Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418202039
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418202039.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľky: L.. R. G., D.. XX.XX.XXXX,
N. W. P. XXX, zastúpenej ADRA - Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj, o.z., so sídlom Sabinovská
8, Bratislava, proti odporcovi: A. Ž., D.. XX.XX.XXXX, N. N. - W. D. S., H.. Č.. Ú. na S. S. V. Ú. na S.G. H.
P. Z., Y. Č.. X, XXX XX, N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach navrhovateľky

a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31. júla 2018, č.k. 9C/25/2018-92, takto
r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia,
ktorým odporcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke L.. R. G., D.. XX.XX.XXXX na
vzdialenosť menšiu ako 150 m, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích
úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že vo výroku, ktorým
bola odporcovi uložená povinnosť nepribližovať sa k maloletému A. Ž., D.. XX.XX.XXXX, návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a odporcovi ukladá, aby navrhovateľku písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie na návrh navrhovateľky neodkladné opatrenie,
ktorýmspoukazomnaust.§324ods.1,§325ods.1,§325ods.2písm.g/,h/,§326ods.1,2a§329ods.
1 veta prvá C.s.p. odporcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke L.. R. G., D.. XX.XX.XXXX
a maloletému A. Ž., D.. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 150 m, s výnimkou súdnych konaní,
správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej
osoby, a vo zvyšnej časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi, aby

ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval,
zamietol. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnila tým, že odporca sa k nej správa spôsobom, ktorý naplnil všetky formy fyzického a
psychického násilia, spočívajúce vo fyzických napadnutiach, sociálnej izolácii, ekonomickom násilí,
sexuálnom násilí, slovne ju ponižoval a vyhrážal sa jej, pričom v jeho správaní voči nej sa objavujú
typické črty vlastné pre profil násilnej osoby. V dôsledku prežívaného fyzického a psychického utrpenia

došlo u nej k nadmernej strate hmotnosti a podľa znaleckého posudku vypracovaného v trestnom
konaní vykazuje znaky obete. Konanie odporcu na jej psychike zanechalo prechodne zväčšenú úzkosť
a prevažujúce obavné myšlienky z ďalšieho spolužitia pod hrozbami odporcu. Má z odporcu strach a
obavy, jeho správanie voči nej považuje za nebezpečné a nepredvídateľné, a preto odišla na
miesto, ktoré považuje za bezpečné pre seba a ich maloletého syna A. a ktorého utajenie považuje za
nevyhnutné z dôvodu zabezpečenia ochrany pre seba i syna. Navrhovateľka tiež uviedla, že s odporcom

sa zoznámila v lete roku 2015, zo vzťahu sa im dňa 16.02.2017 narodil mal. A. Ž., pričom v súčasnosti
je v štvrtom mesiaci tehotenstva a otcom tohto ešte nenarodeného dieťaťa je taktiež odporca. Dofebruára 2016 bol ich vzťah harmonický, avšak jej tehotenstvom sa správanie odporcu veľmi zmenilo.
Obviňoval ju, že maloletý je parchant, ktorého on živiť nebude, bezdôvodne začal byť agresívny a začala
z neho mať strach. Po narodení mal. A. vo februári 2017 sa negatívne správanie odporcu voči nej ešte

zintenzívnilo.Hovoriljej,žejeneschopnámatka,ktorásaneviepostaraťoichdieťa,presviedčalju,žemá
laktačnú psychózu, zobral jej platobnú kartu, ktorú keď si pýtala späť, udrel ju do nosa, až jej začala tiecť
krv. Minul peniaze, v dôsledku čoho s maloletým nemohla nikde chodiť, kontroloval ju, kde chodí, za čo
míňa peniaze. Keď zistila, že odporca má druhú priateľku, vulgárne jej nadával, začal ju fyzicky napádať.
Vyhrážal sa jej, že sa jej zbaví, že ju nožom zabije. Kontroloval jej telefón, vymazával jej telefónne čísla,

čítal jej správy a e-maily. Potom, ako jej skončila materská dovolenka, jej nedával žiadne peniaze na
domácnosť, na nákup. Keď ho chcela opustiť, chytil ju pod krk tak, že až omdlela. Stále jej opakoval,
že maloletý A. nie je jeho synom. Vynucoval si od nej sexuálny styk. Bála sa odísť k svojej matke do C.
P., keď sa jej vyhrážal, že ak tak urobí, zabije ju i jej matku. Dňa 06.03.2018 podala na odporcu trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Odporcovi bolo pre
uvedený zločin vznesené obvinenie. Dňa 09.03.2018 bol odporca vzatý do väzby. Trestné oznámenie

naňho podala aj v júni 2017 pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania, za ktorý bol uznaný
vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Rozsudok v dôsledku odvolania
podaného odporcom doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Voči odporcovi bolo vedené aj ďalšie trestné
konanie pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. S poukazom na uvedené
má za to, že hoci je odporca v súčasnosti vo výkone väzby, nie je vylúčené, že by sa mohol dostať na

slobodu, či už počas prípravného konania alebo konania pred súdom a v takomto prípade je nanajvýš
pravdepodobné, že ju vyhľadá a môže jej ublížiť, a to až fatálnym spôsobom. V ďalšom poukázala na
odôvodnenie uznesenia o vzatí odporcu do väzby, kde súd okrem iného uviedol, že konanie obvineného
má gradujúcu tendenciu, bez akejkoľvek sebareflexie, nie je vylúčené pri ponechaní obvineného na
slobode, že to, čím mal poškodenej hroziť aj naplní, čo by malo nenapraviteľné následky. Súd pritom vzal

odporcudoväzbyzdôvodnejexistencieobavy zpokračovaniatrestnejčinnosti.Napokonpoukázal
na to, že navrhovateľka má obavy aj z toho, že odporca by ju mohol písomne, alebo telefonicky
kontaktovať a takýmto spôsobom na ňu psychicky vplývať, nakoľko sa o to pokúsil už aj z väzby, keď
jej adresoval list na adresu jej kamarátky v Trnave, kde spolu predtým bývali. Pokiaľ ide o maloletého
A., tomuto odporca počas ich spolužitia nikdy priamo fyzicky neublížil. Maloletý však nepochybne ich

vzájomné konflikty vnímal a traumatizovalo ho to. Doposiaľ je nadmerne plačlivý, odmieta byť na rukách
tretích osôb, bez jej neprítomnosti je nekľudný. Správanie odporcu zdôrazňuje obavu, že by sa mohol
v prípade jeho pobytu na slobode pokúsiť o násilný kontakt s maloletým alebo až o
násilné odňatie maloletého z jej faktickej starostlivosti a nemožno vylúčiť ani jeho násilné správanie voči
maloletému, ktorého považuje za parchanta a doposiaľ voči nemu neprejavil žiadny cit ani rodičovskú

lásku, čo je hrozbou pre vývin maloletého. Napokon poukázala na to, že účelom neodkladného opatrenia
je poskytnúť obeti dočasnú ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej
život, jej telesná alebo duševná integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické vzťahy, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku a vyššie uvedenými skutočnosťami bola dostatočne

osvedčená obava o jej život a zdravie ako aj maloletého a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, z ktorého dôvodu žiadala podanému návrhu, s prihliadnutím na ňou predložené listinné
dôkazy, vyhovieť. Na základe uvedeného, so zreteľom na obsah navrhovateľkou predložených listín,
a to uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, odboru kriminálnej polície zo dňa 06.03.2018,
ČVS: ORP-99/1-VYS - MA-2018, z ktorého vyplýva, že odporcovi vznesené obvinenie pre zločin týranie

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) trestného zákona, na základe skutočností
uvedených v uznesení, konkrétne pre týranie jeho družky L.. R. G., teda navrhovateľky, uznesenia
Okresného súdu v Malackách zo dňa 09.03.2018, č.k. OTp/410/2018, z ktorého je zrejmé, že odporca
bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z
dôvodnej obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, ako aj trestného rozkazu Okresného súdu
v Malackách zo dňa 21.12.2017, č.k. 1T/123/2017-104, ktorým bol odporca bol uznaný za vinného
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého
sa dopustil voči navrhovateľke, dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené predpoklady pre
vyhoveniepodanémunávrhuvčastiouloženiepovinnostinepribližovaťsaknavrhovateľkeamaloletému

A., keď sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že hoci sa odporca v súčasnosti nachádza v Ústave
pre výkon väzby, nemožno vylúčiť, že z väzby bude prepustený na slobodu a pre tento prípad je
nevyhnutné jej poskytnúť ochranu vo forme navrhnutého neodkladného opatrenia, nakoľko, ako bolo
konštatované aj Okresným súdom v Malackách v uznesení o vzatí odporcu do väzby, jeho správaniemôže byť nekontrolovateľné, nepredvídateľné a môže viesť k nenapraviteľným následkom. Vo vzťahu k
návrhu v časti o uloženie povinnosti odporcovi, aby navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval však konštatoval, že návrhu nebolo možné

vyhovieť, nakoľko navrhovateľka neosvedčila potrebu nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia,
keď na osvedčenie tvrdených skutočností nepredložila súdu žiaden listinný dôkaz a uviedla len to, že
má vedomosť o tom, že odporca sa ju snažil už z väzby kontaktovať prostredníctvom jej kamarátky v
Trnave. Vo zvyšnej časti preto podaný návrh ako nedôvodný zamietol. V závere odôvodnenia súd prvej
inštancie uviedol i to, že "o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcovi, ako sčasti neúspešnej strane uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods.
2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením". V tejto súvislosti však odvolací súd
poukazuje na to, že napadnuté uznesenie žiadny výrok o nároku na náhradu trov konania neobsahuje.
2. Proti tomuto uzneseniu podal do vyhovujúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote
odvolanie odporca domáhajúc sa (podľa obsahu) jeho zmeny a zamietnutia návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj v tejto časti, teda v celom rozsahu. Namietal, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia má represívny účel a marí rodinné vzťahy medzi ním a spoločným
maloletým synom A.. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že všetky náklady hradila ona a zdôraznil,
že žili ako rodina, jeho príjem bol zasielaný na účet navrhovateľky. Poukázal na to, že napadnuté
rozhodnutie je založené najmä na trestnom stíhaní, ktoré sa proti nemu vedie pod sp. zn. OPR-99/1-

Vys-MA-2018, čím sa však porušuje § 2 ods. 4 Tr. poriadku a článok 16 Ústavy, nakoľko za daný trestný
čin nie je odsúdený a preto je porušená prezumpcia jeho neviny a boli porušené aj jeho procesné práva
a jeho právo na spravodlivý proces, keď mu nebolo umožnené ani vyjadriť sa k veci a
podanému návrhu. Zdôraznil, že súd by nemal vychádzať z toho, že daný trestný čin spáchal, pričom
nariadením neodkladného opatrenia v danej veci mu znemožnil stretávanie sa s deťmi a podieľanie sa

na ich spoločnej výchove s navrhovateľkou.
3. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
i navrhovateľka, a to do jeho zamietajúceho výroku, v ktorej časti žiadala napadnuté uznesenie zmeniť
a jej návrhu i v tejto časti vyhovieť. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože

tu existujú ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany. V zamietnutej časti sa totiž domáhala, aby
súd odporcovi uložil povinnosť, aby ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami nekontaktoval, keď vychádzala z informácie od jej kamarátky, že sa ju odporca pokúšal
kontaktovať telefonicky alebo písomne a takto na ňu psychicky vplývať, pričom neodkladné opatrenie
má preventívny charakter a teda postačuje len osvedčenie nanajvýš pravdepodobnej skutočnosti, ktorá

v tomto prípade evidentne vyplýva už zo samotných jej tvrdení. Za tohto stavu je podľa nej povinnosťou
súdu zabezpečiť ochranu jej života a zdravia, vrátanie psychického zdravia, a to i s prihliadnutím na
to, že je v tomto prípade poškodenou obeťou násilia. V tejto súvislosti poukázala na to, že zo zápisnice o
výsluchu odporcu zo dňa 09.05.2018, ktorú v čase podania návrhu nemala k dispozícii a z listu
odporcu adresovaného maloletému A., ktorý v júli 2018 obdržala od p. A. v zariadení, kde sa nachádza,

vyplýva, že odporca komunikáciu s jej kamarátkou A. priznal. V tejto súvislosti tiež zdôraznila, že p. A.
požiadala, aby jej listy od odporcu už nedávala a odmietla aj takúto formu jeho pokusov o nadviazanie
kontaktu. S poukazom na uvedené navrhla, aby v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil a návrhu vyhovel.
4. Žiadna zo strán sa písomne k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaných
odvolaní navrhovateľky i odporcu podľa § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že vo vyhovujúcej časti
týkajúcej sa navrhovateľky je uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, avšak vo zvyšnej časti je
nevyhnutné toto uznesenie zmeniť.

6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, ako aj
povinnosť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej
telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
11. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia

bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
12. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie

o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa. Tieto
tvrdenia je nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) C.s.p. postačuje, ak je
osvedčená existencia reálnej možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda
navrhovateľa. Osvedčenie existencie hrozby zásahu do telesnej alebo duševnej integrity znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti

javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia hrozby zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho prospech
svedčí najmä to, že v dôsledku uplatnenia zákazu priblíženia alebo kontaktovania sa ohrozenej osobe
poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej nemusí žiť v strachu a obavách pred
zásahmi do svojej integrity, ktoré sú v tejto forme taktiež prejavom psychického násilia. V tomto smere

je potrebné vychádzať i z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č.
606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach
(Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.
14. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej
dočasnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete násilia zo strany odporcu, je potrebné jej návrhu

vyhovieť v časti, v ktorej sa odporcovi zakáže priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu, než 150 m, s
výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy
za prítomnosti tretej osoby. Listinami, ktoré sú obsahom spisu, najmä obsahom uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ v Malackách, odboru kriminálnej polície zo dňa 06.03.2018, ČVS: ORP-99/1-VYS -
MA-2018, z ktorého vyplýva, že odporcovi bolo vznesené obvinenie pre zločin týranie blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pre týranie navrhovateľky uznesenia Okresného
súdu v Malackách zo dňa 09.03.2018, č.k. OTp/410/2018, ktorým bol odporca bol vzatý do väzby
pre dôvodnú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti, ako aj Trestného rozkazu Okresného
súdu v Malackách zo dňa 21.12.2017, č.k. 1T/123/2017-104, ktorým bol odporca (neprávoplatne)
uznaný za vinného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke, bola totiž dostatočne spoľahlivo osvedčená
dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany odporcu reálne hrozí v prípade osobného kontaktu také správanie,
ktoré by bezprostredne ohrozilo duševnú i fyzickú integritu navrhovateľky, ako to má na mysli ust. § 325
ods. 2 písm. h) C.s.p.

15. Zároveň však odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, vzhľadom na špecifické okolnosti
danej veci považoval za splnené všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia aj v
časti, v ktorej sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti odporcovi, aby ju písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami vôbec nekontaktoval. So zreteľom na skutočnosti
vyplývajúce z doposiaľ predložených listín sa totiž stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že v

danom prípade je nevyhnutné poskytnúť jej ako potenciálnej obeti ochranu aj tým, že sa nariadením
neodkladného opatrenia zamedzí možnosti akéhokoľvek kontaktu s ňou zo strany odporcu, keď zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu, tvrdení navrhovateľky v spojení s predloženými listinami, vyplýva
existencia reálneho ohrozenia duševnej integrity navrhovateľky nielen v dôsledku osobného kontaktu,avšak aj v prípade iného, teda písomného (listinného, či elektronického) alebo telefonického kontaktu
zo strany odporcu.
16. Neopodstatnená je v tejto súvislosti námietka odporcu v odvolaní, že súd prvej inštancie v

súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia nerešpektoval jeho právo na prezumpciu neviny a
porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď nevzal do úvahy, že za spáchanie trestného činu voči
navrhovateľke nebol právoplatne odsúdený. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. h) C.s.p. totiž plne postačuje existencia ohrozenia duševnej či telesnej integrity dotknutej osoby
(v tomto prípade navrhovateľky) a tú možno ustáliť už na základe skutočností, ktoré vyšli najavo v

súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním. Hoci teda v prípade odporcu nemožno zo strany súdu
zatiaľ konštatovať, že spáchania trestných činov, pre ktoré sa proti nemu vedie trestné stíhanie sa voči
navrhovateľke nepochybne dopustil, zo všetkých okolností danej veci, vyplývajúcich z obsahu
listín predložených navrhovateľkou, celkom nepochybne vyplýva reálne ohrozenie jej duševnej i fyzickej
integrity, pričom naplneniu tejto hrozby je nevyhnutné zabrániť nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým sa odporcovi zamedzí v priblížení sa s navrhovateľke na vzdialenosť menšiu než 150

metrov, ako aj jej kontaktovania odporcom akýmkoľvek iným spôsobom, čo podľa názoru odvolacieho v
danom prípade dostatočne zabezpečí naplnenie účelu neodkladného opatrenia.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti o uloženie
povinnosti odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil a v časti o zamedzenie akýmkoľvek iným kontaktom navrhovateľky zo strany odporcu toto

uznesenie podľa § 388 C.s.p. zmenil a podanému návrhu v tejto časti vyhovel.
18. Na potvrdenie napadnutého uznesenia však neboli splnené predpoklady v časti, v
ktorej súd prvej inštancie návrhu vyhovel vo vzťahu k maloletému A. Ž., D.. XX.XX.XXXX. Prvoinštančný
súd totiž v danej veci nezohľadnil skutočnosť, že vo vzťahu k maloletému
A. sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka domáha uloženia povinnosti

odporcovi nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu než 150 metrov napriek tomu, že maloletý nie je
stranou sporu, keď sám (napr. v zastúpení kolíznym opatrovníkom), avšak ani v zastúpení matkou
(navrhovateľkou) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal a za stranu sporu ho neoznačila
ani samotná navrhovateľka. Navrhovateľka, napriek tomu že maloletý A. je jej synom, nedisponuje takým
hmotnoprávnym postavením, ktoré by mohlo založiť jej aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa v tomto (riadnom sporovom) konaní odporcovi uloží
povinnosť vo vzťahu k maloletému. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie poukazuje i na to, že
hoci v niektorých špecifických prípadoch možno neodkladným opatrením uložiť povinnosť niečo konať,
strpieť alebo niečoho sa zdržať i tomu, kto nie je stranou sporu, nariadenie neodkladného opatrenia
v prospech takejto osoby je celkom vylúčené. Vzhľadom na uvedené, keď na strane navrhovateľky

absentuje aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
sa odporcovi uložila povinnosť nepribližovať sa k maloletému A., ktorý nie je stranou sporu, v tejto časti
nebolomožnépodanémunávrhuvyhovieť,atobezohľadunato,čibyinakbolipovecnejstránkedôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v časti
týkajúcej sa maloletého A., D.. XX.XX.XXXX, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky,

na ktorú musí súd prihliadať i v prípade, ak to protistrana výslovne nenamieta, podľa § 388 C.s.p. zmenil
tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p., a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko žiadna z nich nemala v odvolacom konaní (plný) úspech.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).