Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717207665
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717207665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou O.. A. D. K. Z. K. Ž.: O. M., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., Š.

XXX/XX, Z. Y.: Z. W. D. S..X..F.., S. S. Š. XX, XXX XX Š., Z. Ž.: S. X. - M. Z. S., Š. X, I., o zaplatenie
2 097,52 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 097,52 eur s úrokom z omeškania vo výške
5% zo sumy 2 097,52 eur odo dňa 31.3.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto

náhradyrozhodnesúdI.inštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 4.7.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 2 097,52 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 31.3.2017 do zaplatenia a na náhradu trov
konania. Nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca bol obvinený z trestného činu uznesením o vznesení
obvinenia OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Poprad zo dňa 14.6.2005, ČVS: ORP-348/
OEK-PP-2005anásledneboltrestnestíhaný,pričomžalobcabolrozsudkomOkresnéhosúduvPoprade
zodňa20.9.2013sp.zn.4T/137/2005oslobodenýzdôvodu,ženebolodokázané,žesastalskutok,ktorý
bol obžalovanému kladený za vinu. Uvedený rozsudok bol napadnutý odvolaním, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.5.2014, ktorým odvolanie prokurátora a poškodeného
zamietol. Počas trestného konania, ktoré bolo založené na nezákonnom rozhodnutí o začatí trestného
stíhania, vznikli žalobcovi výdavky v celkovej výške 2 097,52 eur, ktorá mu bola spôsobená nezákonným
trestným stíhaním, ktoré vznikli ako výdavky na obhajobu, ktoré žalobca na základe faktúry č. 18/2016
zaplatil advokátovi v hotovosti dňa 11.5.2016 do pokladne.

2. Poverený zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú

v celom rozsahu a to z dôvodu, že trestné stíhanie voči O. M. bolo podľa názoru žalovaného
od počiatku vedené zákonne, skutkový stav bol v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia
vyšetrovateľom náležite zistený a odôvodňoval vznesené obvinenie. V priebehu trestného konania zo
strany orgánov činných v trestnom konaní nedošlo k žiadnemu procesnoprávnemu ani hmotnoprávnemu
pochybeniu. Poukázal na skutočnosť, že po podaní obžaloby bol O. M. prvostupňovým rozsudkom sp.
zn. 4T/137/2005-582 zo dňa 8.12.2011 síce neprávoplatne, ale uznaný vinným zo skutku, ktorý mu bol
obžalobou prokurátora kladený za vinu. Ani súd nekonštatoval pochybenie orgánov činných v trestnom

konaní. Konanie o náhradu škody nemôže nahrádzať absenciu právnej úpravy, ktorá by umožňovala
priznanie náhrady trov právneho zastúpenia osobe, ktorá bola spod obžaloby oslobodená. S poukazom
na ust. § 6 zákona č. 514/2003, ktorý jasne definuje, ktoré rozhodnutie je treba považovať za nezákonné,
považujemetakýtovýkladžalobcuprezentovanýajviacerýmirozhodnutiamisúdovzaextenzívnyvýklad,ktorýjevšakvrozporesozákonom,pretoževprávnomštátenemôžežiadnerozhodnutieanirozhodnutie
súdu stáť nad zákonom a každé rozhodnutie musí mať v zákone svoj podklad. Poverený zástupca
uviedol, že nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené

pre nezákonnosť príslušným orgánom a že žiadnym výkladom a už vôbec nie extenzívnym výkladom
na základe analógie legis, nie je možné reštriktívne formulovať zákon a vykladať v prospech žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, listinnými
dôkazmi a to spisom 4T/137/2005 Okresného súdu Poprad, faktúrou č. 18/2016, pokladničným

dokladomzodňa11.5.2016aostatnýmilistinnýmidôkazmi,ktorétvoriasúčasťspisuzvykonaniaktorých
súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca bol uznesením o vznesení obvinenia OR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Poprad
zo dňa 14.6.2005, ČVS: ORP-348/OEK-PP-2005 stíhaný pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,
ods. 4 Trestného zákona. Dňa 15.12.2005 Okresná prokuratúra v Poprade č. k. 2Pv322/05-48 podala

obžalobu na O. M. na Okresný súd v Poprade. Okresný súd v Poprade uznesením zo dňa 1.6.2006 vrátil
prokurátorovi na došetrenie spis č. k. 4T/137/2005 s uvedením ďalšieho postupu. Okresná prokuratúra
v Poprade dňa 17.7.2006 podala sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu v Poprade zo dňa 1.6.2006,
v ktorom vrátil súd vec Okresnej prokuratúre vo veci obvineného O. M. na došetrenie. Okresný súd v
Poprade rozhodol v uvedenej právnej veci rozsudkom č. k. 4T/137/2005-582 zo dňa 8.12.2011, proti

tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3To7/2012-632 zrušil
napadnutýrozsudokvcelomrozsahuavrátilsúduprvéhostupňanaprejednanie.OkresnýsúdvPoprade
rozhodol opätovne rozsudkom dňa 20.9.2013 a to tak, že oslobodil obžalovaného O. M. spod obžaloby
Okresného prokurátora Poprad sp. zn. 2Pv322/05-48, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie poškodený a Okresná prokuratúra

v Poprade dňa 3.12.2013. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5To/43/2013-762 zamietol odvolanie
Okresného prokurátora podľa ust. § 256 Trestného poriadku a taktiež zamietol odvolanie poškodeného
W. M. podľa ust. § 253 ods. 1 Trestného poriadku.

5. Žalobca požiadal dňa 16.2.2017 Ministerstvo vnútra SR o náhradu škody, ktorá mu vznikla

nezákonným trestným stíhaním, pričom Ministerstvo vnútra SR žiadosť postúpilo žalovanému ako
príslušnému konať vo veci o náhradu škody. Žalovaný sa vyjadril k žiadosti listom zo dňa 30.3.2017, v
ktorom odmietol uplatnený nárok a to z dôvodu, že žalobca neuviedol v čom vidí nezákonnosť postupu,
respektíve nezákonnosť rozhodnutia dozorujúceho prokurátora. Žalobcovi predmetným postupom
organu verejnej moci vznikla škoda pozostávajúca z trov objahoby v celkovej výške 2 097,52 eur, ktorú

žalobcu uhradil obhajcovi A.. X. K. dňa 11.5.2016.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

7. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.

8. Podľa § 5 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

9. Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.10.Podľa§6ods.2zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo podľa odseku 1 možno priznať iba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11 .

12. Podľa § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

13. Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 18 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o

väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu.

15. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná, keď je daná zodpovednosť štátu za škodu pôsobenú žalobcovi v súvislosti s trestným stíhaním.

16. V zmysle § 4 ods. 2 písm. f) zákona 514/2003 Z.z. je daná pasívna legitimácia žalovanej v konaní,
keď nárok na náhradu škody žalobca uplatnil v súvislosti so spôsobenou škodou štátneho orgánu v
trestnom konaní.

17. Súd mal v konaní preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť štátu je objektívna, nie je potrebné preukazovať zavinenie škodcu. V predmetnej
veci bolo voči žalobcovi uznesením OR PZ dňa 14.6.2005 vznesené obvinenie pre trestný čin
sprenevery. Súd po vykonanom dokazovaní žalobcu oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora

Poprad sp. zn. 2Pv322/05-48, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. Oslobodenie spod obžaloby je potrebné posudzovať analogicky podľa § 6 ods. 1 zákona
514/2003 Z.z. ako rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, pre
nezákonnosť príslušným orgánom.

18. V danom prípade právoplatným rozsudkom o oslobodení spod obžaloby zanikli účinky uznesenia o
vznesení obvinenia voči žalobcovi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
štátu je objektívna, v tomto smere žalovaný prostriedkom procesnej obrany - výsluchom argumentoval,že v trestnom konaní podľa zistených skutočností nemohli postupovať inak ako začať trestné stíhanie.
Súd sa s právnym názorom žalovaného nestotožnil.

19. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
163/2013, podľa ktorého „vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať
za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca
pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov
nepotvrdila“, treba uviesť, že je zrejmé, že nie je v každom prípade vydanie uznesenia o vznesení

obvinenia je potrebné považovať za nezákonné, avšak pokiaľ súd v oslobodzujúcom rozsudku vo
vykonanomdokazovanídospejekzáveru,ženebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovaný
stíhaný, takýmto výrokom rozsudku dochádza analogicky k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia.

20. Žalobcovi v súvislosti s trestným konaním vznikla škoda predstavujúca trov obhajoby vo výške spolu
2 097,52 eur, ktorú sumu žalobca uhradil obhajcovi v trestnom konaní. Pokiaľ v trestnom konaní vznikli

trovy obhajoby - bez ohľadu na to, či mal obvinený obhajcu ex offo alebo si ho zvolil sám, ide o ústavné
právo obvineného na právnu pomoc v konaní pred súdmi v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.

21. Súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Cdo 183/2009,

podľa ktorého „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
514/2003 Z.z.“

22. Žalobca v konaní preukázal úhradu trov obhajoby spolu vo výške 2 097,52 eur i jej špecifikáciu, ktorú

výšku žalovaný nenamietal.

23. Žalobca uplatnil nárok na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 16.2.2017, nároky
žalobcu neboli ani čiastočne uspokojené.

24. V súlade s vyššie uvedeným a právnymi predpismi súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
rozsudku.

25.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s citovanými
ustanoveniami. Za prvý deň omeškania s náhradou škody súd považuje deň 31.32017, prvý deň po
doručení negatívneho stanoviska žalovaného k predbežnému prerokovaniu nároku.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca
bol úspešnou stranou sporu v konaní. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

29. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
plnom rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný.

30. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalobcovi rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.