Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117202480
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117202480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu J. L. R., a.s. so sídlom P.
XX, XXX XX B., A.: XX XXX XXX, proti žalovanej P. J., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
B. L. XXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 5 162,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17Csp/28/2017-46 zo dňa 26. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v časti výroku ohľadne paričnej lehoty (časť prvého
výroku) a v časti výroku, ktorým žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 300,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 17. 01. 2017 zamietol (časť druhého výroku), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v časti výroku, ktorým žalobu žalobcu
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 284,78 Eur od 17. 01. 2017 do
zaplatenia zamietol (časť druhého výroku) a v závislých výrokoch o trovách konania (tretí, štvrtý výrok)
z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúd BanskáBystrica (ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 26. 09. 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4 862,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17. 01. 2017 až

do zaplatenia, s úrokom vo výške 284,78 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 2,68 Eur, v lehote 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol (druhý
výrok). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanej
na náhradu trov konania v rozsahu 90 % (tretí výrok) a o výške trov prvoinštančný súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (štvrtý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej
zaplatenia istiny 5 162,31 Eur, úroku vo výške 284,78 Eur, úroku z omeškania vo výške 2,68 Eur, úroku

z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 5 162,31 Eur od 17. 01. 2017 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 284,78 Eur od 17. 01. 2017 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Z fotokópie Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27. 01. 2014 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“)
prvoinštančný súd zistil, že žalobca sa so žalovanou dohodli na poskytnutí úveru vo výške 6 000,- Eur,
na úrokovej sadzbe 15,9 % ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov na 19,03 %, priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpísania úverovej zmluvy 19,35 %. Celková čiastka,

ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola dohodnutá na 12 339,60 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala
splácať v mesačných splátkach po 100,33 Eur po dobu 120 mesiacov. Splátky boli splatné k 12. dňu v
mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 12. 02. 2014 a termín konečnej
splatnosti úveru na deň 12. 01. 2024.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 497, § 506 Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“), § 517
ods. 1, veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch,“ resp. ,,ZoSÚ“) v spojení s Občianskym zákonníkom
a Obchodným zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanej, ktorá je fyzickou osobou

nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje
úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva obsahovala všetky podstatné
náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu neplnenia zmluvných
podmienok žalovanou, nesplácania úveru, žalobca voči žalovanej zosplatnil úver a požadoval, aby
žalovanávrátiladlžnúsumusúrokmibezodkladne.Žalobcaposkytolžalovanejúvervovýške6000,-Eur.
Žalovaná žalobcovi zaplatila splátky spolu vo výške 837,69 Eur a 300,- Eur ako poplatok za poskytnutie

úveru. Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 5 162,31 Eur, avšak po odpočítaní
žalovanou zaplatených splátok vo výške 837,69 Eur a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 300,-Eur
zo sumy 6 000,- Eur, súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na istinu vo výške
4 862,31 Eur a nie vo výške 5 162,31 Eur, preto súd prvej inštancie vo zvyšku istiny žalobu zamietol.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku vo výške 284,78 Eur, predstavujúceho dohodnutý úrok vo

výške 15,9 % ročne v zmysle Zmluvy o úvere z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti
úveru, ku ktorému došlo dňa 16. 01. 2017. Súd prvej inštancie žalobe aj v tejto časti žaloby vyhovel a
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 284,78 Eur z titulu dohodnutého úroku, keďže v konaní nebolo
preukázané, že žalovaná poskytnutú istinu a dohodnuté úroky do dátumu predčasnej splatnosti úveru
zaplatila.

Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia sumy 2,68 Eur, predstavujúcej zákonný úrok z omeškania z
neuhradených splátok po ich splatnosti do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku z omeškania vo
výške5,00%ročneznezaplatenejistiny5162,31Eurod17.01.2017dozaplateniaaúrokuzomeškania
vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 284,78 Eur od 17. 01. 2017 do zaplatenia. Súd prvej
inštancie v tejto časti žalobe čiastočne vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania

ročne tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvoinštančného súdu, a to z nezaplatenej
istiny. Súd prvej inštancie konštatoval, že úrok z omeškania je v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995
Zb. v znení neskorších predpisov.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol: ,,Úrok z omeškania z nezaplatených úrokov súd žalobcovi nepriznal,
nakoľko žalobcovi tento úrok z omeškania z úroku neprislúcha, pretože tým, že dlžník včas nesplatí

úroky z istiny, dostáva sa týmto do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením
vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania
z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá, pretože ani Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník
mu túto možnosť nepriznávajú, teda nestanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky.

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§262ods.1vspojenís§255ods.1Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5 162,31
Eur a súd prvej inštancie mu priznal sumu 4 832,31 Eur, teda jeho úspech vo veci predstavuje 90 %,
preto prvoinštančný súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 90 % voči žalovanej
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Žalovaná podala včas formálne odvolanie do celého rozsudku prvoinštančného súdu, avšak z obsahu
jejodvolaniavyplýva,žedefactopodalaodvolaniedo častivýrokuohľadnelehotynaplnenie,t.j.paričnej
lehoty (časť prvého výroku). Uviedla, že žiada o splátkový kalendár, pretože nedisponuje sumou, ktorá

jej v rozhodnutí okresného súdu bola uložená na zaplatenie. Momentálne je na materskej dovolenke,
preto je jej príjem obmedzený, nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a momentálne je po ťažkej
operácii.Podľajejnázorunávrhžalobcujedôvodnýlenvovýške4862,31Eur,pretožesúdprvejinštancie
úrok z omeškania vyčíslil zo sumy ,,14 862,31 Eur, čo sa nezhoduje s platobným rozkazom zo dňa
26. 09. 2017 na sumu 5162,31 Eur s príslušenstvom“. Uviedla, že chce žalobcu požiadať o odpustenie

úrokov z omeškania a trov konania. Sumu 4862,31 Eur je ochotná splácať v mesačných splátkach.
3. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým prvoinštančný súd zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti (druhý výrok), žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu v napadnutom rozsahu zmenil a jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, priznalmu náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdnych poplatkov. Odvolanie
odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Uviedol, že na základe Zmluvy o úvere poskytol žalovanej úver vo výške 6 000,- Eur za poplatok

za poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur. Všetky poplatky boli jasne a zreteľne uvedené v Zmluve o
úvere a taktiež spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť prostredníctvom formulára pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol poskytnutý pred uzatvorením zmluvy. Dňa 28. 07. 2015
vrátil poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur na úverový účet žalovanej v zmysle bodu 3.4
Zmluvy o úvere. Podľa jeho názoru mu vznikol nárok na vrátenie sumy 5162,31 Eur (suma poskytnutého

úveru 6000,- Eur - suma uhradených splátok započítaná na istinu pohľadávky 837,69 Eur).
Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na úrok z omeškania z úroku, pretože podľa
názoru súdu prvej inštancie mu tento nárok nepatrí. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13. 06. 2017.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s odpustením úrokov z omeškania

a trov konania. Úroky z omeškania neboli vyčíslené zo sumy 14 862,31 Eur, ako to uviedla žalovaná v
odvolaní. V žalobnom návrhu požadoval úroky z omeškania zo sumy 5162,31 Eur, jednalo sa o dlžnú
istinu, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. Súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť okrem iných 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4862,31 Eur od 17. 01. 2017 do zaplatenia.
Podľa jeho názoru, ak by (odvolací) súd priznal možnosť plnenia dlhu v splátkach, postupoval by v

rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže zvýhodňovať jednu zo strán
na úkor druhej. Priznaním splátok by žalovaná opätovne získala možnosť splácať úver, pri splácaní
ktorého porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si
zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným
sporovým poriadkom. Vzhľadom na čas od podania žaloby 2/2017 na okresný súd mala žalovaná

možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať, a tým preukázať, že mohla priebežne peňažný
dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jej finančným možnostiam. Žalovaná počas
celého súdneho konania neuskutočnila žiadnu úhradu, neprejavila žiadnu snahu svoj záväzok aspoň
čiastočne plniť. Mal za to, že ,,priznanie dlhu v splátkach“ je výnimočným oprávnením. Žalovaná
nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť ,,pripustenia“ splátok. Podľa

jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonom, keď ,,zaviazal“ žalovanú uhradiť dlh do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
24Co/322/2016-85 zo dňa 01. 03. 2017.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku ohľadne paričnej lehoty (časť prvého výroku) a v časti
výroku, ktorým žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 300,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
zo sumy 300,- Eur od 17. 01. 2017 zamietol (časť druhého výroku), podľa ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

Odvolací súd v časti výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5,00% ročne zo sumy 284,78 Eur od 17. 01. 2017 do zaplatenia zamietol (časť druhého výroku) a
v závislých výrokoch o trovách konania (tretí, štvrtý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.Odvolacísúdkonštatuje,žeprirozhodovaníodvolaciehosúduoodvolaníprotinapadnutémurozsudku
je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 27. 01. 2014 Zmluvu o
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6000,- Eur. Medzi stranami bola dohodnutá
fixnáúrokovásadzbavovýške 15,9%ročne,ročnápercentuálnamieranákladovna19,03%,priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola ku dňu podpísania úverovej zmluvy 19,35 %, celkováčiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola dohodnutá vo výške 12 339,60 Eur, výška anuitnej splátky
100,33 Eur mesačne, počet anuitných splátok 120, termín splatnosti anuitnej splátky k 12. dňu v mesiaci,
termín splatnosti prvej anuitnej splátky bol dohodnutý na deň 12. 02. 2014 a termín splatnosti úveru

dňa 12. 01. 2024.

11. Na základe Zmluvy o úvere žalobca reálne poskytol žalovanej úver vo výške 5700,- Eur dňa 27. 01.
2014 (viď výpis z účtu - č. l. 36 spisu), keď od sumy 6000,- Eur odpočítal sumu 300,- Eur, a to poplatok
za poskytnutie úveru. Žalobca úver predčasne zosplatnil výzvou zo dňa 16. 01. 2017 (č.l. 10 spisu).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v posudzovanej veci správne prihliadol na to, že
žalovaná žalobcovi pred začatím konania zaplatila sumu 837,69 Eur a na výšku poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 300,-Eur, ktorú žalobca odpočítal od sumy 6000,- Eur.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. apríla

2016 vo veci C-377/14 (U. D. K., P. K., proti FINWAY a.s.), z ktorého vyplýva: ,,Treba pripomenúť, že
celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna
výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa
článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa článku 3

písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto
smernice. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm.
h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s

úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú
do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm.
l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za
záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a
akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie

súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť
k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Článok 19 ods. 1 smernice
2008/48 spresňuje, že RPMN, ktorá sa na ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov,
na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného
v prílohe I časti I tejto smernice. Táto smernica pritom stanovuje, že základná rovnica, ktorá stanovuje

RPMN, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na
jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Výška čerpania
úveru v zmysle časti I prílohy I smernice 2008/48 tak zodpovedá celkovej výške úveru v zmysle článku
3 písm. l) tejto smernice. Vnútroštátny súd musí v danej veci overiť, či jedna alebo viac súm uvedených
v bodoch 27 a 28 tohto rozsudku neboli neoprávnene zahrnuté do celkovej výšky úveru v zmysle

článku 3 písm. l) smernice 2008/48, keďže táto okolnosť môže mať vplyv na výpočet RPMN a ovplyvniť
tak správnosť informácií, ktoré mal veriteľ uviesť podľa článku 10 ods. 2 tejto smernice v predmetnej
zmluve o úvere vo veci samej. Ako sa uvádza v odôvodneniach 31 a 43 smernice 2008/48, informácia
spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického
vzorca má preto podstatný význam. Na jednej strane táto informácia prispieva k transparentnosti trhu

v rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje porovnať ponuky úverov. Na druhej strane mu umožňuje
posúdiť rozsah jeho záväzku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2004, Cofinoga, C-264/02,
EU:C:2004:127, bod 26, a uznesenie zo 16. novembra 2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685,
bod 70). Vzhľadom na vyššie uvedené treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 3 písm. l) a
článok 10 ods. 2 smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,

že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s
predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“

14. Ohľadne odvolacích argumentov žalobcu týkajúcich sa vrátenia poplatku za poskytnutie úveru

vo výške 300,- Eur s príslušenstvom, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolacom konaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred
okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby
mohli byť relevantným odvolacím dôvodom, preto odvolací súd ex lege na ne neprihliadol.15. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovanej ohľadne uloženia povinnosti zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14 862,31 Eur odvolací súd poznamenáva, že tieto nie sú

dôvodné, keďže rozsudkom prvoinštančného súdu nebola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 14 862,31 Eur, ale zo sumy 4 862,31 Eur od 17. 01. 2017
až do zaplatenia (prvý výrok).

16. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie patrí medzi procesné úkony súdu. Pri úvahe o určení
dlhšej lehoty na splnenie povinnosti než tri dni, alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať

v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Súd pri svojom rozhodovaní musí
prihliadnuť najmä na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť,
dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodneniedlžníkanaúkorveriteľa(čozohľadníprivýškesplátokapodmienkachichzročnosti),pričom
súd môže určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť

celého plnenia (tzv. crossdefault doložka). Súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou
nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty
medzi stranami.

18. Z obsahu spisu vyplynulo, že počas prvoinštančného konania žalovaná nepožiadala súd prvej

inštancie o možnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach, neuviedla ohľadne svojich
majetkových pomerov žiadne skutočnosti, neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ani
nepripojilalistinyohľadnesvojichmajetkovýchpomerov,hocisúdprvejinštanciespolusožaloboudoručil
žalovanej dňa 07. 06. 2017 i uznesenie okresného súdu č.k. 17Csp/28/2017-38 zo dňa 22. 05. 2017,
ktorým bola žalovaná vyzvaná v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP, aby v lehote 15 dní od

doručenia uznesenia sa k žalobe písomne vyjadrila a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

19. Povinnosť strany tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom spore sa nazýva povinnosť tvrdenia a

vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranou. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť
neznamená len povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti, ale aj povinnosť objasniť predložené dôkazy
(v danom prípade listinné dôkazy).

20. Ohľadne odvolacích argumentov žalovanej odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolacom
konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred
okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby
mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti výroku ohľadne paričnej lehoty (časť prvého výroku) a v časti výroku, ktorým
žalobužalobcuozaplateniesumy300,-Eurs úrokomzomeškaniavovýške5,00%ročne zosumy300,-
Eur od 17. 01. 2017 zamietol (časť druhého výroku), podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

22.Odvolacísúdďalejkonštatuje,žeprocesnýpostupsúduznamenajúciporušenieprávanaspravodlivý
proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces
je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého

súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
23. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom
pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu
§ 488 OZ rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkovéhovzťahu,kuktoréhozmenedochádzapriamozozákonapráveažomeškanímdlžníka.Úrokovýzáväzkový
vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným.
Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť zaplatiť

už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením
príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto,
že ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník túto možnosť nepriznávajú. Občiansky zákonník
ani Obchodný zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva

pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods.
3 OZ istina, potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie
ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 OZ ako úprava všeobecná vo vzťahu ku
všetkýmobčianskoprávnymzáväzkom,pomenovávapríslušenstvo,ktorémožnopriomeškanísplnením
peňažného dlhu žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí. Tým však
nie je dotknuté právo účastníkov zmluvy dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny

(že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané - fructus civiles) a následne potom právo veriteľa
požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo
zákonom stanovenú sadzbu úrokov z omeškania.

24. Odvolací súd považuje záver prvoinštančného súdu o nedôvodnosti nároku žalobcu na úroky z
omeškaniazozmluvnýchúrokovpozosplatnenízapredčasný,pretožesúdprvejinštanciesanezaoberal
tým, či z obsahu Zmluvy o úvere vrátane Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva dohoda
zmluvných strán, že zmluvné úroky sú súčasťou istiny a mohli tak byť s istinou úročené úrokmi z
omeškania alebo nie. Za predpokladu, že zmluvné úroky sa stali súčasťou istiny, by žalobca bol

oprávnený požadovať úrok z omeškania z takto zvýšenej istiny. Odvolací súd dodáva, že ak majú byť
Všeobecné obchodné podmienky súčasťou Zmluvy o úvere, je potrebné, aby boli v Zmluve o úvere
konkretizované.

25. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie

v odvolaním napadnutej časti výroku, ktorým žalobu žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5,00% ročne z nezaplatených úrokov 284,78 Eur od 17. 01. 2017 do zaplatenia zamietol (časť druhého
výroku) a v závislých výrokoch o trovách konania (tretí, štvrtý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§

388 CSP).

26. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite sa vysporiadať s nárokom žalobcu ohľadne úrokov z
omeškania zo zmluvných úrokov po zosplatnení s prihliadnutím na (ne)existenciu dohody zmluvných
strán, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny, a to vychádzajúc z obsahu Zmluvy o úvere.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
28. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (časť prvého výroku) zostal
nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

29. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).