Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715214476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715214476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v
E. - J., na ulici G. č. XXXX/X, právne zastúpeného G.. Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou so sídlom
v Poprade, na ulici 1. Mája č. 216/7, proti žalovanej: D. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. - J., na ulici
U. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 2.007,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 14.11.2017 č. k. 18C/109/2015-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.007,-
Eur s 5,05% úrokom z omeškania od 12.12.2015 do zaplatenia. Žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá
kúpna zmluva, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným č. XXXX/X - záhrada o výmere XX
metrov štvorcových. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 4.000,- Eur. Rozhodnutím Okresného úradu

Poprad katastrálneho odboru došlo dňa 3.11.2015 k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti. Dňa 2.12.2015 žalovaná doručila žalobcovi nesúhlas s kúpnou cenou, ktorý označila ako
odstúpenie od kúpnej zmluvy s tým, že bola uvedená do omylu.

3. V konaní nebolo preukázané, aby došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a jej zrušeniu a ani to,
že zmluva je neplatná z dôvodu uvedenia do omylu. Žalovaná sa kvalifikovane nedomáhala relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy a súd nemôže ex offo riešiť relatívnu neplatnosť. Žalovaná prejavila svoju

vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu a túto zmluvu riadne podpísala, pričom mohla sa vyjadriť k dohodnutej
kúpnej cene. Žalovaná taktiež zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 1.993,- Eur. Konanie žalovanej sa
preto považovalo za účelové. Nakoľko žalovaná nezaplatila dohodnutú cenu potom, čo bola vyzvaná
žalobcom dňa 8.12.2015 na jej zaplatenie dostala sa do omeškania od 12.12.2015. Žalobcovi tak vzniklo
právo i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

4. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

5. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že v podstate na naliehanie žalobcu
uzatvorila dňa 1.10.2015 kúpnu zmluvu. Už pri návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy vznikol problém

a v podstate sa riešila otázka kúpnej ceny. Nakoniec sa strany sporu dohodli na kúpnej cene podľa
znaleckého posudku, čo deklarovali v článku IV. ods. 2 zmluvy. V tom čase nemala dôvod neveriť
žalobcovi, že kúpna cena nie je v súlade s cenovými predpismi. Kúpnu zmluvu pripravoval žalobca a v
čase jej podpisu nepredpokladala, že ju žalobca uvedie do omylu. Tento omyl sa týkal ceny predávaného
pozemku. Preto podaním zo dňa 2.12.2015, doručeným žalobcovi dňa 7.12.2015, odstúpila od kúpnej

zmluvy v časti kúpnej ceny. Žalobcovi zaplatila len kúpnu cenu v zmysle cenového predpisu vo výške
1.993,- Eur, pričom vychádzala z vyjadrenia realitných kancelárii. Právo na odstúpenie od zmluvy sa
uplatňuje mimosúdnou cestou jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi
zmluvy. Odstúpenie sa stane účinným, len čo prejav o odstúpení dôjde druhému účastníkovi. Toto právo
naodstúpenieodzmluvymôžeuplatniťlendotknutýúčastník.Účinnýmodstúpenímodzmluvysazmluva
zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak

nie je teda ustanovené alebo dohodnuté inak, má odstúpenie od zmluvy vždy spätné účinky ku dňu
uzavretia zmluvy. To znamená, že na základe takejto zmluvy sa nemusí plniť. Pokiaľ sa už plnilo,
vznikne zodpovednosť na vydanie bezdôvodného obohatenia a zmluvné strany sú povinné si vzájomne
vydať, čo na základe zrušenej zmluvy dostali. V zmysle ust. § 49 Občianskeho zákonníka účastník,
ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Za

nápadnenevýhodnepodmienkyjepotrebnépožadovať,činebolaporušenáekvivalentnosťdohodnutých
vzájomných plnení. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. N. H. zo dňa XX.X.XXXX, vypracovaného na
žiadosťsúduvyplýva,ževšeobecnáhodnotatakéhotopozemkupredstavujesumu1.860,-Eur,tedaešte
nižšiu než akú zaplatila žalobcovi. V zmysle ust. § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Cena nižšia

ako cena podľa cenových predpisov nerobí zmluvu neplatnou. Z ust. § 40a štvrtej vety Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ak dohodnutá kúpna cena je vyššia ako cena stanovená cenovým predpisom,
kúpna cena je v rozsahu, v akom odporuje tomuto predpisu, relatívne neplatná. Podmienkou uplatnenia
tejto neplatnosti je, že dotknutá strana sa mimosúdne alebo na súde dovolá neplatnosti kúpnej ceny z
dôvodu rozporu s právnym predpisom o cenách. Ak k tomu dôjde, nastáva čiastočná neplatnosť kúpnej

zmluvy, ale len v časti dotýkajúcej sa kúpnej ceny. To znamená, že kúpna zmluva sa bude považovať za
platneuzavretúodzačiatku,avšakvčastiokúpnejcenejezmenenátak,akokebybolauzavretávsúlade
so zákonom o cenách. Z toho vyplýva, že zmluvné ustanovenie o kúpnej cene prevyšujúcej hodnotu
stanovenú všeobecným predpisom, sa stane neplatným. Časť kúpnej ceny prevyšujúca cenu podľa
cenového predpisu predstavuje na strane predávajúceho bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať

kupujúcemu. Žalovaná platne odstúpila od kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny a súd prvej inštancie mal
preto žalobu zamietnuť. Ustanovenie o cene je aj v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
zaplatenie kúpnej ceny v podstate presahujúcej o viac ako 100% reálnu hodnotu pozemku je v rozpore s
dobrými mravmi. Naplnenie podmienok podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka predpokladá absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Ak by aj pre cenu neplatil žiadny všeobecný záväzný právny predpis,

teda cenový predpis, bolo by jej dojednanie celkom voľné podľa dohody účastníkov zmluvy. To však
neznamená, aby sa kupujúci nemohol domáhať neplatnosti kúpnej ceny, ak by táto bola neprimerane
vysoká, vzhľadom na hodnotu predmetu kúpy. Kupujúci by sa mohol domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy
z dôvodu rozporu zmluvného dojednania o cene s dobrými mravmi. Zákon neupravuje prípad, keby
sa vec predala za príliš nízku cenu. Avšak v prípade, pokiaľ kúpna cena bola dojednaná vo výške

nezodpovedajúcej reálnej kúpnej cene a je oveľa vyššia než aká je skutočná cena, má to za následok
absolútnuneplatnosťkúpnejzmluvyvčastikúpnejceny.Absolútnejneplatnostiniejepotrebnédovolávať
sa žalobou na súde, pretože takýto úkon je neplatný od samého počiatku.

7. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovanej nie je opodstatnené.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.10. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorejmedzistranamisporuboladňa1.10.2015bezakýchkoľvekpochybnostíuzatvorenákúpnazmluva,

ktorou žalobca odpredal do vlastníctva žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX katastrálneho
územia J. ako parcela č. XXXX/X o výmere XX metrov štvorcových za dohodnutú kúpnu cenu X.XXX,-
Eur. Kúpna cena vo výške 4.000,- Eur bola dohodnutá v článku IV. tohto právneho úkonu.

11. K okolnostiam uzatvárania kúpnej zmluvy sa žalovaná vyjadrovala na pojednávaní konanom dňa

24.10.2016. Žalovaná na tomto pojednávaní potvrdila, že návrh kúpnej zmluvy jej bol doručený poštou.
Kúpnu zmluvu si prečítala a nič na nej neupravovala. Kúpna cena v kúpnej zmluve uvedená bola.
Žalovaná taktiež potvrdila, že po preštudovaní kúpnej zmluvy túto aj podpísala.

12. Kúpna zmluva je upravená v ust. § 588 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia z kúpnej
zmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdaťakupujúcemupovinnosť

predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

13. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia návrhu
obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Týmito sú predmet kúpy a kúpna cena. Je nepochybné, že
uzatvorená kúpna zmluva medzi stranami sporu tieto podstatné náležitosti obsahuje a teda predstavuje

platný právny úkon. Žalovaná z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 4.000,- Eur uhradila iba sumu 1.993,-
Eur a neuhradených zostalo ďalších 2.007,- Eur.

14. Právne bezvýznamný je poukaz žalovanej na ust. § 589 Občianskeho zákonníka ukladajúce
povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi pod sankciou

neplatnosti podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Všeobecne záväzné cenové predpisy iba v malej
miere obmedzujú zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch. Všeobecne záväznými predpismi
treba rozumieť zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a na jeho základe vydané
vykonávacie predpisy. Zákon o cenách zmluvnú voľnosť obmedzuje reguláciou cien, ktorá sa vykonáva
úradným určením cien, vecným usmerňovaním cien alebo kombináciou týchto spôsobov, čo je zrejme

z ust. § 5 zákona č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nehnuteľnosť tvoriaca predmet kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou žiadnej cenovej regulácii nepodliehala.

15. Pokiaľ ide o otázku neprimeranosti ceny túto upravovalo ust. § 12 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách
v znení neskorších predpisov. Neprimeranú cenu nesmel dohodnúť predávajúci a kupujúci pri predaji

alebo nákupe tovaru, pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie
zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky štátnych fondov alebo na ktorý sa poskytuje finančná pomoc
zo zahraničia alebo z Európskej únie a predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa pri predaji
tovaru. Na predaj nehnuteľnosti formou uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou sa teda
zákaz predaja za neprimeranú cenu nevzťahoval.

16. Čo sa týka ust. § 49 Občianskeho zákonníka umožňujúceho účastníkovi od zmluvy odstúpiť,
právny predpis vyžaduje, aby zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Samotné nápadne nevýhodné podmienky dôvodom na odstúpenie od zmluvy nie sú. Okrem nápadne
nevýhodných podmienok musí byť preukázaná aj existencia tiesne. Tvrdenie o tiesni je tvrdením

žalovanej a preto bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať.

17. Pokiaľ ide o žalovanou uvádzaný omyl týkajúci sa kúpnej ceny, takýto omyl mohol byť iba dôvodom
neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia
právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je

pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo
o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v
pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Aj v prípade tvrdenia žalovanej o omyle mala táto strana sporu
povinnosť uvedené tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať.

18. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.19. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

20. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad prečíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

21. Žalovaná svoje tvrdenia o existencií tiesne a omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy ničím právne

významným nepreukázala, čím si nesplnila povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených
skutočností, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena. S prihliadnutím na vyššie uvedené
odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).