Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204010
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617204010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Z. Y. s.r.o., so sídlom U., J. XX, Z.: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. H. T., advokátom so sídlom v U., J. XX, proti žalovanej D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., Y. cesta XXX/X, o zaplatenie 1.149,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. apríla 2018, č.k. 3Csp/150/2017-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
75,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 75,71 eur od 21.08.2017 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol. Výrokom III. zastavil

konanie v časti o zaplatenie 160,- eur s príslušenstvom a výrokom IV. žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 04.09.2017, doručenou dňa 25.09.2017,
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.149,77 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru a
poplatkovzasprávuapoužívaniekreditnejkarty.Dňa09.11.2017doručilpredchodcažalobcusúdunávrh
na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Uznesením č.k. 3Csp/150/2017-52 zo dňa 13.12.2017 súd
pripustil zmenu na strane žalobcu a do konania na strane žalobcu vstúpila Z. H. Y. s.r.o. Dňa 20.04.2018

doručil právny zástupca žalobcu čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 160 eur, keďže
po podaní žaloby žalovaná vykonala dve úhrady vo výške 80 eur. Zároveň vzal žalobu späť v časti o
zaplatenie 539,34 eur predstavujúcej sankčné úroky a poplatky. Súd uznesením č.k. 3Csp/150/2017-68
zo dňa 23.04.2018 konanie v časti o zaplatenie 539,34 eur s príslušenstvom zastavil. Súd sa oboznámil
so žiadosťou o aktiváciu splátkovej karty V. zo dňa 04.07.2006 a zistil, že žalovaná požiadala o
poskytnutie karty. Zároveň bol zmluvou žalovanej schválený úverový rámec vo výške 497,91 eur a
žalovaná sa zaviazala splácať kartu sumou 16,60 eur mesačne. Súčasťou žiadosti boli aj všeobecné

obchodné podmienky. Dňa 18.09.2008 sa strany sporu dohodli, že úverový rámec bude vo výške 697,07
eur a mesačná splátka vo výške 23,23 eur. Dňa 16.09.2011 sa strany sporu dohodli, že úverový rámec
bude vo výške 1.050 eur a mesačná splátka vo výške 35 eur. Dňa 30.01.2014 sa strany sporu dohodli,
že úverový rámec bude vo výške 1.500 eur a mesačná splátka vo výške 50 eur. Súd sa oboznámil
s výpisom z Pôžičkovej karty V. a zistil, že dlh žalovanej k 11.08.2017 predstavoval sumu 1.149,77
eur. Predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej sumu 914,06 eur ako náklady na vymáhanie pohľadávky.

Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka; § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 180, § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, žežaloba je čiastočne dôvodná. Zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka. Súd po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že tá obsahuje všetky náležitosti,
ktoré by mala obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento úver preto nebude bezúročný

a bez poplatkov. Žalobca si uplatnil nárok vo výške 1.149,77 eur. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal
žalobu v časti o zaplatenie 699,34 eur s príslušenstvom späť. Súd ešte pred rozhodnutím vo veci samej
rozhodol uznesením č.k. 3Csp/150/2017-68 zo dňa 23.04.2018 o zastavení konania v časti o zaplatenie
539,34 eur príslušenstvom. Vzhľadom na nerozhodnutie o čiastočnom späťvzatí o zaplatenie 160 eur s
príslušenstvom musel súd týmto rozsudkom rozhodnúť aj o navrhnutom späťvzatí v časti o zaplatenie

160 eur s príslušenstvom. Žalobca zobral riadne žalobu v tejto časti späť. Súd zároveň neprihliadal na
možný nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, keďže k tomuto došlo ešte pred prvý pojednávaním.
Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby žalobca
prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom
späťvzatia žaloby je zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené, súd konanie v časti o zaplatenie 160
eur s príslušenstvom zastavil. Po preskúmaní prehľadu splátok (výpis z pôžičkovej karty Quatro) súd

zistil, že žalobca si uplatnil aj sumu 914,06 eur ako náklady za vymáhanie pohľadávky. Súd mal za to, že
dohodnutie takýchto poplatkov je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka. Jednak sa jedná o neprimerane vysoký poplatok vymáhanie pohľadávky a zároveň boli
tieto úkony údajne vykonávané skoro každý mesiac, čo súd považuje za neúčelné. To môže viesť k
domnienke, že predchodca žalobcu tieto úkony vykonával z dôvodu navýšenia pohľadávky. Keďže sú

neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, tak súd žalobcovi nárok
na sumu 914,06 eur nepriznal. Žalobca zároveň tieto vzniknuté náklady nijakým spôsobom nepreukázal
(napr. predloženými výzvami, alebo doručenkami k týmto výzvam). Vzhľadom na vyššie uvedené túto
sumu súd žalobcovi nepriznal a žalobu v časti o zaplatenie 374,72 eur zamietol, keďže ešte pred prvým
pojednávaním bola žaloba v tejto časti vo výške 539,34 eur vzatá späť a konanie bolo v tejto časti

zastavené. Keďže mal súd vo zvyšnej časti nárok žalobcu za preukázaný vzhľadom na preskúmanie
zmluvy, preskúmanie prehľadu splátok, rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia a vzhľadom na
čiastočné zamietnutie žaloby a čiastočné zastavenie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
75,71 eur (1.149,77 - 374,72 - 699,34 (zastavenie 160 + 539,34) = 75,71) spolu s úrokom z omeškania.
Súd tak žalobcovi priznal nárok v celkovej výške 75,71 eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako si ho žalobca uplatnil. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 75,71 eur od 21.08.2017 do zaplatenia (sadzba úrokov z omeškania v právnych
vzťahoch vzniknutých do 31.01.2013 pri vzniku omeškania v období od 01.01.2017 do súčasnosti je 8%).
Súd mu tieto úroky priznal od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty, ktorú žalobca poskytol žalovanej
na úhradu dlžnej sumy. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej

náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná bola síce v spore úspešná, pretože žalobcovi súd žalobu v
časti o zaplatenie 374,72 eur zamietol, zároveň prihliadol na späťvzatie žalobcu v časti o zaplatenie
539,34 eur, ktorá bola vzatá späť z dôvodu, že išlo o sankčné úroky a poplatky, ktoré súd považuje za
poplatky dohodnuté na základe neprijateľných zmluvných podmienok a priznal mu len nárok na istinu v
sume 75,71 eur, ale žalovaná sa na konaní nijakým spôsobom nepodieľala, a preukázateľne jej nevznikli

žiadne trovy konania. Preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku IV. o náhrade trov konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore
v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP. Dôvodil tým, že žalovaná v podaní

adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 30.11.2017 v reakcii na žalobu uviedla, že si je vedomá svojho
dlhu voči T. a svoj záväzok si chce splniť. Požiadala o možnosť zaplatenie dlhu formou splátok, a teda
žalobcom uplatnený nárok nerozporovala. Každý právny úkon sa posudzuje podľa svojho obsahu. Z
vyjadrenia žalovanej, ktorá prejavila vôľu a ochotu žalovanú pohľadávku zaplatiť formou splátok podľa
žalobcu nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom

tohto sporu žalovaná uznáva. Podporne poukázal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského
súdu v Trnave, sp.zn.23Co/660/2014, a v rozhodnutí č.k. 24Co/345/2016-67. Uviedol, že v podaní zo
dňa 18.4.2018 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP z dôvodu
uznania nároku žalovanou. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre
uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovanej o tomto spore

rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP tak, ako žalobca navrhol bez toho,
aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie
skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore
s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku podľa § 282 CSP. V prípade uznania nárokužalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania. Odkázal tiež na Uznesenie Najvyššieho
súduSRpodsp.zn.3Obo38/2009zodňa25.03.2010.Nakoľkosúdprvejinštancieopomenulrozhodnúť
o čiastočnom späťvzatí v časti o zaplatenie 539,34 eur s prísl. v podaní zo dňa 18.4.2018 navrhol,

aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie 539,34 eur s prísl. zastavil. Na základe uvedeného ďalej
navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 374,72 eur, úrok z omeškania vo výške 8,00% p.a. zo sumy 534,72 eur od
21.08.2017 do 30.08.2017, úrok z omeškania vo výške 8,00% p.a. zo sumy 454,72 eur od 31.08.2017
do 31.10.2017, úrok z omeškania vo výške 8,00% p.a. zo sumy 374,72 eur od 01.11.2017 do zaplatenia,

to všetko formou pravidelných mesačných splátok po 80,00 eur splatných vždy do konca toho ktorého
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania a
náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že má základnú mzdu a neustále

navyšovanie poplatkov a úrokov jej neumožňuje splácať splátky tak, ako potrebuje, nakoľko musí platiť
poplatky a má školopovinné deti, o ktoré sa musí starať. Uviedla, že splácať všetky splátky naraz z jej
strany nie je možné. Žiadala o zhovievavosť pri platení záväzkov.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §

380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5.Žalobcavpodanomodvolanínamietanesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštanciespoukazomna
to, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovanej a nerozhodol o veci rozsudkom pre
uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP. Nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu, zaoberal sa pri posudzovaní veci tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným

postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo
k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd sa teda zaoberal opodstatnenosťou
odvolacej námietky žalobcu, či zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu
v tom, že nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP.

6. Zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalobcu a žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej
schválený úverový rámec vo výške 497,91 (ďalej len „zmluva“) je zmluvou spotrebiteľskou, vychádzajúc
z postavenia žalovanej ako dlžníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou túto charakteristiku spĺňa.

7. Odvolací súd má za to, že v prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným
spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli

zvýhodňovaní voči spotrebiteľovi, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom
prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich
práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a podobne. Okrem
iného v zmysle ust. § 298 CSP v spojení s ust. § 295 CSP je súd povinný aj bez návrhu skúmať
neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený
nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Tieto ustanovenia predstavujú v CSP odôvodnenú výnimku
z dispozičného princípu a z princípu " ne ultra petitum". Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o
spotrebiteľskýcharakterzáväzkovéhovzťahu,zktoréhosižalobcauplatňovalžalovanúistinu,bolonutné

ex offo posúdiť dôvodnosť nároku z hľadiska právnych predpisov spotrebiteľského práva tak, ako to
urobil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyhodnotil skutkový stav
veci, predložené dôkazy a vec právne posúdil z hľadiska hmotného práva. Odvolacie námietky žalobcuo nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie s poukazom na to, že nerozhodol rozsudkom
pre uznanie nároku, preto neboli dôvodné.

8. Žalobca v odvolaní okrem iného žiadal, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie 539,34 eur s
prísl. zastavil, nakoľko súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti
o zaplatenie 539,34 eur s prísl., ktoré žalobca uskutočnil v podaní zo dňa 18.04.2018. Odvolací súd po
preskúmaní obsahu súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcu,
ktoré žalobca uskutočnil podaním zo dňa 18.04.2018, doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.04.2018,

rozhodol uznesením č. k. 3Csp/150/2017-68 zo dňa 23.04.2018, právoplatnom dňa 26.06.2018 tak, že
konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie túto skutočnosť uviedol aj v bodoch 4 a 5 napadnutého
rozsudku, pričom späťvzatie uplatneného nároku v tejto časti zohľadnil aj pri rozhodovaní o náhrade trov
konania. Z tohto dôvodu odvolací súd o žiadosti žalobcu na vydanie rozhodnutia o späťvzatí žaloby v
dôsledku údajného opomenutia rozhodnutia súdom prvej inštancie už nerozhodoval.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej
zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1,
§ 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovanej však žiadne trovy odvolacieho

konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).