Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204952
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816204952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. XXX/XX,
XXX XX J. nad X., právne zastúpená JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika
873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 588 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C 201/2016-30 zo dňa 27. februára 2017, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím rozhodol
tak, že:

„Žalobu zamieta.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 106, § 112, § 420 odsek 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 5b o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“).

3. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 23.9.2009 uzatvorená zmluva o úvere, na

základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 300 Eur. Z Rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 2T/163/2010-87, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.10.2010 vyplýva,
že súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 odsek
1 Trestného zákona a podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázala žalobcu ako poškodeného
so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2010. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu
základ v spotrebiteľskej zmluve. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade

duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Vzhľadom na ustanovenie
§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, súd je povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku
žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Po právoplatnosti trestného rozsudku dňa15.12.2010 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol
žalobca nečinný rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť
poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania,

odkázanímpoškodenéhonaobčianskoprávnekonaniepokračovaloplynutiepremlčacejdoby.Dvojročná
subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť
najneskôr dňa 16.12.2010 a uplynula dňa 16.12.2012. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na
tunajšom súde až dňa 30.06.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu
škody proti žalovanému tak súd považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe vyhovie. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola medzi stranami sporu uzatvorená na
účel podnikania. Nemožno ju považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil pretože nebol oprávnený prihliadnuť na premlčanie ex offo. K

otázke premlčania poukázal na ustanovenie § 402 Obchodného zákonníka .

5. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Uviedla, že v zmluve o úvere nebola identifikácia
dlžníka jeho obchodným menom, IČO-m a miestom podnikania. Ani v žalobe nebola takto identifikovaná.
Pokiaľ bola v trestnom konaní identifikovaná ako živnostníčka, je to len doplňujúci údaj súdu k spôsobu

obživy. Poukázala na to, že subjektívna premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť dňa 04.03.2010 a
bola prerušená od 20.08.2010 do 15.12.2010. Po právoplatnosti trestného rozkazu dňa 15.12.2010
pokračovala až do dňa 28.06.2012.

6. K vyjadreniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Má zato, že sa dodatočne nemožno dovolávať

inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa
Obchodného zákonníka) sama svojim konaním žalovaná vyvolala a iniciovala.

7. K vyjadreniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Poukázala na to, že žalobca vo svojom vyjadrení
opomenul fakt, že sa opätovne domáha zaplatenia istiny s príslušenstvom z poskytnutého úveru, ktorá

bola žalovanou v troch splátkach už aj zaplatená.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.09.2009 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 300 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľu č.k.
2T/163/2010-87 zo dňa 15.12.2010 bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu podľa

ustanovenia § 222 odsek 1 Trestného zákona. Uvedený trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
15.12.2010.

12.Podľaustanovenia§52odsek1ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvy
oúvere,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ

so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

14. Podľa ustanovenia § 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa odseku 2, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.

15. Na zdôraznenie správnosti záveru prvoinštančného súdu o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o
úvere je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv
v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere upravoval Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto
ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné

obchodné podmienky úveru, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,

zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v
rámcisvojejpodnikateľskejčinnosti.Tútodôkaznúpovinnosťsižalobcanesplnil,čománaposudzovanie
právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel uzatvorenia
uvedený nebol.

17. Dôkazom opaku nemôže byť ani žalobcom vopred pretlačené prehlásenie dlžníka obsiahnuté v
samotnej formulárovej Zmluve o úvere. Z pripojeného trestného spisu vyplýva, že žalovaná síce bola
v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere živnostníčka, avšak predmetný úver čerpala z dôvodu finančných
problémov, ktoré v danom čase mala (dlhy na poistnom). Žalobca v konaní nepreukázal, aby žalovanejv čase uzatvorenia Zmluvy o úvere neprislúchalo postavenie spotrebiteľa a preto má odvolací súd zato,
že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že nárok uplatňovaný žalobcom v
tomto konaní vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere bol teda bez

akýchkoľvek pochybností preukázaný.

18. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o
vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o
typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych

vzťahov.

19. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2 o tretiu
vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že

sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo
zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo
byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

20. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.

z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť ustanovenie § 52 odsek 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou

sú oba tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne
vzťahyzaloženépredúčinnosťoutýchtoprávnychpredpisov.Zvyššieuvedenýchustanovenívyplýva,že
v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval
plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak,
ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

21.Ustanovenie§110odsek1Občianskehozákonníkaustanovujepriprávachpriznanýchprávoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/163/2010 Okresného
súdu Vranov nad Topľou žiadne právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník
bol odkázaný zo svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z

trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15.12.2010 č.k. 2T/163/2010-87. Tento
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2010.

22. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna (§ 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka)

a objektívna (§ 106 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za

vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

23. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
15.12.2010, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
15.12.2010 č.k. 2T/163/2010-87. Žalobu na náhradu škody zo dňa 29.06.2016 podal na prvoinštančnom

súde dňa 30.06.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z
ustanovenia § 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení
§ 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106
odsek 2 Občianskeho zákonníka.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387
C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdzuje.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).