Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221309
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117221309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej J.
K., bytom T. W. L. XXX, o zaplatenie 5.849,91 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 23Csp/249/2017-54 zo dňa 1. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a IIIp o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.277,27 €, spolu kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 25,46 €, s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 4.277,27 € od 07.02.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej nepriznal náhrada trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 domáhal, aby súd
uložil žalovanej zaplatiť sumu istiny 5.849,91 €, nezaplatené poplatky vo výške 39,51 €, spolu s
kapitalizovaným úrokom z istiny a úrokom z omeškania vo výške 833,14 € vyčísleným do vyhlásenia

predčasnej splatnosti, kapitalizovaným úrokom v sume 3.878, 26 € od vyhlásenia predčasnej splatnosti
do 31.10.2017, s 19% úrokom ročne zo zostatku nesplatenej istiny 5.849,91 € od 01.11.2017 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy istiny 5.849,91 € od 01.11.2017 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Zo zmluvy o úvere s názvom dostupná pôžička mal preukázané, že dňa 03.01.2013 bola žalobcom
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru podľa ustanovenia §

497 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom Zmluvy bolo zo strany predchodcu žalobcu poskytnutie
úveru vo výške 6.000 € s úrokovou sadzbou vo výške 19% ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať
v 72 mesačných splátkach vo výške 141 € s termínom splatnosti k 8. dňu v mesiaci. Žalovanej bola v
skutočnosti poskytnutá len suma 5.970,13 €, nakoľko zo sumy 6.000€ bola odpočítaná suma poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 29,87 €. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko bola uzavretá medzi žalobcom, ktorý
peňažné prostriedky poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou - spotrebiteľom,

ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej či obchodnej činnosti. Predmetná
zmluva o úvere neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch základnú náležitosť, a to celkovú výšku úveru, nakoľko celková výška úveru
bola 5.970,13€, a nie 6.000 €. V prípade veci samej dostala žalovaná do dispozície nie sumu 6.000 €,ale len sumu 5.970,13 €, t.j. sumu 6.000 po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 29,87 €.
Uvedený výklad tohto pojmu podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14, ktorý vysvetľoval pojem celková
výška úveru v smernici, ktorá sa transponovala do zákona č. 129/2010 Z.z., V zmysle tohto rozsudku

sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú
tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom
považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom nato, že

je úver bezúročný a bezpoplatkov, mal žalobca nárok iba na zaplatenie poskytnutej istiny 5.970,13 €.
Žalovaná celkovo uhradila 1.692,86 €, teda je povinná vrátiť sumu 4.277,27 €, ktorá zodpovedá doteraz
neuhradenej istine poskytnutého úveru, ktorý sa stal splatným 06.02.2015, kedy žalobca úver vyhlásil za
predčasne splatný. Súd uviedol, že aj zosplatnenie je právny úkon - prejav vôle, pri ktorom sa vyžaduje,
aby došiel do dispozičnej sféry druhej osoby, a teda k zosplatneniu nemohlo dôjsť už dňa 02.02.2015
ale až 06.02.2015, kedy žalovaná zásielku prevzala. Nakoľko žalovaná sumu doteraz nevrátila napriek

tomu, že je splatnou čím porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu (§ 497 ObZ), zaviazal súd žalovanú
na zaplatenie tejto sumy vyplývajúcej zo zmluvy o úvere a v časti prevyšujúcej istiny žalobu zamietol
vrátané časti k nej prislúchajúcich úrokov z omeškania. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd
zamietol žalobu takisto v časti poplatkov a zmluvného úroku či už kapitalizované alebo vyjadreného v
percentách vrátane k nemu prislúchajúcemu úroku z omeškania.

4. Žalobca si takisto uplatnil úrok z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti t.j. do 06.02.2015 (v
sume 833,14 € sú zahrnuté úroky z omeškania od 02.02.2015 do 31.10.2017). K tomuto dňu dosiahol
tento úrok výšku 25,46 € a nie 24,86 €, nakoľko vyhlásenie predčasnej splatnosti mohlo mať účinky
až keď sa tento právny úkon dostal do dispozície žalovanej, ktorá zásielku s týmto úkonom prevzala

až 06.02.2015. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal kapitalizovaný úrok z omeškania v sume
25,46€, ktorý vznikol z dlžnej istiny do 06.2.2015. Žalobca si takisto uplatnil úroky z omeškania aj po
tomto dni. Z uvedeného dôvodu, nakoľko je žalovaná v omeškaní s úhradou sumy 4.277,27 € už odo
dňa 07.02.2015, t.j. odo dňa od ktorého nebol priznaný kapitalizovaný úrok z omeškania priznal súd
žalobcu aj 5,05% úrok z omeškania ročne z tejto sumy, t.j. v sadzbe, ktorá zodpovedá sadzbe určenej

zákonom. Žalovaná mala v konaní väčší úspech ako žalobca, keď súd vo väčšej časti žalobu zamietol.
Nakoľko jej však žiadne trovy nevznikli, súd jej ich nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. podal včas odvolanie žalobca. V prvom poukázal na to,
že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu

na konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol.
Súd svojím procesným postupom nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP. Je toho názoru, že ak mal súd za to, že v
prejednávanom prípade o zaplatenie je spornou aj otázka neuvedenia náležitostí v zmysle ust. 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, mal postupovať v zmysle ust. § 129 CSP. Súd
mohol za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému
právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, ktoré viedlo k
zamietnutiu žaloby ako celku. Súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu podľa §
168CSP,ktoréhoúčelomjezabrániťiinštitútutzv.prekvapivýchrozsudkov,akýmnapadnutérozhodnutie

nesporne je. Má za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti
konaniaanastávasituácia,kedyjedinoumožnosťouprocesnejobranyžalobcujeprávopodaťodvolanie,
čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Pokiaľ
sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uviedol, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku
nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti

bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Podotýka, že údaj o výške poskytnutého
úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je, podľa
právneho názoru žalobcu, šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. V tomto poukázal
na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu
článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou
Home Credit Slovakia, a.s., a Klárou Biróovou vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm
z úveru, ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní. Na základe vyššieuvedeného je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka
úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje.
Zároveň bol žalovaný na uvedenú skutočnosť upozornený priamo v zmluve o úvere pod dojednanými
parametrami úveru, čo je zároveň v rozpore s eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017). Žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je
vypočítanýpodľavzorcauvedenéhovprílohezákonaospotrebiteľskýchúveroch.VzorecvýpočtuRPMN
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý
garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 72. splátka úveru bola len vo
výške 86,11 Eur. Súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet

mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet
však nie je v žiadnom prípade správny. Súd však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe
rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet RPMN, ktorý bol súdu zaslaný, pričom ak by tak bol býval
spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná
splátkaúveru.Žalobca(banka)predposlednoucelousplátkouzasielažalovanému(dlžníkovi)informáciu

o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo výške 86,11 Eur, tak žalobca (banka) zašle
pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu
oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený
na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť
výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej

splátky (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové
náklady na úver boli vo výške 10.126,98 Eur (71x141 + 86,11 = 10.126,98 - 6.000 = 4.126,98 Eur), nie
10.152 Eur, ako si to nesprávne ustálil súd. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v
zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Na základe uvedeného je zrejmé, že
celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu

o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako tak poukázal aj na
odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Milana
Ľalíka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na

náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,
pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
9. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
10. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a

vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
v prejednávanej veci súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovanej ako dlžníka a správne dospel k záveru, že je
namieste aplikovať zákon o spotrebiteľskom úvere a správne potom preskúmal, či predmetná zmluvaobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa tohto zákona. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť
pokiaľ ide o dôvod o bezúročnosti a bez poplatkovosti.
11. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver, ktorý žalobca

poskytol žalovanej a ktorý ona čerpala, je bezúročný a bez poplatkov, keď úverová zmluva neobsahuje
všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto záveru postačuje súdom prvej
inštancie zistená skutočnosť, že v zmluve o úvere, ktorú strany uzatvorili, absentuje údaj v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to celková
výška úveru, nakoľko celková výška úveru bola 5.970,13 €, a nie 6.000 €. V prípade veci samej dostal

žalovaný do dispozície nie sumu 6.000 €, ale len sumu 5.970,13 €, t.j. sumu 6.000 po odrátaní poplatku
za poskytnutie úveru v sume 29,87 €. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že
uvedený výklad tohto pojmu podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14, ktorý vysvetľoval pojem celková
výška úveru v smernici, ktorá sa transponovala do zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle tohto rozsudku
sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie

sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedenej náležitosti, súd prvej
inštancie správne považoval úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanej za poskytnutý bez úroku
a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Čo sa týka
námietok žalobcu uvádzaných v odvolaní, že zmluva o úvere obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a preto nemožno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd

uvádza,žesúdprvejinštancienepovažovalspotrebiteľskýúverposkytnutýžalovanejzabezúročnýabez
poplatkov, z dôvodu že by v zmluve chýbala náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť( čo
namietal žalobca v odvolaní), ale považoval spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a
bez poplatkov, z dôvodu že v zmluve chýbala náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to celková výška úveru. Čo sa týka ďalšej námietky
žalobcu uvádzanej v odvolaní, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom
znemožnilúčasťžalobcunakonaní,odvolacísúduvádza,žetútorovnakonepovažovalzaopodstatnenú,
nakoľko súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom to, že sa žalobca rozhodol
nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie,

avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý
nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na predbežné právne posúdenie veci.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd

nepovažovalnámietkyžalobcuzaopodstatnenéarozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchčastiach
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).