Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Csp/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616218196
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616218196.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu Ľ. E. Y.. X.X.XXXX,

L. E. Z. XXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258
713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu 1.12.2016, domáhal sa od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 934,19 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 934,19 eur od
druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému t.j. od 29.12.2016 do zaplatenia a určenia, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa
29.10.2008, uvedená v časti B) v znení: „poplatok za uzavretie zmluvy splatný v deň čerpania úveru

1.200.- Sk (39,83 eur)“, je nepriateľnou zmluvnou podmienkou. Žiadal priznať nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v postavení spotrebiteľa, uzavrel dňa 29.10.2008 so
žalovaným, v postavení dodávateľa, finančnej služby zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.991,64 eur (60 000,- Sk) s
mesačnou splátkou 48,10 eur (1 449,- Sk) a celkovým počtom mesačných splátok 72. V zmysle zmluvy o

spotrebiteľskom úvere bola ročná úroková sadzba vo výške 16,89 %, RPMN 23,36 %, priemerná RPMN
16,64 % a celkové náklady 1 511,25 eur (45 528,- Sk). Žalovanému bola žalobcom uhradená suma v
celkovej výške 2 886 eur.

3. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Významom citovaného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný v

akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky
a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/315/2012 zo dňa 20.12.2012, z ktorého vyplýva, že je nutné,
aby tento údaj bol vyjadrený formou presného dátumu: „Významom ust. písm. g) ods. 2 § 4 zákonao spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo toto
ustanovenie do zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti

zo zmluvy, resp. vyžaduje sa časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru.“

4. Žalovaný listom zo dňa 19.5.2014 odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj napriek tomu,
že žalovaný list zo dňa 19.5.2014 označil ako „Výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXX“, žalobca vychádzajúc z prejavu vôle žalovaného s poukazom na jej obsah, cieľ,

ktorý sledoval a vzhľadom na dôvod, ktorý žalovaného k takému prejavu viedol, predmetným listom
došlo k odstúpeniu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Je nepochybné, že žalovaný uvedeným listom mienil dosiahnúť zosplatnenie celého úveru (aj splátok
úveru, ktoré sa mali stať zročnými v budúcnosti) a uplatnil si úrok z omeškania z celej dlžnej sumy. Ide
teda o využitie inštitútu „odstúpenia od zmluvy“ podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch aj napriek
tomu, že v liste ide o „výpoveď zmluvy“.

Sledoval cieľ od úverovej zmluvy, uzavretej dňa 29.10.2008, odstúpiť a následne došlo k účinkom podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Žalobca od zmluvy odstúpil, preto došlo k
zániku, resp. k zrušeniu zmluvného vzťahu ex tunc a žalobcovi vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného
obohatenia.

5. Žalobcovi boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 951,81 eur aj napriek tomu, že
mu bol schválený úver vo výške 1 991,64 eur. Žalovaný si ihneď pri poukazovaní finančných prostriedkov
z úveru zinkasoval sumu 39,83 eur (1 200,- Sk) ako poplatok za uzavretie zmluvy, splatný v deň čerpania
úveru. Žalobca žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi ním uhradenými

platbami t.j. 2 886 eur a poskytnutou výškou úveru 1 951,81 eur, teda vo výške 934,19 eur.
O skutočnosti, že sa žalovaný obohatil na jeho úkor, dozvedel sa od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľaHOOSvmesiacimáj2015čopodporildôkazom,PrehlásenímZdruženianaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS, Prešov zn. H 973/15 zo dňa 18.11.2015.

6. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe žalobca poukázal na to, že súdy opakovane posúdili konanie
dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému
obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok plynutie desaťročnej objektívnej premlčacej doby.
Svoj právny názor oprel o rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.3.2015.

7. Žalobca má na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok naliehavý právny záujem, pretože si mieni
uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní.
Naliehavý právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

8. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a
neakceptoval tvrdenie žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch a to nečlenenie splátok a konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru.

Poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená prvá splátka klasického úveru a
to dňa 15.11.2008. Ďalšie splátky mali byť uhradené k 15. dňu v mesiaci. Keďže prvá splátka mala
byť podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere uhradená dňa 15.11.2008, je zrejmé, že pri 72 mesačných
splátkach posledná splátka pripadá na deň 15.11.2014.
Na základe vyššie uvedených dôvodov sa žalovaný domnieva, že termín konečnej splatnosti

poskytnutého klasického úveru bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený a teda klasický úver
nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
konečnú splatnosť, avšak neustanovuje, akým spôsobom má byť konečná splatnosť vyjadrená.

9. V prípade, ak by si súd osvojil argumentáciu žalobcu a rozhodol by, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere je neplatná, v dôsledku čoho by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia by bol sčasti premlčaný, pretože podľa ustanovenia § 107 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dvaroky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Žalobca podal žalobu dňa 1.12.2016, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí najneskôr za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Právo na vydanie prípadného bezdôvodného
obohatenia z titulu, že časť úhrad sa započítavala na úroky, je tak premlčané v trojročnej objektívnej
premlčacej dobe. Premlčacia doba plynie samostatne pre každé čiastkové plnenie a počíta sa od

pripísania jednotlivých platieb (úhrad splátok) na účet spoločnosti CETELEM.

11. Žalovaný neakceptoval tvrdenie žalobcu, že objektívna premlčacia doba je v danom prípade desať
rokov, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje za úmyselné. Žalovaný sa vyjadril, že
nekonal vo vzťahu k žalobcovi s úmyslom sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť a ani nebol s týmto
následkom uzrozumený, nakoľko mal za to, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej

poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver, uzatvoril v súlade v tom čase platnými právnymi predpismi.
Vzhľadom na túto skutočnosť mal za to, že na daný prípad nie je možné aplikovať desaťročnú premlčaciu
dobu. Úmysel nie je možné v prípade nadobudnutia bezdôvodného obohatenia prezumovať.
Na svoju obranu, že v danom prípade úmysel nie je možné v prípade nadobudnutia bezdôvodného
obohateniaprezumovaťpoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.17Co/847/2014zodňa

16.9.2015:„Napreukázanieúmyslukonajúcejosobyzískaťbezdôvodnéobohatenianestačiavšeobecné
tvrdenia o zaužívanej praxi odporcu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom
jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že odporca v čase
uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený
s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.“

12. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/968/2013 zo dňa 10.2.2015:
„Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda v danom prípade je dôkazné bremeno na navrhovateľke, ktorá
musí preukázať, že v čase, keď sa odporca bezdôvodne obohatil, existoval na strane odporcu úmysel

bezdôvodne sa na jej úkor obohatiť. Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym
konaním zodpovednostného subjektu.“

13. Keďže žalobca neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý by bezdôvodné obohatenie žalovaného
bolo potrebné považovať za úmyselné, zastáva žalovaný názor, že na premlčanie nároku žalobcu sa

má aplikovať trojročná objektívna premlčacia doba. Žalobca podal žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia dňa 1.12.2016, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr
za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba). Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

14. Súd o uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Csp/186/2016-78 zo dňa 13.7.2017 s
výrokom: „I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 934,19 eur spolu s 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 934,19 eur, od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému
t.j. od 29.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Súd určuje,
že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX

zo dňa 29.10.2008 uvedená v časti B) v znení: „poplatok za uzavretie zmluvy splatný v deň čerpania
úveru 1 200.- Sk (39,83 eur)“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Žalobcovi sa priznáva nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

15. Žalovaný v zmysle ustanovenia § 355 v spojení s ustanovením § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie

proti predmetnému rozsudku v celom rozsahu.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/411/2017-113 zo dňa 26.6.2018 zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal
v neprítomnosti žalobcu podľa ustanovenia § 180 CSP.18. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveruč.XXXXXXXXXXXXXXzodňa29.10.2008,VšeobecnýmipodmienkamiCetelem

Slovensko a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, prehľadom úhrad a splátok, Výpoveďou zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.5.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Právny zástupca žalobcu v celom rozsahu sa pridržiaval podanej žaloby a k písomnému vyjadreniu
žalovaného k žalobe dodal, že vo vzťahu k námietke premlčania podľa jeho názoru je potrebné v

tomto prípade aplikovať objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konanie
subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery sa nedá označiť ináč, ako
úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so
zákonom o spotrebiteľských úveroch a požaduje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Doba,
počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť ako to, že žalovaný sa
na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní

úverov nepoznal spotrebiteľské právo.

20. Na podporu svojich tvrdení citoval z vybraných rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Žiline
nasledovné: Z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/9/2012 z 21.1.2013: „Správnym je aj záver o
vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak trojročná

objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v uzatvorenej zmluve
účastntíkov, použitie neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno

hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu,
minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. So zreteľom na
to, je správny záver súdu prvého stupňa poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od
poskytnutia úveru, v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.
Za stavu, že žalobkyňa opísala, ako sa dozvedela o problematickosti zmluvy (internetová stránka MR

SR) a žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedela skôr, je problematické akceptovať námietku uplynutia
subjektívnej premlčacej doby.“

Z rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/648/2013 z 20.2.2014: „Naviac súd poukázal na to, že
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zo strany veriteľa ako podnikajúceho subjektu predkladané dlžníkom

vedome, preto keď napokon dôjde k právnemu hodnoteniu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
veriteľa plnením dlžníka, ide zo strany veriteľa o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré
sa viaže výhradne objektívna desaťročná premlčacia doba, ktorá v čase podania návrhu neuplynula.“

Z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 7Co/235/2015 zo dňa 25.1.2016: „Ak žalovaný ako subjekt

dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore
so zákonom nedodrží predpísanú formu zmluvy, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného úkonu, minimálne s nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť
o tom, čo môže spôsobiť uzatvorením absolútne neplatnej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že

s tým nebol uzrozumený. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku sa tak malo vychádzať z 10-ročnej
objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“

21. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu v ústnom prednese pridržiaval písomných podaní a
ak by súd napriek jeho tvrdeniam posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako neplatnú a priznal by žalobcovi

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniesol proti tomuto nároku námietku premlčania,
poukázal na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky odo dňa keď k nemu došlo. Zmluva o úvere bola
uzavretádňa29.10.2008akeďžežalobcanaposledyvzmysletejtozmluvyžalovanémuplnil16.10.2013,
čovyplývaajzpredloženéhosplátkovéhokalendára,nároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniamohol

žalobca uplatniť na súde najneskôr 16.10.2016, pričom nárok kvalifikovane uplatnil až dňa 1.12.2016
po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

22. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä oc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočností, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 582 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej
predmetom je záväzok na nepretržitú opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo
strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu
vypovedaťvlehotetrochmesiacovkukoncukalendárnehoštvrťroka.Výpoveďjevšakneúčinnáohľadne

záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo
neobmedzený.

24. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

25. Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy (29.10.2008), ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

26. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

31. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

33. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

34. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

38. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

43. Podľa § 107 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

44. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

45. Podľa § 232 ods. 2,3,4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

46. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa

29.10.2008 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o

tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci. V konečnom dôsledku skutočnosť, že uzavretá
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, potvrdil aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému
návrhu.

47. Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva

medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Žalobca vystupuje ako
spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a žalovaný vystupuje ako podnikateľ. Právny vzťah
medzi účastníkmi, založený predmetnou zmluvou o úvere, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).

S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

48. Súd si neosvojil tvrdenie žalovaného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch teda i konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru i keď
v zmluve o úvere bola uvedená prvá splátka klasického úveru a to dňa 15.11.2008. Ďalšie splátky mali
byť uhradené k 15. dňu v mesiaci. Keďže prvá splátka mala byť podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uhradená dňa 15.11.2008, dá sa predpokladať, že pri 72 mesačných splátkach posledná splátka pripadá

nadeň15.11.2014.Pravdouje,žezobsahuzmluvyoúvereuzavretejdňa29.10.2008jezrejmýlenpočet
splátok 72, čo však neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej
splátky a tým určiť aj termín konečnej splatnosti úveru a skončenia zmluvného vzťahu.

49. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., je jednou z povinných náležitosti

zmluvy aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol
uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva o spotrebiteľskom úvere takéto náležitosti neobsahuje.
Pre uvedený nedostatok zmluvy úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na

rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/38/2015 zo dňa 14.5.2015.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.50. Súd skonštatoval, že v zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru, nie pre spotrebiteľa ľahké
a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky, žalovaný v zmluve tiež neuviedol spôsob započítania
splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu

započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za
neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch, vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

51. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade pochybností o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V kontexte uvedeného je
nutné napádanú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na jej chýbajúce obsahové náležitosti, v dôsledku čoho nemá
žalovaný nárok na prijatie finančného plnenia nad rámec poskytnutého úveru. Prijatie žalovanej sumy vo
výške 934,19 eur (výpočet v bode 5 odôvodnenia) zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi

a so zákonom, ide o bezdôvodné obohatenie na jeho strane.

52. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (29.10.2008), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalejlenneprijateľnázmluvnápodmienka).Tátogenerálnaklauzulaakozásadajeplatnáajvsúčasnosti
a jej text je naďalej súčasťou ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako veriteľ
nemôže od žalobcu ako spotrebiteľa požadovať úrok a poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov). Preto súd
konštatoval, že žalobca plnil žalovanému na poskytnutý úver plnenie bez právneho dôvodu, výška

ktorého bola ustálená sumou 934,19 eur, ktorú strany nerozporovali. Prijatím takého plnenia bez
právneho dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie.

53. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Žalobca v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný mal úmysel bezdôvodne sa obohacovať vo vzťahu k

plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, a že by tento úmysel existoval už
v čase získania bezdôvodného obohatenia. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s právnymi predpismi,
teda mal možnosť nedovolené úroky či poplatky nezaplatiť.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru (viď nález Ústavného súdu SR z
26. 04. 2013 č. k. IV. ÚS 554/2012-35) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného

ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Tým, že odporca neuviedol výšku
úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, nemožno dospieť
k právnemu záveru, že odporca mal vedieť, že nebude môcť od navrhovateľa ako dlžníka žiadať
úrok z úveru, prípadne iné poplatky. Ak odporca kalkuluje s tým, že v prípade neplnenia si povinností
navrhovateľom, bude môcť od neho žiadať aj iné plnenie než istinu, resp, jej splátky, neznamená to, že

má úmysel sa bezdôvodne obohacovať.

54. Ak strana dôkazné bremeno tvrdenia neunesie, nie je namietané konanie možné považovať za
úmyselné. Žalovaný nekonal vo vzťahu k žalobcovi s úmyslom sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť
a ani nebol s týmto následkom uzrozumený nakoľko má za to, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na

základe ktorej poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver, uzatvoril v súlade v tom čase platnými právnymi
predpismi.

Podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/968/2013 dňa 10.2. 2015: „Dôkazné
bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na iného úkor

bezdôvodne obohatil, teda v danom prípade je dôkazné bremeno na navrhovateľke, ktorá musí
preukázať, že v čase keď sa odporca bezdôvodne obohatil existoval na strane odporcu úmysel
bezdôvodne sa na jej úkor obohatiť. Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym
konaním zodpovedného subjektu.“

Podľa rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1392/2014 zo dňa 24.9. 2015: „Úmysel (či
už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu sa a musí existovať už v čase
získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí, aby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne,
a potom by si ho úmyselne ponechal. Podmienky na 10 ročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a platí 3ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec
nezavinil.

55. Žalobca v predmetnom súdnom konaní nepreukázal údajné úmyselné bezdôvodné obohatenie
žalovaného a keďže neuniesol dôkazné bremeno, súd na daný prípad aplikoval trojročnú objektívnu
premlčaciu dobu i s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.10.2015 sp.
zn. 16Co/746/2015.

56. V danej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone.
Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa

ustanovenia §100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené
obdobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej
dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom/ keď došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých

predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.

57.Právonavydaniebezdôvodnéhoobohateniasapremlčízatrirokyododňakeďknemudošlo.Zmluva
o úvere bola uzavretá dňa 29.10.2008 a keďže žalobca naposledy v zmysle tejto zmluvy žalovanému
plnil 16.10.2013, čo vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára, nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia mohol žalobca uplatniť na súde najneskôr 16.10.2016, pričom nárok kvalifikovane uplatnil
až dňa 1.12.2016 po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na vznesenú námietku súd prihliadol ex offo
a žalobu z dôvodu premlčania nároku zamietol.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo
výške 100 %.

59. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.