Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/342/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716209250
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716209250.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia
s.r.o., (do 16. 02. 2018 s obchodným menom Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) so sídlom Mýtna 48, 811 07
Bratislava-mestskáčasťStaréMesto(do26.05.2017sosídlomKaradžičova8,82108Bratislava),IČO:
35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom

Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej E. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
F. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 5.711,11 € s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13Csp/19/2016-42 zo dňa 05. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný

súd“) rozsudkom zo dňa 05. 06. 2017 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že
žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu
R.R. T., a.s. so sídlom E. F. X, T. sa žalobu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
5.711,11 € s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 16. 06. 2016 až do zaplatenia,
ako aj na náhradu trov konania, a to na tom základe, že právny predchodca žalobcu je bankou v zmysle

ustanovenia v zmysle ustanovenia § 2 ods. l Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 25. 09. 2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty R., a.s. na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej
kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom
vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec

vo výške 2.400,- € a bola povinná právnemu predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 80,- €. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu
sa nepodarilo obnoviť, ani po viacerých pokusoch právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením na
vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 08. 06. 2016 nový výpis z bankovej knihy s
konečným stavom ku dňu 31. 05. 2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to : istiny, poplatkov,
sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným

zostatkom na úhradu vo výške 5.711,11 €. Konečný dlh žalovanej s doposiaľ neuhradeného dlžného
zostatku predstavuje sumu vo výške 5.711,11 €. Žalovaná si neplnila povinnosti uhradiť svoj peňažný
záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 05. 2016,
t.j. v lehote splatnosti do dňa 15. 06. 2016 a preto právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na
úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo
výške určenej Nariadením vlády SR č.87/1995 odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16. 06.

2016 do zaplatenia.1. 3. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že „uznesením č.k. 13Csp/19/2016-27 zo dňa 06. 12. 2016
pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje žalobca: R.R. T., a.s. so sídlom v
T., E. F. X a do konania na jeho miestu vstupuje subjekt: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154

so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, a to z dôvodu, že dňa 28. 11. 2016 bolo súdu doručené podanie,
ktorým žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu z pôvodného žalobcu
na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej, ktorá je predmetom
tohto konania, bola prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 09. 2016 postúpená
z pôvodného žalobcu R.R. T., a.s. na spoločnosť: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. s tým, že spoločnosť

IntrumJustitiaSlovakias.r.o.prehlásila,žesúhlasísovstupomdokonanianamiestopôvodnéhožalobcu.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 12. 2016.“
1. 4. Následne prvoinštančný uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise v dobe pojednávania, a v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia o zamietnutí
žaloby uviedol: „Z oznámenia o postúpení pohľadávky bolo zistené, že právny predchodca žalobcu
oznamoval žalovanej dňa 30. 09. 2016, že spoločnosť R.R. T., a.s. k 19. 09. 2016 postúpila svoju

pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXX uzavretej dňa 13. 10. 2012 medzi žalovanou ako dlžníčkou a
postupcom ako veriteľom vo výške 6.060,91 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom
a zabezpečením zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na subjekt Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Od
dátumu prevzatia tohto oznámenia bola žalovaná povinná plniť všetky povinnosti podľa zmluvy výhradne
postupníkovi na presne určený účet. Z uvedeného oznámenia súdu nie je zrejmé, či došlo k postúpeniu

zosplatnenej pohľadávky, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva ani z listinných dôkazov, ktoré predložil
právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca do vyhlásenia rozhodnutia.“ Po uvedení zákonného znenia
ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. konštatoval, že „na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný, a to z týchto dôvodov: Vyššie uvedené
zákonnéustanoveniedovoľujebankepostúpiťpohľadávkyvočiklientovizasplneniaurčitýchpodmienok.

V konaní bola súdu predložená len žiadosť o aktiváciu bankomatky X., výpis z bankomatky X. a
oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom v konaní nebolo preukázané, že výpis z bankomatky X.,
resp. výzva banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. bola doručená žalovanej. Súd na
základe vyššie uvedeného má zato, že žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia, ktorú súd skúma vždy
i bez návrhu a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a to z toho dôvodu, že

spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka, alebo
jejčasť,ktorájesplatnázapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvy.Ideozákonnépredpokladypre
platné postúpenie, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky a splnenie týchto podmienok
žalobca v konaní nepreukázal. Súd potom dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky je neplatné v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.“

1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 255 ods. 1 s použitím §
262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jeho žalobe vyhovel a

priznal mu nárok na náhradu trov konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania vec
nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukázal na to, že prvoinštančný súd zamietol jeho žalobu
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane, pre nepreukázanie splnenia podmienok
pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Toto

rozhodnutie je nesprávne. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore preukázal oznámením o
postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané doporučene pod číslom zásielky S., čo preukázal
podacím hárkom. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne
preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie
bankovej pohľadávky, za účelom preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie, prvoinštančnému

súdu podaním zo dňa 01. 06. 2017 predložil aj výzvu právneho predchodcu zo dňa 02. 08. 2013,
vrátane doručenky, z ktorej je zrejmé, že žalovaná výzvu prevzala dňa 07. 08. 2013. Predloženou
výzvou doručenou žalovanej na adresu, ktorú uviedla v zmluve o úvere, preukázal splnenie zákonných
podmienok pre platné postúpenie zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie
tento ním predložený listinný dôkaz nevykonal, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa §

391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vyhlásil
napadnutý rozsudok dňa 05. 06. 2017 len v prítomnosti žalovanej. Z podania žalobcu zo dňa 01.
06. 2017, doručeného prvoinštančnému súdu dňa 02. 06. 2017 (č.l. 32 -39 spisu) vyplýva, že žalobca

(prostredníctvom právneho zástupcu) týmto podaním ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a vyjadril
súhlas s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti, a zároveň urobil procesnú dispozíciu so žalobou -
čiastočné späťvzatie žaloby. Súčasťou tohto podania sú i listinné dôkazy, okrem iného i listina označená
ako Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02. 08. 2013 (na
ktorú žalobca poukazuje v odvolaní), ku ktorej je pripojená fotokópia doručenky o doručení zásielky
žalovanej. I keď zákonný sudca v úradnom zázname (č.l. 32 spisu) konštatoval, že uvedené podanie

s listinnými dôkazmi mu bolo predložené až o 10,00 hod. dňa 05. 06. 2017, t.j. po pojednávaní,
na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, je nesporné, že predmetné podanie žalobcu
s listinnými dôkazmi bolo objektívne v dispozícii prvoinštančného súdu už dňa 02. 06. 2017, a teda
v dobe rozhodovania prvoinštančného súdu už malo byť súčasťou spisu a prvoinštančný súd mal
rozhodnúť jednak o čiastočnom späťvzatí žaloby a taktiež sa mal pri svojom rozhodovaní vysporiadať s

predloženýmilistinnýmidôkazmi.Keďžesataknestalo,odvolacísúdmusíkonštatovať,žeprvoinštančný
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je podľa ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) CSP dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku.

6. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Úlohou prvoinštančného súdu bude primárne procesne sa vysporiadať s čiastočným späťvzatím
žaloby a potom rozhodnúť o aktuálne uplatňovanom nároku žalobcu, pričom sa samozrejme vysporiada

aj s argumentáciou žalobcu uvedenou v predmetnom podaní i v odvolaní, a s listinnými dôkazmi
aktuálne sa nachádzajúcimi v spise (eventuálne i ďalšími argumentmi a dôkazmi, pokiaľ ich strany sporu
predložia).

8. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

9. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).