Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318202394
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318202394.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: P. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX W., Č. XXXX/XX zast.: JUDr. Ing. Branislav
Pecho, PhD., advokát so sídlom 949 01 Nitra, Piaristická 2, proti žalovanému: EXIN-K s.r.o., so sídlom
925 54 Zemianske Sady 161, IČO: 36 843 822, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 16. 10. 2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným
ako kupujúcim, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.
XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., obec X., okres L., a to k parcelám registra "I." :
- číslo XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 6600 m2,

- číslo XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 10 m2,
- číslo XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 496 m2,
- číslo XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 870 m2,
- číslo XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2573 m2,
ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor,
dňa 8. 12. 2014 pod číslom vkladu Q. XXXX/XXXX, je absolútne neplatná.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 14. 3. 2018 domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva uzavretá dňa
16.10.2014medzižalobcomakopredávajúcimažalovanýmakokupujúcim,ktorejpredmetomjeprevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území
X., obec X., okres L., a to k parcelám registra "I." :
- číslo XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 6600 m2,
- číslo XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 10 m2,

- číslo XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 496 m2,
- číslo XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 870 m2,
- číslo XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2573 m2,
ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor,
dňa 8. 12. 2014 pod číslom vkladu Q. XXXX/XXXX, je neplatná.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že sa mu do dispozície dostala Kúpna zmluva zo dňa 16.

10. 2014, na základe ktorej mal žalobca údajne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (ako
sú uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia). Predmetná Kúpna zmluva zo dňa 16. 10. 2014 bola
zavkladovaná Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pod číslom vkladu Q. XXXX/XX.
Žalobca však predmetnú Kúpnu zmluvu nepodpísal, podpis žalobcu ako predávajúceho na predmetnejkúpnej zmluve nie je podpis žalobcu a z uvedeného dôvodu je predmetný právny úkon, Kúpna zmluva
zo dňa 16. 10. 2014, absolútne neplatným právnym úkonom. Absolútna neplatnosť Kúpnej zmluvy
(negotium nullum) nastala bez ďalšieho ex lege; na Kúpnu zmluvu sa preto hľadí, ako by ani nebola

uzavretá a nevyvoláva žiadne ňou predpokladané právne účinky. Uvedený záver platí aj pre vznik
obligačného vzťahu z Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorého obsahom by mala byť
povinnosťžalovanéhozaplatiťžalobcovikúpnucenu,takýtovzťahtotižvdôsledkuabsolútnejneplatnosti
Kúpnej zmluvy nikdy nevznikol a neexistuje. Vzhľadom na údajne dohodnutú kúpnu cenu by však
žalobcovi vznikla daňová povinnosť, pričom v tejto súvislosti nastal stav objektívnej právnej neistoty,

či žalobcovi skutočne vznikla daňová povinnosť, a to v nemalej výške, pričom však žalobca neobdržal
od žalovaného kúpnu cenu a Kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca sa
preto týmto domáha vyslovenia neplatnosti predmetného právneho úkonu, aby sa tým vyriešil stav
právnej neistoty na strane žalobcu spojenej s nesplnením oznamovacej povinnosti daňovému úradu
a úhrady dane z príjmu a uplatňovaním si prípadných sankcií voči žalobcovi zo strany príslušného
daňového úradu. Vzhľadom na uvedené je daný nepochybný stav právnej neistoty medzi stranami sporu

vo veci platnosti predmetnej Kúpnej zmluvy, a to aj vzhľadom na otázku vlastníckeho práva, kúpnej
ceny a najmä daňovej povinnosti žalobcu, z ktorej mu hrozia ďalšie sankcie zo strany príslušného
daňového úradu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom by bola konštatovaná neplatnosť právneho
úkonu, je nanajvýš aktuálne a naliehavé, a toto určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu,
Kúpnej zmluvy zo dňa 16. 10. 2014, preventívne predíde ďalším súdnym sporom (o zaplatenie kúpnej

ceny, o náhradu škody, vrátane súdnych sporov na úseku správneho súdnictva pri správnej žalobe o
určenienezákonnostirozhodnutieapostupudaňovéhoúraduapodobne)asprávnymkonaniam(daňové
konania, daňové exekučné konania a podobne). Podľa Najvyššieho súdu SR „Naliehavý právny záujem
na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by
sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. ... Je teda prostriedkom, ktorý navrhovateľovi

umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo resp. právne postavenie bolo porušené, má teda
preventívny charakter. (NS SR, sp. zn. 4 Obo 12/2008, zo dňa 19. januára 2010).

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od

tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

5. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

6. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesnýmútokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,

a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje (hoci podľa § 295 CSP je tu malá výnimka v spotrebiteľských sporoch, vzťahujúca sa však na
spotrebiteľov, nie veriteľov). Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení splnenia podmienok podľa § 150 CSP aj na
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010, podľa ktorého základnou normou

upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz §
150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené
ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na

základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť
ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Zároveň súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009, podľa ktorého účastníci konania teda majú

povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp.
dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - kúpna zmluva zo 16.

10. 2014, rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor katastrálny z 8. 12. 2014 pod Q. XXXX/XXXX
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je popísané a odôvodnené v bode 2.

10. Kúpna zmluva bola uzatvorená tak, ako to žalobca popísal v žalobe.

11. Podľa § 150 ods. 1 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), účinný k 16. 10. 2014, výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do

práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 OZ, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

12. Ak súd posudzuje platnosť právneho úkonu, jeho účinky, dôsledky jeho zrušenia a pod., kľúčový

význam má vyriešenie základnej otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu. Ak zo skutkových okolností
nemožno usúdiť na právny úkon, potom nemožno uvažovať ani o dôsledkoch takéhoto úkonu, ktoré
inak objektívne právo s takým úkonom pravidelne spája. Ak niet právneho úkonu, vznikajú úplne
odlišné následky v hmotnoprávnej sfére dotknutých subjektov. Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie
zákona, je určovaný prejavom vôle; zameraním tohto prejavu vôle; vznikom, zmenou alebo zánikom
(zrušením) práv a povinností alebo, a to je v podstate to isté, smeruje k vyvolaniu iných právnych

následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o
právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Tieto dve zložky sa musia
vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma
jej vonkajšieho manifestovania. Táto forma však musí byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom,
akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu

(non negotium). Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu.
Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný (nullum negotium).

13. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré
zmluvy musia mať písomnú formu. Predovšetkým sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností,

medzi ktoré treba zahrnúť m. i. aj kúpne zmluvy. Dohoda účastníkov v žiadnom prípade nemôže
vylúčiť písomnú formu zmlúv o prevodoch nehnuteľností, ako aj iných zmlúv, kde písomnosť predpisuje
zákon. Ak je zákonom určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú
zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho, že všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia

byť písomné, zákon vyžaduje, aby prejavy účastníkov boli na tej istej listine, čo sa v praxi dosahuje
úradnýmzväzovanímlistínpriosvedčovanípodpisovúčastníkovnatýchtolistináchnajmäunotára(pozri
S 69/2001 (Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp.zn. Cpj 33/01):
Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov,
vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods. 2 OZ); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane

jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené
(zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním.).

14. Z judikatúry: Zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať podľa ustanovenia § 46 ods. 1 OZ
písomnú formu a podľa 46 ods. 2 OZ prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine, inak by takéto

zmluvy boli podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ neplatné (Z I, s. 587, ods. 5). Nedostatok predpísanej
formy nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle (R 26/1956).

15. Keďže žalovaný nevyužil prostriedky procesnej obrany, žiadnym spôsobom nepoprel skutkové
tvrdenia uvedené v žalobe, všetky skutkové tvrdenia žalobcu je nutné podľa § 151 ods. 1 CSP považovať

za nesporné.

16. Vzhľadom na uvedené súd musí jednoznačne skonštatovať, že pri spísaní a uzatvorení Kúpnej
zmluvy zo dňa 16. 10. 2014 nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu podľa § 46 ods. 1 OZ a
preto uvedený právny úkon je tak absolútne neplatný s poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Okrem toho však

absentovala aj vôľa žalobcu uzatvoriť takýto právny úkon a rovnako tak ja prejav vôle a teda kde niet
vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu (non negotium).

17. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

18. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.