Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010087
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118010087.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.

Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 19. septembra 2018, prejednal
odvolania krajskej prokuratúry, poškodených strán P. Q., maloletej N. C. a F. C., zákonného zástupcu
poškodených 2/,3/ V. Q., zastúpených splnomocnencom JUDr. Ing. Bernardom Pekárom PhD., AK
Banská Bystrica, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo 17.04.2018 sp.zn. 3Tk/1/2018 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade
škody vo vzťahu k poškodeným P. Q., F. C. a N. C..

Rozhodujúcsámvzmysle§322ods.3Tr.por.podľa§287ods.1Tr.por.jeobžalovaný povinnýnahradiť
poškodenej P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, okres D. škodu v sume 2.415,38 Eur.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. per analogiam, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.z. u k l a d á
obžalovanému J. C. povinnosť nahradiť z titulu nemajetkovej ujmy poškodeným P. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX, okres D., 10.000,- Eur, poškodenej F. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletej N. C.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, zastúpeným V. Q., nar. XX.XX.XXXX, 30.000,- Eur u každej
poškodenej zvlášť

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. C. uznaný za vinného z obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 26.08.2017 v čase od 20.50 h do 21.07 h v N. A. na ulici Kolibská cesta 6232/6, na parkovisku
pred kultúrnym domom, v ktorom v byte na poschodí spoločne býval s manželkou C. C., narodenou

XX.XX.XXXX, v strednom stupni opitosti (1,34 - 2,01 g/kg alkoholu v krvi) v priestore služobného
motorového vozidla hliadky Obvodného oddelenia PZ Nová Baňa zn. VW Golf Combi, evidenčného čísla
D ktorá bola na základe telefonátu P. Q. privolaná na miesto trvalého bydliska manželov za účelom
preverenia oznámenia o tom, že J. C. mal fyzicky napádať jej dcéru, C. C., po tom ako C. C. príslušníkom
policajnej hliadky povedala, že ona s manželom už v byte neostane, pretože sa ho bojí a nasadla
do zadnej časti predmetného služobného motorového vozidla, ku ktorému, už odchádzajúcemu, J.
C. pristúpil, otvoril na ňom ľavé zadné dvere a kuchynským nožom s čiernou plastovou rukoväťou s

dĺžkou čepele 11,3 cm, veľkou silou a prudkosťou spôsobil C. C. viaceré bodné a bodnorezné poranenia
(celkovo 6 rán) v oblasti hrudníka, ľavej časti brucha a pravého ramena, vrátane poranenia pravej
vnútornej hrudnej tepny a brušnej srdcovnice, následkom čoho utrpela šok z vykrvácania do hrudnej abrušnej dutiny, v dôsledku ktorých zranení po prevoze do zdravotníckeho zariadenia Svet zdravia, a.s.
Sládkovičova 11, Žiar nad Hronom o 22.34 h dňa XX.XX.XXXX zomrela.

Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák.
bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na dva roky.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. mu bolo uložené zhabanie kuchynského noža.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným stranám, a
to Ministerstvu vnútra SR škodu v sume 483,32 Eur, zdravotnej poisťovni Dôvera, Bratislava, škodu v
sume 591,94 Eur, P. Q. škodu v sume 2.415,38 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená P. Q. so zvyškom nároku na náhrady odkázaná na civilný
proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodené F. C. a maloletá N. C., zastúpené V. Q., odkázané s nárokmi

na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie jednak zástupca krajskej prokuratúry, ale aj
poškodené strany P. Q., ako aj maloletá N. C. a F. C., zastúpené V. Q., prostredníctvom splnomocnenca
poškodených JUDr. Ing. Bernarda Pekára, AK s.r.o. Kukučínova, Banská Bystrica, a to v tej časti, kde

všetci odvolatelia napádali prvostupňový rozsudok pre jeho nezákonnosť vo výroku o náhrade škody,
resp. pokiaľ nebola priznaná poškodeným nemajetková ujma. Krajskou prokuratúrou táto suma nebola
určovaná, resp. nebola navrhovaná konkrétna suma, len poškodenými stranami, sa odvolaním v zmysle
návrhu poškodených strán na priznanie nemajetkovej ujmy P. Q., maloletej N. C. a F. C. po 30.000,-
Eur každej zvlášť.

Krajský prokurátor poukázal na ust. § 46 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého sú odvolatelia poškodenými
stranami, ktorým boli trestným činom porušené i zákonom chránené práva - právo na súkromie, ktorého
súčasťou je právo na rodinný život. Do tohto ich práva bolo zasiahnuté konaním obžalovaného, a
to úmyselným konaním, ktoré bolo po právnej stránke aj súdom vyhodnotené ako obzvlášť závažný

zločin vraždy podľa § 145 Tr. zák., v dôsledku ktorého stratila P. Q. svoju dcéru a F. C. a N. C.
svoju mamu. Poškodené si pritom v prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
a to kvalifikovaným spôsobom prostredníctvom písomných podaní splnomocnenca z 03.11.2017 a
21.11.2017, na ktoré poškodené P. Q., aj opatrovníčka maloletých poškodených V.. T. M. (v prípravnom
konaní), resp. W.. V. Q. (v súdnom konaní) poukazovali a na ich obsah dokazovali ohľadne dôvodu i

výšky svojho nároku na nemajetkovú ujmu. Samotné písomné podania splnomocnenca poškodených
boli oboznámené pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní 17.04.2018, kde krajský prokurátor poukazuje
aj na obdobnú rozhodovaciu činnosť iných súdov v rámci priznávania nárokov na nemajetkovú ujmu.

Krajský prokurátor vyslovil názor, že bolo preukázané u dotknutých osôb, že sú splnené všetky zákonné

podmienky na priznanie nároku na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku
trestného činu spáchaného obžalovaným.

Poškodené strany prostredníctvom splnomocnenca argumentovali obdobným spôsobom, ako krajská
prokuratúra, teda, že súd prvého stupňa nepostupoval zákonným spôsobom, pokiaľ riadne a včas

uplatnené nároky na náhradu nemajetkovej ujmy odmietol, resp. s týmito nárokmi poškodené strany boli
odkázané na civilný proces.

Podľa ich názoru preukázali v konaní pred súdom práva zásady na súkromný život a rodinný život, ako
aj závažnosť tohto zásahu, teda splnili podmienky hypotézy právnej normy upravenej § 13 ods. 2,3

Občianskeho zákonníka, upravujúceho právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V dôsledku
uvedeného sa nevyžaduje žiadne ďalšie preukazovanie vzniku nemajetkovej ujmy, v tomto prípade sa
ani preukázať nedá, a teda aj za súčasného stavu vykonaného dokazovania by poškodeným bola v
civilnom konaní peňažná náhrada nemajetkovej ujmy priznaná, nakoľko by uniesli dôkazné bremeno.Neexistuje preto žiadny rozumný a zákonný dôvod na nepriznanie nárokov na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v tomto konaní.

Ďalej cituje ust. § 288 ods. 1 Tr. por., keď podľa názoru poškodených strán neboli splnené podmienky
na takýto postup zo strany súdu prvého stupňa a v zmysle odkázania s nárokmi poškodených na civilný
proces, pretože v rámci trestného konania boli dostatočne splnené podmienky na priznanie nároku v
zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., vychádzajúc z ust. § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, pričom právo
na priznanie poškodeným nárokov na náhradu škody v rámci trestného konania v primeranej lehote je

zakotvenéajvsmerniciEurópskehoparlamentuaRady2012/29/EÚz25.10.2012,vktoromsastanovujú
minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza Rámcové
rozhodnutie Rady 2001/220/SVV.

Nedostatočne odôvodnené odkázanie poškodených s ich nárokmi na civilný proces v tomto prípade je
v rozpore s citovanými ustanoveniami smernice.

Z uvedených dôvodov teda poškodené strany prostredníctvom splnomocnenca navrhli zrušiť napadnutý
rozsudok vo výroku o náhrade škody, kde boli odkázané s nárokmi na civilný proces a priznať nárok na
náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy po 30.000,- Eur každej zvlášť.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vo vyjadrení k odvolaniam vyslovil názor, že súd prvého
stupňa rozhodol vo výroku o náhrade škody v súlade so zákonom, odôvodňujúc tento názor tým, že
k uplatnenej nemajetkovej ujmy zo strany poškodených súd nebol povinný priznať takúto nemajetkovú
ujmu, vyčíslenie škody nie je obligatórnou súčasťou definovania objektívnej stránky trestného činu. Pri
určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia - nemajetkovej ujmy v rámci tzv. voľnej úvahy súdu

však v súlade s princípmi spravodlivosti súd prihliadol na najrôznejšie momenty, pritom vychádzal z
čo najúplnejšieho skutkového stavu a opieral sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Poukázal na
argument, že obžalovaný nedisponuje žiadnym hnuteľným, ani nehnuteľným majetkom a finančnými
prostriedkami, preto aj zaviazanie k adekvátnej výške nemajetkovej ujmy by bolo pre neho neúčelné, s
prihliadnutím aj na uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov, teda nie je dostatočný predpoklad,

že bude mať dostatočný príjem na uhradenie nemajetkovej ujmy, pri zohľadnení skutočnosti, že ako
otec poškodených dcér je povinný prispievať na výživu svojich detí v zmysle zákona o rodine. V ďalšom
poukázal na skutočnosť, že poškodené majú právo na odškodnenie aj v zmysle zákona č. 274/2017
Zbierky zákonov o obetiach trestných činov, teda dôjde k otázke náhrady tzv. nemajetkovej ujmy zo
zákona.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovali odvolania odvolateľov,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto časti, a zistil, že
odvolania odvolateľov sú dôvodné.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v podstate
právoplatnýmvovýrokuovineavýrokuotreste,akoajostatnýchvýrokoch,svýnimkouvýrokuonáhrade
škody, v ktorej časti bol rozsudok napadnutý odvolaniami odvolateľov.

Bez ohľadu na obsah odvolaní odvolateľov odvolací súd musí konštatovať formálne pochybenie
vo výroku, týkajúci sa náhrady škody u odvolateľov, kde súd prvého stupňa nesprávne v adrese
poškodených strán uvádza bydlisko A. XXX, s nesprávne určeným okresom tohto bydliska - N. A.,
skutočnosti sa obec A. nachádza v územnosprávnom celku okresu D., keď N. A. nie je okresným
mestom. Teda už z tohto dôvodu musel odvolací súd na základe odvolaní odvolateľov napraviť formálne

pochybenie prvostupňového súdu a rozhodnúť vo výroku o náhrade škody P. Q. určením náhrady škody
v sume 2.415,38 Eur tak, ako rozhodol prvostupňový súd, keď poškodená strana v tejto časti uplatnila
svoje nároky riadne a včas a opodstatnenosť jej nárokov v tejto výške bola nesporne preukázaná v rámci
vykonaného dokazovania.

Pokiaľ ide o spornú a napadnutú časť výroku o náhrade škody, kde boli poškodené strany odkázané s
nárokminanáhraduškodynacivilnýprocesvzmysle§288ods.1Tr.por.,odvolacísúdmusíkonštatovať
závažné pochybenie súdu prvého stupňa, preto v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol vo
veci sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.Súd prvého stupňa v tejto časti argumentoval hlavne tým, že k naplneniu nemajetkovej ujmy zo strany
poškodených súd pripomína, že u trestného činu, za ktorý bola uznaná vina, v tomto prípade vyčíslenie

škody nie je obligatórnou súčasťou definovania objektívnej stránky trestného činu. Pri stanovení výšky
peňažnej čiastky tohto zadosťučinenia je potrebné zohľadniť tak rozsah vzniknutej ujmy, ako aj okolnosti,
za ktorých došlo k porušeniu práva. Aj keď sa pri určovaní výšky peňažného zadosťučinenia uplatňuje
voľná úvaha súdu, nemôže však ísť o nepreskúmateľnú ľubovôľu a rozhodnutie v tomto smere sa
musí opierať o objektívne a preskúmateľné kritériá, vychádzajúce z okolností prípadu, ktoré smerujú k

napraveniu alebo k vyváženiu nemajetkovej ujmy vzniknutej obzvlášť závažným zločinom vraždy. Súd
sa tým dôsledne zaoberal, pričom pri rozhodovaní o vine a treste nemal vytvorené súkromnoprávne
mechanizmy priznania výšky nemajetkovej ujmy, ktorá by nevzbudzovala dôvodné pochybnosti. Pokiaľ
ide o samotnú podstatu priznania náhrady nemajetkovej ujmy, tak ide o primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy, nie úplnú, keď zásadou súkromného a rodinného života navrhovateľov sa objektívne ani vyčísliť
nedá, absolútne už nejde o cenu života, ako to býva často prezentované. Priznanie nemajetkovej ujmy

slúži iba na zmiernenie ujmy, ktorú poškodení utrpeli.

Za hlavnú argumentáciu pre nepriznanie nároku súd považuje skutočnosť, že poškodení na hlavnom
pojednávaní nevedeli výšku nemajetkovej ujmy odôvodniť a súd v rámci dokazovania nevedel bez
akýchkoľvek pochybností túto nemajetkovú ujmu posúdiť, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti v rámci adhézneho konania.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby a jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 § 13 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľateórieprávakvznikuobčianskejzodpovednosti,spôsobenejzákonomdoosobnostifyzickejosoby,
musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú najmä:

- existencia zásahu, ktorý objektívne spôsobí vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo
v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,

- musí ísť o zásah neoprávnený a

- musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi.

Vychádzajúc teda z uvedených predpokladov a zásad v konkrétnom prípade možno konštatovať, že
poškodené strany splnili zákonné podmienky pre takýto postup, pretože vykonaným dokazovania v

rámci trestného konania boli nesporne preukázané všetky tri atribúty pre predpoklady priznania nároku
na priznanie nemajetkovej ujmy. K prostriedkom súdnej ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho
zákonníka patrí:
a) negatívna žaloba - právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov,
b) reštitučná žaloba - právo domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov,

c) satisfakčná žaloba - právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

Vtomtokonkrétnomprípadeprvédvemožnostižalobyauplatnenianárokuzostranypoškodenýchstrán,
vzhľadom na charakter a následky trestnej činnosti, ako príčinnej súvislosti vzniku nárokov poškodených
strán z hľadiska ich následkov sú nerealizovateľné, na rozdiel od satisfakčnej podmienky pre uplatnenie

takéhoto práva, pretože vo všetkých prípadoch, v ktorých negatívna a reštitučná žaloba nevedú k
úplnému odčineniu zásahov, má subjekt nárok na to, aby súd uložil poskytnutie zadosťučinenia, v
tomto prípade zrejme neprichádza v úvahu v inej forme, ako finančnej formy určitého satisfakčného
odškodnenia.Stupeň ujmy na právach poškodených strán je v podstate nevyčísliteľný podľa konkrétnych tabuľkových
alebo iných presnejšie určujúcich faktorov, tento sa dá ustáliť len voľnou úvahou súdu z pohľadu vcítenia

sa do postavenia poškodenej strany z hľadiska zasiahnutia jeho osobnosti, konaním a následkami v
zmysle trestnej činnosti, ktorých sa páchateľ v tomto prípade dopustil u osoby im blízkej, na jednej
strane matke nebohej poškodenej a na druhej strane maloletých detí poškodenej, keď zrejme ústavné
práva na život a rodinu z ľudského hľadiska viac zasiahnuté ani byť nemohli, keď boli samotné deti
svedkami krutého konania z hľadiska spôsobu a následkov trestnej činnosti obžalovaného. Nemožno

prehliadnuť, že z hľadiska ujmy nielen momentálnej v čase pocítenia straty matky maloletými deťmi,
ale aj s kritickou zmenou života do budúcnosti, stratou dieťaťa a u detí zrejme najbližšej osoby v osobe
matky, budú pociťovať nielen vo veku dospievania, ale aj po celý život. Tým však nemožno bagatelizovať
postavenie matky nebohej, s ktorou zjavne podľa vykonaného dokazovania mala poškodená dcéra
úprimný rodinný citový vzťah a z jej pohľadu túto ujmu v strate dcéry nemožno tiež postaviť len do roviny
pokrvného príbuzenstva, ale aj ďalších následkov do budúcna, určitých zásadných zmenách z hľadiska

pokrvnej, morálnej, prípadne zákonnej povinnosti starať sa o maloleté deti ako pozostalé po nebohej
poškodenej v predmetnej veci. Pokiaľ ide o výšku priznaných nárokov, odvolací súd odstupňoval tieto
nároky stupňom a rozsahom zásahu do vnútorného i materiálneho sveta maloletých detí, ktoré takúto
ujmu musia pociťovať podstatne intenzívnejšie ako dospelá osoba, teda matka nebohej, berúc v úvahu
pritom aj životné podmienky a náklady na život, prostriedky zabezpečenia obživy do veku dospelosti a

osamostatnenia sa maloletých detí, ktoré zo strany matky P. Q. nie sú dané tak zásadným spôsobom,
ako u maloletých detí.

Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy odvolací súd nemohol opomenúť aj skutočnosť, že
primerané zadosťučinenie má aj povahu sankčnú, keďže zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre

rušiteľa aj istú finančnú ujmu, ale táto stránka hrá pri poskytovaní zadosťučinenia len vedľajšiu úlohu.

Na argumentáciu okresného súdu o vymožiteľnosti alebo nevymožiteľnosti priznaných nárokov musí
odvolací súd konštatovať, že pri rozhodovaní o priznaní alebo nepriznaní nemajetkovej ujmy, jej
vymožiteľnosť sa neberie v úvahu, naopak, väčšiu úlohu v tomto prípade plní otázka závažnosti konania

a následkov obžalovaného tak pre poškodeného samotného, v tomto prípade nebohú poškodenú, ako aj
v priamej príčinnej súvislosti jej blízkych príbuzných, ktorí samotný priebeh, spôsob a následky konania
obžalovaného museli pociťovať a pociťujú doposiaľ veľmi intenzívne po stránke citovej, ako aj zníženie
kvality života, hlavne rodinného života, o ktoré boli hlavne maloleté deti ukrátené do budúcna, a to pre
úmyselný, nenapraviteľný následok konania obžalovaného.

Z hľadiska výšky uloženej náhrady, odvolací súd v neposlednom rade poukazuje tiež na vek jednotlivých
poškodených a bližšie neurčenú dĺžku doby nasledujúceho ovplyvnenia života negatívnymi dôsledkami
konania, pre ktoré sa priznáva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.