Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Friday, September 21, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209687
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716209687.8

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci žalobcu: S.
D. - W., X.: XX XXX XXX, I. I. XXX XX W., W. XXX, U.: D., O. J. I.. W.. V.., X.: XX XXX XXX, I. I. XXX
XX J., W. X proti žalovanému: N. A. C., X.: XX XXX XXX, I. I. XXX XX C., U.: S.. K. J., O., O. J. S.. J.,
S.. J. O. I.., I. I. XXX XX J., F. XX o náhradu škody s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobcovi patrí právo na náhradu škody a právo na náhradu ušlého zisku v

súvislosti s protiprávnym užívaním nehnuteľností zapísaných v čase užívania na liste vlastníctva č. XXX
Okresného úradu Rožňava katastrálne územie Z. za obdobie od 13.03.2009 do 01.01.2018.

II. O výške uplatneného nároku rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

III. O náhrade trov konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, ktorá bola doručená súdu 2.11.2016 domáha sa voči žalovanému vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobcovi S. D. patrí právo na náhradu škody a právo
na náhradu ušlého zisku v súvislosti s protiprávnym užívaním nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
Okresného úradu Rožňava, kat. územie Z. žalovaným za obdobie od 27.12.2008 do súčasnosti. Na
pojednávaní konanom dňa 21.9.2018 upravil žalobca petit žaloby v tom zmysle, že má právo na náhradu

škody a ušlého zisku za obdobie od 13.3.2009 do 1.1.2018. Túto úpravu petitu dôvodil tým, že podľa
jeho názoru bolo preukázané, že právny úkon, teda odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanej
strane 13.3.2009, a pokiaľ sa týka ukončenia neoprávneného užívania nehnuteľnosti je to obdobie do
1.1.2018, pretože od tohto času žalobca už nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Taktiež žiadal
priznaťnáhradutrovkonania.Žalobcataktiežvpodanejžalobenavrholsúduvydaťneodkladnéopatrenie
spočívajúce v tom, aby súd uložil povinnosť žalovanému v lehote troch dní od vydania neodkladného

opatrenia oznámiť katastrálnemu úradu v Rožňave skutočnosť, že zaniklo predbežné opatrenie OS
Rožňava sp. zn. 9C/77/2007 zo dňa 29.10.2007 a požiadať o jeho odstránenie z LV č. XXX.
2. Okresný súd Poprad uznesením č.k. 7C/209/2016-28 zo dňa 5.12.2016 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/63/2017-66 zo dňa
18.5.2017, a to v podstate z tých dôvodov, že žalovaný listom zo dňa 9.5.2017 adresovaným Okresnému

úradu v Rožňave, katastrálny odbor požiadal o odstránenie ťarchy vyplývajúcej z neodkladného
opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9C/77/2007, a teda uskutočnil tak
úkon, ktorého splnenia sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal.
3. Žalobca žalobu o náhradu škody a právo na náhradu ušlého zisku zdôvodnil tým, že žiadosťou
zo dňa 7.11.2005 adresovanou B. O. N. I. (ďalej len B. Z.) požiadal o odkúpenie pozemkov v
žiadosti uvedených za účelom výstavby - postavenia prevádzky na spracovanie drevného odpadu s

predpokladom vytvorenia 30 pracovných miest. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil žiadosť o odkúpeniepozemku zo dňa 7.11.2005. Urbár Z. na spoločnom zasadnutím orgánov urbáru dňa 17.11.2005 žiadosť
o odkúpenie pozemkov zapísaných na LV XXX v prospech žalobcu schválila za cenu 400 000 Sk.
4. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil žalobca zápisnicu zo spoločného zasadnutia orgánov Urbáru Z.

zo dňa 17.11.2005. Žalobca ďalej tvrdí, že na základe vyššie citovaných úkonov kúpnou zmluvou vo
formáte notárskej zápisnice NZ 58065/2005, NCrls 57318/2005 zo dňa 29.11.2005 odkúpil od Urbáru
Z. pozemky vedené na LV č. XXX k. ú. Z., pričom v bode 4. kúpnej zmluvy je explicitne uvedené, že
nehnuteľnosti sa prevádzajú bez vecných bremien a záložných práv. Na základe toho bol povolený vklad
Správou katastra Rožňava, a teda vlastníkom týchto pozemkov sa stal žalobca. Ako dôkaz tvrdenia

predložil žalobca výpis z LV č. XXX k. ú. Z.. Žalobca ďalej v podanej žalobe tvrdí, že aj napriek tomu,
že pri kúpe pozemkov bol presvedčený, že na pozemky neviazne žiadna ťarcha ani bremeno, je toho
názoru, že dodatkom č. 1 k zmluve o nájme došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy medzi Urbárom Z. a PD
C., avšak v súdnych konaniach sa túto skutočnosť nepodarilo preukázať a za takejto situácie prešli na
žalobcu práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu,
a to Urbár Z. ako prenajímateľ s nájomcom PD C., teda žalovaným v zmysle § 680 Obč. zákonníka.

Žalobca sa teda stal právnym nástupcom prenajímateľa Urbár Z. a nájomcu PD C., teda žalovaného.
5. Ako dôkaz svojho tvrdenia žalobca predložil nájomnú zmluvu č. 1/2005 zo dňa 28.1.2005.
6. V zmysle tejto nájomnej zmluvy okrem iného je v bode 6 Skončenie nájmu uvedené za akých
podmienok sa nájomný vzťah podľa tejto zmluvy môže skončiť, a to aj v zmysle písm. d) článku 6 tejto
zmluvy, a to písomnou výpoveďou prenajímateľa v zmysle § 679 ods. 3 Obč. zákonníka.

7. Žalobca ďalej uvádza, že v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v článku 6 písm. d) tejto
zmluvy sa konštatuje pravdepodobne v dôsledku chyby v písaní, že prenajímateľ môže ukončiť nájomnú
zmluvu písomnou výpoveďou podľa § 679 ods. 3 Obč. zákonníka. Žalobca poukazuje na ustanovenie
§ 679 ods. 3 Obč. zákonníka, ktorý hovorí o odstúpení od zmluvy jednostranným právnym úkonom zo
strany prenajímateľa. Žalobca zastáva názor, že odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon

znamená, že jeho doručením druhej strane sa zmluva zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené,
alebo účastníkmi dohodnuté inak. Poukazuje tiež na ustanovenie § 48 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle
ktorého môže účastník odstúpiť od zmluvy, len ak je to v tomto alebo inom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté. Žalobca potom tvrdí, že možnosť odstúpenia od zmluvy je stanovená jednak zákonne
ustanovením § 679 Obč. zákonníka a jednak to bolo účastníkmi konania dohodnuté, čo vyplýva z článku

6 písm. d) nájomnej zmluvy. Keďže sa žalovaný v zákonom stanovenej lehote nedomáhal neplatnosti
odstúpeniaodzmluvy,považujesaodstúpenieodzmluvyzaplatné.Žalobcapoukazujenasvojepodanie
zo dňa 27.12.2008 adresované žalovanému, ktorým mu oznámil jednostranným právnym úkonom, že
podľa § 679 Obč. zákonníka ukončil nájom z dôvodu, že pozemky, ktoré sú predmetom zmluvy stratili
charakter poľnohospodárskych pozemkov, a tým zanikol predmet nájmu tak ako je vyjadrené v bode 2

nájomnej zmluvy. Následne žalobcov predchádzajúci právny zástupca JUDr. K. D. dňa 9.3.2009 zaslal
znovu odstúpenie od nájomnej zmluvy a opakovane ho zdôvodnil, že zmluva už v tejto časti neexistuje
nakoľko takto rozhodol príslušný úrad. Žalovaný na tento druh odstúpenia od zmluvy nereagoval, ani v
premlčacejlehotetrochrokova nepodalžalobunasúdoneplatnosťodstúpeniaodzmluvy.Žalobcaďalej
poukazuje na to, že pozemky, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy boli vyňaté z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu a boli určené na výstavbu na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu
Rožňava zo dňa 22.1.2009, o čom ako dôkaz predložil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
Rožňava z 22.1.2009. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný neobhospodaroval časť pozemkov patriacich
žalobcovi a tieto aj napriek tejto skutočnosti mu vrátené neboli. Ako dôkaz predložil fotodokumentáciu.
Zatakejtosituáciežalobcatvrdí,žežalovanýužívalnehnuteľnostiprotiprávneaspôsobilžalobcoviškodu

spočívajúcu v tom, že nemohol zrealizovať projekt týkajúci sa využitia vodnej energie na rieke Slaná cez
malú vodnú elektráreň, vybudovanie vodnej nádrže, ktoré malo slúžiť ako rekreačná vodná plocha pre
vodné športy, rybné hospodárstvo, vybudovanie reštaurácie, spracovanie riečnych pieskov, betonárka a
hala na spracovanie drevného odpadu - piliny na brikety a granule. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil
doklady o stavebnom konaní a stavebné povolenie, pričom žalobca uviedol, že naposledy Spoločný

stavebný úrad - Dobšiná vydal stanovisko, v zmysle ktorého na uvedené pozemky nie je možné vydať
stavebné povolenie, ktoré sú v súlade s územným konaním na stavbu D. v zmysle rozhodnutia o
umiestnení stavby z dôvodu predbežného opatrenia Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 9C/77/2007 s
tým, že žalobca je povinný rešpektovať nájomcu v užívaní nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájomnej
zmluvy počas trvania nájomného vzťahu a zdržať sa realizovania výkopových prác na týchto parcelách.

Ako dôkaz tvrdenia predložil žalobca rozhodnutie Spoločného stavebného úradu v Dobšinej zo dňa
25.7.2015.
8. Žalobca ďalej uvádza, že absolútne nenamieta tú skutočnosť, že je povinný rešpektovať ako právny
nástupca Urbáru Z. nájomnú zmluvu č. 1/2005 zo dňa 28.1.2005, avšak len počas trvania nájomnéhovzťahu, a teda túto povinnosť je povinný trpieť do skončenia nájmu. Z dôvodu, že nájom bol skončený v
zmysle § 679 ods. 3 Obč. zákonníka odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu v roku 2008 a následne
opakovaným odstúpením v roku 2009 a to dňa 9.3.2009. Žalovaný toto akceptoval tým, že nepodal

žalobuoneplatnosťodstúpeniaodnájomnejzmluvy,atedakzánikunájmudošloplatnýmodstúpenímod
zmluvy. Žalobca taktiež poukazuje na ustanovenie § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poukazuje na ustanovenie § 442
ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Tvrdí,
ževzmyslepripojenýchlistinnýchdôkazovatovydanéhoúzemnéhorozhodnutia,stavebnéhopovolenia

a k ním pripojeným listinných dôkazov je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k zmareniu projektu,
ktoré ak by bol zrealizovaný bol by s určitosťou pre žalobcu znamenal podnikateľský zisk. Vznikla mu
škoda skutočná v súvislosti s tým čo vynaložil na zrealizovanie projektu a tým, čo mu nezrealizovaním
projektu ušlo.
9. Ďalej poukazuje žalobca na ustanovenie § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku a ustanovenie
§ 214 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd môže rozhodnúť na návrh strán aj

medzitýmnym rozsudku a rozhodnúť, či tento nárok je alebo nie je a až po tomto rozhodnutí pokračovať
ďalej v konaní vo veci.
10. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Zamietnutie žaloby zdôvodnil nasledovne. Považuje žalobu
za nedôvodnú, kedy argumenty žalobcu boli priamo vyvrátené predošlými konaniami, ktoré zavdal
žalovaný a v ktorých bola riešenia otázka trvania nájomného vzťahu so žalobcom. Žalovaný poukazuje

na konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9C/77/2007, ako aj na konanie na tom
istom súde pod sp. zn. 9C/157/2007. Pokiaľ sa týka odstúpenia od nájomnej zmluvy č. 1/2005 žalovaný
uvádza, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu nedošlo už v zmysle odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/343/2009 zo dňa 23.2.2011, čo je zrejmé a citované na strane 5
tohto rozsudku spočívajúceho v tom, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že k ukončeniu nájomnej

zmluvy došlo odstúpením od zmluvy jeho právnym predchodcom. O tomto svojom tvrdení predložil ako
dôkaz rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/344/2009 zo dňa 23.2.2011. Tvrdí ďalej, že žalobca toho času v
postavení žalovaného sa v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod č.k. 9C/157/2007 domáhal
splnenia povinnosti z nájomnej zmluvy - uloženia povinnosti žalovanému tohto času v postavení žalobcu
zdržať sa realizácie výkopových prác a nevykonávať žiadne iné práce na nehnuteľnostiach vedených

na LV č. XXX kat. úz. Z., ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa 28.1.2005 počas
trvanianájomnéhovzťahudoukončeniaplatnostinájomnejzmluvy,ktorébybránilivýkonuprávažalobcu
vyplývajúceho z článku 2.2 a) nájomnej zmluvy. Žalovaný v predošlom postavení v pozícii žalobcu bol
v predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod č.k. 9C/157/2007 čiastočne úspešný,
kedy Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 9C/157/2007-90 zo dňa 14.11.2008 uložil žalovanému

umožniť žalobcovi vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu v
zmysle článku 2.2 a) nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa 28.1.2005 do skončenia nájmu. Krajský súd
v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Co/19/2009 zo dňa 5.5.2009 vo vyhovujúcej časti potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa. Ako dôkaz svojho tvrdenia poukázali na spis Okresného súdu Rožňava sp. zn.
9C/157/2007. Poukazuje žalovaný aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach 6Co/19/2009 v tom, že

táto povinnosť žalovaného (žalobcu v tomto konaní) trvala aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu, t.
j. k 5.5.2009, pretože ani k tomuto dňu nedošlo k skončeniu nájmu medzi účastníkmi konania dohodou,
výpoveďou, odstúpením od zmluvy alebo zničením prenajatej veci a na existenciu tejto povinnosti nemá
vplyv ani rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Rožňave zo dňa 22.1.2009. Poukazujúc na
vyššie citované žalovaný je toho názoru, že predchádzajúce súdy už riešili otázku odstúpenia od zmluvy

a že vzhľadom na prekážku už veci rozhodnutej, a to res iudicata je potom opätovne riešiť otázku
odstúpenia v roku 2018 bezpredmetné.
11. Žalovaný ďalej uvádza, že pokiaľ sa týka podaní žalobcu, o ktorých teraz tvrdí, že išlo o jednostranný
právny úkon, a to odstúpenie od zmluvy, nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy, a preto žalovaný
nemal dôvod žalovať neplatnosť odstúpenia a to aj z toho dôvodu, že v danom období prebiehali viaceré

súdne spory, kde bola posudzovaná otázka nájmu a konajúce súdy nedošli k záveru, že nájomný
vzťah zanikol, a preto nebolo na mieste zavdávať ďalší súdny spor. Z dôvodu právnej istoty ak by
súd vyhodnotil list žalobcu zo dňa 27.12.2008 Skončenie nájmu a list zo dňa 9.3.2009 s označením
Doplnenie k listu zo dňa 27.12.2008 o vypovedaní zmluvy o prenájme, za odstúpenie, tak žalovaný
namieta absolútnu neplatnosť oboch menovaných jednostranných úkonov, a to z nasledujúcich dôvodov.

Žalovaný tvrdí, že nájomná zmluva č. 2005/1 zo dňa 28.1.2005 podľa jeho názoru nedáva možnosť
odstúpiť od zmluvy o nájme.
12. Bod 6 nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa 28.1.2005 hovorí v bodoch 6.1.c, 6.1d, že nájomný vzťah
sa podľa tejto zmluvy môže skončiť písomnou výpoveďou nájomcu podľa § 679 ods. 1 zákona č.116/1990Zb.avtakomtoprípadejevýpovednálehotajedenrokoddátumuvýpovedeataktiežpísomnou
výpoveďou nájomcu podľa § 679 ods. 3 vyššie cit. zákona a v takomto prípade je výpovedná lehota jeden
rok od dátumu výpovede. Vyššie uvedené ustanovenia nájomnej zmluvy sú preto absolútne neplatné

pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Podľa § 39 Obč. zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Predpokladom platnosti a účinnosti odstúpenia musí byť v tomto prípade platnosť ustanovení zmluvy,
ktoré odstúpenie umožňujú, a preto ako predbežnú otázku by mal súd posúdiť platnosť ustanovení v
bode 6.1 písm. c), 6.1 písm. d) nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa 28.1.2005.

13. Žalovaný zastáva názor, že v konkrétnom prípade nájomný vzťah vyplývajúci zo zmluvy č. 1/2005
zo dňa 28.1.2005 skončil ku dňu 31.10.2014 a nie dňa 9.3.2009, v roku 2008 ako sa snaží tvrdiť
žalobca. Listom zo dňa 29.7.2009 žalovaný oznámil žalobcovi, že v prípade, že nedôjde ku skončeniu
nájomnej zmluvy č. 2005/1 dohodou, podľa písm. a) tohto uznesenia, na skončenie nájmu k pozemkom
bude platiť 5-ročná výpovedná lehota, ktorá začne plynúť od 1.11.2009 a skončí 31.10.2014 v súlade
s článkom 6.1 b) predmetnej zmluvy. Žalovaný má za to, že nájom skončil ku dňu 31.10.2014, kedy

odovzdal žalobcovi všetky pozemky a odo dňa ukončenia nájmu tieto neužíva žiadnym spôsobom,
nebráni žalobcovi v užívaní nijakým spôsobom, a preto údaj na LV spočívajúci v tom, že žalobca
je povinný strpieť užívanie pozemkov žalovaným je len formálny, a ktorý môže dať odstrániť aj sám
žalobca a nemôže byť na ujmu žalovanému. Žalovaný ďalej tvrdí, že žalobca nepreukázal že by
bol nejakým spôsobom činný k Okresnému úradu Rožňava, katastrálny odbor a nijakým spôsobom

neosvedčil skutočnosť, že nebol oprávnený na vykonanie výmazu predmetného obmedzenia v zmysle
predbežného opatrenia, ktoré malo trvať len v čase trvania nájomnej zmluvy. Žalovaný ďalej tvrdí, že
žalobca nijakým spôsobom nespochybňoval ukončenie nájmu k 31.10.2014, disponuje listom zo dňa
29.7.2009 ukončenie nájomného vzťahu ku dňu 31.10.2014 a nič mu nebránilo toto predložiť katastru
na výmaz záložného práva.

14. Pokiaľ sa týka výšky škody žalovaný uvádza, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vznikom škody. Vznik škody nepreukázal žiadnym spôsobom, nepreukázal výšku škodu,
len obmedzil sa na tvrdenie, že táto mu vznikla tým, že nemohol zrealizovať projekt týkajúci sa využitia
vodnej energie na rieke Slaná cez MVE vybudovanie vodnej nádrže. Okrem iného tiež žalovaný uvádza,
že aj v prípade, ak by bolo preukázané, že žalobca má nárok na náhradu škody tak mu škoda podľa

jeho tvrdenia mala vzniknúť tým, že žalovaný užíval nehnuteľnosti protiprávne a spôsobil žalobcovi
škoduspočívajúcuvtom,ženemoholzrealizovaťprojekttýkajúcisavyužitiavodnejenergievybudovania
vodnej nádrže, vybudovania reštaurácie a pod., žaloba bola podaná na súd 2.11.2016, a teda absentuje
kedy mala žalobcovi vzniknúť a v akej výške. Poukazuje na to, že žalovaný mal mať vedomosť o
vzniknutej škode ku dňu 9.3.2009 a teda uplynula dvojročná subjektívny premlčacia lehoty dňa 9.3.2011.

Pre prípad preukázania vzniku škody vznáša námietku premlčania.
15. Žalobca na toto podanie žalovaného reagoval vyjadrením zo dňa 22.6.2018, v ktorom uviedol, že
trvá na svojom vyjadrení spočívajúcom v tom, že predmetná zmluva č. 1/2005 bola ukončená v zmysle
§ 679 Obč. zákonníka odstúpením od zmluvy. Tvrdí, že žalobca opakovane písomnou formou zasielal
listy o skončení nájmu, pričom žalovaný tieto listy nepopiera. Tvrdí, že listy zo dňa 27.12.2008 a zo dňa

9.3.2009 boli dostatočne jasné a zrozumiteľné. Poukazuje na to, že bolo vydané rozhodnutie o vyňatí
udelených pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a vydané rozhodnutie a následne stavebné
povolenie. Z uvedeného teda vyplýva, že pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy stratili charakter
poľnohospodárskych pozemkov, čím takto de iure zanikol predmet zmluvy o nájme. Žalovaný poukazuje
na ustanovenie § 679 ods. 3 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého prenajímateľ môže odstúpiť od zmluvy

kedykoľvek, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým
spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Namieta preto absolútnu
neplatnosť týchto úkonov zo dňa 27.12.2008 a zo dňa 9.3.2009. Uvádza teda že žalobca platne od
zmluvy odstúpil. Ďalej uvádza, že žalobca si je vedomý toho, že je povinný rešpektovať nájomnú zmluvu
č. 1/2005 zo dňa 28.1.2005 ako právny nástupca Urbáru Z., počas trvania nájomného vzťahu, resp.

do skončenia nájmu. Nájom bol ukončený odstúpením od zmluvy v roku 2008 a následne opakovane
zaslané oznámenia o skončení nájmu zo dňa 9.3.2009. Poukazuje na ustanovenie § 106 ods. 2 Obč.
zákonníka, v zmysle ktorého škoda sa premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Tvrdí, že žalovanému bolo známe to,
že došlo k odstúpeniu od zmluvy jednostranným právnym úkonom, aj napriek tomu neumožnil žalobcovi

vykonať stavebné práce a to aj za situácie, že na ne mal riadne stavebné povolenia, čím konal úmyselne,
a preto prípadné premlčanie treba počítať v desaťročnej lehote.
16. Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2018 žalobca a žalovaný zotrvali na svojich návrhoch, pričom
žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, žeby došlo k odstúpeniu od zmluvy o nájme a taktiežnepreukázal, žeby boli predmetné listiny zo dňa 27.12.2008 a 9.3.2009 žalovanému doručené. Tvrdil,
žekodstúpeniuodzmluvynedošlo.ŠtatutárnyzástupcažalovanéhoS.N.natomtopojednávaníuviedol,
že je predsedom PD C. od roku 2013. Pokiaľ sa týka odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.3.2009, resp.

ktoré malo byť zaslané žalovanému 13.3.2009 v tom čase nebol predsedom a teda nevie, či takýto list
bol alebo nebol doručený, a preto sa k tomu nevie vyjadriť.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi,
oboznámením sa s výpoveďami žalobcu a žalovaného a dospel k nasledujúcemu skutkovému a
právnemu záveru.

18. Podstatou súdneho sporu je posúdenie vlastníckeho užívacieho a nájomného vzťahu žalobcu a
žalovaného k parcelám č. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 1806 m2, č. XXX - trvalý trávnatý porast
o výmere 5322 m2, č. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 5056 m2, č. XXX - trvalý trávnatý porast o
výmere 58644 m2, č. XXX/X - orná pôda - o výmere12594 m2, č. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere
2170 m2, v kat. území Z., pôvodne vedené na LV č. XXX vo vlastníctve B. O. N. I. Z. v súčasnosti vedené
na LV č. XXX kat. úz. Z. vo vlastníctve I. D. od januára 2018, predtým vo vlastníctve žalobcu, a to za

obdobie od 28.1.2005 do 31.10.2014, resp. až do roku 2017, kedy bola na návrh žalovaného odstránená
zlistuvlastníctvaťarchaspočívajúcavtom,žežalobcabolpovinnýstrpieťvýkonprávat.j.právonájomcu
užívať pozemky, ktoré sú predmetom nájmu až do skončenia nájmu a zdržať sa výkopových prác na
parcelách tam uvedených. Ako je zrejmé toto vyznačené neodkladné opatrenie bolo z listu vlastníctva
odstránené až na základe listu žalovaného zo dňa 9.5.2017 adresovaného Okresnému úradu Rožňava,

katastrálny odbor. Je nesporné medzi stranami sporu, že žalovaný užíval tieto pozemky od 28.1.2005
do 31.10.2014.
19. Nebolo sporné medzi stranami sporu, že právny predchodca žalobcu Urbár Z. uzavrel dňa 28.1.2005
ako prenajímateľ so žalovaným PD C. ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 2005/1 (č.l. 11) za účelom
vykonávania poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu a vykonávania práva

poľovníctva. Predmetom nájmu boli podľa článku 2.3 zmluvy pozemky uvedené v prílohe č. 1 tejto
zmluvy, kde okrem pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu sú aj ďalšie pozemky v počte 35. Ako je
zrejmé z ďalšieho listinného dôkazu Urbár Z. uzavrel dňa 25.3.2006 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č.
2005/1, v zmysle ktorého bod 2.3 upravil tak, že zoznam prenajatých pozemkov za účelom vykonávania
poľnohospodárskej činnosti je uvedený v prílohe tohto dodatku, kde už 6 sporných pozemkov tam

uvedených nie je. Z tejto skutočnosti však nevyplýva, aby aj sporné pozemky neboli predmetom nájmu.
20. Nie je sporné medzi stranami sporu, a vyplýva to aj z listinných dôkazov, že žalobca podaním
zo dňa 7.11.2005 požiadal Urbár Z. o odkúpenie sporných šiestich pozemkov za účelom podnikania
s vytvorením približne 30 pracovných miest. Urbár Z. dňa 17.11.2005 schválil predaj týchto šiestich
pozemkov za sumu 400 000 Sk. Na základe tejto skutočnosti Urbár Z. uzavrel so žalobcom kúpnu

zmluvu dňa 29.11.2005 vo forme notárskej zápisnice (č.l. 10), predmetom ktorej bol predaj šiestich
nehnuteľností, kde v bode 4 je citované, že tieto nehnuteľnosti sú bez vecných bremien a záložných
práv, resp. v zmluve nie je konštatované, že v tom čase boli tieto pozemky v užívaní žalovaného
na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.1.2005. Vkladom do katastra prešlo na žalobcu vlastníctvo
pozemkov v januári 2006, čo je zrejmé z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Z.V.. Bolo preukázané,

že vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca v dôsledku takéhoto konania jeho právneho predchodcu,
a to uzatvorením kúpnej zmluvy bez tiarch ako aj dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, ako je zrejmé z
pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava č. 9C/157/2007 mýlne sa domnievajúc, že je vlastníkom
týchto sporných parciel bez akýchkoľvek tiarch, začal tieto pozemky ako vlastné využívať. Z toho dôvodu
súčasný žalovaný ako nájomca podal na Okresný súd Rožňava dňa 2.5.2007 návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, kde sa domáhal vydania predbežného opatrenia, v zmysle ktorého by súd uložil
odporcovi (terajšiemu žalobcovi) strpieť výkon práva vyplývajúci z nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa
28.1.2005 v súlade s článkom 2.2a nájomnej zmluvy a to právo nájomcu využívať pozemky, ktoré sú
predmetom nájomnej zmluvy za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní
podniku nájomcu počas trvania nájomného vzťahu a zdržať sa akýchkoľvek činností, ktorými by bránil

navrhovateľovi vo výkone práva vyplývajúcich z nájomnej zmluvy.
21. Okresný súd Rožňava uznesením sp. zn. 9C/77/2007 zo dňa 1.6.2007 rozhodol tak, že odporca
terajší žalobca je povinný strpieť výkon práva vyplývajúci z článku 2.2a) nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo
dňa 28.1.2005 - právo nájomcu využívať pozemky, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy za účelom
vykonávania poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu počas trvania nájomného

vzťahu a zdržať sa realizovania výkopových prác na parcele č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 5322
m2,parceleč.XXX-trvalýtrávnyporastovýmere5322m2,parceleč.XXX-trvalýtrávnyporastovýmere
58 644 m2, parcele č. XXX/X - orná pôda o výmere 12 594 m2, parcele č. XXX - trvalý trávny porast o
výmere 2170 m2, vedených na LV č. XXX k. ú. Z., počnúc od doručenia uznesenia. Zároveň súd podanienavrhovateľa vo zvyšnej časti - uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa vykonávania akýchkoľvek
činností, ktorými zabráni vykonávať poľnohospodársku výrobu navrhovateľovi na hore vymenovaných
pozemkoch odmietol.

22. V dôsledku podaného odvolania vo veci konal Krajský súd v Košiciach a uznesením č.k.
4Co/217/2007-57 zo dňa 13.9.2007 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej
bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené v podstate s tým konštatovaním, že
odporca, teda súčasný žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby či už z jeho strany alebo zo
strany jeho právneho predchodcu došlo k skončeniu zmluvných vzťahov založených nájomnou zmluvou

niektorým z uvedených spôsobov, resp. dohodnutých v predmetnej nájomnej zmluve v bode 6, na
základe ktorej navrhovateľ odvodzuje svoju vecnú legitimáciu v tomto konaní.
23. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy, že žalobca v tomto konaní dožaduje sa tej skutočnosti,
že k ukončeniu nájmu došlo z jeho strany jednostranným právnym úkonom, a to odstúpením od zmluvy
podaním zo dňa 27.12.2008, doplnený podaním z 9.3.2009, pričom rozhodnutie krajského súdu je zo
dňa 13.9.2007, teda dva roky predtým, a preto nemožno konštatovať, že toto rozhodnutie krajského

súdu má byť dôkazom pre to, že nájomný vzťah trval až do 31.10.2014 a že už v tomto konaní bola
riešená otázka nájomného vzťahu.
24. Na základe vyššie citovaných uznesení bolo predbežné opatrenie a ťarcha aj vyznačená na
LV č. XXX. Súčasný žalovaný potom podal žalobu na Okresný súd Rožňava a Okresný súd
Rožňava rozsudkom zo dňa 14.11.2008 rozhodol tak, že uložil žalovanému, teda súčasnému žalobcovi

povinnosť umožniť žalobcovi, teda súčasnému žalovanému vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri
prevádzkovaní podniku nájomcu v zmysle článku 2.2a) nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa 28.1.2005 do
skončenia nájmu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
25. V dôsledku odvolania vo veci konal Krajský súd v Košiciach a rozsudkom č. k. 6Co/19/2009 - 184
zo dňa 5.5.2009 potvrdil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Teda

dňom 12.10.2009, kedy nastala právoplatnosť v tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný,
teraz žalobca je povinný umožniť terajšiemu žalovanému vykonávanie poľnohospodárskej činnosti v
zmysle článku 2.2a) nájomnej zmluvy zo dňa 28.1.2005 do skončenia nájmu.
26. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 6Co/19/2009-184 okrem iného konštatuje, že nájomca, teda
súčasný žalovaný je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom na poľnohospodárske

účely pri prevádzkovaní podniku primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi. Ďalej
konštatuje, že táto povinnosť žalovaného, teda súčasného žalobcu trvala aj ku dňu rozhodovania
odvolacieho súdu, pretože ani k tomuto dňu nedošlo k skončeniu nájmu medzi účastníkmi konania
dohodou, výpoveďou, odstúpením od zmluvy alebo zničením prenajatej veci v zmysle ustanovenia § 676
až 680 Obč. zákonníka a bodu 6 nájomnej zmluvy. Toto konštatovanie súdu je dôležité z toho dôvodu,

že v tom čase nebola predmetom dokazovania tá skutočnosť, či úkony žalobcu zo dňa 27.12.2008 a
9.3.2009 možno považovať za jednostranné odstúpenie od nájomnej zmluvy tak ako to v súčasnosti
žalobca tvrdí. Na tejto skutočnosti nemení nič ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 343/2009
zo dňa 23.2.2011, ktorým bolo dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5.5.2009 sp. zn.
6Co/19/2009 zamietnuté. Z rozsudku NS SR

5 Cdo 343/2009 totiž nevyplýva, aby sa tento zaoberal tým, či odstúpenie od zmluvy jednostranným
právnym úkonom tak ako to teraz tvrdí žalobca má za následok ukončenie nájmu alebo nie.
27. Z vykonaných dôkazov bolo teda preukázané, že žalobca písomným podaním zo dňa 27.12.2008
označeným ako skončenie nájmu, kde poukazuje na ustanovenie § 679 Obč. zákonníka a doplnením
tohto podania, ale predovšetkým podaním zo dňa 9.3.2009 označeným ako odstúpenie od nájomnej

zmluvy č. 2005/1, výpoveď zmluvy bez pochybností vyplýva, že ide o jednostranný právny úkon
adresovaný žalovanému na základe čoho žalobca ako prenajímateľ domáha sa odstúpenia od zmluvy,
kde poukázal aj na dôvody odstúpenia. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že nevie o tom, žeby mu takého
odstúpenie od zmluvy bolo doručené tak je potom potrebné konštatovať, že dôkaz o takomto doručení
predložil žalobca, a to poštový podací lístok (č.l. 245) adresovaný PD C. zo dňa 13.3.2009.

28. V zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, od zmluvy môže účastník odstúpiť,
len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
29. V zmysle § 48 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
30. Zákon predpokladá, že môže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy jednostranným právnym úkonom aj tak,

že nie sú splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy. V takomto prípade má právo druhá strana,
ktorej odstúpenie bolo doručené domáhať sa žalobou na súde neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Aby
bolo možné konštatovať existenciu platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy k tomu nestačí
nesúhlasné stanovisko žalovaného, poukazovanie na nemožnosť odstúpenia od zmluvy a pod. pretožeten, kto považuje odstúpenie za neplatné, musí začať občianskoprávny spor o neplatnosť odstúpenia,
pretože túto otázku je oprávnený rozhodnúť iba súd. Neplatnosti je možné dovolať sa do uplynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa § 100 Obč. zákonníka, resp. štvorročnej lehoty podľa §

397 Obchodného zákonníka a žalovaný takto nekonal. Je potrebné v tejto súvislosti potom uviesť, že v
tomtokonkrétnomprebiehajúcomkonanísúdexoffonemôžeriešiťplatnosťaleboneplatnosťodstúpenia
od zmluvy žalobcom zo dňa 9.3.2009 a to z dôvodu, že riešiť túto otázku možno len na návrh alebo
žalobou toho, kto sa neplatnosti dovoláva. Za takejto situácie potom súd konštatuje, že odstúpenie od
zmluvy je platné počnúc dňom 13.3.2009, kedy je zrejmé z podacieho lístku, že došlo odstúpenie od

zmluvy druhej strane.
31. V zmysle § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a zavinenie.
32. Za situácie, že došlo k platnému odstúpeniu jednostranným právnym úkonom zo strany žalobcu a

žalovaný nedomáhal sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy musel si byť vedomý a vedel, že za takejto
situácie porušil povinnosť umožniť žalobcovi realizáciu projektu, čo vyplýva z listinných dôkazov už
citovaných, stavebného povolenia a pod. a teda za škodu zodpovedá.
33. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo. Z pripojených listinných dôkazov, a to územného rozhodnutia, stavebného

povolenia a k ním pripojených dokladov je zrejmé, že za takejto situácie došlo k zmareniu projektu, ktorý
ak by bol zrealizovaný dá sa predpokladať, avšak prípadne v ďalšom konaní je to povinný preukázať
žalobca, že bol by dosiahol určitý zisk. Skutočná škoda za takejto situácie, ktorej dokazovanie je tiež
otázkou ďalšieho dokazovania môže spočívať v tom, čo vynaložil na zrealizovanie projektu.
34. Pokiaľ sa týka premlčania k uplatnenému nároku súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 106

ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Za danej dôkaznej situácie, keď bolo preukázané
z listinných dôkazov, že žalobca sa opakovane domáhal nielen vrátenia pozemku, ale aj možnosti ich
využitia v súvislosti so svojím projektom a keď sa zoberie do úvahy, že ťarcha vyznačená na LV bola

odstránená až na návrh žalovaného v roku 2017 tak potom je možné konštatovať, že ide o také konanie,
kde premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je desaťročná a v tomto prípade bola
táto lehota zachovaná.
35. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak je to účelné,
súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym

rozsudkom.
36. V zmysle § 214 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd môže na návrh strany
medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí
rozhodnutie vo veci samej.
37. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť. Vydanie medzitýmneho rozsudku

bude spravidla účelné vtedy, keď by si určenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo náročné
dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného
nároku. Je preto účelné, aby sa najprv vo veci rozhodlo medzitýmnym rozsudkom, či tu právo na náhradu
škody je alebo nie je a až po vyriešení tejto otázky súd môže rozhodovať o výške uplatňovaného nároku
v konečnom rozhodnutí. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že aj

o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.