Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205855
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617205855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 1.575,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/127/2017-107 zo dňa 26. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4Csp/127/2017-107 zo dňa 26. 09. 2017 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 488,66 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal (výrok III.).
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 27. 07. 2017 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 1.575,26 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 21. 06. 2017 do
zaplatenia na základe zmluvy zo dňa 09. 10. 2013, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a
viedol účet. Uplatnený nárok žalobcovi vznikol v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného
mať na účte dostatok finančných prostriedkov, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do nepovoleného
prečerpania a dlh nevyrovnal.
Citujúc ust. § 708 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 Občianskeho zákonníka súd
žalobe žalobcu čiastočne vyhovel. Mal za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 09. 10. 2013 uzavreli

zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou sa banka zaviazala zriadiť
prežalovanéhoúčet.Súdpredmetnúzmluvuposúdilakozmluvuspotrebiteľskú.Súdmalzapreukázané,
že žalobca na ťarchu účtu žalovaného účtoval poplatky a úroky. Žalobca však nepreukázal zmluvné
dojednanie účastníkov sporu o výške poplatku, keď nestačí odkaz na Sadzobník poplatkov veriteľa.
Žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov sporu o povinnosti žalovaného platiť príplatok
za vedenie účtu postihnutého exekúciou, ktoré mu boli účtované na ťarchu účtu. Žalobca si podľa
súdu nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovaného,

keďže neuviedol z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Žalobca nepreukázal
zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky, keď navyše úrok prestavuje odplatu veriteľovi
za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanému peňažné prostriedky neposkytol, len
zúčtoval na ťarchu účtu poplatky. Za platné zmluvné dojednanie súd nepovažoval Všeobecné obchodnépodmienky veriteľa, ktoré majú slúžiť na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednanie
technického alebo vysvetľujúceho charakteru, ani Sadzobník poplatkov veriteľa. Súd preto žalobcovi
nepriznal účtované úroky a poplatky, pretože nie sú uvedené a individuálne dojednané v zmluve a pri

zisťovaní dôvodnosti žalobcom účtovaných úrokov a poplatkov na ne neprihliadol. Súd dospel tiež k
záveru, že žalobcovi neprináleží poplatok za vedenie účtu, keďže v zmysle § 711 ods. 1 Obchodného
zákonníka je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov len za vykonané transakcie. Súd tak žalobu
zamietol v časti sumy 27,87 eur za mesiac jún 2017 predstavujúcej úroky a príplatok za vedenie účtu
postihnutého exekúciou, sumy 45,11 eur za mesiac máj 2017 predstavujúcej úroky, príplatok za vedenie

účtu postihnutého exekúciou a mesačný poplatok za vedenie účtu, sumy 42,94 eur za mesiac apríl 2017,
sumy 43,05 eur za mesiac marec 2017, sumy 38,90 eur za mesiac február 2017, sumy 41,12 za január
2017, sumy 40,15 eur za december 2016, sumy 33,36 eur za november 2016, sumy 33,54 eur za október
2016, sumy 31,84 eur za september 2016, sumy 32,- eur za august 2016, sumy 31,25 eur za júl 2016,
sumy 29,67 eur za jún 2016, sumy 29,81 eur za máj 2016, sumy 28,31 eur za apríl 2016, sumy 28,44
eur za marec 2016, sumy 26,27 eur za február 2016, sumy 27,15 eur za január 2016, sumy 26,52 eur

za december 2015, sumy 25,20 eur za november 2015, sumy 25,30 eur za október 2015, sumy 24,04
eur za september 2015, sumy 24,13 eur za august 2015, sumy 23,57 eur za júl 2015, sumy 22,41 eur za
jún 2015, sumy 22,08 eur za máj 2015, sumy 17,43 eur za apríl 2015, sumy 17,45 eur za marec 2015,
sumy 15,80 eur za február 2015, sumy 46,38 eur za január 2015, sumy 30,54 eur za december 2014,
sumy 29,48 eur za november 2014, sumy 14,15 eur za október 2014, sumy 29,11 eur za september

2014, sumy 14,25 eur za august 2014, sumy 13,85 eur za júl 2014, sumy 12,67 eur za jún 2014, sumy
12,74 eur za máj 2014, sumy 12,29 eur za apríl 2014, sumy 11,10 eur za marec 2014, sumy 5,33 eur
za február 2014, v ktorom mesiaci sa žalovaný prvýkrát dostal do nepovoleného debetného zostatku,
spolu 1.086,60 eur. Súd tak priznal žalobcovi sumu 488,66 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a

žalovanému, ktorý mal prevažný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov
konania neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevyplývajú.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podal žalobca
odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom

rozsahu.
Žalobca v odvolaní namietal záver súdu o nepreukázaní zmluvných dojednaní účastníkov o povinnosti
žalovaného platiť poplatky a úroky účtované na ťarchu účtu žalovaného, keď za platné zmluvné
dojednanie nemožno považovať odkaz na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a
sadzobník poplatkov žalobcu.

Poukázal na ust. § 31 ods. 2 a 4 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, z ktorého nevyplýva,
že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V ďalšom poukázal
na bod 25.5, v zmysle ktorého sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je Sadzobník
neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. V bode 25.4 VOP sú zároveň uvedené dôvody,
z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
V ďalšom žalobca uviedol, že ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z. z.“) neustanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente a poukázal
aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí

byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Poukázal tiež na ustanovenia § 710 a § 711 ods. 1
Obchodného zákonníka, v súlade s ktorými i postupoval.
Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie
bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch

dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniu bežného účtu, iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich
vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom
účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník aj zákon č.
129/2010 Z. z. v ust. § 18 ods. 1. Má teda za to, že povinnosť platiť úroky a poplatky bola so žalovaným

dohodnutá, a teda nie je daný dôvod na ich nepriznanie. Odvolanie je tak dôvodné, keďže je daný
odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu,
na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne
posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v
ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov

a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom

prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý založili žalobca a žalovaný
uzavretím zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Ide o zmluvu

spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v prípade umožnenia prekročenia na
osobnom účte žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá podľa právnej úpravy v zákone č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu jej uzavretia
musela mať zákonné náležitosti.

8. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v celom rozsahu stotožnil s postupom prvoinštančného súdu,
pokiaľ žalobu žalobcu ohľadne poplatkov a úroku 28 % ročne zo žalovanej sumy zamietol z dôvodu
nepreukázania, že si žalobca povinnosť na ich úhradu so žalovaným individuálne dojednal, pričom
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

9. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní
preukázal existenciu Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretú
medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 10. 2013, ktorej obsahom bola zmluva o zriadení osobného
účtu pre žalovaného, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva o poskytovaní služieb

elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Súčasťou zmluvy mali
byť obchodné podmienky - Obchodné podmienky k debetným platobným kartám - Prima banka
Slovensko, a. s., Obchodné podmienky pre služby elektronického bankovníctva - Prima banka
Slovensko, a.s., ďalšie obchodné podmienky Prima banky pre príslušný produkt/službu a Všeobecné
obchodné podmienky - Prima banka Slovnekso, a. s. v platnom znení (čl. IV, bod 3., 4. zmluvy).

Žalobca uplatnený nárok odvodzoval od porušenia povinností žalovaného v zmysle bodu 3.8 VOP,
v zmysle ktorého je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na
vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke, s poukazom na bod 3.12 VOP, v zmysle ktorého pri zúčtovaní úrokov,
poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v

prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniu bežného účtu s tým, že ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť
z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“. Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a. s., účinné od 01. 10. 2013, t. j.

účinné i v čase uzavretia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb medzi
žalobcom a žalovaným, však ustanovenia v uvedenom znení neobsahujú. Uvedené ustanovenia sú
súčasťou Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a. s., účinných od 15. 01. 2017
(č. l. 28 spisu), ktoré neboli súčasťou zmluvy, pričom žalobca nepreukázal, že žalovaný bol na zmenuVOP upozornený a mal možnosť sa s týmito oboznámiť (v jednotlivých výpisoch je síce uvedené, že
došlo k zmene VOP, avšak žalobca nepreukázal doručenie výpisov žalovanému). Odvolací súd zároveň
dodáva, že žalovaný sa mal prvýkrát do debetného zostatku dostať vo februári 2014, pričom žalobca

nepreukázal znenie Všeobecných obchodných podmienok účinné v tom - ktorom období, za ktoré si
žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie poplatkov a úroku, rovnako nepreukázal výšku týchto poplatkov
a úroku, keď žalobcom predložené Úrokové sadzby produktov sú účinné až od 01. 06. 2017 (č. l. 25
spisu) a Sadzobník poplatkov až od 01. 01. 2017 (č. l. 26 spisu). Za daného dôkazného stavu sú
záveryokresnéhosúduonepreukázanízmluvnéhodojednaniaúčastníkovopovinnostižalovanéhoplatiť

poplatky a ich výške, správne.

10. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je
upravené vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, odvolací súd uvádza, že žalobca opätovne poukazuje len
naVOPúčinnéod15.01.2017,ikeďpoplatkyaúroksiuplatňujeizaobdobiepredichúčinnosťou.Pokiaľ
ide o výšku poplatkov, uvedené všeobecné obchodné podmienky zároveň obsahujú iba všeobecný

odkaz na Sadzobník, nie je v nich konkrétne, s rešpektovaním individuálneho charakteru zmluvného
vzťahu, vymedzené a dojednané pre aké prípady a v akej výške zmluvné strany dojednali poplatky,
za ktoré konkrétne úkony, v akej výške. Obdobný záver platí aj vo vzťahu k úrokom z úveru. Žalobca
zároveň nepreukázal, že sa žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť či už so všeobecnými obchodnými
podmienkami alebo sadzobníkom v znení účinnom v tom - ktorom období oboznámiť, a teda, že

by žalovaný ako klient a spotrebiteľ vedel, za akých podmienok si peniaze v prípade nepovoleného
prečerpania „požičiava“ a akú sumu peňazí zaplatí žalobcovi v prípade (nepovoleného) prečerpania. Ani
podľa odvolacieho súdu tak nebolo preukázané zmluvné ani iné dojednanie o povinnosti žalovaného
platiť žalobcom požadovaný úrok.

11. V nadväznosti na poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 (Home Credit vs.
Biróová) odvolací súd uvádza, že i keď forma zakotvenia jednotlivých zmluvných ustanovení môže
byť stranami určená rôzne, deklarácia prejavu vôle byť viazaný zmluvou z nich musí nepochybne
vyplývať, čo v spornom prípade nebolo splnené. Odvolací súd akceptuje, že časť obsahu zmluvy môže
byť dohodnutá aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ však ide o spotrebiteľský právny

vzťah, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu podstatné náležitosti zmluvy dohodnúť vo všeobecných
obchodných podmienkach, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá
je neprípustná. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to,
aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre

uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. V prípade žalobcom uplatneného
úroku 28 % ročne ide o úrok z úveru, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy, pričom jeho uvedenie len v
sadzobníku, ktorý môže banka jednostranne meniť a na ktorý navyše neodkazuje priamo spotrebiteľská
zmluva, ale len všeobecné obchodné podmienky, vyvolala nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán. Bez pochybností predstavuje teda neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorú nemožno prihliadať.

12. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na úpravu § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý upravuje
tzv. prekročenie, pre uvedený režim sa vyžaduje s odkazom na ust. § 2 písm. f/ cit. zákona, aby

veriteľ umožnil spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Túto podmienku
žalobca v konaní netvrdil, ani nepreukázal. Žalobca zároveň v tejto súvislosti nepreukázal splnenie
podmienok uvedených v ods. 2 citovaného ustanovenia. Odvolací súd navyše poukazuje na nepoctivý
postup žalobcu, ktorý napriek tomu, že od mája 2015 na účte žalovaného, na ktorom evidoval

nepovolené prečerpanie, ktoré v zmysle čl. III. bodu 36 VOP účinných v čase uzavretia zmluvy, ako
aj bodu 3.11.5 VOP účinných od 15. 01. 2017 bolo dôvodom pre odstúpenie od zmluvy pre podstatné
porušenie zmluvy, neprebiehal žiaden pohyb, v neprospech tohto účtu naďalej účtoval poplatky a úrok,
čím len dochádzalo k zvyšovaniu nepovoleného prečerpania na účte žalovaného.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil.14. Vo zvyšnej časti (čo do výroku, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel), ktorá nebola napadnutá
odvolaním žiadnej zo strán konania ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)