Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/458/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118243370
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118243370.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951 proti povinnému: V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX N. I..XXX v konaní zast.: JUDr. Sylviou Leščákovou, advokátkou so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51
Poprad, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 2.076,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o
sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/458/2018 zo dňa

22. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.08.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 22Ek/458/2018, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je
relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať
zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania,
ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, nakoľko konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je

opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním
riadneho, resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Povinný však neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré
by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného poriadku a ani
munebolznámyžiadnydôvoduvedenýv§61kods.1písm.abdExekučnéhoporiadku,prektorýbymala
byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu, a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti,

alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že
exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý v tomto prípade je platobný rozkaz
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4Csp/62/2017 zo dňa 13.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 11.11.2017. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
a preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie. Tvrdenia uvádzané
povinným v návrhu na zastavenie nemajú žiadny vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného

titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené nezistila žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, a preto návrh
povinného v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
sťažnosť, z dôvodu, že ho považuje za arbitrárne. Nakoľko v odôvodnení sa konajúci súd vôbec
nezaoberal dôvodnosťou návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinným a vyslovil, že bolo

povinnosťou brániť svoje práva v pôvodnom konaní a nie až pri exekúcii. Skutočnosť, že povinný uviedol
dôvod, pre ktorý žiada o zastavenie exekúcie, nič z toho Okresný súd Banská Bystrica nebral do úvahy.Ďalej uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie celkom, alebo sčasti, a to z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, pretože je tu iná skutočnosť, ktorá

bráni vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd však
svoje rozhodnutie oprel o ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a teda o dôvod, ktorý povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol. Povinný v sťažnosti ďalej uviedol, že súd má byť
vo svojom rozhodovaní garantom spravodlivosti a dodržiavania prípustných noriem pri aplikácii zákona /
v tomto prípade o priznanej výške úroku z omeškania 28% v spotrebiteľskom spore/ s prihliadnutím

na rovnosť účastníkov konania. Aj pre tieto prípady zákonodarca v § 61k ods. 1 písm. d) Exekučnému
poriadku umožňuje konajúcemu súdu zastaviť celkom, alebo v namietanej časti exekúciu. Veď len od
exekučného konania závisí, koľko peňažných prostriedkov prostriedkov exekútor povinnému stiahne.
Ďalej uviedol, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné
a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude

arbitrárny“ (I. ÚS 117/07). Na záver uviedol, že v bode 10 uznesenia súd uvádza, že povinný neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie a ani mu nebol známy žiadny
dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal
s dôvodmi podania návrhu na zastavenie exekúcie a preto sťažnosťou napadnuté uznesenie považuje
za arbitrárne. Na základe uvedeného navrhuje povinný konajúcemu súdu, aby zastavil exekúciu v časti

úrokov z omeškania 28% ročne z dlžnej sumy od 20.5.2017, pretože táto výška úrokov je zákonom
neprípustná.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola zaslaná do elektronickej schránky
súdu dňa 05.09.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou
napadnuté uznesenie bolo do elektronickej schránky právneho zástupcu povinného doručené dňa
23.08.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.03.2018, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného
titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4Csp/62/2017 zo dňa 13.10.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.11.2017, dňa 26.03.2018 poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi. Dňa 24.05.2018 bol v zákonnej lehote

doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s
vyjadrenímoprávnenéhopostúpilsúdu.Následnevyššiasúdnaúradníčkavydalasťažnosťounapadnuté
uznesenie.13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu

argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu
schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom
výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného
poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe
k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.

15. Rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky nie je možné v žiadnom prípade považovať za arbitrárne,
nakoľko v samotnom odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol

spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Povinný vo svojej sťažnosti (rovnako ako v návrhu
na zastavenie exekúcie) namieta výšku úroku (niekde uvádza úrok z omeškania) priznanú oprávnenému
predmetným exekučným titulom, pričom takúto považuje za zákonom neprípustnú. K tejto argumentácii
vyššia súdna úradníčka uviedla, že exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania,
ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, nakoľko konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je

opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním
riadneho, resp. mimoriadneho opravného prostriedku. K tomuto ešte sudca dáva do pozornosti
zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria
bdelým), teda tým, ktorý sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je

totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podceňovaním
čizanedbávanímmôžustrácaťsvojeprávamajetkové,osobné,satisfakčné,apod...Toplatíobdobneajo
využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.
Povinný rovnako ani vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie.
Vyššiasúdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom

rozsahu ako nedôvodný zamietla.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.