Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010317
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010317.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2018
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

E. H.,

nar. X.X.XXXX v W., O. Z., trvale bytom O. U. č. XXX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0T/43/2018 zo dňa 29. mája 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný E. H. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, č. 2Pv 183/18/3309 zo dňa 4.3.2018, v ktorej mu
kládol za vinu, že sa mal dopustiť prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 03.03.2018 v čase o 10.45 hodine pod vplyvom alkoholu v
množstve 0,63 mg/l alkoholu v dychu riadil osobné motorové vozidlo značky L. G., S. po ul. B. v meste

G. smerom na ul. K., nakoľko skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne
odôvodnil. Prokurátor predovšetkým uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný E.
H. v dopoludňajších hodinách dňa 3.3.2018 v meste Trenčín riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu

0,63 mg/l alkoholu v dychu, teda mal v dychu alkoholu výrazne nad 1 promile, čo jednoznačne
objektívne preukazuje nespôsobilosť obžalovaného viesť vozidlo v kritickom čase bez zvýšeného rizika
ohrozenia seba, či iných účastníkov cestnej premávky. Prokurátor sa pritom nestotožnil s názorom
súdu prvého stupňa v tom, že obžalovaný nemal úmysel šoférovať pod vplyvom alkoholu, pretože
k svojmu konaniu bol iniciovaný príslušníkmi mestskej polície, ktorí ho viac-menej donútili (silne pod
vplyvom alkoholu) opustiť parkovacie miesto, na ktorom stál a spal vo svojom vozidle, čakajúc na svoju

manželku, ktorá ho odvezie domov. Príslušníci mestskej polície ho len v súvislosti s plnením svojich
úloh vymedzených zákonom kontaktovali za účelom zistenia jeho zdravotného stavu a preverenia, či
má zaplatené parkovné. Záujem príslušníkov Mestskej polície Trenčín sa vo vzťahu k obžalovanému
sústreďoval primárne len na výkon kontrolovanej činnosti zaplatenia parkovného, nie na úmysel prinútiť
ho opustiť parkovacie miesto. Prokurátor zároveň uviedol, že súdom zvýrazňovaná skutočnosť, že
príslušníci mestskej polície museli vidieť, že obvinený je veľmi silno pod vplyvom alkoholu, nemá v

tejto súvislosti žiadny skutkový význam. Niet pritom žiadnych dôkazných pochybností, že obžalovaný
v kritickom čase a na inkriminovanom mieste vykonával jazdu pod vplyvom alkoholu slobodne, nazáklade vlastného rozhodnutia a žiadna skutočnosť, alebo iný subjekt toto jeho rozhodnutie nijako a
žiadnym spôsobom neovplyvňovali. Prokurátor tiež uviedol, že obžalovaný si bol vedomý svojho stavu
ovplyvnenia organizmu alkoholom a nesmel v danom čase vykonať jazdu vozidlom (aj keby to od neho

vyžadovali príslušníci mestskej polície, čo však nebolo preukázané), neznalosť zákona bez ohľadu na
jeho status cudzinca ho nijako neospravedlňuje. Ďalej prokurátor vyslovil svoj nesúhlas s vytýkanými
procesnými chybami súdom. Prokurátor navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm.
b), d) Tr. por. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 322 ods. 1 Tr.por. na nové konanie a
rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný E. H. prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajca predovšetkým uviedol, že obžalovaný krátky čas (niekoľko sekúnd) viedol motorové vozidlo,
čo bolo iniciované príslušníkmi mestskej polície. Obhajca k tomu uviedol, že je nelogické sa domnievať,
že obžalovaný po 7 hodinách strávených v aute na parkovisku uvedomujúc si, že pre požitý alkohol
nemôže viesť motorové vozidlo, by sa takéhoto konania dopustil práve vo chvíli opakovaného rozhovoru

s príslušníkmi mestskej polície. Príslušníci mestskej polície pritom vypovedali nepravdivo v tom smere,
že neboli na ňom badať znaky požitia alkoholu, nakoľko príslušník štátnej polície uviedol, že potom ako
zastavil vozidlo obžalovaného, bolo na tomto vidieť jasné známky požitia alkoholu. Obhajca navrhol
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolaniu
podriadeného prokurátora vyhovieť. Obhajca obžalovaného tu navrhol odvolanie prokurátora podľa §
319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Alternatívne navrhol, aby pri prípadnom rozhodovaní o treste
bolo použité ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolaniu prokurátora je možno prisvedčiť len v tom, že bolo objektívne preukázané, že obžalovaný v

predmetnej dobe sám riadil motorové vozidlo, súc ovplyvnený takým množstvom alkoholu, ktoré by inak
zakladalo znaky žalovaného trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák. Súčasne ale nebola vyvrátená ani obrana obžalovaného v tom, že jeho primárna vôľa smerovala
k tomu, aby vozidlo pod vplyvom alkoholu neriadil, keď vo vozidle pod vplyvom alkoholu „prespával a
čakal“, kým pre neho nepríde manželka.

Za takejto dôkaznej situácie sa potom súd prvého stupňa správne zaoberal otázkou, prečo napokon
obžalovaný predmetné vozidlo pod vplyvom alkoholu začal riadiť. Z vykonaného dokazovania pritom
bez akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, že tomu tak bolo až po tom, čo obžalovaného (ktorý na platenom
parkovisku čakal na príchod manželky) opakovane dvakrát kontaktovali príslušníci Mestskej polície

Trenčín, pričom sa prakticky primárne zaoberali len tým, či obžalovaný má zaplatené parkovné a na
parkovacom mieste stojí „opačne“.

Z písomného oznámenia Mestskej polície Trenčín (č. l. 49) pritom vyplýva, že hliadka, ktorá bola vyslaná
k vozidlu obžalovaného, mala za úlohu preveriť, či menovaná osoba je pod vplyvom omamnej látky,

alebo či jej nedošlo zdravotne zle, prípadne kontrola zaplatenia poplatku za parkovanie. K tomu senát
nadriadeného súdu vyslovuje názor, že ak by hliadka splnila tieto svoje úlohy, k spáchaniu trestnej
činnostiobžalovanýmbyvôbecnemuselodôjsť.Zpripojenéhokamerovéhozáznamu(fotodokumentácia
na č. l. 66 - 78) pritom vyplýva, že prvý kontakt s obžalovaným mala hliadka mestskej polície o 10:06:49
hod. a 10:14:13 hod. hliadka odišla od vozidla obžalovaného. Počas rozhovoru s obžalovaným, ktorý

trval niekoľko minút, príslušníci hliadky nezistili (výraz tváre, reč), že obžalovaný je alebo môže byť
pod vplyvom, hoci túto úlohu primárne mali splniť v súvislosti s vyslaním k vozidlu obžalovaného
(pozri vyššie). 10:19:26 hod. sa predmetná hliadka znovu vrátila k vozidlu obžalovaného (podľa ich
vyjadrenia z dôvodu parkovného) a „výsledkom“ tohto druhého príchodu hliadky bol o 10:28:00 hod.
odchod obžalovaného s motorovým vozidlom z parkoviska. Z uvedeného potom vyplýva, že obžalovaný

sa „rozhodol“ riadiť motorové vozidlo 20 minút po tom, čo hliadka mestskej polície začala s ním
„komunikovať“.Nebola teda vyvrátená nielen obrana obžalovaného, že predmetné vozidlo pod vplyvom alkoholu
pôvodne vôbec nemienil riadiť, ale ani obrana obžalovaného v tom, že ako cudzí štátny príslušník,
ktorý nerozumel po slovensky, si konanie predmetnej hliadky vysvetlil tým, že „musí“ s vozidlom opustiť

predmetné miesto na parkovisku.

Za tejto dôkaznej situácie prinajmenšom miera jeho zavinenia na jazde pod vplyvom alkoholu, vrátane
toho, že bol zastavený príslušníkmi PZ po pár desiatkach sekúnd, umožňuje aj v súlade s ustanovením
§ 10 ods. 2 Tr. zák. urobiť záver, že v danom prípade nejde o prečin.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.