Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315208229
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4315208229.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 911 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnej: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., o
vymoženie sumy 555,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu

Levice zo dňa 13. decembra 2016 č. k. 2Er/1046/2015-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením exekučné konanie zastavil a rozhodol, že o trovách konania

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 3 Exekučného poriadku, § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku.
1.2. Lustráciou zistil, že na Okresnom súde Levice sa už vedie konanie pod sp.zn. 6Er/795/2006, s
totožným exekučným titulom, teda Rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, vydaným pod sp.zn. SR 0559/06

zo dňa 22.03.2006. Konštatoval, že pokiaľ oprávnený podá v určitej veci návrh na vykonanie exekúcie,
nemôže sa v tej istej veci začať iné exekučné konanie. Pod pojmom tá istá vec je potrebné rozumieť
konanie medzi tými istými subjektmi (rovnaký oprávnený a povinný ako v už prebiehajúcom konaní),
ktorého predmetom je vymáhanie tej istej pohľadávky oprávneného. V takomto prípade ide o prekážku
už začatej veci - litispendencie. Vzhľadom na uvedené, rozhodol o zastavení exekúcie.

2.1. Oprávnená podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil. Dôvodila nesprávnym právnym posúdením podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
2.2. Namietal voči aplikácii ustanovenia § 161, v spojení s ustanovením § 230 CSP, Tvrdil, že v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s ustanovením § 45 odsek
1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd

autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Exekučný
súd má zákonom zverenú právomoc preskúmať ex offo súlad vykonateľného exekučného titulu so
zákonom, to aj napriek výslovnému zneniu § 230 CSP. Exekučný poriadok obsahuje právne normy,
ktoré sú špeciálne voči normám Občianskeho súdneho poriadku a prednosť má ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku pred ustanovením § 230 CSP. Nakoľko povinná si neplnila svoje povinnosti
vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, oprávnená si znova uplatnila svoje práva, ktoré jej prináležia na

základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku, aby tak predišlapoškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jej záväzok bude
v budúcnosti uspokojený.

3. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, o odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.1. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa
15.03.2015, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávnenej na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn.
SR 0559/06 zo dňa 22.03.2006 vydaným Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2006 a

vykonateľnosť dňa 27.04.2006. Podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 05.05.2015
požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne, súd prvej inštancie
vyzval súdneho exekútora, aby oznámil, či trvá na podanom návrhu, vzhľadom na skutočnosť, že
predmetný exekučný titul je totožný s exekučným titulom, na základe ktorého už bolo konanie na súde
prvej inštancie začaté a dovtedy neskončené (6Er/795/2006). Na uvedenú výzvu reagoval oprávnený,

ktorý uviedol, že na podanom návrhu na vykonanie exekúcie trvá.
7.2. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Levice, sp.zn. 6Er/795/2006, odvolací súd zistil,
že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31. júla 2013 č.k. 6Er/795/2006-70 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, zastavil ju a rozhodol, že o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti uznesenia. Exekučným titulom v uvedenej exekučnej veci bol rozhodcovský rozsudku

sp.zn. SR 0559/06 zo dňa 22.03.2006 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s.. Stranami uvedeného rozhodcovského konania bola rovnaká oprávnená
a povinná, ako v tejto exekučnej veci. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 20. júna 2014 č.k.
6CoE/80/2014-117 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (č.k. 6Er/795/2006-70 zo dňa

31.07.2013) potvrdil. Napadnuté uznesenie zo dňa 31. 07. 2013 č.k. 6Er/795/2006-70, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.06.2014 č.k 6CoE/80/2014-117 nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.08.2014. Z obsahu spisu ešte odvolací súd zistil, že proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal
oprávnený „odvolanie.“

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017), ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13.1. V zmysle § 161 ods. 1 CSP je súd povinný prihliadať v každom štádiu konania na splnenie
zákonom ustanovených procesných podmienok konania na to, aby súdne konanie mohlo začať a aby v
ňom mohol súd vec prejednať a rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí
ďalší procesný postup, v závislosti od toho, či je nedostatok podmienok konania odstrániteľný alebo
neodstrániteľný. Medzi procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v

Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 230
CSP. Citované ustanovenie § 230 CSP vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozhodnutia, ktorou
sa rozumie jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému
prejednaniu veci, tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej
(res iudicata) je považovaná za tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania podľa § 161 odsek
1 CSP, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

podľa § 161 odsek https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/ - paragraf-104 2 CSP.
13.2. Hoci Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné
bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach Civilného
sporového poriadku, pretože takýto záver by bol v priamom rozpore so znením ustanovenia § 9a
odsek 1 Exekučného poriadku, ktorý výslovne ustanovuje a dovoláva sa primeraného použitia Civilného

sporového poriadku na exekučné konania, avšak len za predpokladu, že povaha veci to nevylučuje. V
tejto súvislosti ostáva úplne bez významu aj skutočnosť, že Exekučný poriadok síce upravuje osobitne
len prekážku litispedencie, ktorá je uvedená priamo v § 36 odsek 3 Exekučného poriadku, avšak v
prípadoch, že Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje, použijú sa ustanovenia Civilného
sporového poriadku. Z dôvodu, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku

výslovne upravená, je podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku potrebné použiť subsidiárne ustanovenia
Civilného sporového poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil obdobný právny
názor.

13.3. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vymedzuje dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb
(sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní
zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom (resp. návrhom),
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na

rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a
totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.

14. K námietke oprávneného, ktorou sa tento dovolával prednostnej aplikácie ustanovenia § 44 odsek
2 Exekučného poriadku pred ustanovením § 230 CSP, odvolací súd uvádza, že v prípade prekážky

právoplatne rozhodnutej veci nejde o posúdenie taxatívne vymenovaných listín uvedených v § 44 odsek
2 Exekučného poriadku, pretože aj odvolací súd mal v posudzovanej exekučnej veci preukázané,
že tieto skutočnosti už boli predmetom prieskumu v konaní, ktoré je právoplatne skončené (sp.zn.
6Er/795/2006). Čiže existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska, konkrétne v zmysle § 161 odsek 2 CSP, s použitím § 230 CSP. Z uvedeného

dôvodu už nebolo možné rozhodovať o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale bolo potrebné rozhodnúť procesným rozhodnutím o zastavení exekúcie.

15. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd zistil, že konaniu v prejednávanej veci predchádzalo už
právoplatne skončené konanie vedené Okresným súdom Levice pod sp.zn.

6Er/795/2006 (v ktorom boli totožní účastníci konania a totožný exekučný titul) a že dôvodom zastavenia
exekúcie bolo v tejto „skoršej“ veci zistenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej
doložky, majúcej založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto išlo o vecné rozhodnutie zakladajúce
prekážku veci rozhodnutej. Exekučný súd totiž skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o
ktorej právoplatne rozhodol. Nebolo potom dôvodné, ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval

tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol v inom konaní.
Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však
právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú
v zmysle § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.16.1. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie z dôvodu existencie prekážky už začatej veci
- litispendencie, pričom takýto záver nebol celkom správny, pretože v danej veci objektívne existuje

prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rozhodnutie v skoršej exekučnej veci je už právoplatné),
avšak zastavujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie bol vecne správny, preto ho odvolací súd
potvrdil, a súčasne uviedol relevantné skutočnosti, pre ktoré malo prísť k zastaveniu konania.
Vzhľadom na totožnosť skutkového základu (rovnakého exekučného titulu), ako aj totožnosť účastníkov
konania v oboch konaniach, odvolací súd musel skonštatovať existenciu prekážky veci právoplatne

rozhodnutej. V uvedenom kontexte, odvolací súd ešte poznamenáva, že konanie v skoršej exekučnej
veci (6Er/795/2006) je právoplatné skončené, pretože v merite veci bolo rozhodnutie odvolacím súdom
potvrdené, aj keď bude súd prvej inštancie ešte rozhodovať o trovách exekúcie.
16.2. Rovnako za vecne správny považoval odvolací súd aj výrok o trovách konania, ktorý preskúmaval,
ako výrok závislý.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že nakoľko si povinná ich
náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli, v súlade s
čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, jej
náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).