej žalobe, prípadne v priebehu prvoinštančného konania vyvrátiť uvedený dôvod
popretia pohľadávky buď predložením dokladu o zaplatení kúpnej ceny, ako to urobil v odvolacom
konaní, resp. iným spôsobom vyvrátiť uvedený dôvod popretia. Naopak žalobca sa týmto dôvodom

popretia pohľadávky pred súdom prvej inštancie vôbec nezaoberal, hoci mu bol známy. Na základe
týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené ust. § 118a ods. 2 O.s.p. platného
v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, pretože nešlo o skutočnosti či dôkazy, ktoré vyšli najavo
po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými mala byť
spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Naopak, táto skutočnosť bola známa

už pred podaním žaloby. Z tohto dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu ani pri tomto odvolacom
dôvode.18. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase jeho
rozhodovania.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny a táto vecná správnosť
predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne
zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie a na jeho právne posúdenie.

20. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

21. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi rozhodol odvolací súd

podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v
odvolacom konaní plne úspešný, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však
neuplatnil, ani nevyplývajú z obsahu spisu, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule

(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).