Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200949
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4017200949.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: TRANSFER International Staff k. s., Račianska 96,
Bratislava, IČO: 48 260 436, zastúpeného: Mgr. Katarínou Šangalovou, PhD., advokátkou, Hurbanova
81, Hlohovec, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, IČO: 00 398 551, o
správnej žalobe zo dňa 09. 11. 2017 proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10. 11. 2017 domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia zásahu žalovaného, ktorý spočíval vo vydaní protokolu zo dňa 09. 11. 2016 o výsledku
inšpekcie práce. Požadoval v nej vykonanie opravy v internom elektronickom systéme inšpektorátu

vymazaním neúplného zápisu žalobcu ako právnickej osoby, ktorá porušila zákaz nelegálneho
zamestnávania.

V žalobe uviedol, že priebeh a zistenia z inšpekcie zhrnul žalovaný v protokole č. INA-37-39-2.3/P-
A24, A25-16 zo dňa 09. 11. 2016. Dodatkom č. 2 k protokolu zo dňa 14. 12. 2016 žalovaný zrušil
body B1, B2 a B3 protokolu, v ktorých boli konštatované nedostatky. Dodatkom č. 3 k protokolu

zo dňa 03. 10. 2017 žalovaný zmenil znenie uložených opatrení po tom, čo žalobca v správnom
konaní vytkol ich nevykonateľnosť. Podľa zistení inšpektorátu malo dôjsť u žalobcu k porušeniu zákazu
nelegálneho zamestnávania a to tým, že mal založený pracovnoprávny vzťah so zamestnancami bez
toho, že by boli prihlásení za účelom sociálneho poistenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z. z. Žalovaný začal voči žalobcovi za
uvedené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania správne konanie. V rámci prípravy vyjadrenia

k začatiu správneho konania sa žalobca dozvedel, že je zapísaný v centrálnom verejne prístupnom
zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania. Žalobca mal však za to, že v čase, keď bolo začaté správne konanie,
neboli splnené zákonné podmienky na jeho zápis do registra nelegálnych zamestnávateľov a konanie
žalovaného považoval za nezákonné. Ďalej uviedol, že zákon za obligatórnu súčasť zápisu považuje
dátum právoplatnosti rozhodnutia o pokute, jednoznačne je ho potrebné vykladať tak, že zápis sa

môže vykonať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o pokute. Skúmanie, ktorý okamih sa
považuje za okamih porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je v tomto prípade irelevantné a
nadbytočné, keďže zákon jednoznačne na zápis do registra vyžaduje deň právoplatnosti rozhodnutia
o pokute. Uviedol, že nie je v súlade s princípmi právneho štátu, ak štátny orgán zapíše do registra
nelegálnych zamestnávateľov subjekt iba na základe protokolu z kontroly, ktorý sám o sebe nie je
správnym rozhodnutím, voči ktorému je možné podať opravný prostriedok, je len podkladom pre začatie

správneho konania. Skutočnosť že žalovaný prostredníctvom registra nelegálnych zamestnávateľov
ešte v čase pred právoplatným ukončením správneho konania deklaroval, že žalobca porušil zákaznelegálneho zamestnávania, mohol spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu spočívajúcu v nútenom ukončení
jeho činnosťou ako agentúry dočasného zamestnávania. Bol názoru, že tento postup mohol mať pre
žalobcu likvidačné následky, nakoľko vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania je jeho

hlavnou činnosťou a v súčasnosti má zamestnaných a dočasne pridelených cca. 250 zamestnancov.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a jej prílohám zo dňa 11. 01. 2018, ktoré nazval ako „stanovisko v
právnej veci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku“ uviedol, že žalovaný - Inšpektorát práce Nitra je samostatným

právnym subjektom, ktorému vedenie uvedeného verejne prístupného zoznamu do kompetencie nepatrí
a teda ani nemôže do neho vykonávať zásahy. Žalovaný nie je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje, na základe uvedeného navrhol
Krajskému súdu v Nitre žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany
žalovaného. Uviedol, že spis č. 316/17/práv., IPNR-OPS/ROZ/2017/316 bol predložený Národnému
inšpektorátu práce v Košiciach v originálnom vyhotovení k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktorú podal

žalobca TRANSFER International Staff k. s. na Krajský súd v Košiciach dňa 13. 11. 2017.

3. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zo dňa 26. 02. 2018 uviedol, že register nelegálnych
zamestnávateľov vedie Národný inšpektorát práce a nie žalovaný, avšak opätovne poukázal na to, že o
zapísaní žalobcu do registra nelegálnych zamestnávateľov nerozhodol Národný inšpektorát práce, ale

toto rozhodnutie prijal a prostredníctvom elektronického systému aj vykonal žalovaný, a teda sa dopustil
neoprávneného zákonného postupu, napriek absencii právoplatného rozhodnutia o porušení zákazu
nelegálneho zamestnávania.

4. V priebehu konania správny súd zistil, že na Krajskom súde v Košiciach sa vedie konanie o správnej

žalobe zo dňa 09. 11. 2017 v právnej veci žalobcu: TRANSFER International Staff k. s. proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, Košice, o výmaz žalobcu z evidencie z centrálneho verejne prístupného
zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokov porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania. Uvedené konanie sa na Krajskom súde v Košiciach viedlo pod sp. zn.
3Sa/39/2017.

5. Z dôvodu zdĺhavého procesu pri zapožičaní administratívneho spisu Inšpektorátu práce Nitra
vedeného pod sp. zn. 316/práv., IPNR-OPS/ROZ/2017/316 a tiež viacerých urgencií zo strany Krajského
súdu v Nitre o zapožičanie uvedeného administratívneho spisu, prípadne vyhotovenie kópie uvedeného
spisu, ktorý sa mal v tom čase nachádzať na Krajskom súde v Košiciach, nebolo možné bez predloženia

administratívneho spisu vo veci ďalej konať.

6. Medzičasom Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn. 3Sa/39/2017 rozhodol uznesením zo dňa
12. 09. 2018 tak, že uložil žalovanému - Národný inšpektorát práce Košice, aby v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia vymazal z evidencie neúplný zápis žalobcu - TRANSFER International Staff

k.s., IČO: 48 260 436, Račianska 96, Bratislava, z centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických
a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
Ďalším výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

7. Následne podaním zo dňa 28. 12. 2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 12. 2018,

právna zástupkyňa žalobcu vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.

8. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca môže do
vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá
späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a) žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
b) konanie bolo zastavené.9. Späťvzatie žaloby je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať s
konaním a jeho predmetom. V prípade, že žalobca prejaví vôľu nepokračovať v konaní začatom z jeho
podnetu formou procesného úkonu späťvzatia žaloby, súd konanie zastaví.

10. Nakoľko žalobca podanú žalobu zobral späť ešte späť ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo
veci samej, správny súd podľa ust. § 99 písm. a) SSP konanie v predmetnej veci zastavil.

11. Uznesením o zastavení konania sa končí súdne konanie a preto súd rozhodol aj o trovách konania,

a to podľa ust. § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.