Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202499
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne Bc. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.
novembra XXX/XX, XXX XX V. N., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C 96/2016-88
zo dňa 19. mája 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 520,00 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 520,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným uvedenú v bode 11 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru o tom, že 2/3 poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorej výške bude

rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 52, § 54 odsek 2, § 451, § 457, § 517 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 1 odsek 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 odsek
1 a 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX
uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur. V
uvedenej zmluve bola žalobkyňa označená ako živnostníčka, no aj ako fyzická osoba (označená rodným
číslom). Nakoľko žalovaný nepreukázal, aby žalobkyni uvedený úver poskytol na účel jej podnikania malsúd prvej inštancie zato, že žalobkyňa vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ. Po preskúmaní
zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto neobsahuje údaj o druhu úveru, o termíne konečnej splatnosti
úveru, úrokovú sadzbu, RPMN, ani konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Absencia uvedených náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez
poplatkov. Žalobkyňa z poskytnutého úveru 1.000 Eur zaplatila žalovanému sumu 1.520 Eur, čo mal
súd preukázané z výpisov žalovaného, teda preplatila poskytnutý úver o sumu 520 Eur. Uvedený prípad
pre účely posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia bolo možné posúdiť ako plnenie zo zmluvy,
ktorá je v časti neplatná, keďže jednak časť zmluvnej podmienky upravujúcej poplatok za poskytnutý

úver súd považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je v dôsledku toho neplatná, pričom odplatu vo
výške dosahujúcej 52 % z poskytnutej istiny bolo možné považovať aj za odplatu dohodnutú v rozpore
so zákonom (§ 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka) a aj s dobrými mravmi, t.j. tiež ako neplatnú, a
to už len s prihliadnutím na priemerné úrokové sadzby bánk pri obdobných úveroch v čase podpisu
zmluvy. Námietku premlčania vyhodnotil tak, že z predloženého prehlásenia mal súd preukázané, že
žalobkyňa sa o tom, že došlo k bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil, dozvedela v

apríli 2016. Žaloba bola súdu doručená dňa 30.6.2016, teda v rámci 2-ročnej subjektívnej doby. Aj keď
v predloženom prehlásení nie je uvedený konkrétny dátum, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná
najneskôr do troch mesiacov, od kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, je zrejmé, že
subjektívna premlčacia doba neuplynula. Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 27.11.2012,
preto súd skúmal, či možno v danom prípade aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, keďže v 3-ročnej

premlčacej dobe žaloba na súd nebola doručená. Žalovaný podniká okrem iného v oblasti poskytovania
úverov, teda musí mu byť zrejmé, aké náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako
aj aké sankcie vyplývajú z neuvedenia zákonom požadovaných náležitostí. S týmto je teda minimálne
uzrozumený.Aktietoúdajezozmluvyoúvereneuvedieanapriektomužiadadodlžníkaplnenieuvedené
v zmluve o úvere v plnej výške, nemožno jeho konanie hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom. Po preskúmaní bodu 11 VPPÚ dospel k
záveru, že neprijateľnou podmienkou v tomto bode je časť jeho znenia upravujúceho, že 2/3 poplatku
predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úver spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou. Ide o vágne a do veľkej miery neurčité ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké
činnosti ide. Naviac poplatok v takejto výške považoval za neúmerne vysoký, najmä za situácie, že

nemožno zistiť, za čo mal byť vlastne zaplatený. Je vysoko pravdepodobné, že žalovaný do neho skrýva
odplatu za poskytnutie úveru, teda úrok, resp. aspoň nejakú časť z neho.

4. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie
žalovaný.Navrhol,abyodvolacísúdzrušilrozhodnutievjehonapadnutomrozsahuavecvrátilsúduprvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že
„spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko poskytnuté
peňažné prostriedky mala žalobkyňa použiť na výkon podnikania. Zdôraznil tie, že v čase uzatvorenia
zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola
stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Je toho názoru,

že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla rozsudok v jeho napadnutom rozsahu
potvrdiť. S tvrdením žalovaného, že sa v danej veci nejedná o spotrebiteľský spor sa nestotožňuje,
nakoľko žalobkyňa peňažné prostriedky nepoužila na podnikanie, ale na spotrebu rodiny. Kúpila za

ne práčku, chladničku a kočiar. Žalovaný má prax, že akonáhle ide o živnostníka, tak pripraví zmluvu
pre dlžníka s obchodným menom, či predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Dala tiež do pozornosti
rozhodnutie Ústredného inšpektorátu SOI, ktorým bola žalovanému udelená pokuta pretože sa dopustil
nekalej obchodnej praktiky, keď úver poskytnutý spotrebiteľovi automaticky subsumoval pod úpravu
Obchodného zákonníka. Poukázala aj na list Európskej Komisie adresovaný Slovenskej republike,

v ktorom uviedla, že v zmluvách, ktoré žalovaný používa je uvedená vopred formulovaná zmluvná
podmienka, že účelom zmluvy je výkon povolania hoci sa úver poskytuje spotrebiteľovi.

6. K vyjadreniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že k úhrade poslednej splátky došlo zo
strany žalobkyne 26.11.2012 a teda jej nárok je k 26.11.2013 v celom rozsahu premlčaný. Žalobkyňa

nijako nepreukázala možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa
15.10.2012 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
bol žalobkyni poskytnutí úver vo výške 1.000 Eur. Z prehľadu „Splátky a pokuty“ vyplýva, že žalobkyňa

pri splácaní úveru zo Zmluvy o úvere žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatila sumu
1.520 Eur. V Zmluve o úvere bola žalobkyňa označená jednak číslom IČO, nakoľko v čase uzatvárania
Zmluvy o úvere mala živnostenské oprávnenie, ale aj svojim rodným číslom.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o

úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľaustanovenia§53aodseku1Občianskehozákonníka,aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

13. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Pola ustanovenia § 1 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľskéhoúveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

19. Vo veci sa nie je možné stotožniť s tvrdením, podľa ktorého uzatvorená Zmluva o úvere
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval
Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Obdobným spôsobom bola osoba
spotrebiteľa definovaná v Zákone o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere.

20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre

veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym

pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
uzatvorenia uvedený nebol.21. Dôkazom opaku nemôže byť ani žalovaným vopred pretlačené prehlásenie dlžníka obsiahnuté v
samotnej formulárovej Zmluve o úvere. Žalobkyňa v priebehu konania dostatočne zrozumiteľne a logicky
vysvetlila, že ako živnostník nemala žiaden dôvod poskytnuté finančné prostriedky použiť na podnikanie.

Úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere bol použitý na kúpu práčky, chladničky a kočiaru. Tvrdeniu
žalobkyne o použití poskytnutej sumy 1.000 Eur na nákup spotrebičov pre potreby domácnosti nemá
dôvod neuveriť ani odvolací súd. Spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere bol teda bez akýchkoľvek
pochybností preukázaný.

22. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3 z neho mala predstavovať
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Takátošpecifikácianákladovjeneurčitá
a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ustanovením § 37
odsek 1 Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť

právneho úkonu.

23. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto

situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

24. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

25. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom

konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013
č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.
5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a odsek 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

26. Dôvodom vedúcim k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie bolo
nedodržanie obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9

odsek 2 písm. f/, i/, j/ a y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa
Občianskehozákonníkamusíobsahovaťdobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 odsek 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok. Ani jedna z týchto obligatórnych náležitostí v Zmluve o úvere uvedená nie je. Za
takejto situácie sa musel poskytnutý úver v súlade s ustanovením § 11 odsek 1 písm. a/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.27. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobca z titulu poskytnutého úveru mal žalovanému vrátiť len istinu 1.000 Eur. Celkovo však žalobkyňa
zaplatila čiastku 1.520 Eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 100 Eur
predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

28. Občiansky zákonník v ustanovení § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného

obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 odsek 1) a objektívnou premlčacou dobou (§
107 odsek 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

29. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je

pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. (Pozri rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986)

30. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný
na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný.

31. Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie

skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká
samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. (Pozri rozhodnutie NS
ČR z 14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006)

32.Žalovanýakoosobapodnikajúcanafinančnomtrhumáodbornúprevahunadspotrebiteľom,ktorému

poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V zmysle § 2 odsek 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015,
o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo

známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych
predpisov je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o
tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Žalovaný ako nebankový subjekt
má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať
a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už

niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať priamo v zmluve úrokovú
sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách
rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru.

33. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného

údaja akým je výška úrokovej sadzby a výška RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne)
žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou
sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri
uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené

zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na
ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa
obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a

predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného. (Porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn.
7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012)34. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ustanovenie § 107 odsek 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného
obohatenia. V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v

roku 2012 (t.j. skôr ako bola uzatvorená Zmluva o úvere). Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred
uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu 30.06.2016).

35. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala aj v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa nedozvedela skôr ako v januári 2016, kedy

kontaktovala Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žalobkyňa predložila prvoinštančnému
súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz (č.l. 9), ktorý žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil.

36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom

rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).