Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/406/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712206904
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712206904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov

senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobkyne E. E., nar. XX.X.XXXX, U.
XXX, zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Advokátska kancelária Michalovce, Nám. slobody
3, proti žalovanej ČSOB Poisťovňa, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/B, zast. WERNER & Co. s.r.o.,
Bratislava, Stromová 54/A, o zaplatenie 6 155,67 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
12C/29/2012-488 z 9.5.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v jeho II. a III. výroku.
Žalovanému priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumu

1 916,69 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 8.8.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
do 5.11.2010 10% vynaložených trov konania a od 6.11.2010 žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému
38% ním vynaložených trov konania.
2.V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, čo žalobkyňa žalobou doručenou mu 22.3.2010 žiadala a
ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a čím svoje stanovisko
odôvodnil. Konštatoval, že uznesením z 22.3.2012 bolo konanie do výšky 5 005,11 eur s 9% úrokom

z omeškania od 27.10.2009 do zaplatenia zastavené a zvyšný nárok - o zaplatenie 6 155,67 eur
s 9% úrokom z omeškania od 27.10.2009 do zaplatenia bol vylúčený na toto konanie. Vykonaným
dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako obchodná zástupkyňa vyvíjala činnosť smerujúcu k uzavretiu
poistných zmlúv v prospech žalovaného a to najskôr na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení z
31.10.2001 a 27.1.2003, že po zmene obchodného mena uzatvorila so žalovaným 6.11.2006 Zmluvu
o obchodnom zastúpení pod č. 91239002, že 4.6.2009 žiadala žalobkyňa žalovaného o vyplatenie
odstupného. Listom zo 16.6.2009 žalovaný žalobkyni oznámil, že právo na odstupné podľa čl.6 bod 6

zmluvy o obchodnom zastúpení žalobkyni nevzniklo. Ďalším listom zo 17.12.2008 žalovaný zamietol
žiadosť žalobkyne o vyplácanie následných provízií. Konštatoval, že výška odstupného je stanovená
ako dvojnásobok priemernej mesačnej výšky provízií získanej zástupcom v priebehu posledných 5-
tich rokov; v prípade ak táto zmluva trvala menej ako 5 rokov, výška odstupného sa vypočíta z
priemeru provízií za celé obdobie trvania zmluvy. Nárok na odstupné vzniká až po uplynutí 6 mesiacov
od skončenia tohto zmluvného vzťahu za predpokladu, že zástupca nevykonal počas tohto obdobia
sprostredkovanie poistenia pre inú poisťovňu alebo iného sprostredkovateľa poistenia v zmysle zákona

o sprostredkovaní. Právo zástupcu na odstupné zanikne, ak do jedného roka od ukončenia tejto
zmluvy neoznámi zastúpenému, že toto svoje právo uplatňuje. Právo na odstupné nevznikne a/ ak
zastúpený odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku zástupcom, ktorého zakladá právo na
odstúpenie od zmluvy, b/ zástupca skončil zmluvu z dôvodov, ktoré nie sú na strane zastúpeného, akod neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti, ktoré je predmetom tejto zmluvy,
c/ podľa dohody so zastúpeným zástupca prevedie práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy
na tretiu osobu. „Výpoveď ZOOZ dohodou“ z 24.9.2008 po obsahovej stránke predstavuje žiadosť

o skončenie zmluvného vzťahu žalobkyne dohodou. I keď žalobkyňa v tejto žiadosti používa termín
výpoveď, následný právny úkon strán - dohoda o ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení z 14.10.2008
preukazuje, čoho sa žalobkyňa svojou žiadosťou domáhala. K skončeniu zmluvného vzťahu medzi
stranami teda došlo dvojstranným právnym úkonom - dohodou. Nejedná sa teda o prípad skončenia
zmluvného vzťahu odstúpením zastúpeného (článok VI. ods.6 písm.a/), skončenia zmluvy zástupcom z

dôvodov, ktoré nie sú na strane zastúpeného (článok VI. ods.6 písm.b/), prevedenia práv a povinností zo
zmluvy na tretiu osobu (článok VI. ods.6 písm.c/). Podmienkou vzniku nároku na odstupné je uzavretie
viac ako 1000 platných poistných zmlúv k skončeniu zmluvného vzťahu, z toho aspoň 500 v životnom
poistení a uplatnenie práva do 1 roka (čl.VI.ods.5 ZOOZ). Všetky tieto podmienky žalobkyňa splnila.
Termín skončenia zmluvného vzťahu je podľa názoru súdu s ohľadom na použitú zmluvnú terminológiu
potrebné vykladať rozširujúco. Ak napríklad strany v článku VI. ods.5 ZOOZ viažu právne následky

zániku nároku na odstupné neuplatnením „do jedného roka od ukončenia tejto zmluvy“, za zmluvný
vzťah je pre potreby vyplatenia odstupného nutné považovať celú dobu výkonu činnosti žalobkyne
ako obchodnej zástupkyne na základe uzatvorených zmlúv o obchodnom zastúpení, teda obdobie od
31.10.2001 do 5.11.2006. I keď náležitosťou každého právneho úkonu je jeho určitosť a zrozumiteľnosť a
ich absencie sú „sankciované“ neplatnosťou v zmysle § 37 ods.1 OZ, súd nezdieľa názor žalovaného, že

listom uplatnené právo na odstupné bez neuvedenia výšky odstupného nemôže spôsobiť predvídateľné
právne účinky. V danom prípade si žalobkyňa mala uplatniť len „právo“, čo vyplýva zo znenia článku
VI. ods.5, a nie konkrétne vyčíslený nárok. K výpočtu výšky odstupného bolo nevyhnutné poznať
nielen počet a štruktúru uzavretých poistných zmlúv /PZ/ čo do produktov poistenia sprostredkovaných
žalobkyňou, ale i výšku mesačných provízií za obdobie od 31.10.2001 do 5.11.2006. Žalobkyňa po

výzve súdu v podaní z 21.3.2016 označila v zozname poistných zmlúv za obdobie od 31.10.2001 do
5.11.2006 štruktúru uzavretých poistných zmlúv. Uviedol, že jednoduchým sčítaním počtu uzavretých
poistných zmlúv sprostredkovaných žalobkyňou vyplýva, že za obdobie od 6.11.2006 do 15.10.2008
žalobkyňa sprostredkovala uzavretie 630 poistných zmlúv, z toho 126 životného poistenia. Za obdobie
od 31.10.2001 do 5.11.2006 to bolo 1206 poistných zmlúv, z toho 443 týkajúcich sa životného poistenia.

Celkovo za obdobie trvania zmluvného vzťahu, teda od 31.10.2001 do 15.10.2008 to bolo 1836 PZ, z
toho 569 ŽP. Žalovaný v rámci procesnej obrany žiadal započítať svoj vzájomný nárok na zaplatenie
sumy 1 528,01 eur titulom vrátenia vyplatených zálohových provízií na základe zmluvy o obchodnom
zastúpení. Tvrdil, že tento vzájomný nárok vyplýva z ust. čl.V písm.a/ ods.1 predpisu odmeňovania
poistných poradcov, podľa ktorého nárok na províziu nevznikne a už zaplatenú províziu je povinný

poradca vrátiť a zároveň pripojil zoznam stornovaných poistných zmlúv, z ktorých vyplýva, že sa jedná
o PZ životného poistenia /č.l.310-12C/34/2011 spisu/. Z takto celkovo uplatnenej sumy 1 528,01 eur
žalovaná uznala len 1 164,60 eur /č.l.455-spisu/. Neuznala nárok na vrátenie provízie z poistných
zmlúv č. XXXXXXXXXXX H. P. suma 32,80 eur, č. XXXXXXXXXX H. P. suma 29,87 eur, obe poistné
zmluvy produkt Štvorlístok, č. H. XXXXXXXXXX H. P. suma 131,45 eur produkt PZ Spektrum, č. H.

XXXXXXXXXX J. P. suma 119,50 eur produkt poistnej zmluvy Spektrum, č. H. XXXXXXXXXX J. P. suma
49,79 eur produkt poistnej zmluvy Spektrum, spolu 363,41 eur. Poukázal na bodu 5.3, 5.4 druhého
oddielu druhej časti a Provízny poriadok z 1.3.2004, čl.IV. písm.a/ bod 1.2 oddielu A osobitnej časti
1 /č.l.290/, a uzavrel, že žalovaný na storno provízie - v úhrne 363,41 eur, nemá nárok. Dôvodnosť
vrátenia storno provízií je zhodný s výškou uznania vzájomného nároku žalovaného - 1 164,60 eur.

Výška vyplatených provízií vyplýva z dokladov predložených žalobkyňou - vyúčtovania provízií. Z nich
je zrejmé, že žalobkyňa za obdobie 11/2006 vyúčtovala, žalovaný jej priznal a vyplatil 18 891,- Sk, čo za
obdobie 25 dní (od 6.11.2006) predstavuje pomerne 15 742,50 Sk. Za mesiac 12/2006 žalobkyni bolo
vyplatených 49 675,- Sk, za 1/2007 44 269,- Sk + 3 445,- Sk, spolu 47 714,-Sk, za 2/2007 40.304.-
Sk, za 3/2007 38 067,-Sk, za 4/2007 63 870,- Sk, za 5/2007 27 165,- Sk, za 6/2007 50 152,-Sk, za

7/2007 42 980,- Sk, za 8/2007 46 304,- Sk, za 9/2007 32 420,- Sk, za 10/2007 89 826,- Sk, za 11/2007
50 284,- Sk, za 12/2007 77 061,- Sk, za 1/2008 67 561,- Sk, za 2/2008 76 059,- Sk, za 3/2008 44
857,-Sk, za 4/2008 37.876.-Sk, za 5/2008 39.670.-Sk, za 6/2008 45.491.-Sk, za 7/2008 44.808.-Sk,
za 8/2008 28.017.-Sk, za 9/2008 29.717.-Sk, za 10/2008 27.445.-Sk, a za 11/2008 doplatok 857.-Sk,
doplatok za mesiac október 2008 857.-Sk. Z uvedeného je teda zrejmé, že za celé obdobie trvania

poistnej zmluvy teda od 6.11.2006 do 15.10.2008 bolo celkovo vyplatených žalobkyni za obdobie 24-
mesiacov 1 113 922,50 Sk, čo za 1-mesiac činí 46 413,437 Sk, dvojnásobok tejto sumy je 92 826,87
Sk, čo predstavuje po prepočítaní konverzným kurzom 3 081,29 eur. Z tejto sumy je potrebné odrátať
sumu storno provízií vo výške 1 164,60 eur, ktoré žalovaná sama uznala a ktoré žalovanému i dôvodnepatria. Výsledná suma predstavuje 1 916,69 eur. Táto suma patrí žalobkyni i s 9% ročným úrokom z
omeškania od 27.10.2009 do zaplatenia. Nárok uplatnený na súde bol dňom 4.6.2009. Žaloba bola
doručená žalovanému 6.8.2010, t.j. 8.8.2010 je prvý deň po tom, čo sa žalovaný dostal do omeškania

s plnením svojho záväzku. I keď žalovaná tvrdila, že žalobcovi doručila vyčíslenú predžalobnú výzvu, v
spise sa takáto výzva nenachádzala. Preto za prvý deň omeškania žalovaného považuje 8.8.2010. Úrok
z omeškania patrí žalobkyni v zmysle § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. Ohľadne nárokov na vyplatenie
provízií súd udáva, že ust. čl.V.ods.5 jednoznačne stanovuje, že dňom zániku zmluvy zaniká zástupcovi
nárok na výplatu akýchkoľvek provízií i s výnimkou podľa nasledujúceho bodu. Nasledujúci odsek 6

udáva, že je to možné len na návrh regionálneho riaditeľa, a to schválenie riaditeľom divízie. Takýto
prípad u žalobkyni nenastal. V prípade zákonnej úpravy, zákon za kogentné ustanovenia považuje §
655 ods.1, § 655a, § 660 ods.2,4, § 668 ods.3, § 668a, § 669, § 669a, § 672a, Obchodného zákonníka
(§ 263 Obch.zák.). Žalovaný správne argumentuje, že nároky na províziu pri zániku zmluvy obchodného
zastúpenia je upravené v § 671 Obch.zák. Toto ustanovenie je dispozitívne, s možnými odchýlkami
úpravy vzťahov v zmluve. Ak si strany zmluvného vzťahu upravenou zmluvou z 6.11.2006 dojednali, že v

prípadezánikuzmluvyžalobkyňanároknaprovízienemá,totoustanoveniejezaväzujúce.Iúpravapráva
na náhradu škody v dôsledku skončenia zmluvných vzťahov uvedená v ustanovení § 668a Obch.zák., sa
podľa názoru súdu aplikuje v prípade, ak ukončenie zmluvných vzťahov nastane zo strany zastúpeného.
Pojem škoda vyjadruje totiž majetkový úbytok spravidla v dôsledku porušenia právnej povinnosti, čo v
intenciách znení zmluvy a § 668a Obch.zák. nemožno vykladať inak, ako dôsledok skončenia zmluvných

vzťahov zastúpeným. V danom prípade došlo k zániku zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou, teda
dvojstranným právnym úkonom. Preto súd nároku žalobkyne na zaplatenie nevyplatených provízií za
druhý rok poistenia nevyhovel. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 v spojení s §
256 ods.1 CSP. Späťvzatie žaloby a zastavenie konania vo výške 5 005,11 eur s 9% ročným úrokom
z omeškania (k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo písomným podaním doručeným súdu 5.11.2010)

procesne zavinila žalovaná. Tá totiž zobrala čiastočne svoj nárok na zaplatenie 5 005,11 eur späť.
Pôvodný nárok žalobkyne predstavoval 11 160,78 eur. Po späťvzatí 6 155,67 eur s príslušenstvom.
Možno teda povedať, že k 5.11.2010 mal žalobca 55% úspech (pomer 11 160,78 EUR k 6 155,67 eur) a
zároveň 45% neúspech. Žalobkyni teda patrí 10% vynaložených trov konania (55%-45%). V merite veci
bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne 1 916,69 eur, čo je z nároku 6 155,67 eur 31%. Žalobkyňa teda

zároveň mala 69% neúspech, čo činí 38% vynaložených trov v prospech žalobcu /69%-31%/. Preto od
6.11.2010 je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému 38% ním vynaložených trov konania.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa (č.l. 499 - 402) vo výrokoch, ktorým súd
rozhodol, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobkyni do 5.11.2010 10 % vynaložených trov a od 6.11.2010 je žalobkyňa povinná zaplatiť

žalovanému 38% vynaložených trov konania, podľa § 365 CSP ods.1 písm. f), h). Súd pod bodom 33.
rozsudku rozoberá, z akého dôvodu nepriznal žalobkyni nárok na základnú províziu a teda z akého
dôvodu jej v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s poukazom na čl.V ods. 5 provízneho poriadku, teda
v časti základnej provízie. Rozdiel medzi základnou a následnou províziou - Má za to že súd prvej
inštancie sa nevyporiadal s jej písomnou argumentáciou z 29.10.2010, kde rozoberala, aký je rozdiel

medzi základnou a následnou províziou a aký je výklad daného Čl. V ods.5 prov. poriadku aj samotnou
žalovanou. Ak súd poukazuje na ust. čl.V bod 5 zmluvy o obch. zastúpení a teda, že dňom zániku
skončenia zmluvného vzťahu zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií s výnimkou
podľa bodu 6, teda, že možno pokračovať vo vyplácaní provízií na len návrh regionálneho riaditeľa a
po schválení riaditeľa divízie, treba uviesť, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na základnú províziu,

ale na následnú províziu a to z týchto dôvodov. Ako vyplýva z oddielu 2 bod l. provízneho poriadku
so žalobkyňou bolo dohodnutých viacero druhov provízií: 1) základná, 2) udržiavacia, 3) provízia z
mimoriadneho poistného, 4) správcovská provízia, 5) bonusová provízia, 6) provízia za zmenu poistenia.
Provízia pod bodom 1 je teda základná provízia a provízie pod bodom 2 až 6 sú províziami následnými.
Pokiaľ ide o základná províziu, tak zo samotného znenia termínu základná provízia, že ide o províziu,

ktorej sa nemožno vzdať v kontexte § 660 Obchodného zákonníka (ide o kogentné ustanovenie), teda
že ide o províziu za sprostredkovanie poistenia, pričom niekde je uvádzaná aj ako provízia za zjednanie
poistenia. Splatnosť základnej provízie bola so žalobkyňou upravená rôzne. Podľa čl.IV zmluvy o obch.
zastúpení z r. 2002 bolo dohodnuté, že v prípade jednorazového zaplatenia poistného, je provízia
vyplácaná jednorazovo-naraz, kdežto pri bežne mesačnom poistnom, je provízia uhrádzaná v 1 a 2

roku poistenia, teda jej splatnosť si tak zmluvné strany rozdelili na obdobie 2 rokov. Takáto splatnosť
je upravená aj v aktuálnom províznom poriadku, ktorý rozlišuje vyplácanie základnej provízie pri bežne
platenom poistnom - 2 časť oddiel 2 prov. poriadku a pri jednorazovom platenom poistnom - časť 2
oddiel 6 prov. poriadku. Ona si teda uplatňuje v tomto konaní základnú províziu za druhý rok poisteniaa nie vyplácania následných provízii. Tento záver o opodstatnenosti uplatneného nároku a teda, že
má nárok na základnú províziu za 1 a 2 rok, a teda, že článok V bod 6., na ktorý odkazuje súd, sa
týka vyplácania následných provízií, vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného zo 8 10.2009 k predžalobnej

výzve, kde uviedol: Vo veci vyplácania následných provízií je v zamietnutí správne použitý čl.V bod
6 zmluvy o obchodnom zastúpení: následné, u nás nazývané aj udržiavacie provízie, sú vyplácané
sprostredkovateľom za spravovanie poistných zmlúv, od 3 do 10 roku trvania životného poistenia a od
druhého až po koniec poistenia pri neživotnom poistení. Základné provízie (t.j. provízie za zjednanie
poistenej zmluvy) sú sprostredkovateľom vyplácané v prvom (život, neživot) a druhom (život) roku

poistenia. Obchodný zákonník, na ktorý sa odvolávate v pokuse o zmier, určuje výplatu len týchto
provízií. Keďže základné provízie boli vyššie uvedeným sprostredkovateľkám vyplatené, nemá dôvod
súhlasiť s vyplácaním následných (udržiavacích) provízií, keďže sa už ani jedna z nich o poistne zmluvy
nestará. Teda žalovaný sám v svojom vyjadrení uviedol rovnaký výklad čl. V bod 6 ako uviedla vyššie, a
teda žalobkyňa sa nedomáha v tomto konaní vyplácania následných provízií, ale základnej provízie za
druhýrokpoisteniaatedajejnárokjeakopodstatnený.Aktedasúdsastoutopodstatnouargumentáciou

nevyporiadal, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Záverečný návrh - Aj keď je zrejmé,
že súd nemusí reagovať na všetky argumenty predĺžené stranami sporu, má za to, že ide o argument,
na ktorý súd reagovať mal a musel. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a priznal
náhradu trov odvolacieho konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie.
4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný (č. l. 505 - 509), ktorý uviedol, že žalobkyňa sa voči nemu

domáhala titulom zaplatenia provízií a odstupného ako bývalá obchodná zástupkyňa voči zastúpenému
na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zaplatenia sumy vo výške 6 155,67 eur pozostávajúcej
z 2 948,11 eur (základná provízia) a 3 207,56 eur (odstupné) a ako Okresný súd Michalovce (ďalej
len „súd prvej inštancie"). Na odôvodnenie odvolania žalobkyňa uviedla, že súd sa nevysporiadal
s jej argumentáciou, z podania z 29.10.2010, kde rozoberala rozdiel medzi základnou a následnou

províziouaakýjevýkladčl.V.ods.5províznehoporiadkusamotnýmžalovaným.Žalobkyňaargumentuje
tým, že čl. V bod 5 zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej medzi stranami sporu sa nevzťahuje
na základnú províziu, ale iba na následnú províziu. Podľa názoru žalobkyne sa základnej provízie
nedá vzdať v kontexte s § 660 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov). Žalobkyňa poukazuje na vyjadrenie žalovaného, z ktorého je zrejmé, že odmietol pokus o

zmier žalobkyne, keď uviedol, že žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie tzv. udržiavacích / následných
provízií vzhľadom na ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení a ani základných provízií vzhľadom na
ich zaplatenie. V bode 33 rozsudku na margo relevantnej časti nároku žalobkyne uviedol nasledovné:
Ohľadne nárokov na vyplatenie provízií súd udáva, že ust. čl.V.ods.5 jednoznačne stanovuje, že
dňom zániku zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií i s výnimkou podľa

nasledujúceho bodu. Nasledujúci odsek 6 udáva, že je to možné len na návrh regionálneho riaditeľa, a
to schválenie riaditeľom divízie. Takýto prípad u žalobkyni nenastal. V prípade zákonnej úpravy, zákon
za kogentné ustanovenia považuje § 655 ods.1, § 655a, § 660 ods.2,4, § 668 ods.3, § 668a, § 669, §
669a, § 672a, Obchodného zákonníka (§ 263 Obch.zák.). Žalovaný správne argumentuje, že nároky na
províziu pri zániku zmluvy obchodného zastúpenia je upravené v § 671 Obch. zák. Toto ustanovenie je

dispozitívne,smožnýmiodchýlkamiúpravyvzťahovvzmluve.Aksistranyzmluvnéhovzťahuupravenou
zmluvou z 6.11.2006 dojednali, že v prípade zániku zmluvy žalobkyňa nárok na provízie nemá, toto
ustanovenie je zaväzujúce. I úprava práva na náhradu škody v dôsledku skončenia zmluvných vzťahov
uvedená v § 668a Obch. zák., sa podľa názoru súdu aplikuje v prípade, ak ukončenie zmluvných vzťahov
nastane zo strany zastúpeného. Pojem škoda vyjadruje totiž majetkový úbytok spravidla v dôsledku

porušenia právnej povinnosti, čo v intenciách znení zmluvy a § 668a Obch. zák. nemožno vykladať
inak, ako dôsledok skončenia zmluvných vzťahov zastúpeným. V danom prípade došlo k zániku zmluvy
o obchodnom zastúpení dohodou, teda dvojstranným právnym úkonom. Preto súd nároku žalobkyne
na zaplatenie nevyplatených provízií za druhý rok poistenia nevyhovel. Je toho názoru, že súd sa
dostatočným spôsobom vyjadril k predmetnej časti nároku žalobcu a dostatočne odôvodnil, prečo ju

nepovažoval za relevantnú. Z dotknutej časti odôvodnenia rozsudku súdu je jasne zrejmé, že súd prvej
inštancie poukázal na zánik právneho vzťahu medzi stranami sporu, aplikovateľnú zmluvnú úpravu a
dispozitívnosť úpravy v Obchodnom zákonníku. Z konštantnej súdnej judikatúry vyplýva, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp.zn. 6 Cdo 145/2011). Súd nebol povinný reagovať na každý argument a podanie žalobcu a je dostatočné,
že z rozsudku vyplýva jeho právny názor založený na ukončení zmluvného vzťahu, zmluvnej úprave
s poukazom na jej prednosť pred Obchodným zákonníkom. Okrem toho, pokiaľ žalobca poukazuje na

to, že sám on vyňal z aplikácie ustanovenia čl. V. bod 5 zmluvy o obchodnom zastúpení tzv. základné
provízie, ide o účelové a zavádzajúce tvrdenie. Žalobkyňa totiž opomenula uviesť, že sama a ako
prvá nazvala provízie, ktorých zaplatenia sa domáhala, následnými (viď list žalobkyne z 3.11.2008
nazvaný žiadosť o vyplácanie následných provízií, na ktorý odpovedal žalobkyni listom zo 17.12.2008
pod názvom zamietnutie žiadosti o vyplácanie následných provízií). Z jeho komunikácie vo vzťahu k

žalobkyni je zrejmé, že s ohľadom na ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení odmietol vyplatiť
akékoľvek ďalšie provízie žalobkyni a v tejto argumentačnej línii zotrval. Žalobkyňa sa domáha voči
nemu zaplatenia tzv. základnej provízie s odvolaním sa na § 660 Obchodného zákonníka (zákon č.
513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Opätovne podotýka predovšetkým, že ide o ustanovenie
pozostávajúce z viacerých odsekov a aj keď žalobu podával právny zástupca, vôbec (ani z odvolania)
nie je zrejmé, na základe ktorého konkrétneho ustanovenia žalobkyňa opiera svoj nárok. Toto nie je

zrejmé aj na základe skutočnosti, že predmetom záväzku žalobkyne v zmysle zmluvy o obchodnom
zastúpení bolo prispievať k uzavretiu poistných zmlúv, t.j. kontraktov, ktoré sú charakteristické tým, že
žalovanýakopoisťovateľplníažpotom,akonastanepoistnáudalosťaoprotitomupoistený(tretiaosoba
v zmysle § 660 Obchodného zákonníka) si plní jednorazovo alebo pravidelne svoj záväzok čiastočne
jednotlivými splátkami poistného. Okrem toho, pozornosti žalobkyne zjavne uniká, že ide o ustanovenie,

ktoré sa aplikuje iba počas trvania zmluvy o obchodnom zastúpení, a nie po jej zániku (napr. podľa
systematického výkladu). Podľa § 660 Obchodného zákonníka nemôže postupovať obchodný zástupca
v čase, keď právny titul (titulus) plnenia jednotlivých provízií už neexistuje. § 660 Obchodného zákonníka
nie je v danom prípade vôbec aplikovateľné. Obchodný zákonník jasne rozlišuje medzi nárokom na
provízie za obchody uzavreté počas trvania zmluvného vzťahu (§ 659a Obchodného zákonníka) a po

jehoskončení(§671Obchodnéhozákonníka).Vobochprípadochidenaviacodispozitívneustanovenia,
atedaichnahradeniezmluvnouúpravou(čl.V.ods.5)jeprípustnéaprednosťmázmluvapredzákonom.
Okrem toho, provízia, ktorej vyplatenia sa domáha žalobca, má povahu tzv. zálohovej provízie (viď.
Predpis odmeňovania poisťovací poradcov tvoriacich súčasť zmluvy - čl. II. písm. a)). Laicky povedané,
ide o zaplatenie zálohy, na nárok, ktorý má vzniknúť v budúcnosti. Právny nárok na zaplatenie zálohovej

provízie vzniká až po ukončení druhého roku trvania poistnej zmluvy za podmienky, že na toto obdobie
bolo zaplatené poistné poisteným (čl. IV. písm. A) vyššie zmieneného predpisu). Domáhať sa zaplatenia
platby v podobe zálohy v čase, keď zmluva už neexistuje, je absurdné. Okrem toho, podľa čl. V.
bod 5 zmluvy o obchodnom zastúpení dňom zániku tejto zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu
akýchkoľvek provízií s výnimkou podľa nasledujúceho bodu. Podľa čl. V. bod 6 zmluvy o obchodnom

zastúpení v prípade ukončenia tohto zmluvného vzťahu ... je možné na návrh regionálneho riaditeľa a
po schválení riaditeľom divízie, pokračovať na poistných zmluvách zjednaných zástupcom vo vyplácaní
provízií, pokiaľ interné smernice zastúpeného neurčujú inak. Je zrejmé, že ustanovenie čl. V. bod 5
zmluvy sa vzťahuje na akúkoľvek províziu s výnimkou podľa nasledujúceho bodu 6. Pre poskytnutie
provízie podľa tohto nasledujúceho bodu však neboli splnené podmienky, žalobca ich nepreukázal a

naviac ide o fakultatívnu možnosť priznania práva na províziu žalovaným, a nie o jeho povinnosť. Bod
6 naviac predstavuje výnimku z pravidla uvedeného v bode 5 a takúto výnimku je podľa právnej teórie
a praxe potrebné vykladať reštriktívne. Rozširujúci a naviac nelogický výklad žalobcu nie je na mieste.
Naviac, ide o výklad priamo rozporný s ustanovením čl. V. ods. 5 zmluvy, ktorý používa slovné spojenie
„akékoľvek provízie". Poukázal aj na to, že súd priznal žalobkyni právo na zaplatenie odstupného,

čo predstavuje určitú formu kompenzácie z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu s nim. Žalobkyňa
sama dobrovoľne prejavila vôľu súhlasiť so zmluvou o obchodnom zastúpení a sama jednostranne
a dobrovoľne sa rozhodla iniciovať ukončenie zmluvného vzťahu s nim. Aj preto mu žiadny ďalší
nárok neprináleží. II. Na základe vyššie uvedeného teda žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v časti napadnutej odvolaním potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov

odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia žalovanému.
5.Rozsudok, vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§
367ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
vo výroku II. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho
odôvodnením vo veci samej celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. Výrok
III. o trovách konania nie je vo výroku správny, lebo súd má o nich rozhodnúť v celku. V súlade sozásadouzákazureformationisinpeius(zákazuzmenykhoršiemuvneprospechodvolateľa),podľaktorej
nemožnozmeniťrozhodnutievneprospechstranysporu,ktoráodvolaniepodalaavprospechúčastníka,
ktorý odvolanie nepodal a tým podstatne zhoršiť postavenie odvolateľa, výrok o trovách konania bol

potvrdený, lebo zmenou by sa žalobkyňa ako odvolateľka dostala do horšieho postavenia.
7.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé.
8.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
9.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké

majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
11.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený.
12.V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti právny názor opakovane vyjadrený tak v

rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), ako aj v rozhodnutiach
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého „Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." (nález Ústavného súdu III
ÚS 469/2014, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, Georgidias v. Grécko z 29.5.1997, Recueil

III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303B).
13.Žalobkyňa uplatnený odvolací dôvod vidí v tom, že súd sa nevysporiadal s jej písomnou
argumentáciou z 29.10.2010, kde rozoberala rozdiel medzi základnou a následnou províziou.
14.Súd, ale k uvedenému zaujal jednoznačné stanovisko v bode 33 rozhodnutia odvolávajúc sa pri tom
na § 655 ods.1, § 655a, § 660 ods.2,4, § 668 ods.3, § 668a, § 669, § 669a, § 672a, Obchodného

zákonníka, ktoré považuje za kogentné ust., a konštatoval, že nárok pri zániku zmluvy je upravený v §
671 Obch. zák., ktorý má dispozitívnu povahu, s čim sa stotožňuje aj odvolací súd.
15.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.16.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

17.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
18.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
19.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
20.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza:

21.Podľa§652ods.1Obch.zák.zmluvouoobchodnomzastúpenísaobchodnýzástupcaakopodnikateľ
zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len
"obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa
zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
22.Podľa § 659 ods.1 Obch. zák. obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo

zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu,
ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti
od počtu alebo od úrovne obchodov.
23.Podľa§659ods.2Obch.zák.nároknaúhradunákladovspojenýchsosvojoučinnosťoumáobchodný
zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol

nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.
24.Podľa § 659a Obch. zák. obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas
trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b) obchod sa uzatvoril s
treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.25.Podľa § 659b Obch. zák. obchodný zástupca nemá nárok na províziu podľa § 659a, ak má na ňu
nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť províziu
medzi oboch obchodných zástupcov.

26.Podľa § 660 ods.1 Obch. zák. nárok na províziu, ak nebola uzatvorená dohoda podľa § 661, vzniká v
okamihu, keď a) zastúpený splnil záväzok vyplývajúci z obchodu alebo b) zastúpený bol povinný splniť
záväzok vyplývajúci z obchodu uskutočneného s treťou osobou, alebo c) tretia osoba splnila záväzok
vyplývajúci z obchodu.
27.Podľa § 660 ods.2 Obch. zák. nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila

svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však tretia osoba
má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu, obchodnému
zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu.
28.Podľa § 660 ods.3 Obch. zák. provízia je splatná najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje
po skončení štvrťroka, v ktorom na ňu vznikol nárok.
29.Podľa § 660 ods.4 Obch. zák. zastúpený vydá obchodnému zástupcovi aj bez jeho požiadania

najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom sa stala provízia
splatnou, písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na výpočet provízie. Tým nie
je dotknuté oprávnenie obchodného zástupcu požadovať informácie dostupné zastúpenému a potrebné
na kontrolu výpočtu provízie.
30.Podľa § 660 ods.5 Obch. zák. ak základom určenia provízie je rozsah splneného záväzku treťou

osobou, do tohto základu sa započítava aj plnenie neuskutočnené z dôvodu, za ktorý zodpovedá
zastúpený.
31.Podľa § 668 ods.1 Obch. zák. zmluva je dohodnutá na neurčitý čas, ak to určuje zmluva alebo ak
zmluva neobsahuje ustanovenie o čase, na ktorý má byť uzavretá, alebo ak z účelu zmluvy nevyplýva
časové obmedzenie.

32.Podľa § 668 ods.2 Obch. zák. zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť ktorákoľvek zo strán
výpoveďou.
33.Podľa § 668a Obch. zák. obchodný zástupca má právo na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku
skončenia zmluvných vzťahov so zastúpeným, ak obchodnému zástupcovi a) nebola vyplatená provízia,
ktorá mu patrí z dôvodu výkonu obchodného zastúpenia v súlade s § 655 ods. 1, hoci zastúpenému

svojou činnosťou priniesol podstatné výhody, b) neboli uhradené náklady podľa § 659 ods. 2.
34.Podľa § 671 Obch. zák. obchodný zástupca má po zániku svojho záväzku podľa § 668 alebo §
670 nárok na províziu aj v prípade, ak a) bol obchod uskutočnený predovšetkým v dôsledku činnosti
obchodnéhozástupcuavprimeranejlehoteposkončenízmluvy,b)vsúladespodmienkamiuvedenýmiv
ustanovení § 659a objednávku tretej osoby dostal zastúpený alebo obchodný zástupca pred skončením

zmluvy, c) záväzok tretej osoby bol splnený až po skončení zmluvy.
35.Podľa § 262 ods.1 Obch. zák. strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej
jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1,
§ 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a,
340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479

ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods.1, § 655a, § 660
ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
36.Podľa § 262ods.2 Obch. zák. strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre
jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho
úkonu.

37.Kogentné (kategorické) právne normy sú také, ktoré vylučujú, aby sa subjekty právneho vzťahu
odchýlili od pravidla v nich uvedeného, a to ani v prípade dohody všetkých účastníkov právneho vzťahu.
Nie je prípustná žiadna odchýlka od takejto právnej normy a povinnosti správania v nej uvedenej.
Kogentnú normu nemôžu účastníci právneho vzťahu ani vylúčiť, či obmedziť.
38.Dispozitívne právne normy umožňujú účastníkom odchýliť sa od právnej úpravy uvedenej v takejto

právnej norme, a teda dohodou si môžu vzájomné práva a povinnosti v právnom vzťahu upraviť odlišne
od právnej normy. Pokiaľ by ale účastníci neprejavili vôľu upraviť vzájomné práva a povinnosti ináč, ako
v dispozitívnej právnej norme, na úpravu ich vzťahu sa bude táto norma vzťahovať.
39.Podľa Provízneho poriadku platného od 1.3.2008 (č. l. 211) čl. IV. písm. a bod 1.2 oddielu A osobitnej
časti 1 /č.l.290/, ak poistná zmluva zanikne v prvom roku poistenia, nárok na províziu zaniká. Ak poistná

zmluvazaniknevdruhomrokupoistenia,jejzánikomnároknaprovíziuzaniká.Vtakomprípadepoistenia
už vyplatenú zálohovú províziu odráta od ďalších čiastok provízií a zálohy k provízií určených k výplate
v danom období. Produkty Kvarteto a Štvorlístok majú osobitné podmienky na storno provízie za hlavné
poistenie je upresnené priamo pri tabuľke sadzieb.40.Podľa čl.5 zmluvy o obchodnom zastúpení z 6.11.2006, podmienky vzniku nároku na províziu, výška
provízie a spôsobe výplaty sú upravené podľa jednotlivých produktov poistenia v províznom poriadku,
s ktorým bol zástupca vopred, najneskôr však pri podpise tejto zmluvy oboznámený.

41.Podľa čl.5 ods.5, dňom zániku tejto zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií
s výnimkou podľa nasledujúceho bodu.
42.V prípade ukončenia tohto zmluvného vzťahu podľa čl.11, je možné na návrh regionálneho riaditeľa a
po schválení riaditeľom divízie, pokračovať na poistných zmluvách zjednaných zástupcom vo vyplácaní
provízií, pokiaľ interné smernice zastúpeného neurčujú inak.

43.Súd správne uzavrel, že k skončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo dvojstranným právnym
úkonom - dohodou a teda nejedná sa o prípad skončenia zmluvného vzťahu odstúpením zastúpeného
(článok VI. ods.6 písm.a/), skončenia zmluvy zástupcom z dôvodov, ktoré nie sú na strane zastúpeného
(článok VI. ods.6 písm.b/), prevedenia práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu (článok VI. ods.6
písm.c/).
44.Žalobkyni by vznikol nárok na províziu podľa § 671 Obch. zák. za predpokladu, že tento nárok nebol

upravený dohodou strán, ale vzhľadom na dispozitívny charakter právnej normy a skutočnosť, že strany
dohodli inak, v čl. V ods.5 zmluvy o obchodnom zastúpení z 6.11.2006, žalobkyni tento nárok nevznikol.
Je nutné podotknúť, že žalobkyňa s týmito podmienkami súhlasila pri podpise zmluvy. Súd preto správne
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
45.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.Úspech žalobkyne v spore bol 1916,69 eur a jej neúspech (11160,78 - 1916,69) bol 9244,09 eur,
lebo späťvzatie časti návrhu zapríčinila žalobkyňa, (9244,09: 11160,78), čo predstavuje 82% a neúspech
žalovaného bol 12%. Celková úspešnosť žalovaného (82 - 18) je 64%, ale vzhľadom na to, že žalovaný
odvolanie nepodal a použitím zásady reformationis in peius odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách
konania.

47.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
48.Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.
49.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.