Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžk/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202663
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1016202663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka

a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: F.,
zastúpená: Jozef Buday - advokát, s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 15, Bratislava, v mene
ktorej koná: Mgr. Jozef Buday, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KM-OLVS-74/2016/OPK zo dňa 03.11.2016, oznámenia Prezídia Hasičského a záchranného zboru č.
PHZ- KA5- 2012/001971-061 zo dňa 30.10.2012 a personálneho opatrenia prezidenta Hasičského a
záchranného zboru č. 29/2012- PO1 zo dňa 30.11.2012, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/297/2016, 6S/13/2018, 6S/14/2018-163 zo dňa 22.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Dňa 15.06.2012 o 14:15 hod. uskutočnil žalovaný so žalobkyňou personálny pohovor o ponuke
voľných funkčných miest v súvislosti so zmenou organizačného poriadku žalovaného a zmenou tabuliek

zloženia a počtov Prezídia Hasičského a záchranného zboru (ďalej aj len „HaZZ“) vydaných
personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 485/2012 zo dňa 14.06.2012, účinným od 15.06.2012
(ďalej aj len „personálny rozkaz zo dňa 14.06.2012“). Žalobkyni boli ponúknuté dve alternatívy nového
funkčného zaradenia, a to 1/ funkcia vedúci technik špecialista PT5, oddelenie prevádzkovo - technické
na záchrannej brigáde HaZZ v Žiline a 2/ funkcia samostatný odborný inšpektor PT6, oddelenie
analytické a expertízne Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR v Bratislave.
Zo záznamu vyplýva, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie primeranej lehoty na možnosť vyjadriť sa k

ponuke, čomu nebolo vyhovené. Zo záznamu tiež vyplýva, že žalobkyňa mala dňa 23.05.2012 (pozn.
súdu: v zázname je nesprávne uvedené 23.06.2012) požiadať o preradenie a preloženie na voľné
funkčné miesto na KR HaZZ v Bratislave a do záznamu uviedla, že pod časovým stresom prijala ponuku
funkčného miesto č. 2, t. j. samostatný odborný inšpektor PT6.

2. Rozhodnutím prezidenta HaZZ č. 60/2012-VPP zo dňa 18.06.2012 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) bola žalobkyňa preložená a preradená podľa § 47 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 47 ods. 2

písm. b/ zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „zákon č. 315/2001 Z. z.“) dňom 15.06.2012 ako príslušníčka v stálej štátnej službe vo funkcii
vrchná inšpektorka špecialistka na Prezídiu HaZZ trvale na funkciu samostatná odborná inšpektorka na
oddelenie analytické a expertízne Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SRv Bratislave. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené zmenou tabuliek zloženia a počtov Prezídia
HaZZ vydaných personálnym rozkazom zo dňa 14.06.2012 a tiež písomným súhlasom žalobkyne zo dňa
15.06.2012 s trvalým preložením a preradením. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa

odvolanie.

3. Dňa 10.08.2012 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobkyne k podkladom pred vydaním
rozhodnutia, ku ktorému priložila okrem iného aj stanovisko Krajského riaditeľstva HaZZ v Bratislave
č. KRHZ-BA-OSU-1063-2/2012 zo dňa 22.06.2012 označené ako „Žiadosť o preloženie - odpoveď“, z

ktorého vyplýva, že tomuto orgánu bola dňa 23.05.2012 doručená žiadosť žalobkyne o jej preloženie
na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave, ktoré s preložením vyslovilo súhlas, avšak ku dňu vydania
tejto odpovede neobdržalo písomné stanovisko k preloženiu od Prezídia HaZZ a z tohto dôvodu
muselo predĺžiť lehotu na vybavenie predmetnej žiadosti na 30 dní. Žalovaný v stanovisku č. PHZ-
KA5-2012/001715-019zodňa10.08.2012oznámilžalobkyni,ženesúhlasísjejpreloženímapreradením
na funkčné miesto samostatný odborný inšpektor špecialista - asistent riaditeľa HaZZ v Bratislave.

4. Žalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-113/2012 zo dňa 06.09.2012 zmenil prvostupňové rozhodnutie
tak, že slová: „... dňom 15. júna 2012 ...“ v prvej vete výroku nahradil slovami „... dňom 18. júna 2012 ...“.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 18.06.2012 a účinky
preloženia a preradenia žalobkyne na novú funkciu mohli nastať najskôr dňa 18.06.2012, kedy jej bolo

prvostupňové rozhodnutie skutočne doručené.

5. Na základe žalobkyňou podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/539/2012-48 zo
dňa 08.07.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV- PS- PK- 113/2012 zo dňa 06.09.2012 podľa §
250j ods. 2 písm. b/, d/, e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný

odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžo/68/2014 zo dňa 22.03.2016 tak,
že ho potvrdil ako vecne správny.

6. Po vrátení veci bolo žalovanému dňa 24.10.2016 doručené písomné vyjadrenie žalobkyne k
doterajšiemu priebehu správneho konania. Následne žalovaný vydal rozhodnutie č. KM-OLVS-74/2016/

OPK zo dňa 03.11.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým zmenil výrok
prvostupňového rozhodnutia nasledovne: „Preraďujem podľa § 47 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 47 ods.
2 písm. b/ a s poukázaním na § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
v znení neskorších predpisov dňom 19.06.2012 F. ... trvale na funkciu samostatná odborná inšpektorka
oddelenia analytického a expertízneho Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky v Bratislave ... a súčasne vylučujem podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001
Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov odkladný účinok odvolania proti
tomuto rozhodnutiu.“
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí bol výrok
formulovaný zmätočne a nejasne, keď bolo na zistený skutkový stav nesprávne aplikované ustanovenie

zákona č. 315/2001 Z. z., nakoľko v prípade žalobkyne nedošlo k zmene miesta vykonávania jej štátnej
služby. V odvolacom konaní bolo preto potrebné zmeniť aj deň jej preradenia na deň, ktorý nasledoval
po dni, kedy došlo k oznámeniu prvostupňového rozhodnutia žalobkyni - dňa 18.06.2012. Dňa
15.06.2012došlokzrušeniupôvodnejfunkciežalobkyne,avšakkjejpreradeniunanovúfunkciudošloaž
18.06.2012, a preto do tohto dňa trval stav, kedy nebola platne zaradená na žiadnom funkčnom mieste.

V dôsledku vzniku nebezpečenstva, že odkladom výkonu prvostupňového rozhodnutia by žalobkyňa
utrpela nenahraditeľnú ujmu, bolo dôvodné v zmysle § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z. z. vylúčiť
odkladný účinok prvostupňového rozhodnutia. K námietke litispendencie uviedol, že zákon č. 315/2001
Z. z. neobsahuje procesné ustanovenia zodpovedajúce § 31 ods. 5 správneho poriadku o litispendencii.
Orgán konajúci vo veci služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. nemá možnosť zastaviť

konanie z dôvodu, ak sa vyskytne prekážka prv začatej veci. Na konanie a rozhodovanie o žiadosti
žalobkyne o preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave zo dňa 23.05.2012 bol príslušný
v personálnych veciach nezávislý služobný úrad - riaditeľ Krajského riaditeľstva HaZZ v Bratislave.
Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon striktne rozlišuje medzi inštitútom preradenia na
inú funkciu a inštitútom preloženia do iného miesta vykonávania štátnej služby. Ak žalobkyňa požiadala

dňa 23.05.2012 o preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave, založila tým konanie o inom
predmete, ako bolo realizované preradenie v rámci toho istého služobného úradu.

II.8. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/297/2016, 6S/13/2018, 6S/14/2018-163 zo dňa 22.03.2018

tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

9. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 2 ods. 1, § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“), § 47 ods. 1 písm. a/ a d/, § 47 ods. 2 písm. b/, § 52 ods. 1, 2, § 140
ods. 1 až 3 a § 150a ods. 1 až 3 zákona č. 315/2001 Z. z. Na úvod sa vysporiadal s otázkou pasívnej
legitimácie žalovaného, keďže žalobkyňa podala žalobu proti trom žalovaným, a to 1/ Ministerstvo vnútra
SR, 2/ Štátny tajomník Ministerstva vnútra SR, 3/ podpredseda vlády a minister vnútra SR. Vychádzajúc
z § 180 ods. 1 S.s.p. a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR môže byť žalovaným len správny

orgán, ktorý vydal rozhodnutie v poslednom stupni, čo je v tomto prípade Ministerstvo vnútra SR ako
ústredný orgán štátnej správy.

10. Krajský súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne ohľadom nemožnosti začatia personálneho konania
voči nej ako aj s námietkou vykonania a priebehu personálneho pohovoru. Z obsahu administratívneho

spisu je zrejmé, že pred jeho uskutočnením nemala žalobkyňa vedomosť o existencii personálneho
rozkazu zo dňa 14.06.2012, ktorý určoval novú organizačnú štruktúru Prezídia HaZZ (nebol súčasťou
administratívneho spisu v pôvodnom správnom konaní) a bol do spisu doplnený až po rozhodnutí
krajského a najvyššieho súdu a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie. Vykonanie personálneho
pohovoru inicioval prvostupňový správny orgán ako dôsledok personálneho rozkazu zo dňa 14.06.2012,

ktorým došlo k zrušeniu funkčného miesta žalobkyne. Z obsahu personálneho rozkazu však vyplýva, že
nedošlo k faktickému zrušeniu daného funkčného miesta, ale len k jeho presunutiu na iné oddelenie.
Potom je možné sa domnievať, že ak by žalobkyňa mala pred vykonaním personálneho pohovoru
vedomosť o obsahu a vplyve personálneho rozkazu na jej funkčné miesto, namietala by zvolený postup
služobného úradu voči nej. Tým, že prvostupňový správny orgán ju pred vykonaním personálneho

pohovoru neoboznámil so znením personálneho rozkazu zo dňa 14.06.2012, došlo z jeho strany
k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie
nezákonného prvostupňového rozhodnutia. Túto vadu nemohol odstrániť ani žalovaný tým, že pred
vydaním napadnutého rozhodnutia doplnil personálny rozkaz zo dňa 14.06.2012 do administratívneho
spisu a oboznámil s jeho obsahom žalobkyňu. Po zrušení prvého rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-

PK-113/2012 zo dňa 06.09.2012 mal žalovaný postupovať tak, že mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom by tento napravil svoje
procesné pochybenie a oboznámil by žalobkyňu s personálnym rozkazom zo dňa 14.06.2012. Žalovaný
sa v rozhodnutí odvolával na personálny rozkaz, ktorým malo byť zrušené pôvodné funkčné miesto
žalobkyneuždňa15.06.2012,avšakvtentodeňsižalobkyňado14:00hod.riadneplnilasvojepovinnosti

vyplývajúce z pôvodnej funkcie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného postavené na
personálnom rozkaze je preto nepreskúmateľné a rozporné so skutočnosťou.

11. Výsledok personálneho pohovoru treba považovať za nejasný, keďže nie je isté, ako by žalobkyňa
postupovala, keby mala vedomosť o obsahu personálneho rozkazu zo dňa 14.06.2012. Z uvedeného

dôvodu bolo potrebné zistiť, či obsah pracovnej náplne týchto funkčných miest bol totožný alebo nie a či
personálnym rozkazom skutočne došlo k zrušeniu alebo len k presunutiu daného funkčného miesta na
iné oddelenie. Ak by sa nepotvrdilo zrušenie, postup, ktorý zvolil žalovaný, resp. prvostupňový správny
orgán, by nemal oporu v zákone a ani rozhodnutie o preložení žalobkyne by nebolo právne relevantným
úkonom. V tomto smere bude potrebné doplniť dokazovanie a ustáliť skutkový stav. Krajský súd dal za

pravdu žalobkyni, že súhlas s preložením, resp. preradením musí byť daný slobodne, vážne, dobrovoľne
a bez omylu konajúceho príslušníka. Vzhľadom na okolnosti priebehu personálneho pohovoru možno
mať dôvodné pochybnosti, že by žalobkyňa bola oboznámená s personálnym rozkazom zo dňa
14.06.2012.

12. Preradenie na inú funkciu, resp. preloženie na iné miesto vykonávania štátnej služby je vážnym
zásahom do ďalšej služby príslušníka HaZZ, a preto je možné dôvodne predpokladať, že takémuto
príslušníkovibudeprináhleuskutočnenompersonálnompohovorevykonávajúcomsanazákladezmeny
organizačnej štruktúry HaZZ, o ktorej nemá bližšie vedomosti, v súlade s dobrými mravmi poskytnutýzo strany služobného úradu určitý časový priestor na zaujatie stanoviska k ponúkaným voľným miestam.
Vykonanie personálneho pohovoru so žalobkyňou sa krajskému súdu javilo ako účelové, keď celý
pracovný deň 15.06.2012 mala riadne plniť svoje pracovné povinnosti vo svojej pôvodnej funkcii, ktorá

mala byť podľa personálneho rozkazu zo dňa 14.06.2012 už v tento deň zrušená, a potom žiadne z nej
plynúce pracovné povinnosti ani nemohla uskutočňovať.

13. Ohľadom námietky týkajúcej sa existencie prekážky litispendencie krajský súd uviedol že k tejto
otázke zaujal podrobné stanovisko už v predchádzajúcom rozsudku č. k. 5S/539/2012-48 zo dňa

08.07.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/68/2014 zo dňa
22.03.2016. Žalovaný mal po vrátení veci súdom postupovať v súlade s vysloveným právnym názorom
k prekážke litispendencie. Napriek tomu tak nepostupoval a v konaní sa opätovne vyskytla vada majúca
vplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného,ktorébolovydanénapriekexistenciiprekážky
litispendencie. V danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa podala už dňa 23.05.2012 návrh na jej
preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave. Prvým úkonom žalovaného vo veci bolo vykonanie

personálneho pohovoru k ponuke voľných funkčných miest dňa 15.06.2012. Konanie začaté na návrh
žalobkyne dňa 23.05.2012 zjavne predchádzalo konaniu začatému z vlastného podnetu žalovaného.
Rozhodnutie bolo vydané napriek tomu, že vo veci už existovala prekážka veci začatej. V prípade
preradenia príslušníka HaZZ na inú funkciu, resp. jeho preloženia do iného miesta, ide o zmenu
služobného pomeru príslušníka. Skôr začaté konanie na základe žiadosti žalobkyne doposiaľ nebolo

ukončené.

14. Namietanú retroaktivitu založenú prvostupňovým rozhodnutím vo vzťahu k preradeniu žalobkyne
taktiež posudzoval v predchádzajúcom súdnom prieskume krajský súd, ktorý v rozsudku podrobne
zdôvodnil, prečo ju nepovažoval za dôvodnú (vada retroaktivity bola odstránená žalovaným, keď

v rozhodnutí zo dňa 06.09.2012 opravil deň preradenia a preloženia žalobkyne z 15.06.2012 na
18.06.2012 - v napadnutom rozhodnutí žalovaného na 19.06.2012). K platnosti úkonu správneho orgánu
nestačí, ak správny orgán síce formuloval svoju vôľu, ale doposiaľ ju navonok neprejavil. Nie je možné,
aby účinky rozhodnutia o preradení na inú funkciu nastali ešte pred jeho platnosťou, t. j. pred jeho
oznámením účastníkovi konania, ktorého sa preradenie týka. Opačný postup by bol retroaktívny a

v rozpore s princípom právnej istoty. Takéhoto pochybenia sa vo vzťahu k žalobkyni dopustil svojím
rozhodnutímsprávnyorgánprvéhostupňa,aleuvedenávadabolaodstránenánapadnutýmrozhodnutím
žalovaného.

III.

15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby
kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16. K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol, že dostatočne opísal dôvody,

na základe ktorých konal. K pojmu „funkcia“ a „funkčné miesto“ uviedol, že podľa § 21 ods. 1 zákona
č. 315/2001 Z. z. vzniká služobný pomer príslušníka HaZZ vymenovaním do funkcie dňom určeným
v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. V súvislosti s organizačnou
zmenou na základe personálneho rozkazu zo dňa 14.06.2012 bola žalobkyni ponúknutá dňa 15.06.2012
voľná funkcia vedúci technik špecialista oddelenia prevádzkovo- technického na Záchrannej brigáde

HaZZ v Žiline a funkcia samostatný odborný inšpektor oddelenia analytického a expertízneho
PožiarnotechnickéhoaexpertíznehoústavuMinisterstvavnútraSR.Žalobkyňadňa15.06.2012písomne
súhlasila s preradením na druhú uvedenú funkciu.

17. Prezídium HaZZ pred vydaním rozhodnutia o preložení a preradení žalobkyne presne a úplne zistilo

skutočný stav veci spočívajúci v udelení súhlasu žalobkyne s preradením na voľnú funkciu samostatná
odbornáinšpektorkaoddeleniaanalytickéhoaexpertíznehoPožiarnotechnickéhoaexpertíznehoústavu
Ministerstva vnútra SR. Z dôvodu nesprávnej aplikácie príslušných hmotnoprávnych ustanovení zákona
č. 315/2001 Z. z. spočívajúcej v nesprávnej identifikácii zákonného ustanovenia, podľa ktorého mala byť
vykonaná zmena služobného pomeru žalobkyne, v chybnom označení úradu, v retroaktivite pôvodne

napadnutého rozhodnutia a v neskúmaní možnej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť žalobkyni zachovaním
odkladného účinku, boli tieto nedostatky odstránené v odvolacom konaní.18. Úlohou odvolacieho orgánu je zistiť všetky nedostatky, ktoré zistí pri preskúmavaní prvostupňového
rozhodnutia a vykonať nápravu, a to aj mimo rámca návrhov žalobkyne. Taktiež je povinný spoľahlivo
zistiť stav veci aj mimo rámec tvrdení predkladaných účastníkmi konania. Sťažovateľ opätovne posúdil

prvostupňové rozhodnutie po právnej aj skutkovej stránke, pričom bral do úvahy aj názor krajského
súdu vyjadrený v rozsudku č. k. 5S/339/2012-48 zo dňa 08.07.2014 ako aj názor Najvyššieho súdu
SR uvedený v rozsudku sp. zn. 5Sžo/68/2014 zo dňa 22.03.2016, a preto zmenil výrokovú časť
prvostupňového rozhodnutia o preradení žalobkyne.

19. V predošlom odvolacom konaní bol doplnený spisový materiál okrem iného aj o fotokópiu
personálneho rozkazu zo dňa 14.06.2012 a odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. S takto
doplneným spisovým materiálom bol oboznámený aj právny zástupca žalobkyne, čím bola odstránená
vada konania spočívajúca v absencii personálneho rozkazu v spisovom materiáli. Vo vzťahu k tejto
námietke sa krajský súd nestotožnil s právnym názorom žalobkyne a mal za to, že vo veci bolo vykonané
dostatočné dokazovanie.

20. Sťažovateľ trval na tom, že v odvolacom konaní bolo opätovne posúdené prvostupňové rozhodnutie
spolu so zadováženými dôkazmi v celom rozsahu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a po
zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach odvolací
orgán zistil všetky skutočnosti tak, aby zachoval všetky princípy o konaní pred orgánom verejnej správy.

Žalobkyni bolo umožnené v odvolacom konaní nahliadnuť do spisu, zadovážiť si potrebné fotokópie
dokumentov a v neposlednom rade jej bolo umožnené vyjadriť sa k všetkým podkladom.

21. Čo sa týka konania pred orgánom prvého stupňa a porušenia procesných práv žalobkyne, sťažovateľ
uviedol, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že bezodkladne po doplnení spisu o personálny

rozkaz zo dňa 14.06.2012 jej bolo umožnené oboznámiť sa s ním. Ak by teda došlo k porušeniu jej
procesných práv pred prvostupňovým správnym orgánom, v odvolacom konaní jej bolo umožnené
vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného k jeho podkladu aj k spôsobu jeho
zistenia (to platí aj pre podklad prvostupňového rozhodnutia), prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

22. Samotné porušenie procesných ustanovení § 140 ods. 3 a § 150a zákona č. 315/2001 Z.
z. nepredstavuje dostatočný právny dôvod na zrušenie alebo prípadnú zmenu prvostupňového
rozhodnutia, pokiaľ toto porušenie nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Podobný právny názor má oporu napr. aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/255/2010 zo
dňa 24.03.2011. Navyše, sťažovateľ tento stav napravil v odvolacom konaní, a preto nemožno súhlasiť

s námietkou žalobkyne ohľadom podstatného porušenia ustanovení o konaní pred správnym orgánom.

IV.

23. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla, aby ju kasačný súd zamietol ako nedôvodnú

a priznal jej náhradu trov kasačného konania. Uviedla, že z kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského
súdu nie je zrejmé, v čom považuje sťažovateľ právne posúdenie krajským súdom za nesprávne. V
kasačnej sťažnosti tak v rozpore s § 440 ods. 2 S.s.p. nie sú uvedené náležitosti, ktoré má kasačná
sťažnosť obsahovať a je potrebné ju považovať za neprípustnú. Jej obsah je takmer doslovnou kópiou
vyjadrenia sťažovateľa k žalobe zo dňa 20.06.2017, vecne reaguje na skutočnosti uvádzané žalobkyňou

v žalobe a nevyjadruje sa k obsahu a právnemu posúdeniu žaloby zo strany krajského súdu.

24. Napriek uvedenej nedôvodnosti kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že rozsudok krajského súdu
je správny, náležite odôvodnený a krajský súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tak,
ako sa snažil tvrdiť sťažovateľ. Konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok krajského súdu, je

už druhým konaním o správnej žalobe žalobkyne. Už pri pôvodnej žalobe rozhodli súdy (Krajský súd
v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5S/339/2012 zo dňa 08.07.2014 a Najvyšší súd SR rozsudkom sp.
zn. 5Sžo/68/2014 zo dňa 22.03.2016) tak, že žalobe vyhoveli. Z odôvodnenia týchto rozhodnutí bolo
zrejmé,žesťažovateľnemoholkonaťinak,ako zrušiťprvostupňovérozhodnutieavecvrátiťprezidentovi
HaZZ na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa opakovanie dopustil pochybenia nerešpektujúc predchádzajúce

rozhodnutia súdov v danej veci, čo potvrdil aj krajský súd v napadnutom rozsudku. Kasačná sťažnosť
je evidentne iba účelovým podaním, ktoré v skutočnosti nemá za cieľ zvrátiť rozsudok krajského súdu.

V.25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že

kasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) nie je dôvodná.

26. Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 315/2001 Z. z., príslušníka možno s jeho písomným súhlasom
preradiť na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby.

27. Podľa § 47 ods. 1 písm. d/ zákona č. 315/2001 Z. z., príslušníka možno s jeho písomným súhlasom
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby a preradiť na inú
funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. d/.

28. Podľa § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/2001 Z. z., príslušníka možno preradiť podľa odseku 1
písm. a/ alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b/, c/ alebo e/, alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1

písm. d/ trvale.

29. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 315/2011 Z. z., ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej
štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej
službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil

s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v
ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú
funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.

30. Podľa § 140 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo

na podnet služobného orgánu.

31. Podľa § 140 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania
doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

32. Podľa § 140 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je
konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania
prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.

33.Podľa§150aods.1zákonač.315/2001Z.z.,služobnýorgánjepovinnýumožniťúčastníkovikonania

vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť
jeho doplnenie.

34. Podľa § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu

veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom
vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie
účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené
účastníkovi konania.

35. Podľa § 150a ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o
nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia
a lehota.

36. V prvom rade je potrebné uviesť, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo k
odstráneniu vady spočívajúcej v porušení zákazu retroaktivity tým, že sťažovateľ zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že opravil dátum preradenia žalobkyne z 15.06.2012 na 19.06.2012. Z hľadiska princípu
právnej istoty totiž nie je možné, aby účinky rozhodnutia o preradení nastali ešte pred oznámením

žalobkyni ako účastníčke konania.

37. Služobný pomer príslušníkov HaZZ je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o
právny pomer štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktomslužobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania
sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym,
kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej

sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým
súvisiacich, ako aj ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii
zmluvných prvkov do vzťahov, ktoré sú založené na podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného
pomeru. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov HaZZ odráža osobitný charakter
zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu jeho pevného začlenenia do organizmu

verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii
súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva,
ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009).

38. Napriek špecifickosti povahy služobného pomeru príslušníkov HaZZ nemožno opomenúť základné
procesné práva žalobkyne pri jej preradení. Krajský súd v napadnutom rozsudku správne zdôraznil

vážnosť inštitútu preradenia, resp. preloženia či preloženia a preradenia v zmysle zákona č. 315/2001
Z. z., ktoré predstavuje výrazný zásah do výkonu ďalšej služby príslušníka HaZZ, ktorého sa daná
zmena týka. Je nesporné, že personálnym rozkazom zo dňa 14.06.2012 boli s účinnosťou od
15.06.2012 vykonané na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách
a útvaroch Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru a HaZZ organizačné a systemizačné zmeny

v tabuľke zloženia a počtov, pričom generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržali toto
organizačné opatrenie, bola uložená povinnosť zabezpečiť realizáciu tohto personálneho rozkazu. Bolo
preto ich povinnosťou zabezpečiť realizáciu uvedených zmien, avšak za súčasného rešpektovania
práv príslušníkov HaZZ poskytnutím určitého časového priestoru na oboznámenie sa s ponúkanými
funkčnými miestami ako aj s personálnym rozkazom zo dňa 14.06.2012 tvoriacim poklad pre vydanie

prvostupňového rozhodnutia.

39. Žalobkyňa sa o začatí konania dozvedela dňa 15.06.2012, kedy s ňou bol vykonaný personálny
pohovor k ponuke voľných funkčných miest. Týmto dňom začalo s poukazom na § 140 ods. 3 zákona
č. 315/2001 Z. z. na podnet služobného orgánu konanie. Zo záznamu o ponuke nevyplýva, že by bola

žalobkyňa oboznámená s obsahom personálneho rozkazu zo dňa 14.06.2012 tvoriaceho podklad pre
vydanieprvostupňovéhorozhodnutia.Medziprávaúčastníkakonanianespornepatríajprávooboznámiť
sa s obsahom spisu ako aj s podkladom rozhodnutia. Žalobkyňa ako účastníčka konania nebola pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia oboznámená s obsahom všetkých podkladov, z ktorých správny
orgán vychádzal, a na základe ktorých aj rozhodol.

40. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo/63/2014 zo dňa 06.10.2015 konštatoval, že „Odopretie
tohto práva, teda práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia účastníkovi administratívneho konania,
má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka

administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej
moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie. Preto nie je možné stotožniť sa s právnym názorom
žalovaného, že toto procesné pochybenie bolo odstránené v odvolacom konaní, keďže tak bola
porušená zásada dvojinštančnosti konania. Už len toto pochybenie správneho orgánu zakladá dôvod
na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.“

41. Krajský súd už v rozsudku č. k. 5S/339/2012-48 zo dňa 08.07.2014, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/68/2014 zo dňa 22.03.2016, dospel k záveru, že vydanie
prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby bolo účastníkovi umožnené vyjadriť sa pred jeho vydaním k
podkladomtohtorozhodnutia,jeodňatímprávakonať.Tútovaduniejemožnéodstrániťtým,žeslužobný

úrad umožní účastníkovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v odvolacom konaní a táto vada nemohla
byť odstránená ani sťažovateľom dňa 01.08.2012, kedy umožnil žalobkyni oboznámiť sa s podkladmi,
avšakažpovydaníprvostupňovéhorozhodnutia.Sťažovateľvšak nepostupovalvintenciáchuvedeného
právneho názoru a nepristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, ale iba k jeho zmene. Nedostatok
spočívajúci v odňatí práva konať však nemožno konvalidovať v odvolacom konaní, ale iba v konaní pred

prvostupňovým správnym orgánom. Uvedeným konaním sťažovateľa došlo k porušeniu § 150a ods. 1
zákona č. 315/2001 Z. z.42. Nemožno tiež akceptovať postup žalovaného, ktorý neposkytol žalobkyni ani minimálny časový
priestor na oboznámenie sa so všetkými podkladmi pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a jej súhlas
s preradením dosiahol pod časovým stresom, čím porušil ustanovenie § 16 ods. 3 veta prvá zákona

č. 315/2001 Z. z. V zmysle tohto ustanovenia musí byť výkon práv a povinností vyplývajúcich zo
služobného pomeru v súlade s dobrými mravmi. Vyvolaním stavu časovej tiesne, v ktorom žalobkyňa
nemohla zvážiť svoje rozhodnutie, je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva právnu
ochranu.

43. Na záver je potrebné vysporiadať sa aj s otázkou litispendencie. V tejto súvislosti kasačný súd
poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Sžo/63/2014 zo dňa
06.10.2015 konštatoval, že „ V zmysle § 140 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. <. je jednoznačne upravený začiatok konania vo veciach služobného pomeru. V tejto
veci išlo o tých istých účastníkov konania, pričom žalobkyňa podala svoj návrh skôr, ako bol voči nej

vykonaný prvý úkon zo strany služobného orgánu.“

44. Keďže konanie začaté na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 23.05.2012 predchádzalo konaniu
začatému na podnet správneho orgánu dňa 15.06.2016 vykonaním prvého úkonu voči žalobkyni, t.
j. pohovorom k ponuke voľných funkčných miest, mal prvostupňový správny orgán najprv rozhodnúť

vo veci jej žiadosti o preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave a následne mohol začať
konanie na vlastný podnet za účelom realizácie personálneho rozkazu zo dňa 14.06.2012. Konanie o
žiadosti žalobkyne zo dňa 23.05.2012 bolo vybavené až stanoviskom č. PHZ-KA5-2012/001715-019
zo dňa 10.08.2012, ktorým jej žalovaný oznámil, že nesúhlasí s jej preložením a preradením na funkčné
miesto samostatný odborný inšpektor špecialista - asistent riaditeľa HaZZ v Bratislave, teda až po začatí

ďalšieho konania a až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, čo predstavuje prekážku veci prv začatej
(litispendenciu).

45. Záverom kasačný súd zdôrazňuje, že v ďalšom konaní bude povinnosťou sťažovateľa postupovať v
súlade s právnym názorom krajského súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 S.s.p.) a

ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobkyňu oboznámiť so všetkými podkladmi a umožniť
jej vyjadriť sa k nim.

46. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto
ju zamietol.

47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že úspešnej
žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky
podľa § 167 ods. 1 S.s.p.). O výške trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. v
spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.