Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201085
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118201085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky K. C. I., O.. I., L..

XX.XX.XXXX, bytom T., J. Č.. X, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Barabásom, so sídlom Letná 45,
Košice, proti C. C. D. S., L. J. T., Y. I., P. L. XXXX/X, T. za účasti maloletého S. C. C., L.. XX.XX.XXXX,
zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu t a k t o

r o z h o d o l :

I. R o z v á d z a manželstvo K. C. I., O.. I., L.. XX.XX.XXXX D. C. C. D. S. uzavreté dňa 02.03.2016, v
Káhire, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na osobitnej v matrike v
Bratislave, vo zväzku OM/102, ročníka 2016, na strane 185, pod poradovým číslom 370.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého S. C. C., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Rodičia b u d ú spoločne maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Zo strany otca u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 80,- eur mesačne, ktoré je otec povinný
posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.

V. Styk otca s maloletým n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Navrhovateľka dňa 31.01.2018 požiadala o rozvod jej manželstva s pánom C. C. D. S., ktoré bolo
uzatvorené dňa 02.03.2016. Uviedla, že z ich manželstva pochádza maloletý S. C., ktorý sa narodil
XX.XX.XXXX. Navrhla, aby súd maloletého S. C. zveril do jej osobnej starostlivosti, tak. aby bola
oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok a žiadala, aby otec na výživu maloletého S.S. C.

prispieval mesačnou sumou 300,- eur mesačne. Styk otca s maloletým navrhla zakázať.

2) Manžel sa na pojednávanie nedostavil. Bol predvolaný prostredníctvom oznámenia na úradnej tabuli
súdu a prostredníctvom internetu potom, čo si písomnosti doručované na jeho poslednú známu adresu
nepreberal. Súd pojednával pojednávať a rozhodoval v jeho neprítomnosti.

3) Podľa ust. §2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa

tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.4) Podľa ustanovenia § 105 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd doručuje
písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať
písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

5) Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných
rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za
doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.

6) Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho
orgánu.

7) Podľa ustanovenia § 106 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku

(1) Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v

osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd
písomnosti
a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta
pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

(2) Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.

(3) Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd
písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného

súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie.

8) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento
s k u t k o v ý s t a v :

9)Účastníciuzavrelimanželstvodňa02.03.2016,vKáhireajezapísanévknihemanželstievMinisterstva
vnútra Slovenskej republiky na osobitnej v matrike v Bratislave, vo zväzku OM/102, ročníka 2016, na
strane 185 pod poradovým číslom 370.

10) Z ich manželského zväzku pochádza maloletý syn S. C. C., L.. XX.XX.XXXX.

11) Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že spoznala svojho manžela v Egypte na dovolenke. V Káhire
sme zosobášili v zastúpení. Očakávala už narodenie ich syna. Syn sa narodil tri mesiace po svadbe.
Kým spolu ešte len chodili, bol ku nej veľmi milý. Ich vzťahy boli normálne, ale keď sa zosobášili, veľmi

sa zmenil. Nadobudla dojem, že si ju zobral preto, lebo si myslel, že na Slovensku bude môcť zarábať
lepšie ako v Egypte. Podľa jeho rečí tam zarobil 500 - 600,- eur. V Košiciach zarobil okolo 700,- eur. Tieto
peniaze sa mu však málili a kvôli peniazom sa začali vadiť. Bývali spočiatku u matky navrhovateľky.
Neskôr sa presťahovali do podnájmu. Hádky medzi nimi začali hneď potom, ako dostal povolenie žiť
na Slovensku. Keď zistil, koľko tu zarobí, začali sa dennodenne hádať. Došlo do takého štádia, že

ju fyzicky napádal, vyhrážal sa jej, že jej odreže hlavu, že ju vyhodí do vzduchu a ich syna vyhodí z
okna. Musela to riešiť podaním trestného oznámenia. Trestné stíhanie bolo podmienečné zastavené
a manžel dostal prokurátorskú podmienku na obdobie dvanástich mesiacov. Musel ale priznať svoje
správanie, oľutovať ho a v tejto dobe sa osvedčiť.

12) Uviedla, že v čase, keď podávala tento návrh, poberala rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur.
Pracovala v spoločnosti H & M Hennes & Mauritz SK s.r.o., v rozsahu 10 hodín týždenne s hodinovou
mzdou 3,60 eur a otec maloletého pracoval ako čašník v spoločnosti Yasmin restaurant s.r.o., s príjmom
približne 700,- eur mesačne.

13) Žiadala, aby jej otec dieťaťa prispieval na výživu syna sumou 300,- eur mesačne. Potom, ako rodinu
opustil, posielal na výživu syna od 130 do 200,- eur, ale tieto príspevky skončili v marci 2018. Odvtedy
jej ničím neprispieva. Na polícii uviedol, že je ochotný platiť na syna sumou 250 až 300,- eur, ale nikdy
tak neurobil. 250,- eur len zaplatil v novembri 2017. Napísal jej na internet, že je zamestnaný a že mápríjem, ale kde je, a kde pracuje jej nenapísal. Pokiaľ by pracoval ako manažér zarobil by viac ako
čašník - barman a túto prácu v minulosti vykonával, kde zarobil 500 až 600,- eur.

14) Maloletý má zdravotné problémy s nohami. Musí nosiť na noc ortézu, cez deň vložky do topánok,
musí chodiť na rehabilitácie , za ktoré musí platiť. O syna sa stará sama. Musela sa zamestnať. Pracuje
šesť hodín denne a jej mesačný príjem, by mal byť vo výške 488,- eur brutto. Začala pracovať len vo
februári 2019. Maloletý chodí do škôlky, kde sa platí školné 50,- eur, strava na celý mesiac 30,- eur.
Veľmi často býva chorý. Na stravu mesačne vynaloží 150,- eur, na mlieko pre neho 30,- eur. Na noc

nosí ešte plienky, za drogériu vynaloží 50,- eur. Maloletý musí mať špeciálne topánky, papučky do
škôlky, papuče stáli 30,- eur, topánky pre neho 50,- eur a tie musí často meniť, približne je to 100,- eur
mesačne. Keďže ich syn je často chorý, na ošetrenie a lieky minie mesačne v priemere 30,- eur. Chodí
so synom do vzdelávacieho klubu, za ktorý sa platí 15,- eur mesačne.

15) O zákaz styku žiadala z dôvodu, že manžel sa jej viackrát vyhrážal tým, že dieťa unesie a verí tomu,

že by to urobil, keby mal tu možnosť.

16) Kolízna opatrovníčka uviedla, že na základe uvedených skutočností úrad práce v prípade rozvodu
odporúča zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a výšku výživného určiť podľa príjmových a
majetkových pomerov na strane otca. Čo sa týka otázky styku, ten navrhla neurčiť vzhľadom k tomu,

že otec je na neznámom mieste.

17) Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,

ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

18) Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19)Podľa§19ods.1zákonaorodineč.36/2005,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

20) Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

21) Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

22) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

23) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

24) Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva

konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

25) Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť
rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne

trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.26) Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov konania. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je

natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

27) Podľa ust § 24 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

28) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.

30) Podľa ust § 25 ods. 1,2, a 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

31) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

32) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

33) Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

34) Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

35) Podľa ust. § 62 ods. 2,4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

36) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

37) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.38) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

39) Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných

plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

40) Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní

výškyvýživnéhovychádzalaprihliadalnabytové,zárobkovéamajetkovépomeryobochrodičovanajmä
na zdravotné obmedzenia a potreby ich syna.

41) Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov konania. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je

natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

42) Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve
účastníkov pretrváva vážny rozvrat, je vážne narušené a účastníci konania už dlhodobo spolu nežijú.

Preto súd toto manželstvo rozviedol.

43) Súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará a zabezpečuje
jeho potreby. Potom, čo otec rodinu opustil sa prestal o maloletého zaujímať a neprispieva ani na jeho
výživu.

44) O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím k tomu, že nebolo možné podrobne zistiť pomery
na stane otca.

45) Styk maloletého s otcom súd neupravil, keďže otec sa o dieťa nezaujíma a matka nevie, kde sa

otec dieťaťa nachádza.

46) Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

47) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
v troch písomných vyhotoveniach.

U p o z o r n e n i e :

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré
mal pred uzavretím manželstva.