Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207222
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816207222.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36
613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: E. G., F.. X.X.XXXX, U. XXX, XXX
XX U., o vymoženie 827,14 Eur s príslušenstvom a o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.
k. 11Er/872/2016-18 zo dňa 22.03.2018, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení konštatoval, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. J. XXXXX/XX zo
dňa 04.12.2015. Záväzok povinného voči právnemu predchodcovi oprávneného (spoločnosti Quatro)
vznikol na základe zmluvy o aktivácií Pôžičkovej karty Quatro dňa 17.10.2008, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému úver. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú. Exekučný súd

najskôr posudzoval existenciu rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu
vydať exekučný titul. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva zo dňa 14.4.2014, bola uzatvorená medzi
účastníkmi exekučného konania v rovnaký deň ako bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú dlžník podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach,
avšak nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským
konaním, nakoľko by sa tým významne zhoršilo jeho postavenie, teda nedošlo k individuálnemu

vyjednaniu rozhodcovskej zmluvy. Predložená rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej
podobe,ktorúpredkladaloprávnenýpovinnému,nebolomožnévnejmeniťobsahalensadonejdopĺňali
údaje o povinnom. V zmysle predmetnej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú
záväzky z tejto dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Takouto formuláciou
rozhodcovskej zmluvy oprávnený vylúčil z rozhodovania súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ

tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
Z uvedených dôvodov exekučný súd posúdil predmetnú zmluvu ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd zároveň poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 9.2.2012, v zmysle
ktorého pred tým než exekučný súd poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a
zároveň povinnosť posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky,

akexekučnýmtitulomvkonaníjerozhodcovskýrozsudokvydanýnazákladetejtorozhodcovskejzmluvy,
resp. doložky.3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorým žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v

posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi
predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Pre
konštatovanie, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať,

neexistuje žiaden skutkový ani právny základ. Povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu
nepodpísať, ale mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám.
Dobrovoľne a po 5 rokoch od poskytnutia úveru. K podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený.
Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý
rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátila. Možnosť výberu má nielen dodávateľ,
ale aj spotrebiteľ. Vychádzajúc z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,

cieľom tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje

práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.
09. 2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010 vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie

správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v
ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako

neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či
plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod
umožňujezastaviťexekučnékonanie.Oprávnenýmávzmyslečl.46ods.1ÚstavySRačl.6Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu
spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k

neoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprincípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku

(účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že
zmluva o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 17.10.2008 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzťah medzi oprávnený a povinným je spotrebiteľským vzťahom,
nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý poskytuje
pôžičku v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

9. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.

10. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie
sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.4.2014 je zrejmé, že ide
o formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené iba údaje spotrebiteľa, pričom iné zmluvné ustanovenia

boli vopred naformulované a nebolo ich možné meniť. Ani samotný oprávnený ničím nepreukázal
individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že
nešlo o individuálne dojednanú podmienku.

11. Občiansky zákonník účinný k 14.4.2014 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)

považuje aj dojednanie ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že Dohoda o uznaní záväzku ako aj
rozhodcovská zmluva boli uzatvorené v ten istý deň. Oprávnený ako dodávateľ žiadnym spôsobom

nepreukázal, a taktiež to nevyplýva ani zo samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že povinný
mohol uzavrieť Dohodu o uznaní samostatne bez toho, aby musel zároveň uzavrieť aj rozhodcovskú
zmluvu. Z uvedeného dôvodu, má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola
dojednaná individuálne, pričom z jej obsahu jasne vyplýva, že spotrebiteľ bol nútený riešiť spory
s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní za predpokladu, že žalobu podá dodávateľ na

rozhodcovskom súde. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu za
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

13. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu

neplatnosti.

14. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná rozhodcovská zmluva je

neplatná pre jej neprijateľnosť, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších
predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy akýkoľvek rozhodcovský
rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

15. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čotá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva poučenie o
rozhodcovskom konaní, avšak absentuje poučenie spotrebiteľa o tom, že spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva neobmedzuje jeho právo obrátiť sa na všeobecný súd, s výnimkou prípadu, ak už skôr začalo

spotrebiteľskérozhodcovskékonanievyvolanédodávateľom.Napriekodvolacejnámietkeoprávneného,
že znenie rozhodcovskej zmluvy umožňuje alternatívne riešiť spor aj na všeobecnom súde, a teda
dáva zmluvných stranám na výber, na ktorú inštitúciu sa obrátia, odvolací súd poukazuje na formuláciu
predmetnej zmluvy, teda že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku pod číslom
XXXXXXX, podpísanej dňa 14.4.2014, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho

vnútorných predpisov. Z uvedeného nevyplýva žiadne alternatívne oprávnenie spotrebiteľa riešiť spory
z vyššie uvedenej dohody na všeobecnom súde spotrebiteľa. Taktiež z uvedenej zmluvy ako bolo vyššie
konštatované nevyplýva, že ide o skutočnú vôľu spotrebiteľa, aby jeho spory s dodávateľom rozhodoval
rozhodcovský súd, ale z predložených listinných dôkazov ako aj z neunesenia dôkazného bremena
oprávneným má odvolací súd za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená
na podpis spolu s Dohodou o uznaní záväzku, pričom zo strany oprávneného nedošlo k upozorneniu

povinného, že predmetnú zmluvu nemusí podpísať a uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
pre uzavretie Dohody o uznaní záväzku, ak konanie povinného bolo podmienené len úmyslom uzatvoriť
s oprávneným dohodu o uznaní svojho záväzku.

16. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie musí byť zamietnutá.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).