Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215501
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716215501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B. XXXX/X, XXX XX N., zastúpený Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.
r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému G. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX M., zastúpeného advokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom,
PhD., so sídlom Nitrianska 1837/5, 921 01 Piešťany, v konaní o zaplatenie 15 900,- € s príslušenstvom
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/181/2016-65 z 30. novembra
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým žalobe vyhovel, potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o trovách konania mení tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
15 900,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27. 10. 2016 do zaplatenia,
po posúdení nároku žalobcu podľa ustanovení § 451 ods. 2, § 457 a § 517 Občianskeho zákonníka
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že prijal od
žalobcu plnenie z neplatnej zmluvy. Za neplatnú vyhodnotil súd prvej inštancie kúpnu zmluvu uzavretú
medzistranamisporudňa9.októbra2015opredajiakúpemotorovéhovozidlaprejejrozporsozákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka) z dôvodu, že na jej základe prevádzal žalovaný na žalobcu v rozpore

s § 588 Občianskeho zákonníka hnuteľnú vec, ktorej nebol vlastníkom a zmluva je neplatná podľa §
37 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu, že jej predmetom bolo nemožné plnenie. Súd prvej
inštancie zistil, že motorové vozidlo špecifikované v kúpnej zmluve z 09. 10. 2015 nebolo totožné s
vozidlom, ktoré žalobca od žalovaného prevzal. V kúpnej zmluve bolo vozidlo identifikované číslom
VIN: VF1MAF4SE51202165 a dodatočne v rámci vyšetrovania v trestnej veci trestného stíhania za
prečin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vedeného na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru odbor kriminálnej polície vo Zvolene (ďalej aj „OR PZ Zvolen,

OKP“) pod ČVS: ORP-232/2-VYS-ZV-2016 bolo zistené, že vozidlo v držbe žalobcu je identifikované
číslom VIN: VF1MAF6VK50631704 a toto vozidlo bolo odcudzené 23. mája 2014 obchodnej spoločnosti
so sídlom v Maďarsku. Tieto zistenia viedli súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nebol vlastníkom
motorového vozidla, ktoré kúpnou zmluvou z 09. 10. 2015 odpredal žalobcovi. Z uznesenia OR PZZvolen ČVS: ORP-232/2-VYS-ZV-2016 z 30. júna 2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca
dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi OR PZ OKP Zvolen nákladné vozidlo značky Renault Master, EČV: ZV
XXX DC, VIN: VF1MAF4SE51202165 s riadiacou jednotkou motora s VIN: VF1MAF6VK50631704 spolu

s jedným kľúčom a dokladmi. Tým si žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie splnil synalagmatickú
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka a preto iba žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi (vydať žalobcovi) kúpnu cenu 15 900,- spolu s úrokom z omeškania podľa Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka od 27.
10. 2016, pretože žalovaný výzve žalobcu na zaplatenie sumy 15 900,- € v lehote do 26. 10. 2016

dobrovoľne nevyhovel a dňom 27. 10. 2016 sa dostal do omeškania so splnením tohto peňažného
dlhu. Z výsluchu strán sporu a listinných dôkazov vyvodené skutkové zistenia považoval súd prvej
inštancie za postačujúce pre ustálenie skutkového stavu, preto návrh žalovaného na výsluch svedkov
Petra Sviteka a Jána Sviteka, osôb prítomných pri nadobudnutí motorového vozidla žalovaným od týchto
osôb, nevykonal.
1.1 O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) výrokom, že „žalobca má nárok voči
žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný, v ktorom potvrdil, že 09. 10. 2015 uzavrel
so žalobcom kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo

motorové vozidlo továrenskej značky Renault Master, rok výroby 2014, VIN: VF1MAF4SE51202165
za dohodnutú kúpnu cenu 15 900,- €, ktorú aj prevzal. Túto zmluvu považuje žalovaný za platnú. Pri
odhlásení motorového vozidla na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Hlohovci a pri jeho prihlásení
na dopravnom inšpektoráte vo Zvolene bolo VIN číslo skontrolované a tak sa žalobca stal držiteľom
motorového vozidla s VIN: VF1MAF4SE51202165. Žalobca užíval motorové vozidlo v období od 09. 10.

2015 až do 22. 03. 2016, kedy bolo zaistené policajtmi. Aj v tomto období mohlo dôjsť k zmene riadiacej
jednotky motora. Správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene o histórii vlastníkov
sporného vozidla bolo preukázané, že vozidlo bolo kontrolované pri prevodoch vlastníctva a nikdy
neboli zistené žiadne nedostatky. V rozpore s tvrdením žalobcu, že vozidlo po kúpe od žalovaného
nejazdilo je zistenie počtu ubehnutých kilometrov od nadobudnutia vozidla žalobcom do jeho vydania

orgánom činným v trestnom konaní. Zopakoval, že motorové vozidlo kúpil od U. a F. X., ktorí jeho predaj
odôvodňovali dlhom F. X. voči spoločnosti EURO Trans Senec, s. r. o., zastúpenú konateľom U. X..
Žalovanému priviezol F. X. motorové vozidlo už riadne odhlásené z ODI Senec na meno žalovaného.
Kontroly súladnosti údajov motorového vozidla s dokladmi vykonané štátnymi orgánmi potvrdzujú
platnosť kúpnopredajnej zmluvy. Jej platnosť potvrdili aj strany sporu svojim podpismi a výplatou kúpnej

ceny. Žalovaný odmietal záver súdu prvej inštancie, že nebol vlastníkom motorového vozidla a preto
nemohol na žalobcu previesť vlastnícke právo k tomuto vozidlu. To, že bol vlastníkom motorového
vozidla bolo riadne potvrdené v osvedčení o evidencii vozidla. Žalobca si má podľa názoru žalovaného
uplatňovať škodu v prebiehajúcom trestnom konaní. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby konanie prerušil do rozhodnutia v trestnej veci vedenej na OR

PZ Zvolen pod sp. zn. ČVS: ORP-232/2-VYS-ZV-2016.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietal, že odvolanie žalovaného neobsahuje zákonné
náležitosti, pretože z neho nie je zrejmé, z akých dôvodov napáda rozsudok súdu prvej inštancie a
navrhol odmietnutie odvolania podľa § 386 C. s. p..

3.1 K veci samej uviedol, že zo strany žalovaného je nedostatočné tvrdiť, že kúpna zmluva uzavretá
so žalobcom je platná. Pre konkretizáciu odvolacieho dôvodu je potrebné, aby žalovaný uviedol ďalšie
skutočnosti, ktoré by popierali závery rozhodnutia prvoinštančného súdu. S poukazom na § 37 ods. 2 a
§ 39 Občianskeho zákonníka žalobca zdôrazňoval, že motorové vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti,
čo bolo nesporne v konaní preukázané, v dôsledku čoho je zmluva absolútne neplatná pre rozpor

so zákonom. Vozidlo získané trestným činom sa nikdy nestalo vlastníctvom žalovaného. Predmetom
prevodu bolo motorové vozidlo s VIN: VF1MAF6VK50631704, ktoré žalovaný nikdy nevlastnil. Na toto
zistenie nemá vplyv, že predmetné motorové vozidlo bolo na viacerých dopravných inšpektorátoch
kontrolované ani to, či ne/bolo podrobené kontrole originality. Vlastníctvo k motorovému vozidlu
neprechádza na kupujúceho prepisom na dopravnom inšpektoráte, ale prevodom vlastníckeho práva

na základe platnej kúpnej zmluvy. Kontrola originality nie je právnym titulom, na základe ktorého by na
kupujúceho prechádzalo vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Žalovaný nepredložil dôkaz o tom,
že odpredávané motorové vozidlo bolo podrobené kontrole originality alebo inej forme preverovania.
Tvrdenie žalovaného, že k zmene riadiacej jednotky mohlo dôjsť aj v období od 09. 10. 2015 do22. 03. 2016, kedy bolo motorové vozidlo v držbe žalobcu, je novou skutočnosťou neuvádzanou v
konaní pred súdom prvej inštancie a opäť bez relevantných dôkazov. Žalobca užíval motorové vozidlo
v uvedenom období obvyklým spôsobom v domnení, že je vlastníkom. Žiadne zásahy do motorového

vozidla nevykonal. V trestnom konaní vedenom voči F. X. žalobca vystupuje ako poškodený. V súvislosti
s tvrdením žalovaného, že pri kúpe motorového vozidla od N.h konal v dobrej viere žalobca uviedol, že
toto tvrdenie žalovaného nevyplýva zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie. Žalovaný
ani len nevie uviesť, od koho motorové vozidlo kupoval, keď v tomto smere svoje výpovede menil.
Žalobca súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným je

neplatná a žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Navrhol v prvom
rade odmietnuť odvolanie žalovaného a pokiaľ dospeje odvolací súd k názoru, že na základe odvolania
žalovaného je možné vec meritórne prejednať a rozhodnúť, potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Po doručení vyjadrenia žalobcu žalovanému tento v písomnom podaní zo 16. 03. 2018 žiadal, aby
odvolací súd na preskúmavaný rozsudok aplikoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

I. ÚS 549/2015.

5. Funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalovaného je krajský súd (§ 34 C. s. p.), do
kompetencie ktorého patrí aj posúdiť, či má odvolanie strany sporu zákonné náležitosti podľa § 363 C.
s. p. a či pri ich absencii možno v odvolacom konaní pokračovať.

6. Podľa § 386 písm. d) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

7. Medzi náležitosti odvolania podľa § 363 C. s. p. patrí označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie

smeruje, vymedzenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie
dôvody, ktorými možno odôvodňovať nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vymedzené v
§ 365 ods. 1 C. s. p.. Povinnosť uviesť odvolacie dôvody v odvolaní vyplývajúca z § 363 C. s. p.
neznamená, že odvolateľ musí tieto odvolacie dôvody konkretizovať ich označením v súlade s § 365

ods. 1 C. s. p. (citáciou odvolacieho dôvodu v doslovnom znení zákona) postačí, ak je odvolací dôvod
vyjadrený slovne dostatočne zrozumiteľne tak, aby ho bolo možné subsumovať pod niektorý odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 C. s. p.. Platí aj opačne, že pre uvedenie odvolacích dôvodov nestačí citácia
zákonných ustanovení, ak z textu odvolania nie je možné vyvodiť, prečo ten ktorý odvolací dôvod strana
sporu uplatňuje.

8. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za vadné, brániace prejednaniu odvolania v riadnom
odvolacom konaní, z tohto dôvodu neakceptoval návrh žalobcu a odvolanie žalovaného podľa § 386
písm. d) C. s. p. neodmietol. Z odvolania je totiž zrejmé, že žalovaný napáda rozsudok súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu a to z dôvodu, že nesúhlasí so skutkovými závermi súdu prvej inštancie,

že on sám nebol vlastníkom motorového vozidla, ktoré odpredával žalobcovi ani s právnym posúdením
súdu prvej inštancie, že v dôsledku nezhody medzi označeným predmetom kúpnej zmluvy a skutočne
odovzdaným vozidlom, ktoré nepatrilo žalovanému, ale bolo odcudzené obchodnej spoločnosti so
sídlom v Maďarsku, nemohol žalovaný previesť vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu na
žalobcu a v dôsledku neplatnej kúpnej zmluvy vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie

rovnajúce sa výške kúpnej ceny, ktoré musí žalovaný žalobcovi vydať. Aj bez dodatočného upresnenia
odvolacích dôvodov žalovaným vo vyjadrení zo 16. 03. 2018 vedel odvolací súd identifikovať, že
žalovaný vytýka súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365
ods. 1 písm. h) C. s. p..

9. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie vyplýva z vykonaných dôkazov. Skutkový stav bol zistený
v dostatočnom rozsahu pre správne posúdenie uplatneného nároku. Odvolací súd nepovažoval za
potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, z tohto dôvodu odvolacie
pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. nenariadil a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania napádané rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. vo veci samej ako vecne správne
potvrdil, stotožňujúc sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nielen vo výroku, ale aj jeho dôvodoch, na
ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody v bodoch
10-14 tohto rozhodnutia. Výrok o trovách konania zmenil odvolací súd podľa § 388 C. s. p..10. Podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci boli zistenia, že žalovaný ako predávajúci
odpredal žalobcovi kúpnopredajnou zmluvou z 09. 10. 2015 motorové vozidlo Renault Master, rok

výroby 2014 s dátumom prvého prihlásenia 06. 08. 2014 s číslom VIN: VF1MAF4SE51202165 a
EČV: HC 243 BU za 15 900,- €, ktoré boli vyplatené v ten istý deň vkladom na účet vedený v
S., a. s. W.. Obsah kúpnopredajnej zmluvy predloženej súdu prvej inštancie vo fotokópii žiadna zo
strán nespochybňovala. Uznesením OR PZ OKP Zvolen ČVS: ORP-232/2-VYS-ZV-2016 z 30. júna
2016 bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že sa na tomto orgáne pod uvedeným číslom vedie trestné

stíhanie za prečin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pri ktorom bolo zistené, že motorové vozidlo
Renault Master v držbe žalobcu je v skutočnosti iné motorové vozidlo s identifikačným číslom VIN:
VF1MAF6VK50631704, s riadiacou jednotkou ktorého komunikuje aj kľúč dodaný k vozidlu a že
číslo VIN: VF1MAF4SE51202165 bolo do karosérie tohto vozidla pripevnené dodatočne zváraním.
Metalografickým skúmaním (v znaleckom dokazovaní) bolo zistené, že v bezprostrednom okolí miesta
vyhotovenia VIN sa nachádzajú stopy po zásahoch do celistvosti plechu karosérie a stopy po

dodatočných zásahoch boli prekryté karosárskym tmelom a prelakované lakom bieleho odtieňa, akým
bol nalakovaný aj povrch karosérie. Všetky komponenty auta podľa zistenia znalcov patrili vozidlu s
identifikačným číslom VIN: VF1MAF6VK50631704, po ktorom bolo vyhlásené pátranie z dôvodu, že
bolo odcudzené 23. mája 2014 v meste Győr, Maďarsko majiteľovi, ktorému po vydaní vozidla žalobcom
bolo toto vozidlo aj navrátené. Žalobca nikdy netvrdil, že s motorovým vozidlom po jeho kúpe nejazdil,

nie je teda v rozpore s tvrdeniami žalobcu v konaní, že na tachometri vozidla pri jeho vydaní orgánom
činnýmvtrestnomkonaníbolzistenýpočetnajazdenýchkilometrov10517,čojeoprotistavutachometra
uvedeného v kúpnopredajnej zmluve z 09. 10. 2015 vyšší. Stav tachometra podľa kúpnej zmluvy bol
5 729 km.
10.1 Súd prvej inštancie nezisťoval dopytom na OR PZ Zvolen Okresný dopravný inšpektorát držiteľov

motorového vozidla s VIN: VF1MAF4SE51202165 ako tvrdí žalovaný v odvolaní, ale žiadal o úplný výpis
držiteľov motorového vozidla značky Renault Master EČV: ZV XXX DC. Správou OR PZ Zvolen ODI zo
07. 11. 2017 bolo preukázané, že prvým držiteľom motorového vozidla, ktoré bolo prevádzané kúpnou
zmluvou z 09. 10. 2015 bol E. D. z O. v období od 6. 08. 2014 do 12. 02. 2015, D. XX. v období od
12. 02. 2015 do 25. 02. 2015, D. O. od 25. 02. 2015 do 15. 05. 2015, spoločnosť Uniqe Company a.

s. Banská Bystrica v období od 15. 05. 2015 do 21. 08. 2015, spoločnosť EURO Trans Senec, s. r.
o. so sídlom v Senci v období od 21. 08. 2015 do 09. 09. 2015, od ktorej nadobudol žalovaný vozidlo
09. 09. 2015 a v jeho držbe bolo iba do 09. 10. 2015. Touto správou je preukázané, že vozidlo, ktoré
sa ocitlo v držbe žalobcu EČV: ZV XXX DC bolo vo veľmi krátkych časových intervaloch opakovane
prevádzané a žalovaný ho odkúpil od spoločnosti EURO Trans Senec, s. r. o. so sídlom v Senci, nie

od fyzických osôb F. a U. X., ako to tvrdil v konaní. Nelogické je tvrdenie žalovaného v odvolaní, že k
zmene riadiacej jednotky s VIN číslom VF1MAF6VK50631704 mohlo dôjsť v období po nadobudnutí
motorového vozidla žalobcom, pretože podľa expertízy pre trestné konanie bolo žalobcovi dodané
vozidlo s komponentmi VIN: VF1MAF6VK50631704 a nie s VIN: VF1MAF4SE51202165 ako bolo
uvedené v kúpnej zmluve z 9. októbra 2015, ktoré už k tomuto dňu muselo byť dodatočne navarené do

karosérie odpredávaného vozidla. Kľúč, ktorý obdržal žalobca od žalovaného spolupracoval s riadiacou
jednotkou pod VIN: VF1MAF6VK50631704, čo vyplýva zo znaleckého posudku citovaného v uznesení
OR PZ OKP Zvolen ČVS: ORP-232/2-VYS-ZV-2016 z 30. júna 2016. Z týchto dôkazov vyvodil súd
prvej inštancie správny záver, že žalobcovi neodovzdal žalovaný motorové vozidlo Renault Master s
VIN: VF1MAF4SE51202165, ako sa k tomu zaviazal v kúpnopredajnej zmluve, ale motorové vozidlo

s VIN: VF1MAF6VK50631704, ktoré bolo odcudzené v Maďarsku. Žalovaný sa v kúpnej zmluve z 09.
10. 2015 označil za vlastníka iného motorového vozidla, než ktoré žalobcovi odovzdal a z tohto dôvodu,
ako správne súd prvej inštancie uzavrel na základe kúpnopredajnej zmluvy z 09. 10. 2015 nemohlo
prejsť zo žalovaného vlastnícke právo na žalobcu k motorovému vozidlu s VIN: VF1MAF6VK50631704,
pretoževlastníkomtohtomotorovéhovozidlanebolanižalovaný.Kúpnazmluvajevrozporesozákonom

spočívajúcom v tom, že kúpnou zmluvou podľa § 588 Občianskeho zákonníka prevádzal žalovaný na
žalobcu vlastnícke právo k takému motorovému vozidlu, ktorého vlastníkom sám nebol. Predávajúcim
v kúpnej zmluve môže byť len ten, kto je oprávnený s predmetom prevodu nakladať, teda vlastník.
Žalovaný vlastníkom prevádzanej veci nebol.

11. V priebehu prvoinštančného konania žalovaný netvrdil, že vozidlo od predchádzajúceho vlastníka
(držiteľa) nadobudol v dobrej viere, tvrdí túto skutočnosť až v odvolaní (ja som uzatváral kúpnopredajnú
zmluvu so žalovaným v dobrej vôli) a iba v následnom písomnom podaní, ktoré je reakciou na
vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného žiada žalovaný posúdiť nadobudnutie vlastníckeho práva kprevádzanému motorovému vozidlu ním s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 549/2015, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky prijal závery k otázke nadobúdania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa napriek

tomu, že bol súdom prvej inštancie poučený, že podľa § 154 C. s. p. musia strany sporu prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí. Toto tvrdenie žalovaného považuje odvolací súd za novotu prednášanú v odvolacom
konaní bez splnenia zákonných podmienok vymedzených v § 366 C. s. p., na ktorú v odvolaní prihliadať
nemôže. Žalobca mohol už pred súdom prvej inštancie v rámci prednesu prostriedkov procesnej obrany

tvrdiť, že je dobromyseľným nadobúdateľom motorového vozidla s VIN: VF1MAF6VK50631704, čo
by však vplyv na výsledok súdneho konania nemalo z dôvodu, že kúpnou zmluvou z 9. októbra
2015 predával žalovaný žalobcovi iné motorové vozidlo. Spätný pohľad na tvrdenia a správanie sa
žalovaného v konaní odôvodňuje záver, že dobrú vieru pri nadobudnutí motorového vozidla, ktoré musel
žalobca vydať prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní pôvodnému majiteľovi by žalovaný
nepreukázal, keď z jeho vyjadrení vyplynulo, že sa sX. a F. X/XXXX majúcimi vzťah k spoločnosti

EURO Trans Senec, s. r. o. so sídlom v Senci, od ktorej žalovaný vozidlo nadobudol osobne poznal,
vedel o tom, že vozidlo „malo na Slovensku viac majiteľov“ (uvádzané v odpore proti platobnému
rozkazu), hoci takáto informácia z osvedčenia o evidencii motorového vozidla nevyplýva a nejde o
verejnedostupnúinformáciupodľa§113zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplnení
niektorých zákonov, k vozidlu bol dodaný iba jeden kľúč, napriek tomu sa žalovaný ani nepokúšal

získať náhradný kľúč a motorové vozidlo v jednomesačnej lehote previedol na niekoho iného. Konanie
žalobcu nevykazuje takéto znaky, keď kúpil motorové vozidlo na inzerát od neznámej osoby a mal
snahu dať si vyrobiť náhradný kľúč, z čoho je možné vyvodiť, že žalobca vedomosť o odcudzení tohto
motorového vozidla nemal a mal úmysel ho využívať a nie sa podieľať na reťazení držiteľov vozidla za
účelom legalizácie príjmu z trestnej činnosti, čo preukazuje aj skutočnosť, že v trestnej veci trestného

stíhania za prečin legalizácie príjmu z trestnej činnosti nebolo vznesené obvinenie žalobcovi, ale podľa
tvrdenia žalovaného inej osobe. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 nie
je na prejednávanú vec aplikovateľný z dôvodu, že rieši skutkovo a právne odlišnú vec (nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti).

12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Žalovaný z neplatnej kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom 09. 10. 2015 obdržal kúpnu cenu vo
výške 15 900,- €, ktorá sa podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka považuje za bezdôvodné

obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu. Bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu
získal žalovaný. Žalobca svoj synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka splnil tým,
že motorové vozidlo vydal jeho vlastníkovi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 28Cdo/2182/2011, 25Cdo/663/2005, 25Cdo/2432/99, stanovisko Najvyššieho súdu ČSR z 29. 09.
1987 č. j. Cpj 41/87 publikované v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek ročník 1988 pod číslom 4).

14. Súd prvej inštancie nepochybil, keď dôkaz výsluchom svedkov XX. X. a F. X. nevykonal, pretože
títo svedkovia sa podľa návrhu žalovaného mali vyjadriť len k okolnostiam prevodu vlastníckeho
práva motorového vozidla zo spoločnosti EURO Trans Senec, s. r. o. Senec na žalovaného, čo bolo
preukázané listinným dôkazom a to správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene,

Okresný dopravný inšpektorát Zvolen zo 07. 11. 2017. Žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaného
nepoprel, preto sa tieto podľa § 151 ods. 1 C. s. p. považovali za nesporné a nebolo potrebné ich
dokazovať.

15. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie bez uloženia povinnosti

žalovanému nahradiť trovy konania žalobcovi. Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu
musí byť podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 25. 05. 2017
vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.). Podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník už len o výške náhrady trov konania, preto o tom, kto a komu má

povinnosťzaplatiťnáhradutrovkonania,musírozhodnúťsúdrozhodujúcionárokunanáhradutrovpodľa
§ 262 ods. 1 C. s. p.. Tomu musí zodpovedať formulácia tzv. náhradového výroku, t. j. musí byť v ňom
uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania. Odvolací súd v súlade s citovaným rozhodnutím
najvyššieho súdu zmenil podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konaniatak,ževsúlades§262ods.1a§255ods.1vzhľadomnaúspechžalobcuvprvoinštančnomkonaníuložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu
100 %.

16. Rovnako z dôvodu úspechu žalobcu v odvolacom konaní vznikla žalovaného podľa § 255 ods. 1
C. s. p. povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262
ods. 1 C. s. p. uložil odvolací súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania. Lehotu na plnenie viazal na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky týchto

trov podľa § 262 ods. 2 C. s. p. a to v oboch prípadoch.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).