Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201980
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217201980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, M., o zaplatenie
1.813,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
6. októbra 2017 č. k. 6Csp/39/2017-54 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa splatnosti
priznanej sumy s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi priznanú sumu

s príslušenstvom v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Napadnutý výrok týkajúci sa trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobca má vo vzťahu k
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,04%.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.786,37 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 417,17 eura za čas od 19.

02. 2015 do zaplatenia, zo sumy 480 eura za čas od 14. 02. 2015 do zaplatenia, zo sumy 110,36 eura
za čas od 21. 04. 2015 do zaplatenia, zo sumy 144 eura za čas od 24. 01. 2015 do zaplatenia, zo
sumy 634,84 eura za čas od 19. 03. 2015 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10 eur,
ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky, má za následok
splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán právo na náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 517 ods.

1, 2, § 524 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 5 písm. b/ zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 232 ods. 4 CSP. Uviedol, že dňa 08. 02. 2017
žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť 1.813,13 eura, ako
aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 26,76 eura za čas od 20. 01. 2015 do zaplatenia,
417,17 eura za čas od 19. 02. 2015 do zaplatenia, 480 eur za čas od 14. 02. 2015 do zaplatenia,
110,36 eura za čas od 21. 04. 2015 do zaplatenia, 144 eur za čas od 24. 01. 2015 do zaplatenia,
634,84 eura za čas od 19. 03. 2015 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že

jeho právny predchodca (Slovak Telekom a. s.) uzatvoril so žalovanou zmluvu o pripojení. Na základe
tejto zmluvy žalovaná využívala služby verejnej mobilnej rádio telefónnej siete a uplatnená pohľadávka
vznikla preto, lebo žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy. Dodávateľ za
dodané služby vyfakturoval poplatky, z ktorých ku dňu postúpenia pohľadávky zostala neuhradená časťz faktúry č. 3771342702 v sume 417,17 eura, č. 5900731962 v sume 480 eur, č. 9770426867 v sume
26,76 eura, č. 9773310145 v sume 110,36 eura, č. 3900726223 v sume 144 eur a č. 3772353659 v
sume 634,94 eura. Sporná pohľadávka prešla na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 05. 08. 2016. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa právnych úkonov uzavretých medzi žalovanou
a právnym predchodcom žalobcu vznikla žalovanej povinnosť dodávateľovi za ním poskytnuté služby
zaplatiť po doručení faktúry, a to najneskôr v deň splatnosti jednotlivých faktúr. Dodávateľ žalovanej za
poskytnuté služby fakturoval uvedenými faktúrami, žalovaná však nezaplatila celú fakturovanú sumu
v deň splatnosti faktúr a celkom nedoplatok z vyfakturovaných súd ku dňu postúpenia pohľadávky je

podľa tvrdenia žalobcu v sume celkom 1.813,13 eura. Nemôže byť ani najmenšia pochybnosť o tom,
že žalovaná za poskytnuté služby bola povinná dodávateľovi poplatok zaplatiť. Žalovanú v tomto spore
zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že dodávateľom vyfakturované sumy
poplatkov zaplatila. Žalovaná však v konaní bola úplne nečinná, žiaden dôkaz vo veci neprodukovala,
preto súd skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná nezaplatila vyfakturované sumy nemal za
vyvrátené a pri rozhodovaní z nich vychádzal. V predmetnej veci však súd bol povinný pri aplikácii

spotrebiteľského práva zisťovať, či uplatnená pohľadávka pozostáva iba zo súm vyfakturovaných ako
poplatkyzadodávateľomdodanéslužby,alebočisauplatňujeprípadneajzmluvnápokuta.Súdzobsahu
predložených faktúr, z ktorých podľa tvrdenia žalobcu vznikla predmetná pohľadávka, zistil, že žalobcom
sú uplatňované aj zmluvné pokuty a poplatok za dodané služby je len v sume 1.786,37 eura. Žalobcu
zaťažovalo v tomto konaní dôkazné bremeno na preukázanie toho, že pre uloženie týchto zmluvných

pokút boli splnené zákonné podmienky a že tieto sa neuplatňujú na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Súdu z jeho činnosti totiž je známe, že zmluvné podmienky dodávateľa zakotvujúce zmluvné
pokuty boli v rôznych rozhodnutiach všeobecných súdov SR vyhlásené za neprijateľné. Súd zdôraznene
dodal, že žalobca v žalobe sa ani nezmienil o tom, že predmetná pohľadávka zahrňuje v sebe aj zmluvné
pokuty a neuviedol ani svoje konkrétne skutkové tvrdenia na preukázanie existencie podmienok ich

uloženia. Na základe týchto skutočností súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.786,37 eura, ktorá
suma predstavuje poplatok za dodané služby dodávateľom. Súd žalovanej uložil túto sumu žalobcovi
zaplatiť v splátkach (pričom vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 4 CSP), pretože bol toho názoru, že
bez povolenia splátok žalovaná (ako spotrebiteľ) by mohla byť existenčne ohrozená, pričom zákonné
nároky žalobcu takýmito splátkami nebudú nijako ohrozené. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania

za čas odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry do zaplatenia, pretože od tohto dňa
žalovaná je v omeškaní s predmetným peňažným plnením tak, ako to má na mysli ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania žalobcovi súd priznal v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády
SR číslo 87/1995 Z. z. Nad prisúdenú sumu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd dodal, že faktúru
č. 9770426867 žalobca ani nepredložil (na základe ktorej bola uplatnená suma 26,76 eura). O trovách

konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to v časti

splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a v časti trov konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby na
základe ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
zaviaže žalovanú zaplatiť mu súdom priznanú pohľadávku spolu s príslušenstvom v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a súčasne mu prizná nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 97,04%. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým povolil

žalovanej zaplatiť žalovanú pohľadávku formou splátok po 10 eur mesačne a v časti výroku o trovách
konanianiejesprávne.Žalovanábolapočasceléhosporupasívna,kžalobesanevyjadrila,nanariadené
pojednávanie sa nedostavila. Napriek tomu, súd prvej inštancie bez odôvodnenia žiadosti žalovanej
túto zaviazal zaplatiť žalovanú pohľadávku vo výške 1.786,37 eura s príslušenstvom formou splátok
vo výške 10 eur mesačne. Argument súdu prvej inštancie, že postavenie žalovanej ako spotrebiteľky

bez povolenia splátok by mohlo byť existenčne ohrozené, je v tomto prípade bez akejkoľvek relevancie.
Navyše, výška povolených splátok je vo vzťahu k priznanej sume značne neprimeraná. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti určenia lehoty na plnenie arbitrárne. Vo vzťahu k výroku o
trovách konania žalobca ďalej uviedol, že napriek tomu, že vo vzťahu k žalovanej bol v spore v prevažnej
časti úspešnejší, a to v rozsahu 97,04% čistého úspechu v spore, súd prvej inštancie mu náhradu

trov konania nepriznal a rozhodnutie súdu v napadnutej časti tak bolo vydané v rozpore so zásadou
zodpovednosti za výsledok vyjadrenou v § 255 CSP. Správnym rozhodnutím veci a správnou aplikáciou
právnych predpisov by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že mu ako výrazne úspešnejšej
strane prináleží náhrada trov konania vo výške 97,04%.3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a
vo výroku o trovách konania, podľa ustanovenia § 388 ods. 1 CSP zmenil tak, ako vyplýva z výroku

tohto rozhodnutia, keď mal za to, že súd prvej inštancie pri správne zistenom skutkovom stave veci vec
ohľadne splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako i pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného
konania nesprávne právne posúdil.

5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.
02. 2017, vyplývajúci zo vzniknutého dlhu žalovanej za neuhradené verejné elektronické komunikačné
služby poskytnuté žalovanej právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom a. s. Keďže
žalobca podal odvolanie len v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a v časti výroku o trovách

prvoinštančného konania, odvolací súd sa v odvolacom konaní zaoberal už len zročnosťou priznanej
sumyspríslušenstvom(vrátanevýrokuotrováchprvoinštančnéhokonania),atozdôvodovnamietaných
žalobcom v podanom odvolaní.

10. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

11. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach,

pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že
nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia.
Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, strana, v prospech ktorej je podľa
rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie
niektorej splátky.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v danej veci dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom je dôvodné, preto
rozhodnutiesúduprvejinštancievjehonapadnutejčastizmeniltak,žežalovanejuložilpovinnosťzaplatiť
priznanú sumu s príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ žalobca v podanom

odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o tom, že plnenie priznanej sumy s príslušenstvom
povolil žalovanej realizovať vo forme splátok, a to bez akejkoľvek odôvodnenej žiadosti žalovanej, s
takouto námietkou žalobcu sa odvolací súd stotožňuje. Žalovaná bola v konaní pasívnou stranou sporu v
tom smere, že vo vzťahu k splatnosti žalovanej sumy s príslušenstvom nepredniesla súdu požiadavku najej splnenie formou splátok. Súd k takémuto rozhodnutiu dospel bez toho, že by mu boli známe pomery
žalovanej z hľadiska plnenia, a bez tejto vedomosti, zjavne neodôvodnene, rozhodol o tom, že plnenie
sa bude realizovať v splátkach, ktorých výšku určil sumou 10 eur mesačne. Bez takejto požiadavky

žalovanej na formu plnenia, ako i bez znalosti jej pomerov, súd uviedol, že bez povolenia splátok by
mohlabyťžalovanáexistenčneohrozená,pričompretakýtozávernemalžiadnepodkladyvovykonanom
dokazovaní. S ohľadom na uvedené je odvolací súd tohto názoru, že pre rozhodnutie súdu o plnení v
splátkach neboli dané žiadne dôvody, keď pre rozhodovanie súdu o tom, že určí dlhšiu lehotu na plnenie,
resp. určí plnenie v splátkach musí mať súd preukázané, že sa jedná o odôvodnený prípad. V danej veci

takáto skutočnosť zjavne preukázaná nebola, keď súd o plnení v splátkach rozhodol z vlastnej iniciatívy,
bez požiadavky žalovanej na takúto formu splnenia pohľadávky žalobcu.

13. S ohľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vec z hľadiska splatnosti
priznanej sumy s príslušenstvom nesprávne právne posúdil, keď na rozhodnutie o tom, že plnenie sa
bude realizovať v splátkach neboli dané žiadne dôvody. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho

napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Odvolací súd považoval za dôvodne podané odvolanie žalobcu i v rozsahu výroku o trovách
prvoinštančného konania, keď i vo vzťahu k tomuto výroku súd prvej inštancie nesprávne právne

posúdil pomer úspechu a neúspechu oboch strán sporu, a tak nesprávne rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Pomerovaním úspechu a neúspechu strán sporu v tomto konaní
treba konštatovať, že žalobca bol úspešný v rozsahu zaplatenia istiny 1.786,37 eura, čo vo vzťahu k
uplatnenej istine 1.813,13 eura predstavuje jeho úspech v rozsahu 98,52% a žalovaná tak bola úspešná
vzamietajúcomrozsahupredstavujúcomjejúspechvovecivovýške1,48%.Potomzhľadiskacelkového

úspechu strany v konaní, prevažne úspešnou stranou konania v rozsahu 97,04% bol žalobca (98,52%-
1,48%), ktorému v tomto rozsahu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP patrí nárok na náhradu trov
konania. Preto odvolací súd napadnutý výrok týkajúci sa trov prvoinštančného konania zmenil tak, že
žalobca má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 97,04%.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).