Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110233236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5110233236.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ G. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpený spoločnosťou LALINSKÝ ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Námestie
Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, 2a/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, XXX
XX L. D., 2b/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, XXX XX L. D., proti žalovaným: 1/ G. G.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. D. XXX, 2/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. D. XXX,
žalovaný v rade 2/ zastúpený JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom T. X, XXX XX Q., v konaní
o ochranu vlastníckeho práva, v štádiu rozhodovania o trovách konania, o odvolaní žalovaného v rade
2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2C/241/2010-132 zo dňa 04. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2C/241/2010-132 zo dňa 04. decembra 2017, v druhej vete
výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcom v rade 1/, 2a/,

2b/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti (veta prvá a tretia výroku) zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č. k.
2C/241/2010-132 zo dňa 04. decembra 2017 n e d o t k n u t é .

Žalovaný v rade 2/ m á proti žalobcom v rade 1/, 2a/, 2b/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

Žalovanej v rade 1/ proti žalobcom v rade 1/, 2a/, 2b/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol žalobu pre procesné nedostatky a jej nevykonateľnosť

(veta prvá výroku). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal trovy
konania v rozsahu 100 % (veta druhá výroku), s tým, že o ich výške rozhodne súd osobitným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia (veta tretia výroku).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/ s návrhom,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že prizná žalovaným voči žalobcom v rade

1/, 2a/, 2b/ trovy konania v rozsahu 100 %.
3. V dôvodoch podaného opravného prostriedku poukázal, že súd prvej inštancie vo výroku o
náhrade trov konania nerozhodol, voči komu priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania, teda o
tom, kto má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. V danej súvislosti odvolateľ poukázal rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017 sp.zn. 6Cdo/222/2016, v zmysle ktorého rozhodnutiu o náhrade
trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí

v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Takáto formulácia výroku rozhodnutianapĺňa požiadavku jeho vykonateľnosti, t.j. , byť spôsobilým exekučným titulom pre prípadný nútený
výkon uloženej povinnosti.

3. Odvolanie žalovaného v rade 2/ bolo doručené na vedomie právnemu zástupcovi v rade žalobcu 1/,
žalobcovi 2a/, 2b/ a žalovanej 1/ v súlade s ust. § 373 ods. 3 v spojení s § 374 ods. 3 CSP;
strany sporu sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil v rozsahu uvedenom vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

5. Odvolací súd nie je rozsahom odvolania viazaný v prípade, ak ide o nerozlučné spoločenstvo podľa §
77CSPaodvolaniepodallenniektorýzosubjektov(§379psím.b/CSP).Vposudzovanejvecivzhľadom

nanerozlučnéspoločenstvostránsporunastranežalovaného,odvolaniepodanéžalovanýmvrade2/sa
vzťahuje aj na žalovanú v rade 1/, keďže procesné úkony jedného účastníka nerozlučného spoločenstva
platia aj pre ostatných (§ 77 ods. 1 veta za bodkočiarkou CSP).

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel

k záveru, že odvolacia námietka žalovaného v rade 2/ je dôvodná.

7.Keďžeodvolacísúdsanestotožnilsprávnoukvalifikáciousúduprvejinštancie prirozhodovaní
o trovách konania v prípade skončenia konania procesným rozhodnutím - odmietnutím žaloby, v súlade
s ust. § 382 CSP vyzval procesné strany na vyjadrenie k možnému použitiu § 256 ods. 1 CSP v spojení

s článkom 4 ods. 1 (analógia legis) na prejednávanú vec.

8. K možnému použitiu právnej kvalifikácie v zmysle výzvy odvolacieho súdu sa vyjadril právny zástupcu
žalobcu v rade 1/. Uviedol, že trovy konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho) by v celom rozsahu
mali znášať žalovaní, keďže zapríčinili svojím konaním, že žalobcovia boli nútení domáhať sa ochrany

svojich práv na súde a súčasne poznamenal, že trovy odvolacieho konania nie sú zapríčinené
konaním žalobcu.

9. Uvedené vyjadrenie s poukazom na ust. § 374 ods. 3 CSP v záujme zachovania práva na spravodlivý
proces odvolací súd zaslal ostatným stranám sporu, ktoré na vyjadrenie nereagovali.

10. V danej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nepovažuje za správnu takú interpretáciu
ustanovenia§262ods.1CSP,podľaktorejmáaplikáciitohtoustanoveniazodpovedaťvýrokrozhodnutia
o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie
o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné (§ 232 ods. 1 CSP). Podľa

výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník,
už len o výške náhrady trov konania a v prípade zastúpenia advokátom aj o prijímateľovi tejto
náhrady. To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 CSP nemôže rozhodnúť
o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak

by napriek tomu tak rozhodol, prekročil by zákonné zmocnenie vyplývajúce z § 262 ods. 2 CSP, čím
by zároveň nerešpektoval čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a
porušil by tak princíp legality ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Neprípustnosť takého
postupu nevyhnutne znamená, že o tom, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak

prichádza do úvahy priznanie ich náhrady), musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov
v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Tomu musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t. j. musí
v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, s tým, že následne bude o
výške tejto náhrady rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP), čo
je nutné uviesť aspoň v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Len takouto formuláciou výroku o náhrade

trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Obdobný názor prezentoval aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23.03.2017. Odvolací súd je všakna rozdiel od dovolacieho súdu toho názoru, že informácia o ďalšom procesnom postupe súdu, t.j., že
následnebudeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesením
(§ 262 ods. 2 CSP) je postačujúca v odôvodnení súdneho rozhodnutia a táto nemusí byť súčasťou jeho

výrokovej časti.

11. Odvolacia námietka žalovaného v rade 2/ sa teda dotkla materiálnej stránky vykonateľnosti súdneho
rozhodnutia - jeho obsahových náležitostí - umožňujúcich bezproblémové identifikovanie subjektov
a rozsahu judikovanej povinnosti. Pretože z rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu

trov konania, pri inak správnom rozhodnutí, že žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania,
nevyplývalo voči komu im tento nárok vznikol, odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zmenil, jeho
doplnením tak, aby disponovalo vlastnosťou vykonateľnosti.

12. Zároveň sa odvolací súd nestotožnil ani s právnym posúdením vzniknutého nároku na náhradu
trov konania, keď súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní o tomto návrhu z ust. § 255 ods.

1 CSP, t.j. zo zásady úspechu, akoby meritórne rozhodoval vo veci samej. Uvedený nedostatok nemal
vplyv na inak vecne správne rozhodnutie konajúceho súdu a tento odvolací súd odstránil procesným
postupom v zmysle § 382 CSP.

13. V prípade odmietnutia žaloby ako rozhodnutia procesnej povahy, ktorým sa konanie končí, mal súd

prvej inštancie pristupovať k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 CSP, t.j. z
hľadiska procesného zavinenia s použitím zásady analógie legis v článku 4 ods. 1 CSP, keďže právna
norma nemá pre tento prípad osobitné ustanovenie o náhrade trov konania. Zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Táto zásada znamená, že trovy je povinná

nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. V posudzovanom prípade to boli žalobcovia v dôsledku
nerešpektovania výzvy súdu na odstránenie vád podania, ktoré viedli konajúci súd k odmietnutiu žaloby.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP podľa procesného úspechu žalovaných 1/ a 2/ tak, že priznal

žalovanému v rade 2/ proti žalobcom v rade 1/, 2a/ a 2b/ priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady
trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Vo vzťahu k žalovanej 1/ mal však odvolací súd preukázané z obsahu spisového materiálu

preukázané, že žalovanej 1/ v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve
to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd),
mohol rozhodnúť vo vzťahu k žalovanej 1/ nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady
(napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak
nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného

skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu
o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky
nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu
je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje
pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich

sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a
sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)