Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224686
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116224686.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.
r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej P. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. C., t. č. bytom H., N. XXX/X, v konaní o zaplatenie 5.564,56 € s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/180/2016-104 zo dňa 17.
10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým súd návrh žalobcu zamietol (výrok II.) a výroky o náhrade
trov konania (výrok III. a IV.) zrušuje a vec vracia v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým súd konanie zastavil (výrok I.) zostáva rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (s výnimkou rozsahu, v ktorom bolo konanie
zastavené) s odôvodnením, že považoval úver poskytnutý žalovanej zo strany žalobcu v zmysle § 11
ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov ( ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z. z.“ ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi
stranami sporu za bezúročný a bez poplatkov pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že žalovaná
žiadosťou zo dňa 28. 08. 2012 požiadala právneho predchodcu žalobcu o úver (úverový rámec) vo
výške 2.400,- €. V žiadosti v časti III. Podmienky úveru bola výška predschváleného úverového rámca
2.400,- €, výška štandardnej mesačnej splátky 80,- € a výška štandardnej úrokovej sadzby v zmysle
platného cenníka 1,9 % ročne (22,80 % ročne). V žiadosti v časti V. Vyhlásenie klienta bol deň splatnosti

štandardnej mesačnej splátky určený na 15. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že bude uvedený vo
výpise. V predmetnej časti žiadosti sa ďalej nachádzal indikatívny výpočet RPMN určený vo výške 26,07
% pri predpoklade, že štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu
nezmenené, klient vyčerpal spotrebiteľský úver kartou dňa 01. 09. 2012, výška spotrebiteľského úveru
je 2.400,- €, počet splátok je 47, prvá až predposledná splátka je vo výške 80,- €, posledná splátka je vo
výške 13,60 €. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ, teda žalovaná zaplatiť, bola 3.693,61 € a celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali 1.293,61 €. Priemerná hodnota
RPMN pre kreditné karty bola určená 23,63 %. V závere žiadosti sa v časti „vyplní banka“ nachádzajú
dva podpisy s dátumom 05. 09. 2012. Z predloženej žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro mal súd
preukázané,žežalobcasožalovanouchceliuzavrieťzmluvuospotrebiteľskomúvere,keďžepredmetom
zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru v zmysle § 1 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zo strany žalobcu, ani zo strany žalovanej

zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme predložená nebola, a preto mal súd za to, že zmluvao spotrebiteľskom úvere je neplatná pre nedodržanie písomnej formy v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

3. Žiadosť podanú žalovanou, ktorú žalobca označil aj za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd posúdil
ako návrh na uzavretie zmluvy s tým, že v tejto žiadosti chýbajú obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch a údaje uvedené v žiadosti sú
nepresnéaspôsobujúcepochybnostioichpravdivosti.Podľatvrdeniažalobcu,žalovanejboliposkytnuté
finančné prostriedky vo výške 2.400,- €, čo aj z výpisu z bankomatky Quatro ku dňu 16. 11. 2016 za

zúčtovacieobdobieod20.09.2012do31.10.2016vyplýva.Zpredmetnéhovýpisumalsúdpreukázané,
že žalovaná žalobcovi uhradila celkovú čiastku 955,- €.

4. Okresný súd preto považoval predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.
z. za bezúročný a bez poplatkov pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1 pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere

pod následkom jej neplatnosti vyžaduje, aby bola uzavretá v písomnej forme. V prejednávanom prípade
však žalobca návrh žalovanej na uzavretie zmluvy prijal zrejme konkludentne poskytnutím platobnej
karty, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporným. Takéto konkludentné konanie žalobcu však nenapĺňa
dodržanie písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v konaní nepredložil „potvrdzujúci list“, ani
dôkaz o jeho prijatí žalovanou, neuniesol preto dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku

spornej zmluvy a táto v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto neplatná.

5. Predmetný úver navyše súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V žiadosti totiž podľa neho
chýbajú obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje tento zákon, a údaje uvedené v žiadosti sú nepresné a

spôsobujúce pochybnosti o ich pravdivosti. V žiadosti absentuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru a o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj
o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 1 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. sa
nachádza len v predpokladoch pre výpočet RPMN v časti V. Vyhlásenie klienta. Taktiež absentuje údaj
o celkovej výške spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie, keďže v žiadosti

sa nachádza len výška predschváleného úverového rámca navrhovaného žalovanou ako žiadateľkou
o úver, pričom údaj o výške spotrebiteľského úveru 2.400,- € sa nachádzal len v predpokladoch pre
výpočet RPMN. Čo sa týka údaja o výške a počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle
§ 9 ods. 1 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., výška splátok je v predpokladoch pre výpočet RPMN a vo
výpise z bankomatky Quatro uvedená odlišne, ako v žiadosti v časti III. Podmienky úveru, tento údaj teda

nespĺňa požiadavku určitosti, čo má za následok, ako keby predmetný údaj absentoval. Taktiež uvedenie
indikatívneho výpočtu výšky RPMN nespĺňa podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., keďže
spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu
ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi, alebo nie. Údaj označený ako indikatívny spôsobuje stav
právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný, alebo nie, keďže

je slabšou stránkou zmluvného vzťahu. Navyše ročná percentuálna miera nákladov vo výške 26,07 % je
v žiadosti uvedená nesprávne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Podľa výpočtu okresného súdu
v skutočnosti ročná percentuálna miera nákladov pri podmienkach úveru uvedených v časti III. žiadosti
predstavuje 27,54 %. Žalovaná mala v zmysle úverovej zmluvy pri mesačnej splátke 80,- € po dobu
47 mesiacov zaplatiť celkovú čiastku 3.760,- €, čo zodpovedá ročnej percentuálnej miere nákladov vo

výške 27,54 %. Predmetný úver je preto potrebné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z..

6. Následne okresný súd konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k vypovedaniu predmetnej úverovej
zmluvy č. 42550051 ku kreditnej karte bankomatka Quatro vo výške 2.850,61 € z dôvodu porušenia

platobnej disciplíny zo strany žalovanej. Zároveň bola žalovaná v podaní označenom ako „vypovedanie
zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“ zo dňa 02. 01. 2014 vyzvaná na úhradu
čiastky 2.850,61 € v lehote 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia.

7. Keďže žalobca v priebehu konania využil svoje dispozičné právo a vzal žalobu čiastočne späť

pre zaplatenie sumy 928,78 € ešte pred začatím predbežného prejednania sporu, alebo prvého
pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil.8. Okresný súd v danom prípade nezaviazal žalovanú po čiastočnom späťvzatí žaloby na zaplatenie
sumy vo výške 4.635,78 € z dôvodu, že predmetný úver vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z. z.

9. Súčasne okresný súd prihliadol na podanie žalobcu zo dňa 02. 01. 2014, ktorým právny predchodca
žalobcu zmluvu vypovedal. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na skutočnosť, že odstúpiť od zmluvy,
alebo vypovedať zmluvu je možné, len ak bola uzavretá platne. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade
súd považoval uzavretú zmluvu za neplatnú, ktorú právny predchodca žalobcu vypovedal, a preto vzťah

medzi žalobcom a žalovanou je potrebné vysporiadať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení ako plnenie zistené z neplatného právneho úkonu a právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 12. 10. 2017 a výpisu z bankomatky Quatro žalovanej
mal súd preukázané, že žalovaná z poskytnutého úverového rámca vyčerpala sumu 2.400,- € a zaplatila
sumu 955,- €, teda na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko zaplatila o sumu 1.445,-
€ menej, ako jej bolo poskytnuté.

10. Okresný súd s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v platnom znení žalobe na zaplatenie
sumy 4.635,78 € po čiastočnom späťvzatí žaloby nevyhovel a návrh zamietol z dôvodu premlčania
nároku žalobcu. Ak by na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, bolo by preto na
premlčanie potrebné aplikovať § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a premlčacia doba dvoch rokov

začala žalobcovi plynúť dňa 03. 01. 2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca úver zosplatnil dňom 02. 01.
2014, čo mal súd preukázané z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 12. 10. 2017 a z výpovede zmluvy
zo dňa 02. 01. 2014, potom uplynula dňom 03. 01. 2016. Žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 23.
12. 2016, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

12. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti
zamietajúcemu výroku a súvisiacemu výroku, ktorým súd vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu

trov konania. Mal za to, že je nesprávne zistenie okresného súdu, že k vzniku zmluvného vzťahu medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo. Už zo samotného označenia „predschválený“
úverový rámec je zrejmé, že tento bol určený už v čase podania žiadosti o úver žalovaného spolu so
základnými parametrami úveru. K prijatiu žiadosti o úver žalovanej zo dňa 28. 08. 2012 došlo právnym
predchodcom žalobcu dňa 05. 09. 2012 bez výhrad a dodatkov. Zmluvný vzťah založený úverovou

zmluvou tak vznikol riadne a platne. Nakoľko úverová zmluva bola uzatvorená v písomnej forme,
žalovaná úver čerpala a zmluvné strany sa zmluvnými dojednaniami riadili aj v záujme zachovania a
naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu, nie je možné úverovú zmluvu označiť
za absolútne neplatný právny úkon.

13. Keďže právny predchodca považoval zmluvu za uzavretú platne, bol oprávnený listom zo dňa 02.
01. 2014 vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Predmetný list bol žalovanej zaslaný dňa 02. 01. 2010 a
lehota na zaplatenie dlžného zostatku uplynula dňa 12. 01. 2014. Od 13. 01. 2014 je teda žalovaná v
omeškaní s jeho zaplatením, a preto pokiaľ bola žalovaná pohľadávka uplatnená na súde dňa 13. 12.
2016, bola uplatnená včas v rámci premlčacej doby.

14. Okresný súd zároveň dospel k nesprávnemu názoru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov, a to v prvom rade pre absenciu údaja o RPMN. Žalovanej však bol poskytnutý osobitný typ
spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah
tak môže fungovať neurčitú dobu. Z uvedeného preto podľa neho vyplýva, že nie je možné na počiatku

zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu jeho trvania, nakoľko sa úver čerpá podľa vôle
dlžníka, následne sa veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje pre výpočet RPMN. Preto predmetná zmluva
obsahuje indikatívny výpočet RPMN pre poskytnutý úver vo výške 2.400,-€ so štandardnou splátkou 80,-
€ mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,08 %, ktorý obsahuje aj celkovú čiastku úveru 3.693,61
€, ktorú by bola žalovaná povinná zaplatiť za danej modelovej situácie, vrátane celkových nákladov

spojených s úverom vo výške 1.293,51 €. S výškou úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN bola tak
žalovaná oboznámená preukázateľne.15. Podľa žalobcu nie je správny ani záver okresného súdu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu, že v ňom nie je uvedený údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.
Žalovanej bol totiž poskytnutý „revolvingový úver na neurčité obdobie“, čo je vyjadrené v článku X. bod

60 obchodných podmienok, v zmysle ktorého sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú. Tým je splnená
zákonná povinnosť uvedenia doby trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.

16. Právny názor okresného súdu, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia
úverových splátok na jednotlivé zložky, nie je správny a je v rozpore s článkom 10. Smernice Európskeho

parlamentu a rady 2008/48/ES, ktorá má v zmysle § 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom, ako
aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu.

17. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu
a tento navrhla potvrdiť.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(á contrario), rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok II.) a v
súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania (výrok III. a IV.) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

19. Výrok, ktorým súd konanie zastavil v rozsahu sumy 928,78 € s príslušenstvom (výrok I.) nebol
odvolaním napadnutý, preto zostáva nedotknutý.

20. Odvolací súd nemal možnosť napadnuté rozhodnutie okresného súdu, a to v napadnutom
rozsahu potvrdiť, ani zmeniť, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a uvedený nedostatok nebolo možné napraviť ani v odvolacom konaní, ak chýba argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatnenému nároku. Uvedené vady

nebolo možné odstrániť v rámci odvolacieho konania, nakoľko rozhodnutie okresného súdu je vnútorne
rozporné a trpí vadou zmätočnosti z nasledovných dôvodov:

21. V bodoch 22. a 23. odôvodnenia je vnútorný rozpor, ak v bode 22. hovorí okresný súd, že pre
absenciu písomnej formy je zmluva neplatná podľa § 40 Občianskeho zákonníka, teda absolútne

neplatná v celom rozsahu a v bode 23. v prvej časti tvrdí, že pre absenciu písomnej formy je zmluva
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov. V záverečnej časti bodu
23 opätovne uvádza, že zmluva je pre absenciu písomnej formy neplatná. Zmluva však môže byť buď
neplatná (absolútne v celom rozsahu), alebo zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý úver bez úrokov
a bez poplatkov, kedy sa však zmluva považuje za platnú (v časti istiny), nie však súčasne. Bod 22. a

koniec bodu 23. pojednávajúce o tom, že zmluva je pre absenciu písomnej formy neplatná, je zároveň
v rozpore s bodom 24., kde uvádza, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu
náležitostí podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Ak je však zmluva neplatná na jej základe, dochádza
k bezdôvodnému obohateniu (to uvádza aj okresný súd v bode 35), a teda peňažné prostriedky boli
žalovanej poskytnuté bez právneho dôvodu a nie z titulu úveru, pri ktorom by bolo možné uvažovať o

tom, či je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov, za ktorým účelom by bolo potrebné skúmať, či zmluva
náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona obsahuje, alebo nie.

22. Ďalej okresný súd v bode 31. odôvodnenia uviedol, že „tunajší súd v danom prípade nezaviazal
žalovaného po čiastočnom späťvzatí žaloby na zaplatenie sumy vo výške 4.635,78 € z dôvodu, že

predmetný úver súd vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ a b/
zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy...“. Uvedené je však v rozpore s
bodmi 35. a nasl. odôvodnenia, kde už okresný súd označil zmluvu za neplatnú, poskytnuté plnenie za
bezdôvodné obohatenie a následne z dôvodu uplynutia premlčacej doby, tento nárok zamietol. V bode
33. odôvodnenia následne okresný súd uviedol, že „právny predchodca žalobcu písomnosťou zo dňa

02. 01. 2014 zmluvu vypovedal. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odstúpiť od zmluvy,
alebo vypovedať zmluvu je možné, len ak bola platne uzavretá“, čo je však v rozpore s prvou vetou bodu
35., kde okresný súd uviedol, že „predchodca žalobcu vypovedal zmluvu, a preto vzťah medzi žalobcoma žalovanou treba vysporiadať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení
ako plnenie získané z neplatného právneho úkonu a právneho dôvodu, ktorý odpadol“.
23. V jednej časti odôvodnenia teda okresný súd uvádza, že k platnému vypovedaniu zmluvy nedošlo,

v druhej časti však uvádza, že ide o bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, t. j. že
vypovedanie zmluvy okresný súd uznáva. Uvedený bod 33. je zároveň v rozpore aj s bodom 39., ktorý
pri výpočte premlčacej doby uvažuje o zosplatnení úveru, hoci bod 33. uvádza, že k vypovedaniu, a
teda ani k zosplatneniu úveru nedošlo, nehovoriac o tom, že okresný súd posudzoval nárok žalobcu ako
plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, čo opätovne platné zosplatnenie úveru vylučuje.

24. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd si nevyjasnil jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré mal za
preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, v dôsledku čoho sa prejavuje
absencia tohto postupu navonok v uvedení tzv. súborného zistenia skutkového stavu, keď súd síce
opísal skutkový stav ako celok bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a
čo z nich zistil. Pre kvalitné odôvodnenie je nepostačujúce, ak súd síce vymenuje vykonané dôkazy a

ich obsah, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil.

25. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého
procesu.Dodržiavaniepovinnostiodôvodniťrozhodnutiemázaručiťtransparentnosťakontrolovateľnosť
rozhodnutia súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite t. j. zákonom

vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy
SR, ale aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom tieto dôvody nemôžu byť vo vzájomnej
rozporuplnosti, ktorá následne spôsobuje zmätočnosť celého rozhodnutia, keď stranám sporu nie je
zrejmé, ako ustálil stav v prejednávanej veci, ktorým je aj odvolací súd viazaný.

26. Na základe skutkových zistení okresný súd vyvodil rôzne skutkové a z toho i vyplývajúce právne
závery, ktoré si navzájom odporujú a spôsobujú nekonzistentnosť jeho rozhodnutia v celom rozsahu.
Úvahy okresného súdu, ktorými sa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadil, si vzájomne
odporujú,jehoargumentáciajevdôsledkutohonedostatočná,právnenesprávna,nedávastranámsporu

jasnú právnu korektnú odpoveď na otázku, či je nárok žalobcu dôvodný, alebo nie, prípadne ak dospel
k záveru, že nárok je premlčaný, je mätúce, ak nárok posúdil z viacerých dôvodov rôznym spôsobom,
ktoré si navzájom odporujú. Uvedené nedostatky robia napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným v
inštančnom postupe a zároveň predstavujú zásah okresného súdu do práva strán na spravodlivé súdne
konanie. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou strán sporu domýšľať si dôvody, na ktorých bolo

súdne rozhodnutie založené, resp. ktoré z dôvodov sú správne a ktoré nie, ak si navzájom odporujú,
práve naopak je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne
pochybnosti o tom, na základe akých skutkových zistení, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo
to ktoré rozhodnutie vydané.

27. Okresný súd žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro, hoci bola podpísaná tak žalovanou, ako
aj zástupcami právneho predchodcu žalobcu a hoci jej predmetom bol návrh žalovanej na uzavretie
zmluvy, ktorej predmetom by bolo poskytnutie úverového rámca 2.400,- € za tam uvedených podmienok,
nepovažoval za zmluvu o úvere uzatvorenú písomne, keď uviedol, že táto nemá obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a iná zmluva predložená nebola. K uvedenému je však potrebné uviesť,

že zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v § 11 nespája s nedostatkom
náležitosti podľa § 9 tohto zákona následok v podobe, že by sa táto zmluva nepovažovala za platnú,
alebo písomne uzatvorenú, ale jediným následkom je to, že sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Ak by teda aj bolo pravdivé tvrdenie okresného súdu o tom, že uvedená žiadosť podpísaná obomi
zmluvnými stranami všetky náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, následkom rozhodne

nie je, že táto nie je uzavretá písomne, a preto je s ohľadom na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
nedostatok formy neplatná. V tejto súvislosti zjavne nesprávne tvrdenie okresného súdu (ktoré zakladá
zároveň nesprávne právne posúdenie veci), že „zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1 pre platnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere pod následkom jej neplatnosti vyžaduje, aby bola uzavretá v písomnej forme“.
Uvedené je zároveň v rozpore s konštatovaním okresného súdu obsiahnutom o vetu vyššie, kde uvádza,

že „tunajší súd v danom prípade nezaviazal žalovanú po čiastočnom späťvzatí žaloby na zaplatenie
sumy vo výške 4.635,78 € z dôvodu, že považoval predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, b/
zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.28. Odvolací súd uznáva, že žalovaná žiadosťou o vydanie bankomatky Quatro žalobcovi navrhla aj
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluva v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 43c ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka je uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia
súhlasu s obsahom návrhu, hoci na uzavretie zmluvy by postačovalo i zaslanie samotnej podpísanej
žiadosti bankou žalovanej (nemuselo by ísť o osobitný potvrdzujúci list). V konaní však nebolo
preukázané, že potom, čo zástupca právneho predchodcu žalobcu žiadosť o aktiváciu bankomatky zo
dňa 28. 08. 2012 podpísal dňa 05. 09. 2012, že by túto žiadosť/zmluvu samotnú, alebo aj s potvrdzujúcim

listom (ako mu to ukladá článok II. bod 2 obchodných podmienok - č. l. 83 spisu) zaslal žalovanej.
Nakoľko však žalovanej bankomatovú kartu vystavil a umožnil žalovanej finančné prostriedky z tejto
karty užívať v rámci vymedzeného úverového rámca, k uzavretiu zmluvy došlo konkludentne.

29. Ďalej je potrebné uviesť, že zatiaľ čo Občiansky zákonník v § 40 ods. 1 spája nedodržanie formy
právneho úkonu stanovenej zákonom s absolútnou neplatnosťou takéhoto právneho úkonu, zákon

č. 129/2010 Z. z. v § 11 ods. 1 stanovuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené dve právne
normy, nakoľko s nedodržaním písomnej formy zmluvy spájajú rozličné právne následky (neplatnosť/
bezúročnosť), nemôžu obstáť popri sebe. Preto je podľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať zo
skutočnosti, že zatiaľ čo § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka pojednáva o náležitostiach právnych

úkonov vo všeobecnosti, zákon č. 129/2010 Z. z. hovorí o náležitostiach konkrétneho právneho úkonu.
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda lex generalis voči § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je
k nemu lex specialis a má teda pred aplikáciou § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka prednosť. V prípade,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená písomne, je teda poskytnutý spotrebiteľský úver
bezúročný a bez poplatkov. Preto zároveň nie je potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu o

tom, či zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala, alebo nespĺňala ďalšie náležitosti vyplývajúce z § 9
ods. 2 citovaného zákona, ak mal okresný súd za to, že písomná forma v zmysle § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. dodržaná nebola. Nie je však možné, ako to urobil okresný súd, vychádzať z toho, že
v prejednávanom prípade zmluva o úvere nie je platná pre nedodržanie písomnej formy (absolútne v
zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že peňažné prostriedky žalovanej boli poskytnuté bez

právneho dôvodu a že na premlčanie nároku žalobcu sa vzťahuje § 107 Občianskeho zákonníka.

30. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu,
že zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z.. Zo zmluvy
totiž v prípade dohodnutého úverového rámca vyplýva výška mesačnej splátky a pokiaľ ide o počet

splátok, tento je daný tým, že úver poskytnutý žalovanej bol poskytnutý na neurčitú dobu. Odvolacia
námietka žalobcu z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jednotlivé zložky, t. j. splátky istiny,
úrokov a poplatkov bola dôvodná, aj s jeho poukazom na článok 10 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES vrátane právneho záveru vyjadreného v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15.Odvolacísúduznáva,žepokiaľideovýkladSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/

ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej v texte „smernica“), táto nemá priamy účinok, avšak
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon
vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad aj vo vzťahu k zákonu č. 129/2010 Z. z. je
možný. Právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, ale
určitú faktickú všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie možno vyvodiť zo zásady zodpovednosti

členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie. Štát totiž môže porušiť právo únie
aj vtedy, ak jeho súd vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ (Köbler, C-224/01 zo dňa 20. 09. 2003). Nemožno totiž opomenúť, že v rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 sa vysporadúval práve s otázkou obligatórnych náležitostí zmlúv o úvere
uzatváraných v súlade so smernicou, konkrétne článkom 10 ods. 2 písm. i/ a h/ tejto smernice. Súd je

totiž povinný vnútroštátny predpis vykladať v súlade s účelom tejto smernice a eurokonformný výklad
je možný aj v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015. Odvolací súd uznáva, že
všeobecné súdy už rozhodovali o povinnosti veriteľa určiť v zmluve presný rozpis, koľko sa z jednotlivých
splátok započítava na istinu a koľko na úroky a ostatné náklady, keď pritom vychádzali zo znenia zák.
č. 129/2010 Z. z., avšak v prejednávanom prípade nielenže je potrebné prihliadať na vyššie uvedené

rozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,aleinato,žeúverposkytnutýžalovanejbolúveromrevolvingovým,teda
poskytnutým na dobu neurčitú. Z uvedeného preto vyplýva, že nebolo možné určiť ani termín konečnej
splatnosti, resp. dobu trvania zmluvy a zmluva pre poskytnutý úverový rámec obsahovala aj indikatívny
výpočet RPMN v zmysle samotného zákona.31. Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci bude, aby predmetnú zmluvu opätovne posúdil v
zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., prioritne či po tom, čo zástupca právneho predchodcu žalobcu žiadosť o

aktiváciubankomatkyzodňa28.08.2012podpísaldňa05.09.2012,žebytútožiadosť/zmluvusamotnú,
alebo aj s potvrdzujúcim listom, ako mu to ukladá článok II. bodu 2 obchodných podmienok č. l. 83 spisu,
žalovanej zaslal. Na základe vykonaného dokazovania, teda uzavrie, či zmluva bola alebo nie uzavretá
písomne, ak nie je dosiaľ pochybné to, že k uzavretiu zmluvy došlo konkludentne. Len v prípade, ak
okresný súd dospeje k tomu, že k uzavretiu zmluvy nedošlo v písomnej forme, túto posúdi v zmysle zák.

č. 129/2010 Z. z., ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Z uvedeného následne
vyvodí právny záver o tom, či úver poskytnutý žalovanej je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.

32. Odvolací súd dopĺňa, že aplikácia ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v platnom znení už toho času nie je
dôvodnou, vzhľadom na rozpor s Ústavou SR, konštatovaný v náleze Ústavného súdu SR č. 271/2018

Z. z. sp. zn. PL.ÚS 11/2016 zo dňa 07. 02. 2018.

33. Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci s tým, že rozhodne aj
o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).