Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010141
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114010141.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2019 v
trestnej veci proti obž. Z. Z. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní
okresného prokurátora a poškodeného Z. T. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/11/2014
zo dňa 19.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie poškodeného Z. T..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného Z. Z.
spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorý

mal spáchať tak, že

dňa 17.2.2010 si na základe predchádzajúcej dohody požičal od Z. T. sumu 16 760,79 Eur, ktorú mu
Z. T. vyplatil na dvakrát v hotovosti v pobočke VÚB OC MAX v Prešove a ktorú sa mu zaviazal vrátiť
najneskôr do konca roka 2010, avšak v dohodnutej lehote mu peniaze nevrátil a už v čase uzavretia
zmluvy vedel, že tieto nevráti, čím takto svojím konaním uviedol do omylu Z. T., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom D. č. X, S. a spôsobom mu škodu 16 760,79 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného Z. T., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., D.
X s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, v neprospech obžalovaného okresný prokurátor odvolanie, ktoré
následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukazuje na to, že súd uveril tvrdeniam
obžalovaného v tom, že v podstate ani nevedel prečo je s poškodeným Z. T. v banke a keď v
inkriminovaný deň 17.02.2010 poškodeného vyvolala pracovníčka banky, tak sa jednoducho zodvihol a

odišiel z banky preč, preto si ani žiadnu sumu od poškodeného nepožičal. Na druhej strane spochybnil
vierohodnosť výpovede poškodeného Z. T., ktorý síce k meritu veci nevedel úplne presne povedať,
či v čase rozhodnom pre toto konanie bol v banke raz alebo dvakrát, podstatné je však to, že
poškodený opakovane celý čas od začiatku trestné konania uvádza, že 17.02.2010 na výslovnú prosbu
obžalovaného, s ktorým boli dovtedy kamaráti, požičal obžalovanému predmetnú sumu peňazí. Dohodli
sa iba ústne tak, že do roka mu 17 000,- € riadne a včas vráti. Je pravdou, že predmetná dohoda, pôžička

peňazí, nebola písomne verifikovaná, ale jej existenciu potvrdili aj ďalší nezainteresovaní svedkovia,
konkrétne Z. E., A. N. a E. K., s tým keď sedeli v kaviarni OC MAX spolu s obžalovaným i poškodeným,bolo okrem iného povedané, že obžalovaný dlhuje peniaze poškodenému. Taktiež aj svedkyňa P. T. a
N. T. uvádzajú, že poškodený po príchode domov z banky uviedol, že peniaze nemá, lebo ich požičal,
a to konkrétne práve osobe obžalovaného. Svedkovia Z.. Z. T., ako aj Z.. A. T. uvádzajú, že predmetnú

sumu peňazí mal dostať na účet vedený vo VÚB banke poškodený a to v súvislosti s odpredajom
bytu. Hodnovernosť uvedených svedkov bola zo strany súdu spochybnená nesprávne a v rozpore so
zásadou uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. zákona (tu krajský súd len poznamenáva, že odvolateľ mal zrejme
na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku). Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm.
c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok, keďže vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení

napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy a
podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Odvolanie proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým ho súd v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces podal prostredníctvom svojho splnomocnenca aj

poškodený Z. T.. Napriek tomu, že sám v dôvodoch odvolania konštatuje, že ako poškodený nemá právo
v zmysle zákonnej úpravy podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku súdu, ktorým bol obžalovaný
oslobodený spod obžaloby, predsa len v dôvodoch poukazuje na skutočnosti a dôkazy nachádzajúce
sa v spise, na základe ktorých mal podľa neho konajúci súd obžalovaného uznať vinným a uložiť mu
primeraný trest a povinnosť nahradiť škodu. Napriek rozsiahlym dôvodom v tomto smere, vzhľadom na

rozsah oprávnenia, ktoré vo všeobecnosti zákon umožňuje poškodenému rozsudok odvolaním napádať,
nepovažuje krajský súd za potrebné na konkrétnosti uvedené v dôvodoch odvolania poškodeného v
tomto smere poukazovať. Konštatuje len, že poškodený navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý
výrok rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku, pričom na verejnom zasadnutí sa potom
splnomocnenec poškodeného pripojil k návrhu prokurátora, aby po zrušení rozsudku bola vec vrátená

súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na úvod považuje krajský súd vo vzťahu k odvolaniu poškodeného (tak, ako to napokon urobil už vo
svojom predošlom rozhodnutí v tejto trestnej veci, konkrétne v uznesení sp. zn. 1To/24/2015 zo dňa
29.12.2015, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu zo dňa 16.01.2015) uviesť, že poškodený

síce vo všeobecnosti v zmysle § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku môže, pokiaľ zákon neustanovuje
inak, rozsudok odvolaním napadnúť pre nesprávnosť výroku o náhrade škody resp. v zmysle § 307 ods.
2 Tr. poriadku preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušení ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolanie poškodeného síce v tomto prípade smeruje proti výroku o náhrade škody, napriek tomu
však musel krajský súd toto odvolanie posúdiť ako odvolanie podané neoprávnenou osobu. Obžalovaný
bol totiž napadnutým rozsudkom spod obžaloby oslobodený. V takom prípade, teda v prípade, ak súd
obžalovaného spod obžaloby pre niektorý z dôvodov uvedených v § 285 Tr. poriadku oslobodí, je v
zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. poriadku povinný odkázať poškodeného s nárokom na náhradu

škody na civilný proces, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom. Vyplýva to z ustanovenia
§ 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Aj keď teda formálne poškodený podáva odvolanie proti výroku o náhrade škody, teda proti výroku, proti
ktorému vo všeobecnosti odvolanie podať môže, v prípadoch postupu podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku
nemôže ísť o odvolanie podané oprávnenou osobou vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 287
Tr. poriadku je možné obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť škodu len vtedy, ak ho súd odsudzuje
pre trestný čin, ktorým škodu spôsobil.

Poškodený teda nemôže napadnúť odvolaním rozsudok ani vo výroku o náhrade škody v prípadoch, ak
je obžalovaný spod obžaloby oslobodený a on je podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázaný s nárokom na
náhradu škody či už na civilné konanie alebo konanie pred iným orgánom, pretože takýmto odvolaním
by sa vlastne domáhal uznania viny obžalovaného a v tomto smere nemá oprávnenie odvolanie podať.

Odvolanie poškodeného preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. poriadku musel
zamietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobu.Napodkladeodvolaniaprokurátorapreskúmalkrajskýsúdnapadnutýrozsudokvintenciáchustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci, ako už to bolo vyššie zmienené, už krajský súd raz rozhodoval, keď uznesením
sp. zn. 1To/24/2015 zo dňa 29.12.2015 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku rozsudok
okresného súdu zo dňa 16.01.2015 a okresnému súdu uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na skutočnosti, ktoré
vyvolávali pochybnosti o správnosti záverov, ku ktorým prvostupňový súd v napadnutom rozsudku
dospel a poukázal na skutočnosti, ktoré je potrebné bližšie skúmať a objasňovať a s ktorými je potrebné

sa pri rozhodovaní vysporiadať.

Dôkazy, ktoré boli v posudzovanej veci vykonané a skutočnosti, ktoré z jednotlivo vykonaných dôkazov
vyplývali, okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, poukázal na ne, pričom z dôvodov
rozhodnutia je zrejmé, ako v podstate vykonané dôkazy vyhodnotil, na ktoré skutočnosti a z akého

dôvodu prihliadal, keď dospel k záverom prezentovaným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé (tak, ako to napokon vyplýva aj z obsahu vykonaných
dôkazov), že v danom prípade sú tu v podstate dve skupiny dôkazov. Na jednej strane výpoveď
poškodeného, (v ktorej sú určité rozpory a časti ktorej nie úplne korešpondujú s ďalšími vykonanými

dôkazmi) pričom tvrdeniam poškodeného majú zodpovedať výpovede svedkov P. T., N. T., Z. E., A. N.
a E. K.. Na druhej strane sú podľa dôvodov napadnutého rozsudku dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia
obžalovaného, ktorý poprel, že by si bol od poškodeného v uvedený deň, teda 17.02.2010 požičal sumu
16 760,79 € a jeho výpovedi majú korešpondovať výpovede svedkov E. Z. a A. S..

Podľa záverov súdu u svedkov obžaloby ide o tzv. svedectvá z počutia, pretože nikto z nich nebol dňa
17.02.2010vpobočkeVÚBvOCMAXPrešov,keďmalodôjsťkspáchaniučinuavosvojichvýpovediach
uvádzali len to, čo mali počuť od obžalovaného resp. poškodeného. Výpovede týchto svedkov sú
nepriamymi dôkazmi, netvoriacimi logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom dopĺňajúcich sa
dôkazov, ktoré by mali spoľahlivo preukazovať všetky okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchania

usviedčať obžalovaného a zároveň vylučovať možnosť akéhokoľvek iného záveru. Podľa súdu tieto
výpovede idú tzv. po ruke verzii poškodeného, avšak samotná verzia poškodeného o tom, čo sa stalo
v ten deň v pobočke VÚB je v rozpore s tým, čo bez pochýb osvedčujú objektívne listinné dôkazy,
teda spôsob výberu peňažných prostriedkov poškodeným v tento deň a zadávanie objednávky na ich
výber dva dni vopred. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje na skutočnosť, že v rozpore s tvrdením

poškodeného podľa listinných dôkazov, ktoré poskytla VÚB banka, je zrejmé, že poškodený priamo v jej
pobočke už dňa 15.02.2010 zadal o 13.00.23 hod. objednávku na výber sumy 170 000,- CZK a následne
o 13.02.08 hod. na výber sumy 26 000,- € s tým, že obidve sumy vyberie v hotovosti zo svojho účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX dňa 18.02.2010, následne však hneď o 13.03.39 hod. resp. 13.03.56 hod. zmenil
obidve svoje objednávky a to tak, že uvedené sumy vyberie v hotovosti už dňa 17.02.2010 a podľa

potvrdenia zo dňa 17.02.2010 o 15.33.35 hod. sumu 26 000,- € a potom aj sumu 170 000,- CZK aj
skutočne vybral. Vzhľadom na uvedené preto súd neuveril tvrdeniam poškodeného, že v banke ohľadne
pôžičky bol iba raz, a že na základe požiadavky obžalovaného mu zmenil z vybratej sumy 6 760,70 €
na sumu 170 000,- CZK, keďže v banke bol podľa uvedených dôkazov dvakrát dňa 15.02.2010 a dňa
17.02.2010 a suma 170 000,- CZK mu bola vyplatená priamo z jeho účtu a nie až po výbere hotovosti

v eurách a následnej zmene na české koruny.

Uvedené rozpory medzi poškodeným tvrdenými skutočnosťami a objektívnymi dôkazmi považoval
prvostupňový súd za zásadné, takže neuveril ani tvrdeniu poškodeného, že obžalovanému poskytol v
uvedený deň pôžičku vo výške 16 760,79 eur.

Prvostupňový súd teda v odôvodnení svojho rozhodnutia konkrétne a v súlade s vykonanými dôkazmi
odôvodnil, na základe akých dôkazov a úvah dospel k záveru, ktorý vo výroku svojho rozhodnutia
prezentoval.V posudzovanej veci boli podľa názoru krajského súdu vykonané všetky dostupné dôkazy, ktoré by
mohli viesť k objasneniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Napokon ani sám

prokurátor v dôvodoch svojho odvolania, aj keď uvádza, že na objasnenie skutkových zistení treba
dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, nekonkretizuje o aké ďalšie dôkazy, ktoré by mali byť
vykonané, by sa malo jednať a nekonkretizuje ani to, z akého dôvodu a prípadne ktoré konkrétne
dôkazy by bolo potrebné znovu zopakovať. Podstata odvolacích námietok prokurátora spočíva v
spochybnení správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale s výnimkou tvrdenia, že súd spochybňuje

vierohodnosť výpovede poškodenému, ktorému zodpovedajú aj ďalšie dôkazy, na čo napokon okresný
súdvodôvodnenísvojhorozhodnutiaajpoukazuje,niejezrejmézakéhodôvodukonkrétne,spoukazom
na aké chyby resp. nedostatky v hodnotení sa súdu prvého stupňa vytýka nesprávnosť hodnotenia
dôkazov.

Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora považuje krajský súd za potrebné uviesť, že aj keby sa odvolací

súd nestotožnil so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, nie je krajský súd sám
oprávnený vytvárať závery o skutkovom stave veci a ani dávať súdu prvého stupňa záväzné pokyny k
tomu, ako má vykonané dôkazy hodnotiť, a to ani v tom prípade, ak by trebárs vykonané dôkazy hodnotil
sám ináč než súd prvého stupňa. Zrušiť napadnutý rozsudok by mohol krajský súd len vtedy, ak by zistil,
že dokazovanie nie je úplné, že neboli vykonané niektoré dôkazy, ktoré strany odôvodnene navrhovali

(a to nie je rozhodne posudzovaný prípad), resp. ak by vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil
mimo zásad logiky resp. niektoré z dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané by opomenul hodnotiť, vziať do
úvahy, resp. pri hodnotení dôkazov by vychádzal z iného obsahu, než uvedený dôkaz poskytoval.

V posudzovanej veci však prvostupňovému súdu nie je v tomto smere možné vytýkať nedostatky, a preto

krajský súd nemohol na podklade odvolania prokurátora a ním prezentovaných odvolacích námietok
napadnutý rozsudok zrušiť vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok v tomto smere nedostatkami netrpí.

V závere, aj keď v tomto smere sa rozsudok nenapádal, ani prvostupňový súd sa tým v podstate
vzhľadom na dôvod oslobodenia (keďže nemal za preukázané, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý je

obžalovaný stíhaný) nezaoberal, predsa len krajský súd považuje za potrebné doplniť, že je otázne,
vzhľadomnaobsahdoposiaľvykonanýchdôkazov,ktoréužpraktickynieječímdoplniť,čibyajvprípade,
ak by prvostupňový súd nedospel k záveru, ku ktorému dospel, bolo možné na podklade vykonaných
dôkazov konštatovať, že by bol preukázaný úmysel obžalovaného uviesť poškodeného do omylu, teda
jeho úmysel peniaze poškodenému nevrátiť vôbec resp. v lehote, ktorá mala byť dohodnutá.

Odvolanie prokurátora preto krajský súd ako nedôvodné v zmysle ustanovenia
§ 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.