Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015201250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa:
O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. I. XX, právne zast. JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD.,
advokátom so sídlom AK v Košiciach, Južná trieda 28, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 5Sd/63/2015-46 zo dňa 27. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/63/2015-46 zo dňa
27. septembra 2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 5Sd/63/2015-46 zo dňa 27. septembra 2016
podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. septembra
2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne"), ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že rozsah zdravotného poškodenia

navrhovateľa bol ozrejmený dostatočne. Skonštatoval, že zdravotné poškodenia navrhovateľa zistené
objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov vo veci konajúcich posudkových
orgánov neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný, keď pokles miery schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bol stanovený na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal
tiež na to, že navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by
neboli známe posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery
spochybniť.

Proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ podal včas odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu je
nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé z akých skutočností súd vychádzal a akými
logickými úvahami sa riadil. Vytkol krajskému súdu, že sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že z
rozhodnutia odporkyne nie je zrejmé, na základe čoho dospela k záveru, že nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% a tiež s námietkou, že posudkový lekár neodôvodnil prečo
zaradil choroby žalobcu do kapitoly V, položky 4 písm. a/ a nie písm. b/. Zdôraznil tiež, že trvá na tom,

že jeho zdravotný stav mu neumožňuje, aby vykonával závislú prácu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z
dôvodu jeho vecnej správnosti.Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov. Najvyšší súd preto v konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania

(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že
rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.
Predmetom daného konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým o žiadosti navrhovateľa o
invalidný dôchodok zo 7. septembra 2015 rozhodla tak, že ju zamietla s poukazom na to, že miera

poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 20%, invalidita preto u neho nevznikla,
v dôsledku čoho nesplnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok.
Navrhovateľ v konaní nemal námietky voči určeniu, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je u
neho ochorenie klasifikované ako iná duševná zaostalosť s poruchami správania na úrovni mentálnej
subnormy.

Sporným sa však stalo samotné zaradenie predmetného ochorenia v rámci Prílohy č. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. do kapitoly V, položky 4, pod písmeno a/, keď navrhovateľ namietal, že posudkový lekár
nevysvetlil, prečo jeho ochorenie nepriradil pod písmeno b/ danej položky, teda k ťažkým formám.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený

posudkovými lekármi niekoľkokrát, naposledy 27. apríla 2016, lebo dňa 7. apríla 2016 navrhovateľ zaslal
súdu Lekársku prepúšťaciu správu z dobrovoľnej hospitalizácie v období od 22. februára 2016 od 4.
marca 2016 v psychiatrickej liečebni v Plešivci. Posudková lekárka ústredia na výzvu súdu vyhodnotila
tútoprepúšťaciusprávuilekárskynálezzo4.februára2016azotrvalanasvojomstanoviskuo20%miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre neurotické stresové a somatomorfné poruchy v

stredne ťažkej forme.
Poukázala na to, že psychiatrický nález navrhovateľa nemohol byť kvalitne zdokumentovaný vzhľadom
na krátku dobu hospitalizácie navrhovateľa a nebolo tak možné preukázať, či zistené psychotické
známky sú naďalej tendenčné ako tomu bolo pri predchádzajúcich hospitalizáciách v Rožňave.
Zo samotnej prepúšťacej správy pritom vyplýva, že pri príjme u navrhovateľa dominovala v klinickom

obraze depresívna nálada s podozrením na zrakové a sluchové halucinácie a persekučné bludy v
myslení. Na oddelení bol však navrhovateľ kľudný, usmerniteľný a spolupracoval bez porúch správania.
V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.,
preukázať nárok na dávku a jej výplatu je povinnosťou žiadateľa o dávku (v danom prípade o invalidný
dôchodok). Pokiaľ navrhovateľ nedostatočne spolupracuje s odbornými lekármi tým, že predčasne

žiada o prepustenie z hospitalizácie a tým odmieta pokračovanie v liečbe, resp. bráni diagnostickému
doriešeniu a v dôsledku takého jeho konania správy z vyšetrení nemôžu byť úplné, sám sa tým zbavuje
možnosti preukázať svoje tvrdenie, že jeho zdravotný stav je nepriaznivý v takom rozsahu, že nie je
schopný vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bolo posudkovými lekármi stanovené a že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím je iné postihnutie.

Za daného stavu aj odvolací súd pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne dospel
k záveru, že posudkoví lekári vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľa a mieru poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v súlade so zákonom na základe nálezov zo zrealizovaných vyšetrení.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že posudkoví lekári neprihliadli na ochorenie F28 (neorganická psychotická
porucha), odvolací súd na túto námietku neprihliadol, lebo zo zápisnice z posúdenia zo dňa 27.

apríla 2016 vyplýva, že posudková lekárka sa týmto ochorením zaoberala, keď objasnila, že počas
hospitalizácie v Psychiatrickej liečebni v Plešivci neorganická psychotická porucha u navrhovateľa
nebola potvrdená a jeho zdravotný stav nemohol byť z dôvodu prepustenia do ambulantnej starostlivosti
na vlastnú žiadosť navrhovateľa riadne zdokumentovaný, pričom bol uzatvorený len ako prebiehajúca
stredne ťažká depresívna fáza.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku,
postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti navrhovateľa aobjektívnym nálezom preukázanú inú duševnú zaostalosť s poruchami správania, pričom pridružené
ochorenia podľa posudkov neovplyvňujú schopnosť navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Z
lekárskych nálezov psychiatra (zo dňa 12.08.2015, 04.02.2016 a všetkých nasledujúcich) ohľadom

diagnózy F 51.0 (poruchy spánku), na ktorú navrhovateľ tiež poukazoval ako na nezohľadnenú vyplýva,
že spánok má už zlepšený.
Ako dôvodnú napokon odvolací súd nezohľadnil ani námietku navrhovateľa, že rozhodnutie krajského
súdu je nepreskúmateľné, keďže sa nevysporiadal s námietkou, že z rozhodnutia odporkyne nemožno
zistiť na základe čoho dospela k záveru, že navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40%. Z rozhodnutia odporkyne totiž je zrejmé, že vychádzala z posudku posudkového
lekára, ktorý bol podkladom jej rozhodnutia a ktorý bol navrhovateľovi aj poslaný ako príloha rozhodnutia
odporkyne.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade preskúmava zákonnosť
tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, teda ku

dňu 22. septembra 2015 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť,
aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie; taká možnosť však nie je
bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších
a novších lekárskych nálezov ani dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na
základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Nebolo preukázané, že navrhovateľ trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav

navrhovateľavsúladesozákonomobjektívne,svojzáverorozhodujúcomzdravotnompostihnutíamiere
poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom
ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov.

Tak ako krajský súd, aj odvolací súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ

nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods.1 zákona a že navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa §
219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľovi v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s §
250l ods. 2 O.s.p. nepriznal, nakoľko nebol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.