Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Pc/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118200776
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Vnuková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4118200776.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: N. J., narodený XX.X.XXXX, bytom S. 9, W., t.č. H. XX,

W. právne zastúpený JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, Nitra, IČO: 42
119 316 proti matke maloletého dieťaťa: A. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpená:
JUDr. Mária Vančová, advokátka, so sídlom Štefánikova trieda 84, Nitra, IČO: 50 525 191 a maloletej:
H. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky , zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností, sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 18.1.2018, doručeným súdu dňa 18.1.2018 sa navrhovateľ domáha, určenia
otcovstva k maloletej . Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej udržiaval vzťah a intímny pomer
počas trvania manželstva matky s jej manželom, pričom ich manželstvo trvá. Matka dňa 18.10.2016
opustila spoločnú domácnosť manželov spolu s ich dvoma maloletými deťmi a do apríla 2017 žila vo
vzťahu a spoločnej domácnosti s navrhovateľom. V máji 2017 sa spolu s deťmi vrátila späť k svojmu
manželovi. Počas vzťahu s navrhovateľom udržiavali častý pohlavný styk a maloleté dieťa sa narodilo
dňa 14.8.2017, štyri mesiace po rozchode matky s navrhovateľom. Navrhovateľ je presvedčený, že je

otcom maloletého dieťaťa, pretože s matkou súložil v čase, od ktorého neprešlo menej ako 180 a viac
ako 300 dní, pričom nemá vedomosť, že by matka maloletého dieťaťa v čase rozhodnom pre počatie
dieťaťa mala pomer s iným mužom. Matka maloletého ho nekontaktovala ani mu neoznámila , že sa
dieťa narodilo. Navrhovateľ sa domnieva, že v rodnom liste dieťaťa je zapísaný manžel matky a je toho
názoru, že správne určenie otcovstva je dôležité nielen pre neho ako rodiča , ale ak v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, ktoré má právo poznať svojho biologického otca, rozvíjať s ním vzťah a vytvárať si
k nemu citovú väzbu.

2. Podaním zo dňa 25.5.2018 sa k návrhu vyjadrila matka maloletej, ktorá prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedla, že žije so svojím manželom, spoločne hospodária a vychovávajú svoje
tri maloleté deti - 12 ročného Ivana, 5 ročného Mateja a 9 mesačnú Dianu. Otcom maloletej Diany
( ako aj mal. Ivana a mal. Mateja) je dlhoročný manžel žalovanej , ktorý mal. Diane poskytuje príkladnú
otcovskú starostlivosť , citové zázemie a rodičovskú podporu. Poprela tvrdenia navrhovateľa, uviedla, že
otcovstvo k maloletej bolo určené v súlade so zákonom na základe prvej domnienky otcovstva, podľa

ktorej sa za otca dieťaťa považuje manžel matky dieťaťa. Prvá domnienka je založená na právnom
zväzku manželov a zakladá predpoklad, že dieťa , ktoré sa narodilo v manželstve dvom manželom, jed
dieťaťom matky - manželky a otca - manžela. Autoritatívne rozhodnutie súdu v súdnom konaní je až
posledná možnosť určenia otcovstva v prípade, ak toto nie je určené na základe prvej, druhej domnienkyotcovstva. Prvá a následne druhá zákonné domnienka má prednosť pred treťou zákonnom domnienkou
otcovstva. Zákonodarca v Slovenskej republike upravil právne určenie otcovstva na základe systému
troch zákonných domnienok otcovstva, ktoré sa vzájomne vylučuj a v zákone je priamo upravené ich

striktnéporadie.Vdanomprípadeužbolootcovstvourčenénazákladeprvejdomnienkyotcovstvaateda
už existuje určené otcovstvo. Toto by najskôr muselo byť zapreté oprávnený subjektom a až následne
by bolo možné viesť spor o určenie otcovstva. Tretie osoby nemajú vecnú legitimáciu spochybňovať
vzťahymedzimatkou,dieťaťomamanželommatky,pokiaľsazmenytýchtovzťahovnedovolajúsamotný
účastníci týchto vzťahov ( matka, dieťa, manžel matky) .

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili účastníci konania , ich právny zástupcovia a
kolízny opatrovník maloletej. Právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojich vyjadreniach. Uviedol , že
o zákonných vyvrátiteľných podmienkach platí, ktorou je aj 1. domnienka platí, že tieto platia pokým nie
je preukázaný opak. Navrhovateľ v právnom postavení domnelého otca nemá podľa zákona o rodinne
priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca. V prípade konfliktu medzi právnym a biologickým

otcom by ale nemala absentovať možnosť nápravy takéhoto nežiaduceho stavu. Je potrebné , aby
za aplikácie základnej zásady najlepšieho záujmu dieťaťa plynúcej z ustanovení článku 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd dosiahnuť spravodlivej rovnováhy medzi jednotlivými
konkurujúcimi záujmami a právami - právom na súkromný život, kde zaraďujeme aj právo na poznanie
svojich príbuzných , na rodinný život. Preto je potrebné pripustiť možnosť domáhať sa na súde ochrany

svojho práva na súkromný a rodinný život priznaného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôd.Takrodič,akoajdieťamajúrovnaképrávonavlastnúidentitu.Záujemaprávarodiča,
ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa a najlepší záujem dieťaťa nemusia stáť proti sebe, ale aj popri sebe a iba
na základe testu proporcionality možno ustáliť ktorý záujem prevažuje. Preto je potrebné uprednostniť
priorituprirodzenejrodiny(niemanželstva)apriznaniebiologickéhootca,pretožebiologickérodičovstvo

je základom pre rodinné vzťahy ( nie manželské ) a má mu byť poskytovaná prioritná podpora a ochrana.
Tiež uviedol, že hoci matka popiera otcovstvo navrhovateľa napriek tomu sa stretla s jeho matkou, aby
jej maloletú ukázala a matka navrhovateľa jej aj nakúpila nejaké veci v Tescu a v decembri 2012 bola
matku maloletej navštíviť v A..

4. Právny zástupkyňa matky maloletej zotrvala na svojich dovtedajších vyjadreniach. Poprela, že by
otcom maloletej mal byť navrhovateľ. V rozhodnom období udržiavala intímny pomer s K. Q., ktorého
otcovstvo bolo určené na základe I. domnienky otcovstva. Keďže otcovstvo k maloletej je určené a
doposiaľ nebolo zapreté, nie je možné určiť otcovstvo podľa 3. domnienky otcovstva. Prvá poznať
biologických rodičov podľa Dohovoru o právach dieťaťa je právom dieťaťa a nie navrhovateľa, prípadne

domnelého otca a na uvedené reflektoval aj zákon o rodine, ktorý v § 96 umožňuje dieťaťu bez časového
obmedzenia podať návrh na prípustnosť určenia otcovstva.

5. Navrhovateľ uviedol, že je presvedčený o tom, že maloletá je jeho dieťaťom. Boli dokonca spolu a 2×
na sone. Všetci znám a kamaráti, ktorí malú videli vravia, že sa na neho podobá. Matka maloletej bola

s ním do 3-4 mesiacu tehotenstva a pomáhal jej v domácnosti.

6. Matka maloletej pri výsluchu poprela, že by navrhovateľ bol otcom maloletej. Chodila si po poštu do
A., kde sa viackrát stretla s manželom a mala s ním aj pohlavný styk. V decembri podala návrh na rozvod
manželstva, lebo ju navrhovateľ obalamutil a nasľuboval jej rôzne veci, no asi po mesiaci to prestalo

fungovať a začal rozkazovať staršiemu synovi. Myslí si, že navrhovateľovi šlo najmä o majetkovú stránku
nie o stránku citovú. Matka navrhovateľ jej priniesla osobné veci, aj veci detí, ktoré ešte zostali u
navrhovateľa a ktoré jej nechcel poslať po bratovi. Bola aj vo vnútri, lebo malinká bola veľmi malá.
Uviedla, že navrhovateľ jej vravel , že má ísť na potrat a chcel jej ho aj vybaviť u známeho gynekológa v
Bratislava. Jej manžel však bol proti potratu. Manžel maloletú ľúbi a poskytuje jej citové zázemie. Je na

neho veľmi naviazaná. Maloletá sa podobá na mladšieho syna a nemá tak dôvod pochybovať o tom, že
by jej otcom nebol manžel. Matka navrhovateľa má fotografiu s maloletou preto, lebo ju o tom požiadala .

7. Navrhovateľ k výpovedi matky maloletej uviedol, že prišla k nemu bývať, lebo jej v dobrej viere navrhol,
že tak môže urobiť a keď sa vrátil z práce maltam nasťahovanú matku maloletej aj s deťmi. Nie je pravda,

že by ju nútil ísť na potrat. Má priateľa gynekológa a chcel ho s ňou zoznámiť ako s partnerkou a povedali
mu, že je tehotná. Stále s ním boli v kontakte a radil im. Prvé problémy začali po tom, ako starší syn Ivan
prestal chodiť domov, čo ťažko niesla. Nemal s ním zlé vzťahy, alebo bol hyperaktívny a komunikoval
veľmi škaredo. Nikdy nemal záujem o majetok matky maloletej, povedal jej že peniaze nepotrebuje.8. Kolízny opatrovník maloletej sa vyjadril, že vzhľadom na to, že k dieťaťu už otcovstvo určené bolo
považuje návrh za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom, výsluchom
účastníkov, pripojeným spisom 24P/380/2016 a zistil nasledovaný skutkový a právny stav:

10.ZrodnéholistuzapísanéhovknihenarodenímatričnéhoúraduW., zväzokXXX,ročníkXXXX,strana

XX, pod por. č. XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX sa narodila H. Q., . z matky A.
Q., narodená XX.X.XXXX, pričom ako otec je v rodnom liste zapísaný K. Q., narodený XX. 9. XXXX.

11. Zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu W., zväzok XX, ročník XXXX,
strana XX, pod por. č. XX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že dňa X.X.XXXX K. Q., narodený XX.X.XXXX a
A. A. , narodená XX.X.XXXX dňa X.X.XXXX uzatvorili manželstvo a dohodli sa na priezvisku Q., Q..

12. Zo spisu 24P/380/2016 je zrejmé, že dňa 19.12.2016 navrhovateľka A. Q. požiadala o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
z ktorého vyplýva, že vzťah medzi manželmi sa postupne narušil, manžel trávil s rodinnou málo času,
synom sa nevenoval. Postupne sa odcudzili, pridružili sa finančné prostriedky . O deti sa veľmi nestaral,

nevenoval sa im dostatočne. Po neúspešných pokusoch o záchranu sa rozhodla odsťahovať , našla
so priateľa , u ktorého žije i so synmi. Podaním zo dňa 23.5.2017 navrhovateľka vzala svoj návrh na
rozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuspäťvzhľadom
k tomu, že medzi ňou a odporcom došlo k zmiereniu a opätovnej obnove manželského spolužitia.
Uznesením č.k. 24P/380/2016-30 zo dňa 24.5.2017 bolo konanie zastavené.

13. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „ Zákon o rodine“ ) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

14. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

15. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o

skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

16. Podľa § 87 ods.1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,

možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

17. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

18. Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

19. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,

môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

20. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.22. Podľa čl. 7. ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované
a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a

právo na ich starostlivosť. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú vykonávanie týchto
práv v súlade so svojím vnútroštátnym zákonodarstvom a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi
z príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti s osobitným dôrazom na to, aby dieťa
nezostalo bez štátnej príslušnosti.

23. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

24. Podľa čl.19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

25. Právny poriadok Slovenskej republiky v Zákone o rodine upravuje tri domnienky otcovstva. Prvá
svedčí manželovi matky , podľa druhej sa za otca považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov a podľa tretej sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase, od ktorého do narodenia dieťaťa neprešlo viac ako 300 a menej ako 180 dní , ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti. Zákonné domnienky nastupujú v určitom podarí, ktoré vychádza zo

spoločensky typických okolností, za ktorých je dieťa splodené. Domnienka manžela matky nastupuje
automatickyzazákladeexistenciemanželstvaalenaknietpretútodomnienkumiesta,t.j.niesúsplnené
podmienkypredvídanéjejhypotézoualebobolavyvrátená,môženastúpiťdruháalebotretiadomnienka,
avšak už nie automaticky , ale len na základe kvalifikovanej aktivity dotknutých subjektov.

26. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že otcovstvo k maloletému dieťaťu je určené.
V rodnom liste dieťaťa je ako otec uvedený IX ktorého otcovstvo bolo určené na základe I. zákonnej
domnienky otcovstva manžela matky podľa § XX ods. 1 Zákona o rodine (ak sa narodí dieťa v čase
od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné, považuje sa za otca manžel matky). Otcovstvo určené prvou domnienkou vyplýva priamo zo

zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je zrejmé, že manžel matky nemohol splodiť dieťa (tieto skutočnosti
môžu byť dôvodom na zapretie otcovstva, ale samé o sebe nevylúčia uplatnenie I. domnienky). Ak
by mal súd rozhodovať o určení otcovstva k maloletej Diane, najprv by muselo prebehnúť súdne
konanie o zapretí otcovstva k maloletému dieťaťu na návrh oprávnenej osoby v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Až následne po právoplatnom rozhodnutí o zapretí otcovstva môže súd konať

o návrhu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu v prípade, ak otcovstvo nebude určené iným
zákonným spôsobom. Súd nemal v tomto konaní preukázanú skutočnosť, že otcovstvo K. Q. voči
maloletej H. bolo zapreté, resp. že prebieha súdne konanie o zapretí otcovstva. Otec dieťaťa K. Q.. nikdy
nespochybnil,ženiejeotcommaloletejH.,smatkoumaloletejžijúvspoločnejdomácnostivmanželskom
zväzku spolu s ostatnými dvoma maloletými deťmi . Y. H. ako i ostatným deťom otec poskytuje otcovský

starostlivosť , citové zázemie a rodičovskú podporu. O H. sa riadne a náležite stará, nielen po finančnej,
ale aj po citovej a výchovnej stránke, ľúbi ju a venuje sa jej . Pretože je určené a relevantným spôsobom
ustálené otcovstvo prvou domnienkou a sám K. Q. otcovstvo pred súdom nezaprel, je vylúčená aplikácia
druhej, prípadne tretej domnienky, to znamená, že nie je možné zákonne žiadať, aby otcovstvo určil
súd na základe tretej domnienky. Z uvedených dôvodov preto súd návrh na určenie otcovstva zamietol,

keďže otcovstvo k maloletej je určené a doposiaľ nebolo vyvrátené na to spôsobilým subjektom.

27. Súd v konaní nevykonal dokazovanie ustanovením znalca do konania za účelom vykonania testov
DNA, ktorý navrhol právny zástupca navrhovateľa, pretože s poukazom na vyššie opísaný skutkový a
právnystav,nepovažovaltentodôkazzarelevantný,zataktozistenéhoskutkovéhostavubolnadbytočný

a nehospodárny.

28. K najlepšiemu záujmu dieťaťa na poznanie biologického otca a na uprednostnenie prirodzenej
rodiny , nie manželstva súd uvádza, že toto právo je právom dieťaťa , ktorému právny poriadok
Slovenskej republiky , a to najmä Zákon o rodine , dáva možnosť podať návrh na prípustnosť zapretia

otcovstva , ktoré nie je obmedzené žiadnou lehotou , trvá počas celej doby života dieťaťa a končí jeho
smrťou, resp. smrťou druhého z matrikových rodičov. Súd tiež poukazuje na judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý biologické otcovstvo postavil nižšie, než je vzťah dieťaťa s mužom, ktorého
dieťa považuje za otca. Biologický otec nemá právo sa stať jeho rodičom, pokiaľ sa nevlastný otecdieťaťa nevzdá. Rozsudok vychádza z podstaty záujmu dieťaťa a spoločnosti, podľa ktorej biologické
rodičovstvo nie je dôležitejšie, než vzťah dieťaťa s mužom, ktorého vníma ako otca. Právo otcov vytvoriť
si vzťah a pokračovať vo vzťahu s ich biologickými deťmi im nemôže garantovať právo ohroziť pozíciu

legálnych otcov. V prospech práva na ochranu stability rodinných vzťahov v záujme ochrany práv dieťaťa
pred právom právneho otca na zosúladenie jeho biologického a právneho otcovstva sa ESĽP vyslovil
v prípadoch vedomého založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo nepopretia otcovstva právnym otcom
v zákonom ustanovenej zapieracej lehote napriek vedomosti právneho otca, že nie je biologickým
otcom dieťaťa, resp. existencie pochybností týkajúcich sa jeho otcovstva k dieťaťu (Yildirim v. Rakúsko,

rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 34308/96 z 19. októbra 1999; Fašang proti Slovenskej republike,
rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 54324/00 z 28. januára 2003; Kňákal proti Českej republike,
rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 39277/06 z 8. januára 2007) . Európsky súd pre ľudské práva
nepovažuje nepriznanie práva na podanie zapieracej žaloby putatívnemu (resp. biologickému) otcovi za
porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, keď kladie prvoradý dôraz
na „najlepší záujem dieťaťa“, a to aj pred právom otca na určenie jeho biologického rodičovstva (viď

rozhodnutie vo veci Kautzor proti Nemecku sťažnosť č. 23338/09, Ahrens proti Nemecku sťažnosť
č.45071/09, Nylund proti Fínsku sťažnosť č.27110/95, Krisztián Barnabás Tóth proti Maďarsku sťažnosť
č.48494/06. Dôvodom pre zachovanie absencie zapieracieho práva putatívneho otca je pretrvávajúci
názor,žestatusovépomerymedzirodičmiadeťmimajúvýznamnýosobnýprvok,ktorýnedovoľujezásah
iným subjektom než tým, ktoré na týchto vzťahoch priamo participujú. Poskytnutie žalobnej možnosti

tretím osobám by narušovalo manželské (pri prvej domnienke otcovstva) alebo rodičovské vzťahy (pri
druhej domnienke otcovstva) s nepriaznivým dopadom na doterajší status dieťaťa (najlepší záujem
maloletého dieťaťa) a že iba matke, právnemu otcovi a dieťaťu prislúcha, aby zhodnotili, či je pre
nich prospešné, aby založené vzťahy menili. Dôvody, pre ktoré putatívny (potencionálny) otec nemá
priamuzákonompriznanúmožnosťzaprieťotcovstvo(napr.určenéhonazákladesúhlasnéhovyhlásenia

rodičov) treba hľadať v samotnej hmotnoprávnej úprave rodičovských vzťahov (vzťahov rodičov a detí).
Tá vychádza z toho, že tretie osoby spravidla nemajú vecnú legitimáciu spochybňovať vzťahy medzi
matkou, dieťaťom a právnym otcom, pokiaľ sa zmeny týchto vzťahov nedovolávajú samotní účastníci
týchto vzťahov (matka, dieťa, právny otec). V takom prípade síce nemožno vylúčiť konflikt právnej istoty
založený právnou domnienkou a právom na súkromný život, ktorý vzniká medzi právnym a biologickým

otcom. Tento je však potrebné vyriešiť spravodlivou rovnováhou, pri ktorej musí byť vzatý zreteľ na
záujmy maloletého dieťaťa. Otázka „najlepších záujmov dieťaťa“ je kľúčovou pre vyriešenie v kolízii
stojacích práv. Tento konflikt je podľa názoru súdu riešený priamo právnou úpravou, ktorá po a/
domnelému otcovi dovoľuje viesť spor o určenie otcovstva (v zmysle tretej domnienky otcovstva) pokiaľ
dieťa nemá určeného otca, po b/ dieťaťu bez časového obmedzenia umožňuje zahájiť proces o zapretie

otcovstva v zmysle § 96 ods.1 zákona o rodine. Ak by zákon priznával domnelému otcovi automaticky
(bez ďalšieho) právo zaprieť otcovstvo právneho otca išlo by nepochybne o popretie ochrany najlepšieho
záujmu dieťaťa, keďže zahájenie takéhoto konania by bolo len na uvážení navrhovateľa (teda bez
zohľadnenia záujmov maloletého dieťaťa) a tak by mohlo narušiť pokojný a zabezpečený doterajší
sociálny status dieťaťa, a samotné výsledky konania, ktoré by mohli zmeniť právny status, by nemuseli

byť vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Preferencia práva na súkromie domnelého otca v možnosti
iniciovať spor o popretie otcovstva proti právnemu otcovi by mohla viesť k ujme na právach dieťaťa a
jeho záujmov. Súd nepopiera, že prirodzená rodina je základom pre rodinné vzťahy a spoločnosťou je jej
poskytovaná ochrana, nie je to vždy nevyhnutnosťou, čomu zodpovedá aj systém zákonných domnienok
otcovstva zakotvujúcich právne otcovstvo v prospech prioritne chránených záujmov dieťaťa a rodiny v

ktorej žije.

29. Podľa § 52 CMP žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, nakoľko zo zistených okolností prípadu, keď matka maloletého dieťaťa v čase
rozhodnom pre počatie dieťaťa intímne žila s navrhovateľom a aj s manželom , čím v navrhovateľovi
mohla spôsobiť pochybnosti, má súd za to, že v danom prípade nemožno od navrhovateľa spravodlivo
požadovať náhradu trov konania.32. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.