Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207472
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1716207472.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému M.. B. Š.,
G.. XX.XX.XXXX, K. J. XXX/XX, A. W., o zaplatenie 3 895,60 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.895,60 eur, úrok z omeškania do 23.10.2016 vo výške
3.178,90 eur, úrok vo výške 15,64 % p.a. zo sumy 3.895,60 eur od 24.10.2016 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,75 % p.a zo sumy 3.895,60 eur od 23.10.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2016 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 895,60 Eur s úrokmi z omeškania do 23.10.2016 vo
výške 3178,90 Eur, úrok vo výške 15,64% ročne zo sumy 3895,60 Eur od 24.10.2016 do zaplatenia, úrok
zomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy3895,60Eurod23.10.2016dozaplatenia,apriznalnárokna
náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 02.04.2012 bola medzi právnym predchodcom

žalobcu - Sberbank Slovensko, a.s., a žalovaným v súlade s §497 a nasl. Obchodného zákonníka
uzavretá zmluva o spotrebnom úvere, na základe ktorej poskytla banka žalovanému úver vo výške
4500,- Eur na bežnom účte. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver banke do 15.04.2017, a to
pravidelnými mesačnými splátkami, vo výške 108,57 Eur v počte splátok 60, vždy k 15. dňu príslušného
kalendárneho mesiaca formou bankového inkasa. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať úver riadne
a včas, banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru k 03.12.2013. Pohľadávka predstavovala ku dňu
23.10.2016 sumu spolu vo výške 7 074,50 Eur pozostávajúcu z istiny 3895,60 Eur a úrokov z omeškania

do 23.10.2016 vo výške 3178,90 Eur. Istina vo výške 3895,60 Eur sa
úročí úrokom vo výške 15,64 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne v súlade s čl. 2
zmluvy o úvere. Žalovaný svoj splatný peňažný záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa nesplnil ani
čiastočne.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluva o spotrebnom úvere
z 02.04.2012, amortizačná tabuľka spotrebného úveru, vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej splatnosti

úveru, obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, vyčíslenie pohľadávky ku dňu
23.10.2016.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.4. Súd doručoval predvolanie žalobcovi, ktoré sa vrátilo neprevzaté v odbernej lehote, súd konal v
neprítomnosti žalovaného podľa 180 CSP.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pridržiava sa v celom rozsahu písomne podanej žaloby, nakoľko
dňa 02.04.202 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere, kde žalobca poskytol úver
žalovanému vo výške 4500 eur a žalovaný zaplatil celkovo na istinu sumu 640,40 eur. Žalovaný zaplatil
11 splátok riadne, 12 splátku dňa 15.04.2013 zaplatil žalovaný čiastočne a to 18,04 eur. Na istinu

nezaplatil 39,52 eur a tým sa dostal do omeškania. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
13.12.2013. Čo sa týka úroku z omeškania do 23.10.2016 vo výške 3 178,90 eur uviedol, že žalobca
si do vyhlásenia uplatnil sumu 201,71eur čo sú riadne úroky do predčasnej splatnosti, po vyhlásení 2
971,19 eur predstavuje suma riadne úroky 15,64% ako aj úroky z omeškania 9% čo vyplýva zo Zmluvy.
Žalobca znížili ku kapitulácii úroky z omeškania, ktoré boli uvedené v Zmluve, a to za obdobie 4.12.2013
do 23.10.2016 kde úrok z omeškania predstavoval 235,59 eur, zvyšný riadny úrok po zaplatení 1

761,54 eur. Žalovaný platil splátky riadne podľa amortizačnej tabuľky, ktorá bola priložená v spise a 12
splátku zaplatil len čiastočne, a preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

6. Na základe zmluvy č. 602 769 poskytla VOLKSBANK Slovensko, a.s. žalovanému bezúčelový úver vo
výške 4500,- Eur s dojednanou fixnou úrokovou sadzbou 15,64% do konečnej splatnosti. V zmluve bol

dojednanýúrokzomeškania8,75%ročne,splátkaúveru108,57Eur,početsplátok60,platobnýdeňk15.
dňu príslušného mesiaca, dátum 1. splátky 15.05.2012, spôsob splácania mesačne, konečná splatnosť
úveru15.4.2017,RPMN18,41%,priemernáRPMN21,06%,celkovénákladyspojenésúverom6691,20
Eur.

7. Listom z 13.11.2013 banka oznámila žalovanému, že nakoľko porušil zmluvnú povinnosť splácať úver
vrátane jeho príslušenstva v dohodnutých termínoch a v dohodnutej výške splátky, vyhlasuje predčasnú/
mimoriadnu splatnosť úveru k 03.12.2013. Zároveň ho vyzval na zaplatenie splatnej pohľadávky do
02.12.2013.

8. Pokiaľ ide nárok žalobcu uplatnený v súvislosti so zmluvou spotrebnom úvere súd vychádzal z
nasledovnej právnej úpravy a dospel k týmto záverom:

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

11. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

12. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

13. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.

14. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú savždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu

uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

20. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

26. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261

ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny
vzťahmedziúčastníkmiposudzovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaapríslušnýchustanovení

zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovenézákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti.

28. Podľa čl. 5 ods. 1 Zmluvy o úvere, žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi z čerpaného úveru úroky
za podmienok uvedených v Zmluve o úvere a Obchodných podmienok.

29. Podľa čl. 5 ods. 3 Zmluvy o úvere, ak dlžník nezaplatí riadne a včas splátku úveru alebo poplatky

podľa zmluvy, je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej splátky úveru alebo poplatkov od
prvého pracovného dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do zaplatenia.

30. Podľa čl. 5 ods. 4 Zmluvy o úvere, výška úroku z omeškania je dohodnutá v podmienkach úveru.
Vznikom povinnosti platiť úrok z omeškania povinnosť platiť dohodnuté úroky nezaniká.

31. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 02.04.2012 k uzavretiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 4500- Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal zaplatiť v 60 splátkach po 108,57 Eur vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Zmluva
obsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný porušil povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť

úveru ku dňu 03.12.2013 v zmysle zmluvy čl.4 ods. 4 zmluvy o úvere. Žalovaný v priebehu konania
bol v konaní nečinný, nárok žalobcu nepoprel, súd vychádzal jedine z vyjadrenia žalobcu. Súd nárok
žalobcu mal v celom rozsahu za preukázaný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 895,60
Eur, úrokov, spolu s úrokom vo výške 8,75% ročne z nezaplatenej istiny 3 895,60 Eur od 23.10.2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania do 23.10.2016 vo výške 3 178,90 eur, čo preukázal žalobca,

že pozostáva zo sumy 201,71 eur a to úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti a zo sumy 2977,19
eur úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti.

32. Napriek tomu, že v súdnej praxi sú rôzne názory, z ktorých bolo vyvodené, že veriteľ nemá nárok
na úroky z peňažných prostriedkov aj za obdobie po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, súd zastáva

opačný názor, kde sa v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8Co/138/2017 zo dňa 27.03.2018.

33. Súd zároveň poukazuje, že žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
spolu s dohodnutými úrokmi aj potom, ako banka vyhlásila úver za predčasne splatný, čo vyplýva z

čl. 5 ods. 3 a 4 Zmluvy. Žalobcom uplatnený nárok sa neodchyľuje od znenia ustanovení § 502 a §
503 Obchodného zákonníka. Z uvedených ustanovení vyplýva, že simultánne úročenie pohľadávky
po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania a súčasne úrokom podľa § 502 Obchodného
zákonníka nie je zákonom vylúčené. Inštitút úroku je v právnej doktríne Slovenskej a Českej republiky
interpretovaný ako cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník platiť

úrok za skutočnú dobu užívania peňazí, teda až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Kde
súd poukazuje, že žalovaný protiprávny stav vyvolal svojim nezodpovedným správaním, ktorého
prirodzeným následkom je sankcia. Keďže k uhradeniu pohľadávky žalobcu nedošlo, uplatnil proti
žalovanému jediný sankčný mechanizmus v podobe tzv. straty výhody splátok a to predčasným
zosplatnením úveru. Z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť,

že povinnosť dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru. Pri úverovej zmluve ide nepochybne
o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v
dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky.

34. V prípade zmluvného úroku súd zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej

povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie
závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru.
S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto
nárokuvedomýasvojímpodpisomZmluvysatietozmluvnéúrokyzaviazaluhrádzať.Zosplatnenieúveru
je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade ak by veriteľ úver nezosplatnil,

dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník povinný platiť zmluvné úroky v
prípade ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od toho oslobodený v prípade
oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ
nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalejuhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Nakoľko prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa
za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného
doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Ad

absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po
čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru
a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými mechanizmami.
Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi
predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu.

35. Zároveň dáva súd do pozornosti ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná
povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribúda ďalšia platobná
povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Peňažný záväzkový právny vzťah môže byť chápaný
ako hlavý alebo vedľajší. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah

vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej sumy peňazí. Vedľajším
a akcesorickým peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý
vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Dohodnuté
úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za
porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť

veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky
z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie
tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže
veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane, úroky z omeškania môže požadovať pri
omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe,

a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zároveň súd uvádza, že
zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku.
(porovnaj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, strana 1787 a nasl.)

36. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi aj úrok vo výške 15,64% zo sumy 3 895,60
eur od 24.10.2016 do zaplatenia, nakoľko Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje,
za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť,
aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú)
dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia

veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože
istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie
istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel
od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ), pritom platí,
že môžu existovať popri sebe.

37. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého v konaní úspešnému žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov konania v
celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).