Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Matyiová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216224962
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216224962.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Ing. L. O., nar. X.X.XXXX, bytom
M., O. D. 5, zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Košice, Mlynská 28, proti žalovanej
KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO:
00585441, o zaplatenie 1.880 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 24Csp/41/2016-110 z
26.9.2017 Okresného súdu Košice II
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok a žalobu zamieta.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.880 €
s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.9.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.Súdprvejinštancierozsudokodôvodniltým,žepridopravnejnehodedňa16.5.2016došlokuškodena
osobnom motorovom vozidle žalobcu zn. Y. F., W.: M následkom stretu s osobným motorovým vozidlom
zn. V. J W.: M ktorého prevádzkovateľom a vodičom bol U.. X. K. (poistený), ktorý zavinil dopravnú
nehodu tým, že narazil do zaparkovaného vozidla žalobcu. Pokiaľ ide o základ uplatneného nároku, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že pasívna legitimácia žalovanej v konaní je daná podľa § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z., pretože k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo porušením právnej
povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie vozidla u
žalovanej. Žalovaná na základe oznámenia škodovej udalosti poisteným a zistenia rozsahu poškodenia
motorového vozidla z titulu povinného zmluvného poistenia žalobcovi plnila skutočnú škodu 1.463,03
€. Pri stanovení tejto škody vychádzala zo skutočnosti, že na vozidle žalobcu bola spôsobená totálna
škoda, kedy náklady na uvedenie vozidla do predchádzajúceho stavu by prevýšili všeobecnú hodnotu
vozidla pred dopravnou nehodou, a teda z toho, že oprava vozidla je neekonomická. Preto bolo z jej
strany poskytnuté plnenie určené rozdielom medzi všeobecnou hodnotou vozidla určenou žalovanou
pred dopravnou nehodou (3.343,03 €) a hodnotou vozidla po nehode, ktoré podľa tvrdení žalovanej
mohol žalobca predať za túto hodnotu (1.880 €).
3. Súd prvej inštancie z kalkulácie opravy vyhotovenej žalovanou dňa 23.5.2016 zistil, že náklady na
opravu poškodeného motorového vozidla boli kalkulované na sumu 3.624,79 € a všeobecná hodnota
motorového vozidla žalobcu bola dňa 24.5.2016 stanovená na sumu 3.343,03 €. Napriek vyhláseniu
poisťovne o totálnej škode na vozidle žalobcu si žalobca dal vozidlo opraviť a podľa faktúry z 8.6.2016
oprava vozidla bola vyčíslená na sumu 3.623,30 €. Žalobca nenamietal všeobecnú hodnotu motorovéhovozidla v čase poškodenia stanovenú žalovanou, výhrady mal proti odpočtu hodnotných zvyškov
žalovanou z tejto hodnoty, pretože motorové vozidlo opravil a uviedol do predošlého stavu. Domáhal
sa preto plnenia vo výške hodnoty zničenej veci t.j. vo výške 3.343,03 € a keďže žalovaná mu z titulu
poistného plnenia vyplatila 1.463,03 €, má mu ešte doplatiť 1.880 €.
4. Súd po právnom posudzovaní veci podľa § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v
dôsledku dopravnej nehody a vykonanej opravy poškodeného motorového vozidla, predstavuje hodnotu
vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch,
ktoré boli do vozidla zamontované ako nové, že poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne
vykonaná oprava použitím nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou
nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje, že žalobca
ako poškodený k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol donútený dopravnou nehodou a len
obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou). Preto poškodenému
žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody. Súd uviedol, že
žalovaná nepreukázala, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité
nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou
poškodeného vozidla nesúviseli. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že uplatnenie „amortizácie“ by
bolo porušením zásady nikoho nepoškodzovať - účelom zákona a súdneho konania, je taký postup,
aby sa poškodenému žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v
zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie
škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla,
aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a
spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 48/2012). Napokon súd
uzavrel, že v prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že na opravu motorového vozidla
boli náklady vynaložené len za účelom jeho uvedenia do stavu, v akom bolo pred nehodou, teda za
účelom odstránenia následkov dopravnej nehody. K vynaloženiu týchto nákladov na opravu bol žalobca
donútený v dôsledku dopravnej nehode, preto žalobca ako poškodený v zmysle ust. § 442 a § 443 OZ
má nárok na kompenzáciu škody v plnej miere. Súd preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov celého konania. Akcentovala, že v danom
prípade hodnota opravy presahovala hodnotu za zničenú vec, teda išlo o totálnu škodu, o čom mal
poškodený vedomosť. Súhlasila s tvrdením, že poškodený si môže dať opraviť motorové vozidlo aj
v prípade, keď je mu poisťovateľom oznámené, že ide o totálnu škodu, v takom prípade však musí
rešpektovať zákonný postup preplácania škody poisťovateľom. Citovala ust. § 442 OZ, z vyhlášky
č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, z judikatúry súdov (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 234/2007, 5 Cdo 120/2007, sp. zn. 1 Cdo 226/2005) a poukázala
na to, že zo strany žalobcu (a aj súdu) došlo k nesprávnej interpretácii zákona a k odignorovaniu
judikatúry súdov, keď sa súd dostatočne nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadne správnosti
odpočtu predajných zvyškov vozidla žalobcu. V tejto súvislosti uviedla, že žalobcovi ponúkla možnosť
odpredať zvyšky motorového vozidla za sumu 1.880 €, ktorú tento nevyužil, zvyšky v tejto hodnote
si ponechal, avšak súd mu zároveň priznal ich preplatenie, čím dôjde k bezdôvodnému obohateniu
žalobcu. Takéto rozhodnutie súdu postráda akékoľvek relevantné právne zdôvodnenie. Vytkla súdu
prvej inštancie, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie - súd sa vôbec nevysporiadal s jej tvrdeniami, že ak bude
žalobcovmu nároku vyhovené, dôjde k bezdôvodnému obohateniu žalobcu (ponechané zvyšky vozidla)
neodôvodnil, prečo priznal preplatenie práve sumy 1.880 €, keď rozdiel medzu faktúrou za opravu apreplateným poistným plnením bol 2.161,76 €, a teda ani neuviedol, čo považoval za skutočnú škodu
v danom prípade. Rozhodnutie súdu je preto arbitrárne. Nesprávne súd rozhodol aj pri priznaní úroku
z omeškania žalobcovi, keď odignoroval osobitnú právnu úpravu podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca ako poškodený v zmysle ust. § 442 a § 443 OZ má nárok
na kompenzáciu v uplatňovanej výške 1.880 €, čo predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou
motorového vozidla v žalovanej stanovenej výške 3.343,03 € a jej čiastočným plnením v sume 1.463,03
€. Právne rozhodujúcou skutočnosťou je, že medzi žalobcom a žalovanou zmluvný vzťah (havarijné
poistenie motor. vozidla) neexistoval, žalobcu preto nič nezaväzovalo v prípade totálnej škody, k postupu
zvolenom žalovanou, t.j. k odpredaju hodnotných zvyškov, ako by to bolo v prípade právneho vzťahu
vyplývajúceho z havarijného poistenia.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 7.2.2019 na
úradnejtabulisúduvsúlades §378a§219CSP,adospelkzáveru,že odvolaniežalovanej jedôvodné.
9. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila okrem iného tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
10.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.
11. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,
spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodu je
ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu (viď R 55/71). Pri určení
rozsahu náhrady škody v zmysle § 442 OZ nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie
poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach.
Vzhľadom na to nemôže byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami, napríklad
tým, že poškodený nevie primerane naložiť s použiteľnými a predajnými zvyškami poškodeného
motorového vozidla, alebo že s nimi naloží tak, ako by nemali žiadnu hodnotu (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/234/2007 z 30.6.2008). V prejednávanej veci v dôsledku
poškodenia motorového vozidla skutočnú škodu žalobcu podľa § 442 ods. 1 OZ nepredstavuje celá
hodnota rovnakého alebo porovnateľného opotrebovaného motorového vozidla. Aj keď na vozidle
bola konštatovaná totálna škoda, nemožno prehliadnuť, že v dôsledku poškodenia vozidla nenastala
úplná majetková strata žalobcu, lebo mu zostali použiteľné zvyšky motorového vozidla v hodnote
1.880 €. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle treba vziať na zreteľ, že
zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného vozidla) majú objektívne
vždymajetkovúhodnotu,priurčovanívýškyktorejniejerozhodujúcisubjektívnyaspekt(akýmspôsobom
je v individuálnom prípade ten ktorý poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naložiť s touto
hodnotou). Preto ak by žalobcovi bola vyplatená (aj) náhrada škody 1.880 € žalovanou, bol by žalobca
neodôvodnene zvýhodnený o túto sumu, vyjadrujúcu hodnotu predajných zvyškov jeho poškodeného
motorového vozidla (na jeho strane by došlo k bezdôvodnému obohateniu). Odvolací súd v súvislosti s
výpočtom skutočnej škody spôsobenej totálnym zničením motorového vozidla, pri ktorej sa od časovej
ceny motorového vozidla odpočíta hodnota upotrebiteľných zvyškov poškodeného vozidla poukazuje
napr. aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 120/2007, 1 Cdo 226/2005.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi, ktorému zostali upotrebiteľné zvyšky v hodnote 1.880 € s
ktorými mohol naložiť podľa svojej vôle, naviac priznal ich ekvivalent v peniazoch, teda sumu 1.880 €.
Súdnym rozhodnutím by tak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu o sumu 1.880 €. Žalovaná plnilažalobcovi poistné plnenie vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu
vzniku škody, ktorú žalobca nerozporoval a hodnotou použiteľných zvyškov, t. j. hodnotou poškodenej
veci (motorového vozidla) po vzniku škody, ktorých výšku žalobca takisto nerozporoval. Preto námietky
žalobcu, že on sám nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalovanou poisťovňou a postup zvolený
žalovanou, t.j. odpredaj hodnotných zvyškov ho nezaväzoval, sú právne irelevantné. Právnym základom
plneniazostranyžalovanejboltotižprimárnepoistnývzťahžalovanejajejpoistenca(škodcu)anásledne
úprava rozsahu náhrady škody obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Takto vymedzenému právnemu
rámcu zodpovedá postup žalovanej, ktorá pri stanovení výšky škody odpočítala od ceny vozidla pred
poškodením hodnotné zvyšky, lebo či ich už žalobca odpredal alebo si tieto upotrebiteľné zvyšky žalobca
ponechal a použil pri oprave vozidla, resp. ponechal si ich a nepoužil pri oprave motorového vozidla,
tak či tak skutočná škoda, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode môže byť vyčíslená len po odpočítaní
tejto sumy 1.880 € lebo touto sumou či už vyjadrenou v peniazoch (pokiaľ ich odpredal) alebo vo forme
samotných upotrebiteľných zvyškov žalobca disponuje aj po škodovej udalosti.
13. Odvolací súd preto v súlade v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.
14. Záverom odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012, tento vychádzal z iného skutkového základu, pretože
sa v ňom riešila otázka ne/zohľadnenia amortizácie tých náhradných dielov, ktoré boli do vozidla pri jeho
oprave po škodovej udalosti v dôsledku dopravnej nehody, zamontované ako nové.
15. Odvolací súd o trovách celého konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP,
pretože žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli ani
v konaní na súde prvej inštancie a ani v odvolacom konaní.
16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.