Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010261
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5314010261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 25. októbra 2018 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Adriany Gallovej prejednal
odvolania obžalovaného K. D. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/23/2014
zo 4.5.2018 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/23/2014
zo 4.5.2018.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 285 písm. c) Tr. por.

obžalovaného K. D., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y.,
I. XXX/X, okr. Y.,

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryČadca,sp.zn.Pv749/13/5502zo16.7.2014preskutok,
že:

v čase od 20.00 h. dňa 14.08.2013 do 05.00 h. dňa 15.8.2013 v Krásne nad Kysucou spoločne s Z. D.
neoprávnene vnikli do osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Sharan, ev.č.: CA
941 BT majiteľa Z. Z., ktorého hodnota bola najmenej 4.500,-€, ktoré bolo odparkované na odstavnej
ploche pri rodinnom dome č. XXX tak, že nezisteným spôsobom prekonali uzamykací mechanizmus
dverí vodiča, následne sa dostali dnu, K. D. si sadol na miesto vodiča, Z. D. na miesto spolujazdca,
následne nezisteným spôsobom prekonali zabezpečovacie zariadenie imobilizéru a spínacej skrinky,
vozidlo týmto spôsobom naštartovali, použili po ceste z Krásna nad Kysucou do obce Ochodnica, kde

K. D. pri futbalovom ihrisku pred vjazdom do obce Ochodnica nezvládol riadenie a spôsobil dopravnú
nehodu, čím poškodenému Z. Z. spôsobili škodu najmenej 3.500,-€ na poškodenom vozidle,

kvalifikovaný obžalobou ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa §
216 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. D. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom
základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o vine a treste v neprospech
obžalovaného. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru mal byť skutok kvalifikovaný ako prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Pokiaľ prvostupňový súd kvalifikoval skutok ako prečin krádeže,
mal ho kvalifikovať podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa §

20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. - čin spáchaný vlámaním. Navrhol preto, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp.
aby uznal obžalovaného za vinného podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody podľa § 216 ods.
2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. vo výmere zvýšenej trestnej sadzby.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil tak, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a s určitosťou
preukázané, že sa skutku dopustil on. Prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými
okolnosťami, ktoré vyšli najavo, jednotlivým dôkazom priznal nesprávnu dôkaznú hodnotu a niektoré
dôležité návrhy dokazovania nepripustil. Konštatoval, že súd odmietol vypočuť svedkov A. I. a O.
K.. Z výpovede Z. D. vyplýva, že on obžalovaného nepozná, nikdy ho nevidel, pričom ako šoféra

opísal inú osobu. Tento opis súhlasil aj s opisom svedka K.. Je toho názoru, že zo strany orgánov
činných v trestnom konaní nebolo jednoznačne dokázané, že skutok spáchal on. Pokiaľ v aute na
mieste nehody bola zaistená biologická stopa DNA, prítomnosť tejto jednoducho a rozumne zdôvodnil.
Keďže v čase, keď malo dôjsť ku skutku bol pod vplyvom alkoholu, ťažko by mohol prekonať
sofistikovanézabezpečeniemotorovéhovozidla,akoajjehomechanickézabezpečenie.To,ženezavolal

pri obhliadnutí nabúraného vozidla pomoc, ako by postupoval súd prvého stupňa, to mu nemôže byť na
ujmu, keďže súd nebral do úvahy okolnosti prípadu, teda že v tom čase bol pod vplyvom alkoholu, bol
ovplyvnený negatívnymi vplyvmi z pohľadu na haváriu a nie je možné sa stotožňovať s názorom súdu,
ktorý prezentuje povedomie človeka s právnickým vzdelaním, ktorý uvažuje neovplyvnene, triezvo a v
súlade so znalosťou zákonných povinností. Prvostupňový súd nezobral do úvahy výpovede svedkov

L. D., A. O., Z. D., Z. K. a W. K., ktorí vypovedali v jeho prospech. Má za to, že súd nepostupoval v
súlade so zákonom, nakoľko nie je možné, aby jednostranne úplne odmietol výpovede 6-tich osôb a
takýmto dôkazom nepripísal žiadnu dôkaznú hodnotu. Uviedol, že v napadnutom rozsudku je napriek
upozorneniu krajským súdom nesprávne uvedený dátum - 15.0.2013. Navrhol preto, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne, aby

ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že s týmto sa nestotožňuje a
domnieva sa, že v tomto štádiu konania nemôže žiadať prokurátor zmenu kvalifikácie a je presvedčený,
že po vykonanom dokazovaní skutok ani nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného

používania cudzieho motorového vozidla.

Krajský súd na základe podaných odvolaní preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami

a že odvolanie obžalovaného je dôvodné a odvolanie prokurátora dôvodné nie je.

Pokiaľ ide o dôkazy vykonané prvostupňovým súdom, tieto aj podľa názoru krajského súdu vykonal
okresný súd v dostatočnom rozsahu umožňujúcom mu vo veci objektívne a spravodlivo rozhodnúť.
Prvostupňový súd však podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade so

zákonom a v tomto smere sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami
obžalovaného. Na základe dôkaznej situácie nemožno ani podľa názoru krajského súdu dospieť
jednoznačne a bezpečne k záveru, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v napadnutom
rozsudku. Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje na zaistenie DNA vo vozidle poškodeného po dopravnejnehode, ako aj šiltovku, ktoré patrili obžalovanému, len na základe týchto dôkazov, ktoré nie
sú podporené žiadnymi inými relevantnými dôkazmi nemožno bez akýchkoľvek pochýb dospieť k
jednoznačnému a bezpečnému záveru, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spáchal práve on.

Obžalovaný vysvetlil, za akých okolností sa dostala jeho krv do auta poškodeného, ako aj jeho šiltovka,
pričom z rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že okresný súd tejto verzii obžalovaného neuveril. V
tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že pokiaľ aj prvostupňový súd neuveril tejto verzii obžalovaného,
neexistujú také dôkazy, ktoré by preukazovali, že skutok uvedený v obžalobe bol spáchaný práve
obžalovaným. Ide najmä o vniknutie do auta poškodeného a jeho následné naštartovanie. Takéto

konanie zo strany obžalovaného z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského súdu bezpečne a
jednoznačne nevyplýva. Ide síce o úvahu prvostupňového súdu, avšak nepodporenú žiadnymi inými
dôkazmi. Pokiaľ prvostupňový súd neuveril obhajobe obžalovaného, nemožno samozrejme vylúčiť, že
obžalovaný sa mohol dopustiť skutku tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku, avšak takéto konanie
obžalovaného z vykonaných dôkazov jednoznačne a nespochybniteľne nevyplýva. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vo vzťahu k vine obžalovaného je zrejmé, že prvostupňový súd považuje

za preukázané, že obžalovaný bol účastníkom dopravnej nehody, a teda že riadil motorové vozidlo
v čase dopravnej nehody. Pokiaľ by aj podľa názoru krajského súdu táto skutočnosť objektívne a
nespochybniteľne bola preukázaná, teda že obžalovaný v čase dopravnej nehody riadil motorové
vozidlo, chýbajú však dôkazy, ktoré by objektívne preukazovali, že obžalovaný sa najskôr tohto vozidla
neoprávnene zmocnil, a to spôsobom uvedeným v obžalobe. Neoprávnené vniknutie obžalovaného do

vozidla poškodeného a jeho následné naštartovanie však podľa názoru krajského súdu vykonanými
dôkazmi vôbec preukázané nebolo. Ide len o úvahu, ktorá samotná, bez objektívneho potvrdenia ďalšími
dôkazmi, nemôže stačiť na uznanie viny obžalovaného. Krajský súd preto považuje za opodstatnenú
námietku obžalovaného, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s výpoveďami svedkov L.
D., A. O., Z. D., Z. K. a W. K.. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na výpoveď svedka Z. D., a

to vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 2T/110/2014, na ktorú poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku aj prvostupňový súd a z ktorej vyplýva, že tento svedok neoznačil ako vodiča
havarovaného vozidla obžalovaného.

Na základe vykonaných dôkazov možno podľa názoru krajského súdu vo vzťahu k obžalovanému

konštatovať, že jednoznačne a bezpečne bolo preukázané, že obžalovaný sa v havarovanom vozidle
nachádzal.Obžalovanývovýpovediuviedol,zaakýchokolnostísadovozidladostalatátojehoobhajoba
nebola inými dôkazmi dostatočne spochybnená, resp. úplne vyvrátená. Podľa názoru krajského súdu z
vykonaných dôkazov nevyplýva, že do vozidla poškodeného sa spôsobom uvedeným v obžalobe dostal
práve obžalovaný.

V súvislosti s dôkaznou situáciou krajský súd poznamenáva, že náležité zistenie skutkového stavu
veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so
skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového
stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď

výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Taktiež použitie zásady „in dubio pro reo" - v pochybnostiach v prospech obžalovaného prichádza do
úvahy vtedy, keď súd po vykonaní všetkých dostupných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení nemôže

bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých možných verzií zodpovedá náležitému zisteniu skutkového stavu
veci.

Krajský súd poznamenáva, že pokiaľ prvostupňový súd neuveril obhajobe obžalovaného, resp. dôkazom
vyznievajúcim v jeho prospech, nebolo na druhej strane ďalšími dôkazmi jednoznačne a bezpečne

preukázané,žeboltopráveobžalovaný,ktorýsavlámaldoautapoškodeného,totonaštartovalavykonal
s ním jazdu spôsobom uvedeným v obžalobe.

Krajský súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou obžalovaného, že v napadnutom rozsudku bol
nesprávne uvedený dátum spáchania skutku - 15.0.2013, pričom toto pochybenie prvostupňového súdu

napravil sám krajský súd, keď v skutkovej vete svojho rozsudku uviedol správny dátum - 15.8.2013.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní namietal, že skutok mal byť správne kvalifikovaný ako prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., krajský súd poznamenáva, že s touto odvolacou
námietkou prokurátora sa nestotožňuje, nakoľko aj v prípade, ak by do úvahy prichádzala takáto
kvalifikácia skutku, muselo by byť jednoznačne a nepochybne preukázané, že práve obžalovaný sa

zmocnil motorového vozidla poškodeného spôsobom uvedeným v obžalobe. Ako už vyššie konštatoval
krajský súd, len na základe zaistenej DNA obžalovaného a jeho šiltovky vo vozidle poškodeného
po dopravnej nehode nemožno bez ďalších dôkazov bezpečne konštatovať, že práve obžalovaný sa
zmocnil vozidla poškodeného spôsobom uvedeným v obžalobe.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu dospel krajský súd k záveru, že v predmetnej veci prichádza do úvahy
použitie zásady „in dubio pro reo", nakoľko pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a
zákonom zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami
obžalovaného, zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a sám obžalovaného oslobodil spod
obžaloby z dôvodu § 285 písm. c) Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Keďže odvolanie obžalovaného bolo dôvodné, krajský súd potom odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.