Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233931
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117233931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.:
S., nar. XX.X.XXXX, M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka - N. S., nar. X.X.XXXX, bytom L., N.
XXXX/XX; otec - S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. G., S. XXX/XX., právne zastúpený advokátom JUDr.
Branislavom Samcom, so sídlom L., J. XX, o zníženie výživného a úpravu styku, na základe odvolania
otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/278/2017-176 zo dňa 1. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného

a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o schválení rodičovskej dohody o
úprave styku, vrátane výroku o konštatovaní zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o úprave styku otca
s maloletými deťmi S. a M..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného podaný na tamojší

súd dňa 14.12.2017. Vychádzal z porovnania okolností dôležitých pre určenie výživného v čase
skoršieho rozhodnutia (rozsudok o rozvode manželstva rodičov z 9.2.2017) a v čase vydania aktuálneho
rozhodnutia. Konštatoval, že nenastala taká zmena pomerov, aby pristúpil k zníženiu výživného. Pokiaľ
otec poukazoval na ním čerpaný úver na zabezpečenie bývania, tak okresný súd uviedol, že úver si
musela vziať aj matka na „vyplatenie otca“, pričom mesačná splátka u matky činí 166,24 eur (u otca len
87,88 eur). V rozhodnom období bola matka navyše dlhodobo (niekoľko mesiacov) práceneschopná.
2. Okresný súd zdôraznil, že účelom súčasného konania nie je preskúmanie naposledy určeného

výživného, ale posúdenie zmeny pomerov, ktorá od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nastala.
Zároveň za nevyhnutné okresný súd označil povinnosť zohľadňovať zvyšovanie potrieb a výdavkov
maloletých detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu. Poznamenal, že rodič je povinný plne
rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a výdavky usmerniť tak, aby plnenie tejto povinnosti nebolo
ohrozené a taktiež je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočnej
výšky príjmu. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
3. Keďže v priebehu konania sa rodičia dohodli na rozšírení styku otca s maloletými aj v súvislosti

s jednotlivými (školskými) prázdninami, ktorá dohoda bola/je v záujme maloletých detí, okresný súd
samostatným výrokom túto schválil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie
výživného podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že výživné bude znížené na sumu po
130 eur mesačne na každé z detí. Po vymedzení všeobecných východísk významných pre určovanie

vyživovacej povinnosti poukázal na to, že rodičia sa dohodli na širšej úprave styku otca s maloletými,
pričom obaja nepopierali, že deti sa u otca často krát zdržujú aj nad stanovený rámec stretnutí. V
dôsledku rozšírenia styku tak otec vo vyššej miere zabezpečuje bežné potreby detí. Dokonca, matka
prezentovala svoj názor, aby deti boli zverené otcovi.
5. Odvolateľ dával do pozornosti skutočnosť, že si musel vyriešiť bytovú otázku. Zdôrazňoval, že zatiaľ

čo on bol nútený zakúpiť si jednoizbový byt v K. G., matka získala do výlučného vlastníctva trojizbový
zariadený byt v L.. Na záver odvolania opätovne uvádzal všeobecné konštatovania súdnej praxe, resp.
právnej teórie týkajúce sa otázok vyživovacej povinnosti.

6. Kolízny opatrovník sa bezprostredne k odvolaniu nevyjadril; iba súhlasil s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania.

7. Taktiež matka súhlasila s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, pretože si nemôže dovoliť
„stále niekam chodiť a pýtať sa z práce a ani sa nechce viac ťahať s otcom po súdoch“. Uviedla, že
„nechápe“, na čo otec chcel mať presne stanovené, kedy sa bude stretávať s deťmi, keď to nedodržiava.
V tejto spojitosti dodala, že jej „príde divné“, aby deti chodili k otcovi cez týždeň, ráno potom vstávali
veľmi zavčasu, lebo najskôr aj tak prídu domov a až následne idú do školy. Veci k otcovi si vždy deti

berú z domu a napríklad, keď bol otec s „malou“ v obchode, tak dcéra telefonovala matke, či jej môže
niečo kúpiť a či matka potom pošle otcovi za to peniaze.
8. Matka nepoprela, že spomenula možnosť prehodnotenia osobnej starostlivosti, vzhľadom na lepšie
finančné možnosti otca. V spojitosti s tvrdením otca o zariadenom trojizbovom byte zdôraznila, že otec
„zabudol podotknúť“, že byt zostal rozbitý a otec si z neho zobral aj veci, ktoré nemali podliehať BSM,

napr. vežu, ktorá bola výlučným vlastníctvom matky (dar od jej brata). Byt v rámci vyporiadania BSM
„nekúpila“ pre seba, ale pre deti, ktoré v ňom vyrástli a majú z neho blízko do školy. Kvôli deťom taktiež
zmenila prácu, aby im ráno stihla všetko nachystať a večer bola s nimi.

9. Na predmetné vyjadrenie už otec nereagoval.

10. Vzhľadom na § 122 CMP, ako i výslovne prejavenú vôľu odvolateľa - otca, predmetom odvolacieho
prieskumu nebol výrok o schválení dohody rodičov o úprave, resp. rozšírení úpravy styku otca s
maloletými deťmi. Vo výroku o výživnom bol rozsudok okresného súdu preskúmaný bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 v spojení s §

219 ods. 3 CSP) odvolací súd napadnutý rozsudok v posudzovanej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Okresný súd správne zdôraznil, že nie je prípustné v konaní o zníženie, resp. zvýšenie výživného
preskúmavať už právoplatné rozhodnutie, ktorým v predchádzajúcom období bola určená výška
výživného. Rozhodujúcim je vyhodnotenie zmeny, ku ktorej došlo od takéhoto predošlého rozhodnutia.

Náležite sa preto okresný súd zameral na porovnanie pomerov v období rozhodovania o rozvode
manželstva rodičov a naň nadväzujúcej úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
s pomermi v rozhodnom období (od podania návrhu v decembri 2017).

12. Ako rozhodujúcu zmenu označoval otec nutnosť zabezpečenia si „nového“ bývania po odchode zo

spoločnej domácnosti. Je síce pravdou, že za dotknutým účelom musel vynaložiť (určité, rozhodne nie
zanedbateľné) finančné prostriedky, ale zároveň v rozhodnom období získal prostriedky z vyplatenia
majetku BSM rodičov; za ktorým účelom rovnako matka bola nútená vziať si úver. Výška úverového
zaťaženia matky je pritom v porovnaní s otcom takmer dvojnásobná, čo platí aj o výške mesačných
splátok (166, 24 eur oproti 87,88 eur).

13. Prostriedky matkou získané z poskytnutého komerčného úveru súčasne slúžili/slúžia i
na zabezpečenie nevyhnutných úpravy po odchode otca zo spoločnej domácnosti, resp. na
„dozariaďovanie“ bytu pre náležité uspokojovanie bytovej potreby maloletých detí. Aj z rozhodnutia
vydaného v trestnom konaní (rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/47/2017 zo dňa 30.6.2017)
je preukázané, že otec nielenže sa dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a/ Tr. zák., ale v jeho rámci značným spôsobom poškodil aj zariadenie bytu.

14. Nadväzne je neadekvátnym a nezodpovedajúcim stavu veci otcovo zdôrazňovanie nutnosti
zabezpečenia „nového“ bývania. Neobstojí ani spôsob porovnávania jeho bytových pomerov a bytovýchpomerov matky. Matka v 3-izbovom byte totiž nebýva sama, ale prioritne je ním zabezpečovaná bytová
potreba maloletých detí, ktorá je jednou z najzákladnejších potrieb. Navyše, otec v odvolaní (pomerne
účelovo) tvrdí, že je vlastníkom len jednoizbového bytu; hoci zo šetrenia v jeho domácnosti vykonaného

kolíznym opatrovníkom (č.l. 161) vyplýva, že ide o byt dvojizbový s veľkým balkónom.
15. V danej spojitosti je nutné uviesť, že pokiaľ si otec vyhodnotil, že z finančného hľadiska je pre neho
výhodnejšie zakúpiť lacnejší byt v K. G. (oproti cenám bytov v L.), s čím však neoddeliteľne súvisela aj
nutnosť dochádzania do zamestnania a tým i nutnosť zakúpenia si motorového vozidla, musel počítať
tiež s týmito súvisiacimi, resp. vedľajšími nákladmi spojenými s jeho rozhodnutím bývať v K. G.. Ak

by aj (hypoteticky) nebol pri danom rozhodnutí/úvahe celkom dôsledný a konečné finančné dopady
nevyhodnotil náležite, táto jeho nedôslednosť nemôže ísť na ťarchu maloletých detí v tom smere, žeby
odôvodňovala potrebu zníženia výšky výživného.

16. Je nutné poukázať tiež na to, že v rozhodnom období sa zvýšil i príjem otca, a to nie úplne
zanedbateľným spôsobom (cca o 15%). Pokiaľ pri predošlom určovaní výživného išlo o príjem v

sume cca 1.080 eur mesačne, z potvrdení zamestnávateľa otca je zrejmé, že jeho súčasný príjem sa
pohybuje na úrovni okolo 1.240 eur mesačne. Okresný súd zároveň náležite poukázal na dlhotrvajúcu
práceneschopnosť matky v rozhodnom období a s tým priamo spojený výrazný pokles jej pravidelného
príjmu.

17. Ani rozšírenie úpravy styku neprinieslo takú zmenu v rozsahu bezprostrednej osobnej starostlivosti
otca, aby podmienila zmenu rozhodnutia. Osobitne, ak z vyjadrení oboch rodičov bolo zrejmé, že už
v predchádzajúcom období deti u otca trávili viac času ako vyplývalo z pôvodnej úpravy. Navyše, otec
vôbec nespochybnil vyjadrenia matky, že na pobyt v jeho domácnosti si deti „berú veci z domu“, resp.
ohľadne zakúpenia veci pre dcéru s tým, že matka otcovi súvisiace výdavky následne „refunduje“.

18. Okresný súd správne poukázal i na neustály rast výdavkov v súvislosti so zabezpečovaním
starostlivosti o maloletých. Z tvrdení otca nie je zrejmá žiadna okolnosť, ktorá by v tomto smere viedla
k záveru o znížení rozsahu výdavkov v porovnaní s predošlým rozhodovaním o výživnom. Naopak, z
obsahu jednotlivých dokladov týkajúcich sa maloletých detí vyplýva, že rastúci trend vo výdavkoch (a to

bezprostredne bežných výdavkov spojených s návštevou školy, resp. s mimoškolskými aktivitami detí)
je naďalej pokračujúci.

19. Úvahám ohľadne možnej zmeny osobnej starostlivosti nebolo potrebné sa aktuálne bližšie venovať,
keďže táto nebola predmetom posudzovania v prebiehajúcom konaní. Dotknuté vyjadrenie matky, ktorá

uviedla,žebybolomožnolepšie,abydetibolizverenéotcovi,vyplývazjejvnútornéhopostoja/prežívania
správania sa otca, kedy jeho faktické konanie, vrátane opakovaných „súdnych podaní“ považuje za
sťažujúce jej bežný život a komplikujúce výchovu maloletých detí. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne
bezprostredné okolnosti, ktoré by vo vzťahu k zmene výchovného prostredia maloletých vyvolávali
nutnosť konanie súdu z úradnej povinnosti.

20. Napokon, samotný otec v rámci odvolania sa ani nedomáha zverenia detí do svojej osobnej
starostlivosti; „len“ požaduje zníženie výživného. Pokiaľ niektorý z účastníkov, vrátane kolízneho
opatrovníka, bude mať na základe konkrétnych skutkových okolností za to, že naozaj došlo k takým
zmenám vo vzťahoch rodičov a detí, ktoré odôvodňujú zmenu výchovného prostredia, nič mu nebráni
kedykoľvek podať takýto návrh, ktorým sa následne bude (poručenský) súd meritórne zaoberať.

21. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že návrh otca na zníženie výživného nebol opodstatnený;
v rozhodnom, časovo navyše minimálnom (len niekoľko mesiacov) období nedošlo k takej zmene
pomerov, aby bolo nutné upravovať (v zmysle znižovať) výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom. Nadväzne bolo rozhodnutie okresného súdu v meritórnej časti potvrdené ako vecne správne.

22. Okresný súd vecne správne rozhodol i o trovách prvoinštančného konania, keďže v zmysle § 52
CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Súčasne v súdenej veci nie sú dané žiadne
(zákonné alebo konkrétne skutkové) podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania;
ktorékonštatovaniesavplnejmierevzťahujeinaodvolacieštádiumkonania.Pretokrajskýsúdzhodným

spôsobom (s odkazom na § 396 ods. 1 CSP) rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.