Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617210811
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617210811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobkyne: P. H., A..

XX.XX.XXXX, W. A., P. XXX/X, právne zastúpená: Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Za
Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava 26, IČO 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.6.2016 k zmluve o revolvingovom úvere č.
8500094434 zo dňa 5.12.2014 je neplatná.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po
právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa17.5.2017 domáhala,abysúdurčil,žeDohoda
o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.2.2016 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500094434 je neplatná a
priznal jej plnú náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 5.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500094434, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť jej finančné prostriedky a ona sa ich zaviazala

podľa podmienok vrátiť. Zároveň toho istého dňa uzatvorila so žalovaným aj dohodu o poskytovaní
služieb. Služba spočívala hlavne v možnosti žalobcu odložiť splatnosť splátok. Žalovaný ako dodávateľ
v tomto spotrebiteľskom vzťahu schoval do tejto zmluvy svoju mesačnú odplatu vo výške 2,56 % zo
sumy schváleného úveru a túto nezahrnul ani do RPMN úveru. Taktiež toho istého dňa, hneď na začiatku
zmluvného vzťahu, uzatvorila so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou sa vopred, ešte pred
vznikom akéhokoľvek dlhu vzdala mzdových nárokov v prospech žalovaného, pokiaľ tento bude dlh voči
žalobkyni evidovať, pričom výšku dlhu súd nebude mať možnosť preskúmavať. Všetky uvedené listiny

vznikli z predtlače žalovaného, kde žalovaný len vyplnil jednotlivé kolónky. Žalobkyňa teda nemohla
obsah zmlúv nijako individuálne vyjednať. Žalovaný listom zo dňa 16.4.2015 požiadal zamestnávateľa
žalobkyne, N. A. o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe údajného dlhu vo výške 2.750,30 Eur. Dňa
16.2.2016 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k dohode o zrušení dohody o poskytovaní služieb.
Zároveň bolo vymienené uzatvorenie ďalšej dohody o zrážkach zo mzdy v upravenej výške. Následne
na základe tejto ďalšej dohody o zrážkach zo mzdy zaslal žalovaný ďalšiu žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy. Podľa tejto žiadosti celkový dlh žalobcu má činiť 1.142.75 Eur. Žalobca celkovo zo zrážok

zo mzdy uhradil v prospech žalovaného sumu 1.235,37 Eur. Predmetom ďalšieho zrážania zo mzdy
majú byť teda úroky, poplatky, odmena za poskytnuté služby a podobne. Žalobkyňa dostala obavu, že
žalovaný bude uspokojovať svoje subjektívne nároky bez akéhokoľvek prieskumu relevantnou autoritou.
Vágne služby žalovaného z dohody o poskytovaní služieb, na základe ktorej uhrádzala žalovanémuznačnú časť odmeny považuje za nadiktovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je nevyhnutné, aby
súdna autorita preskúmala platnosť týchto dojednaní, nakoľko žalovaný takto obchádza prieskum výšky
odplaty zo zmluvy o revolvingu a odplatu za služby nezahŕňa ani do RPMN. Považuje za tejto situácie

za nevyhnutné určiť neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach mzdy, čo by zabránilo žalovanému vo
vykonávaní zrážok zo mzdy, nakoľko existencia dlhu je sporná. Žalobkyňa nemá priamo možnosť zrážky
zo mzdy zastaviť. Žalobkyňa tvrdí, že nadiktovaná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym
úkonom, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských vzťahoch.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.10.2017, ktorým žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania. Predovšetkým
žalovaný spochybnil prípustnosť podanej žaloby v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) a písm. d)
Civilného sporového poriadku, pretože žalobkyňa sa nedomáha určenia práva a ani žiaden osobitný
zákon takýto typ žaloby neupravuje. Ďalej uviedol, že ak žalobkyňa spochybňuje svoje záväzky, ktoré
majú byť prostredníctvom dohody o zrážkach uspokojené, potom sa mala domáhať ich súdneho

prieskumu. Poukázal na to, že žalobkyňa na jednej strane argumentuje tým, že služby jej mali byť
nadiktované, ale zároveň uvádza, že medzi stranami sporu došlo s odstupom času k dohode o zrušení
dohody o poskytovaní služieb. V samotnom texte dohody sa spomína dobrovoľnosť jej uzatvorenia,
oddelenosť od ostatných zmluvných dokumentov - teda jej individuálny charakter. Keďže táto dohoda
boladobrovoľnáanebolapodmienkounazískanieúveru,taksaaniodplatazaposkytnutiebalíkaslužieb

nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, a to s poukazom na ustanovenie § 2 písm. g) Zákona
č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady,
ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Žalovaný ďalej uviedol,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie
sa žiadne osobitné súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Ide o tradičný

inštitút zabezpečenia záväzkov upravený Občianskym zákonníkom. V zmluve nebola medzi stranami
dohodnutá žiadna neprimerane vysoká zmluvná sankcia.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomný podaním zo dňa 27.4.2018 (replika).
Námietku neprípustnosti žaloby označila za neopodstatnenú, nakoľko ju na podanie žaloby odkázal

súd uznesením č.k. 1C/26/2017-19 a teda skúmanie naliehavého právneho záujmu alebo „prípustnosti“
žaloby nie je na mieste. Ďalej uviedla, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, žalovaný žiada jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy,
ktoré ona nemá možnosť priamo zastaviť. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky
zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez

akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Samotný žalovaný uvádza, že nezahrnul do výpočtu RPMN všetky
náklady, a teda i náklady na údajné „služby“, čím preukazuje uvedenie nesprávnej miery RPMN, čo má
ďalej za následok fikciu bezúčelnosti úveru. Uvedená argumentácia je však už len doplnková, nakoľko
zneužívanie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach nepožíva súdnu ochranu,
nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Práve spornosť existencie dlhu zakladá nutnosť

vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko v opačnom prípade žalovaný uspokojí
svoje domnelé dlhy bez toho, aby objektívnu výšku resp. existenciu dlhu ustálil súd. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a takéto tvrdenie už bolo i predmetom posúdenia
Najvyšším súdom SR, ktorý sa v dôsledku prípustnosti dovolania venoval vecou i po hmotnoprávnej
stránke. Poukázala pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo 483/2014 zo dňa 18.11.2015.

5. Žalovaný sa síce k replike žalobkyne písomne vyjadril podaním zo dňa 21.11.2018, avšak žiadne
nové skutočnosti neuviedol.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov sporových

strán. Právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávanie vo veci nedostavila, svoju neprítomnosť na
pojednávanípísomnýmpodanímospravedlnila, súhlasilaspojednávanímbezjejúčasti.Súdpretopodľa
§ 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v

tomto konaní, ako aj v listinnými dôkazmi predloženými v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 1C/26/2017,
osobitne žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 7.3.2016, dohodou o zrážkach zo mzdy zo
dňa 16.2.2016, dohodou o zrušení Dohody o poskytovaní služieb zo dňa 16.2.2016, dohodou o zrážkach
zo mzdy zo dňa 5.12.20014, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.4.2015, potvrdením ovykonaných zrážkach zo dňa 22.3.2017, dohodou o poskytovaní služieb zo dňa 5.12.2014, žiadosťou o
poskytnutie úveru zo dňa 5.12.2014, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru,
prehľadom platieb, stanoviskom veriteľa k zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 22.2.2016, ako aj

uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1C 26/2017 zo dňa 25.4.2017 a zistil tento skutkový stav:

8. Sporové strany uzavreli dňa 5.12.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500094434 (ďalej aj iba
ako „Zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy bol žalobkyni žalovaným poskytnutý úver vo výške 1.290
Eur. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť celkovú čiastku 1.842,18 Eur (úver vrátane úrokov a

poplatku za úver, ktorý bol v sume 129 Eur), a to v 42 mesačných splátkach po 40,79 Eur. Zmluva o úvere
obsahujeurčenieročnejpercentuálnejmierynákladov26,10%pripriemernejročnejpercentuálnejmiere
nákladov 36,30 %. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba úveru 18,08 %. V uvedenej zmluve bol
žalobkyni schválený revolving vo výške 1.290 Eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
pri každom revolvingu je 1.842,18 Eur, predpokladaná ročná percentuálne miera nákladov po vykonaní
revolvingu bola 26,10 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 % a ročná úroková sadzba úrokov z

omeškania 5,05 %.

9. Dňa 5.12.2014 uzavreli strany sporu aj Dohodu o poskytovaní služieb k uzavretej zmluve o
revolvingovom úvere č. 85000944346 (ďalej iba ako Dohoda o poskytovaní služieb“). V zmysle bodu
1.1 Dohody o poskytovaní služieb, táto zakladá právo ale nie povinnosť zákazníka (žalobkyne) využívať

služby a jeho (jej) povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou
formou poskytovanie jednotlivých služieb, čím nie je dotknutá jeho povinnosť uhradiť odplatu. V
zmysle bodu 7.1 Dohody o poskytovaní služieb sa zákazník zaviazal zaplatiť za uzavretie dohody
poskytovateľovi (žalovanému) odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru. Túto odplatu sa zákazník zaviazal splácať v pravidelných mesačných

splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení o schválení
úveru. Počet a dátum splatnosti splátok odplaty je rovnaký s počtom a dátumom splatnosti splátok úveru
a úroku za úver. Definícia služieb je obsiahnutá v bode II dohody.
9.1 Podľa Oznámenia žalovaného o schválení úveru zo dňa 5.12.2014 je splátka podľa Dohody o
poskytnutí služieb v sume 29,72 Eur mesačne a výška celkovej mesačnej platby na úhradu (mesačná

splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) je v sume 70,51 Eur.
9.2 Sporové strany sa na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 11.2.2016 dohodli o zrušení Dohody o
poskytovaní služieb, a to od dňa 6.3.2016. Dňom 6.3.2016 zároveň zanikla povinnosť žalobkyne platiť
zvyšnú časť odplaty podľa Dohody poskytovaní služieb. Podľa stanoviska žalovaného zo dňa 22.2.2016
ide z jeho strany o mimoriadnu a právne nenárokovateľnú akceptáciu žiadosti žalobkyne o zrušenie

Dohody o poskytovaní služieb.

10.SpolusoZmluvouoúvereuzavrelistranysporudňa5.12.2014ajDohoduozrážkachzomzdydlžníka
(žalobkyne) č. 8500094434. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy, nenachádza sa na tej istej
listine,aleideosamostatnýdokument.PodľačlánkuIV.tejtodohody,spoločnosťbudemaťvočidlžníkovi

pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094434 čiastku vo výške 1.290 Eur. V
prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo na poskytnutie ďalšieho úveru v rámci tzv. revolvingu.
Pohľadávky zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy sú tvorené úverom vrátane poskytnutých
revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi,

ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Podľa
článku V. predmetnej dohody, je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti
mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka vo výške 70,51 Eur
mesačne. Podľa článku VI. predmetnej dohody budú zrážky zamestnávateľom dlžníka vykonávané až

do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na
základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami sú splatené.
10.1. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný požiadal listom zo dňa 16.4.2015
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok vo výške 70,51 Eur mesačne z dôvodu, že žalobkyňa
bola v omeškaní so splácaním úveru. Celkový dlh žalobkyne v tom čase podľa žalovaného predstavoval

sumu 2.750,30 Eur.

11. Dňa 16.2.2016 strany sporu uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500094434. Podľa
článku IV. tejto dohody, spoločnosť bude mať/má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, žespoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094434 čiastku vo
výške (neuvedené) Eur. V prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo na poskytnutie ďalšieho
úveru v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy sú tvorené

úverom vrátane poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými
zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a ďalšími prípadnými
pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej
prípadnýmidodatkami.PodľačlánkuV.predmetnejdohody,jezamestnávateľdlžníkapovinnývykonávať
v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka vo

výške 40,79 Eur mesačne. Podľa článku VI. predmetnej dohody budú zrážky zamestnávateľom dlžníka
vykonávané až do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky
vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami sú splatené.
11.1. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný požiadal listom zo dňa 7.3.2016
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok vo výške 40,79 Eur mesačne z dôvodu, že žalobkyňa
bola k uvedenému dňu naďalej v omeškaní so splácaním úveru. Celkový dlh žalobkyne v tom čase podľa

žalovaného predstavoval sumu 1.142,75 Eur.

12. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalovanej zo dňa 22.3.2017 bola k danému dňu žalobkyni zrazená
a v prospech žalovaného odvedená celková sumu 1.235,37 Eur.

13. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením č.k. 1C/26/2017-19 zo dňa 25.4.2017, právoplatným
23.5.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému (totožný ako v prebiehajúcom konaní)
uložil zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.2.2016 k zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500094434 zo dňa 5.12.2014 a to po dobu dvoch mesiacov od doručenia
tohto rozhodnutia resp. v prípade podania žaloby vo veci samej, až do právoplatného ukončenia sporu

vo veci samej. Zároveň súd uložil žalobkyni (totožnej ako v prebiehajúcom konaní) povinnosť podať
voči žalovanému v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o
určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.2.2016 k zmluve o revolvingovom úvere č.
8500094434 zo dňa 5.12.2014.

14. Podľa prehľadu platieb predloženého žalovaným mu žalobkyňa doposiaľ v súvislosti so Zmluvou o
úvere uhradila celkovo sumu 1.558,20 Eur (pravidelné mesačné platby od 6.1.2015 do 6.2.2016 vrátane
v sume 70,51 Eur a od 2.3.2016 do 6.4.2017 v sume 40,79 Eur).

15. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok

okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto

ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj
osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy je zrejme,
že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci

predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne
ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

25. Vo vzťahu k prípustnosti žaloby mal súd za to, požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov (čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a potreba
ústavne konformného výkladu procesného predpisu (čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku) vylučujú
úplné vyňatie súdneho prieskumu právne významných skutočností, pokiaľ je na ich určení naliehavý

právny záujem. Nie je totiž reálne aby každá takáto skutočnosť bola označená v zákone. Praktický život
prináša rôzne právne situácie, ktorých spravodlivé usporiadanie nemôže spočívať len v určení existencie
či neexistencie práva. V predmetnom prípade žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe uvedenej dohody si žalovaný ako veriteľ
uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia

neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe žiadosti žalovaného, zamestnávateľ žalobkyne
môže realizovať zrážky zo mzdy, čím dochádza bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu,
alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Žalobkyňa iným spôsobom ako žalobou na
súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Právne postavenie žalobkyne ako dlžníka by tak bolo neisté
a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou. Navyše je potrebné

poukázať aj na skutočnosť, že podaním žaloby žalobkyňa plnila povinnosť uloženú jej rozhodnutím súdu
(neodkladným opatrením), čo je možné prirovnať k situácii keby by jej možnosť podať žalobu vyplývala
z osobitného právneho predpisu. Námietku procesnej neprípustnosti žaloby uplatnenú žalovaným preto
súd nepovažoval za dôvodnú.

26. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v prvom rade obsahovať presne označenie pohľadávky, ktorú
zabezpečuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je predmetom tohto konania obsahuje označenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa znenia dohody však zabezpečovaná pohľadávka zahŕňa ajpohľadávky z poskytnutých revolvingov, príslušenstvo úveru, uplatnené zmluvné pokuty, náklady v
súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšie pohľadávky, ktoré vyplynú alebo vzniknú na základe
zmluvy a jej prípadných dodatkov. Podľa takéhoto znenia má byť teda Dohodou o zrážkach zo mzdy

zabezpečovaná pohľadávka, ktorú tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania dohody jasné
a určité. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom
prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. To, že
dohoda neobsahuje presnú a určitú výšku zabezpečenej pohľadávky vyplýva aj zo znenia článku VI.
dohody, v zmysle ktorého zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom do doby, kedy

mu veriteľ písomne ohlási, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Takéto vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky, súd považuje za neurčité a teda neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zabezpečovaná pohľadávka má byť už v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy
uvedená presne, má byť presne konkretizovaná. Veriteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké
pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jeho
prospech. Zmluva navyše neobsahuje ani samotnú výšku už v čase podpísania dohody poskytnutého

úveru (už známu výšku pohľadávky). Za neurčité súd považuje aj dojednanie týkajúce sa výšky zrážok.
Podľa článku V. dohody dlžník súhlasil s vykonávaním zrážok zo mzdy vo výške uvedenej v tomto článku
(40,79Eur),avšakzároveňjevzmysletohtočlánkumožnévykonávaťzrážkuajvovyššejneždohodnutej
sume. Uvedené predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má
byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Už vzhľadom na uvedené

skutočnosti a to neurčitosť Dohody o zrážkach zo mzdy súd považuje túto za neplatnú.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi sporovými stranami predstavuje formulárovú zmluvu, a
teda nemožno ju považovať za individuálne dojednanú. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. Svojím obsahom, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, dohoda o zrážkach
zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa.
Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí totiž jednoznačne vedieť pohľadávku akého druhu
zabezpečuje Dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Predmetná Dohoda takéto jednoznačné
vymedzenie pohľadávky neobsahuje a umožňuje veriteľovi svojvoľne určiť výšku dlhu (úveru, odplaty

za úver, revolvingov, zmluvných pokút a ďalších nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly a takýmto
spôsobom mimosúdne postihnúť majetok dlžníka.

28. Ďalej súd poukazuje aj na citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007
Z.z.. Citované ustanovenie síce nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, vyžaduje však kumulatívne splnenie troch
podmienok a to: a) dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny b) spotrebiteľ
bol poučený o následkoch jej uzavretia c) spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Žalobkyňa
tvrdila, že podpísanie Dohody o zrážkach zo mzdy bolo zo strany žalovaného vymienené. Žalovaný
nepreukázal, že žalobkyňa mala reálnu možnosť dohodu nepodpísať a získať tak úver za nezmenených

podmienok.

29. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie z
Dohody o poskytovaní služieb. Zo samotného textu Dohody o poskytovaní služieb vyplýva, že dlžník
sa ňou zaviazal uhradiť odplatu za služby bez ohľadu na to, či ich využije alebo nie. Dokonca podľa

dohody bol dlžník povinný odplatu uhrádzať aj po zrušení poskytovania služieb a tiež aj v prípade zániku
Zmluvy o úvere. Odplata, ktorú sa žalobkyňa takto zaviazala uhrádzať (bez ohľadu na to, či niektorú zo
služieb vôbec využíva alebo nie) je vo výške 29,72 Eur mesačne a jej splatnosť bola totožná so splátkami
úveru. Výška odplaty tak predstavuje takmer 73 % z mesačnej splátky úveru a bola zahrnutá do celkovej
mesačnej platby dlžníka. Uvedenú dohodu aj preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorou bol dlžník zaviazaný platiť za niečo, čo teoreticky ani vôbec nevyužije resp. využije minimálne.
Takáto dohoda bezpochyby spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Hodnota služieb aj v prípade ich reálneho využitia zjavne nezodpovedá ich
cene. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby táto dohoda bola individuálne dojednaná. Pokiaľ
aj žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s dohodou, nebolo preukázané, aby

mohla ovplyvniť jej obsah a aby ju aj skutočne mohla odmietnuť podpísať a úver by jej bol napriek tomu
poskytnutý bez zmeny podmienok.30. Neskoršie zrušenie Dohody o zrážkach zo mzdy je v danom smere bezpredmetné, nakoľko bolo
preukázané, že žalobkyňa istý čas (14 mesiacov) odplatu za služby žalovanému platila.

31. K tvrdeniu žalovaného, ktorým v podstate poukazoval na slobodnú vôľu strán pri zakladaní
právneho vzťahu súd uvádza, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená
tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je aj dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v
ich právnom postavení. Podstata spotrebiteľskej ochrany spočíva v tom, že dodávateľ spotrebiteľovi
nemôže neprijateľné podmienky ani len predkladať. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí

byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do
akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou zaoberal. Takto súd nazeral aj na Dohodu o zrážkach
zo mzdy a Dohodu o poskytovaní služieb.

32. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že vo všeobecnosti je inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy zákonný zabezpečovací inštitút. V spotrebiteľských vzťahoch je však potrebné skúmať aj to,

či jeho dojednaním nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o
zrážkachzomzdynepochybnepredstavujenadprimeranúmieruvýraznýzásahdoprávnehopostavenia
spotrebiteľa, pretože ochrany, ktorej sa pred všeobecnými súdmi spotrebiteľom dostáva, sa tým
spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ,
dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez podpísania predloženej

Dohody o zrážkach zo mzdy túto dobrovoľne prijal. Podľa súdu je nepostačujúce kompenzovať takúto
neprijateľnú dohodu len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom je vyhlásenie
o jeho dobrovoľnosti. V danej súvislosti súd poukazuje aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík, pôsobiacej na Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.1.2011 (pod č. 8636/2010-110.8, 113, 179, bod 9), podľa ktorého dohoda o zrážkach

zo mzdy podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53
Občianskeho zákonníka.

33. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1

Civilného sporového poriadku a v spore úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému plnú
náhradu trov konania. Súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.