Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210304
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617210304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v
právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské
nivy 44/a, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, Bratislava proti žalovanému A. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. U. XX, T. o
zaplatenie 280,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 6Csp/21/2017-69 zo dňa 17. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/21/2017-69 zo dňa 17. januára 2018 v napadnutej

časti - druhá výroková veta mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25,- Eur, ďalej
úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5,- Eur od 26.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,-
Eur od 04.03.2017 do zaplatenia, zo suma 5,- Eur od 25.03.2016 do zaplatenia a zo sumy 5,- Eur od
27.09.2016 do zaplatenia.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 255,11
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne, a to zo sumy 113,68 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia,
zo sumy 78,53 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia a zo sumy 62,90 Eur od 06.01.2017 do zaplatenia
(prvá výroková veta), vo zvyšku žalobu zamietol (druhá výroková veta) a rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,14% s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (tretia výroková veta).

2. Žalobou podanou na súd dňa 11.08.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
280,11 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenia faktúr za dodávky zemného plynu, ktoré dodal
žalobca žalovanému na základe Zmluvy o združenej dodávke plynu uzavretej dňa 10.06.2015, keď
po ukončení zmluvného vzťahu žalovaný nezaplatil žalobcovi uplatnenú pohľadávku. Žalobca tvrdil, že
dlh žalovaného ku dňu podania žaloby pozostáva jednak z ceny za dodaný plyn (suma 113,68 Eur
vyúčtovaná faktúrou č. 7453067630 zo dňa 22.07.2016 so splatnosťou dňa 31.08.2016, suma 78,53

Eur vyúčtovaná faktúrou č. 4900123546 zo dňa 13.10.2016 so splatnosťou dňa 27.10.2016 a suma
62,90 Eur vyúčtovaná fa č. 7416901177 zo dňa 22.12.2016 so splatnosťou dňa 05.01.2017) a zo sumy
25,- Eur titulom poplatkov za zaslanie upomienok žalovanému (5,- Eur vyúčtované fa č. 3190152328
zo dňa 11.04.2016 so splatnosťou dňa 25.04.2016, suma 10,- Eur vyúčtovanáf fa č. 3150170575zo dňa 17.02.2017 so splatnosťou dňa 03.03.2017, suma 5,- Eur vyúčtovaná fa č. 3150154436 zo
dňa 10.03.2016 so splatnosťou dňa 24.03.2016 a suma 5,- Eur vyúčtovaná fa č. 3102115319 zo dňa
12.09.2016 so splatnosťou dňa 26.09.2016).

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil vyššie uvedené faktúry, zmluvu o združenej dodávke
plynu zo dňa 10.06.2015, ako aj upomienky.

4. Súd prvej inštancie vydal vo veci pod č. k. 6Csp/21/2017-47 dňa 25.09.2017 platobný rozkaz, nakoľko

však nebolo možné doručiť ho žalovanému do vlastných rúk, uznesením č. k. 6Csp/21/2017-55 zo dňa
23.11.2017 vydaný platobný rozkaz zrušil.

5. Súd rozhodol vo veci s poukazom na § 297 CSP bez nariadenia pojednávania s odôvodnením, že
sa jedná o spotrebiteľský spor a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Súd vo veci

vykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiarozsudokbolverejnevyhlásenývzmysle§
219 ods. 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu a ani ich zástupcovia sa na verejnom vyhlásení rozsudku
nezúčastnili.

6. Pri právnom hodnotení zisteného skutkového stavu poukázal súd prvej inštancie na úpravu § 488,
§ 51, § 52 ods. 1, 3 a 4 a § 517 ods. 2 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a §47 ods. 1 Zák. č.
251/2012 Z.z. o energetike. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu
bola uzavretá dňa 10.06.2015 Zmluva o združenej dodávke plynu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému dodávky plynu a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť dohodnutú

cenu. Žalobca si svoju povinnosť zo zmluvy splnil, dodal žalovanému plyn a vyúčtoval mu cenu podľa
dohodnutého cenníka, žalovaný však nesplnil svoju povinnosť, za dodanú službu žalobcovi nezaplatil
a vznikol mu na poskytnutých službách nedoplatok vo výške 255,11 Eur. Súd prvej inštancie preto
považoval nárok žalobcu za dôvodný, čo do výšky 255,11 Eur a žalobe v tejto časti vyhovel, zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 255,11 Eur aj s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne, ktoré si uplatnil

žalobca v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.

7. V časti o zaplatenie náhrady nákladov za upomienky vo výške 25,- Eur (žalobca vyfakturoval 3x5,-
Eur a 1x10,- Eur) spolu s príslušenstvom súd žalobu zamietol. Dojednania o povinnosti žalovaného
zaplatiť za upomienky považoval súd za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, keďže upomínanie nie

je služba poskytovaná žalovanému na jeho požiadanie, ale služba poskytovaná žalobcom za účelom
získania úhrady záväzku jednoduchším, dobrovoľným spôsobom. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že
táto podmienka sa nachádza v obchodných podmienkach, nemohol toto dojednanie ovplyvniť, súd tiež
poukázal na to, že je na zváženie samotného žalobcu, koľko upomienok žalovanému zašle a teda ako
sa pohľadávka navýši. Navyše žalobca nepreukázal súdu, že predmetné upomienky boli vyhotovené

a taktiež ani to, že boli doručené žalovanému, preto žalobca v tejto časti podľa súdu prvej inštancie
neuniesol dôkazné bremeno.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc zo záveru, že
žalobca bol úspešný na 91,07% a neúspešný na 8,93%, čistý úspech žalobcu teda predstavuje 82,14%

a súd mu priznal právo na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku v časti, kde bol jeho návrh zamietnutý podal odvolanie žalobca z dôvodov,
že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

10. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie opomenul postavenie a kompetencie Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví, neprihliadol na nedostatok právomoci súdu konať vo veci prijateľnosti, či
neprijateľnosti obchodných podmienok žalobcu, nezohľadnil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťovýchodvetví, nesprávne aplikoval § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, namietal nesprávnosť postupu súdu
z hľadiska odôvodnenia jeho rozhodnutia, možného preskúmania, ako aj presvedčivosti, namietal, že
súd prvej inštancie konal nepredvídateľne, porušil ustanovenie o odstraňovaní vád podania, nesprávne

vec právne posúdil a žalobcovi odňal možnosť na spravodlivý proces. Žalobca poukazoval na to, že
v zmysle platného právneho poriadku obchodné podmienky žalobcu ako poskytovateľa univerzálnej
služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie domácnosť schvaľuje a tým aj určuje
národný regulátor, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. V právnej úprave týkajúcej sa
tzv. energetického balíčka sú obsiahnuté pravidlá, ktoré sú v súlade s legislatívou Európskej únie a

sledujú aj zlepšenie práv spotrebiteľov. Obchodné podmienky žalobcu ako poskytovateľa univerzálnej
služby pri dodávke plynu pri odberateľov plynu kategórie domácnosť s účinnosťou od 01.01.2016 boli
schválené právoplatným rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a boli vypracované v
zmysle rozhodnutia Úradu zo dňa 02.12.2015. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec
nezaoberal otázkou právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na zmluvu medzi žalobcom a žalovaným, že
je tu definovaný cenník externých služieb a výkonov vydávaný dodávateľom a tieto obchodné podmienky

sú schválené národným regulátorom - Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

11. Žalobca ďalej poukazoval na úpravu § 129 ods. 1 CSP (Zák. č. 160/2015 Z.z.) a namietal, že pokiaľ
súd mal za to, že žaloba žalobcu je v niečom neúplná, mal vyzvať žalobcu na jej doplnenie. Žalobca tiež
namietal porušenie postupu podľa § 138 CSP v neprospech žalobcu, pokiaľ mal súd za to, že žaloba

žalobcu je zjavne nedôvodná, mal ho vyzvať na späťvzatie žaloby. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na
osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energetikou, kde národný regulátor vykonáva reguláciu
aj za účelom ochrany spotrebiteľa a prihliada na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom aj úprava § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je aproximáciou Smernice Rady 93/13. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a

namietal, že súd prvej inštancie mal posudzovať skutočnosť, že samotné obchodné podmienky žalobcu
odrážajú obsah regulačných ustanovení, nemohol preto prijať záver o nepriznaní časti nároku s možným
poukazom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky zmluvnej dokumentácii žalobcu. Žalobca opakovane
zdôrazňoval, že obchodné podmienky žalobcu sú priamo určované rozhodnutím regulačného úradu.

12. Žalobca ďalej uviedol, že priamo zo zákona (§ 17 ods. 13 Zák. č. 251/2012 o energetike je
povinný odberateľa písomne upomínať, čo žalobca aj urobil, pričom zo žiadneho platného právneho
predpisu nevyplýva, že by žalobca bol povinný znášať náklady spojené s týmto upomínaním, osobitne
pokiaľ táto činnosť vyplýva len z porušenia povinnosti žalovaného ako odberateľa plynu. Náklady
na toto upomínanie nie sú súčasťou žiadnej inej zložky, resp. položky platenej žalovaným žalobcovi.

Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade písomných upomienok išlo o úkon
v záujme dodávateľa a že úkon upomínania nemá pre žalovaného žiadny prínos, práve opačne,
žalobca upomína odberateľov preto, lebo mu to zákon ukladá, pričom práve upomínanie je v prospech
odberateľov, pretože upomínaním sa môže predísť prerušeniu dodávky zemného plynu odberateľovi (v
prípade neoprávneného odberu, čo je aj odber, kedy odberateľ nedodržuje zmluvne dohodnuté platobné

podmienky, distribúcia plynu sa preruší). Upomínanie je takto podľa žalobcu aj v prospech žalovaného,
keď môže predísť prerušeniu dodávky plynu. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vôbec nezaoberal
príslušnými úpravami Zákona o energetike, pokiaľ ide o sledovanie úhrad zo strany odberateľov,
neplnenie platobných povinností odberateľov a upozorňovacej povinnosti žalobcu (§ 17 ods. 3 Zák. č.
251/2012 Z.z.).

13. Žalobca ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, ako súd
posudzoval rovnováhu, resp. nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej
zmluve z hľadiska úpravy § 53 Občianskeho zákonníka, a ako postupoval pri hodnotení neprijateľnosti
zmluvných podmienok. V tejto súvislosti opakovane poukazoval na to, že obchodné podmienky žalobcu

schvaľuje národný regulátor, čo podľa neho vylučuje možnosť preskúmateľnosti obchodných podmienok
súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie chcel vec posúdiť komplexne, mohol si sám zadovážiť Rozhodnutie
ÚRSO č. 0010/2014/P-OP zo dňa 22.12.2014, ako aj vzorové podmienky. Súd rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania, žalobcu predtým nevyzval na doplnenie žaloby, resp. na späťvzatie žaloby v
zamietavej časti z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti, žalobca teda ani nemohol získať vedomosť o možnej

negatívnej úvahe súdu k uplatnenému nároku.

14. Žalobca namietal aj proti tomu, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania,
podľa žalobcu sa v tomto konkrétnom spore o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci nejedná,a to aj vzhľadom na osobitosť úpravy trhu s energetikou, postavenie národného regulátora, postavenie
žalobcu ako regulovaného subjektu, aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, aplikáciu
rozsudkov Súdneho dvora EÚ a nutnosť skúmať okolnosti vzniku zmluvy pri posudzovaní prípadnej

nerovnováhy postavenia zmluvných strán. Postup súdu bol podľa žalobcu nepredvídateľný a rovnako
tak bolo nepredvídateľné aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, žalobca opakovane poukazoval na úpravu
§ 138 CSP.

15. Žalobca ďalej poukazoval na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá vo svojich nálezoch vychádza z

preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, čo je potrebné dodržiavať aj vo vzťahoch
spotrebiteľských. Aj z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty je nevyhnutné, aby o neplatnosti
právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon ako dôvody neplatnosti neuvádza. Neplatnosť
zmluvy má byť skôr výnimkou a nie zásadou.

16. Žalobca sa domnieva, že nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie je odstrániteľná aj bez

ďalšieho dokazovania, nakoľko žalobca namieta hlavne nedostatky v právnom posúdení veci, napriek
tomu však má za to, že v tomto prípade sú splnené aj podmienky pre novoty v odvolacom konaní (§
366 CSP, osobitne písm. a), c) a d)), napriek tomu však navrhuje a predkladá ako ďalšie dôkazy po
1/ Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu
kategórie domácnosť účinné od 01.01.2016, 2/ rozhodnutie ÚRSO č. 0008/2015-P-OP z 2.12.2015 a

po 3/ vzorové obchodné podmienky ÚRSO.

17. V závere odvolania žalobca znovu poukazoval na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho
súdu SR a tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na

spravodlivý proces a namietal aj, že odvolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keď právo
strany sporu na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia je zásadnou požiadavkou ústavnosti a
zákonnosti civilného sporového konania. Súd sa musí vyrovnať s argumentmi strany sporu, ak nejaký
odmietne, musí to v odôvodnení rozhodnutia podrobne zdôvodniť.

18. Odvolanie žalobcu je pomerne rozsiahle (31 strán textu), odvolací súd sa s ním podrobne oboznámil,
nepovažuje však za potrebné z neho podrobnejšie citovať.

19. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, zásielku súdu obsahujúcu rovnopis odvolania žalobcu spolu

s výzvou na vyjadrenie k odvolaniu žalobca neprevzal, rovnako ako počas konania neprevzal žiadnu
zásielku súdu, všetky boli vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379, §380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania,

pretože dospel k záveru, že nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok odvolacieho
súdu bol podľa 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP verejne vyhlásený, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského
súdu.

21. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav na to, aby mohol rozhodnúť o nároku žalobcu,
uplatnenom v tomto konaní. V tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že žalovaný bol v konaní nečinný,
zásielky súdu prvej inštancie nepreberal, v konaní teda neboli z jeho strany vznesené žiadne námietky

proti skutkovému a právnemu základu nároku žalobcu.

22. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dojednania o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi za upomienky poplatky stanovené v cenníku sú neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi z dôvodu, že upomínanie nie je služba poskytovaná žalovanému na jeho požiadanie, ale podľa

názoru súdu prvej inštancie je táto služba poskytovaná žalobcom za účelom získania úhrady záväzku
jednoduchším, dobrovoľným spôsobom.23. Pojem „dobré mravy“ je možné definovať ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel spoločnosti, ktoré sú

všeobecne uznávané. Činnosť namierená proti týmto pravidlám je preto označovaná ako činnosť v
rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca ako dodávateľ
služieb uplatňuje voči odberateľovi služieb - spotrebiteľovi právo na zaplatenie poplatku zahrnutého

do Cenníku služieb, ktorý bol navyše schválený ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok
žalobcu príslušným orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, a to v súlade s platnou právnou
úpravou upravujúcou vzťahy dodávateľov a odberateľov pri dodávke plynu pre domácnosť. Žalobca
je v tomto prípade ako dodávateľ plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu a jeho vzorové obchodné
podmienky boli rozhodnutím ÚRSO riadne schválené. V tejto súvislosti neobstojí ani hodnotenie súdu
prvej inštancie, že upomínanie nie je služba, ktorá by bola poskytovaná na požiadanie žalovaného,

písomné upozornenie žalobcu ako dodávateľa plynu pre žalovaného ako odberateľa vrátane poučenia
o prerušení dodávky plynu v prípade, že odberateľ nesplní svoje povinnosti zo zmluvy ani v dodatočnej
lehote vykonáva žalobca na základe zákona a v súlade s ním (v zmysle § 17 ods. 13 Zák. č. 251/2012
Z.z. je dodávateľ plynu povinný odberateľa plynu v domácnosti upozorniť na meškanie s úhradou platby
za plyn, určiť mu nový termín splatnosti a poučiť ho o prerušení dodávky plynu v prípade, ak odberateľ

plynu domácnosti svoj záväzok ani v dodatočnej lehote nesplní). Samotná skutočnosť, že žalovaný
nemohol ustanovenia obchodných podmienok žalobcu ovplyvniť ešte neznamená, že úprava poplatku
za upomienky v cenníku služieb a výkonov žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Ako už bolo uvedené,
obchodné podmienky žalobcu ako dodávateľa plynu boli schválené rozhodnutím ústredného orgánu, a
to ÚRSO.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý tiež uviedol, že žalobca nepreukázal, že predmetné upomienky boli vyhotovené a tiež že
boli doručené žalovanému, a preto v tejto časti podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca uplatňuje pohľadávku v zamietnutej časti, teda v časti poplatkov

za upomienky v rozpore s dobrými mravmi, uvedené hodnotenie je už nadbytočné. Odvolací súd však
v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súd mal za to, že žalobca v tejto časti nezvládol dôkazné bremeno,
mal zohľadniť, že žalobca v žalobe poukazoval na cenníky na webovej stránke, žalovaný bol v konaní
nečinný, zásielky súdu nepreberal, čím sa sám zbavil možnosti uplatniť svoje procesné práva (napokon,
žalovaný neprevzal žiadnu zásielku súdu ani rozsudok vo veci samej). Pokiaľ súd prvej inštancie chcel

postupovať v záujme žalovaného ako spotrebiteľa a slabšej strany sporu (§ 295 CSP), mohol si sám
potrebné dôkazy obstarať, prípadne aj vyzvať žalobcu na ich predloženie.

26. Žalobca v žalobe podrobne zdôvodnil svoj nárok, vrátane poplatkov, resp. nákladov za upomienky,
poukázal na zákonom mu stanovenú povinnosť upozorňovať žalovaného na porušenie povinnosti

uhrádzať dohodnutú cenu, poukázal aj na úpravu nákladov žalobcu, ktoré mu v tejto súvislosti vzniknú
v cenníku, ktorý je súčasťou rozhodnutia ÚRSO o schválení obchodných podmienok žalobcu. Súd prvej
inštancie nespochybnil tvrdenia žalobcu, že poplatky za upomienky účtuje na základe platnej právnej
úpravyavsúladescenníkom,vodôvodnenísatýmitoargumentmižalobcuvôbecnezaoberal,ibausúdil,
že ide o nárok v rozpore s dobrými mravmi.

27. Odvolací súd tiež upozorňuje, že súd prvej inštancie zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného
ako odberateľa zaplatiť náklady, resp. poplatok za upomienky nehodnotil z hľadiska, či nejde o
neprijateľnú podmienku, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve zákonom zakázaná (§ 53 Občianskeho

zákonníka) odvolací súd sa preto nezaoberal rozsiahlymi námietkami žalobcu v odvolaní o nedostatkoch
odôvodnenia neprimeranosti zmluvných podmienok ani o neprípustnosti hodnotenia obchodných
podmienok zo strany súdu. K námietkam žalobcu, že obchodné podmienky boli v tomto prípade
schválené rozhodnutím ÚRSO v súlade s platnou právnou úpravou, teda že ich schválil regulačný
úrad, ktorý vychádzal aj z legislatívy EÚ vrátane Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odvolací súd upozorňuje žalobcu, že ani tieto skutočnosti
nevylučujú preskúmanie rozhodnutia ústredného orgánu - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
správnym súdom v zmysle príslušných ustanovení Zák. č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok).Odvolaciemu súdu však nie je známe, že by príslušný správny súd v správnom konaní preskúmaval
rozhodnutie ÚRSO, na ktoré sa žalobca odvoláva.

28. Na základe uvedených záverov považoval odvolací súd odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu v časti o zaplatenie 25,- Eur s príslušenstvom zamietnutý za
nesprávny a podľa § 388 CSP jeho rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uložil
povinnosťzaplatiťžalobcoviaj25,-Eurtitulompoplatkovzaupomienkyzasielanéžalovanému,atospolu
s úrokom z omeškania, pretože je nepochybné, že žalovaný bol s úhradou týchto poplatkov v omeškaní.

29. Odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP zmenil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov
prvostupňového konania a to tak, že v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP žalobcovi, ktorý bol v spore
plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v celom rozsahu.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške trov prvostupňového aj odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).