Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010771
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318010771.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému M. C., pre zločin
znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písm. a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 17.05.2018 sp. zn. 9T/51/2018 na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného M. C., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného M. C. za vinného :
v bode 1/

- za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona,

- zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139

odsek 1 písm. a. Trestného zákona,

v bode 2/

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b/ s poukazom na § 139 odsek 1 písm.
a/ Trestného zákona,

v bode 3/

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/
- od presne nezisteného času v mesiaci júl roku 2007 až do 05.07.2014 v obci M., okres Galanta, na ulici
D., v rodinnom dome súpisného čísla XXX/XX, prevažne v miestnosti spálne a v šope nachádzajúcej sa

na pozemku, opakovane tri až štyrikrát do týždňa od ôsmich rokov veku sexuálne zneužíval dcéru svojej
vtedajšej družky D. F., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že si na jej nahé telo prikladal penis aimitoval súlož, obchytkával ju na intímnych miestach, musela ho uspokojiť orálne, opakovane ho musela
uspokojovať rukou, sám sa ukájal na jej nahom tele, pričom prišlo v prevažnej väčšine prípadov k jeho
ejakulácii,

-od05.07.2014približnedomesiacajúnroku2017opakovanevpravidelnýchintervalochanarovnakých
miestach približne tri až štyrikrát do týždňa zneužíval bezbrannosť D. F a to tým spôsobom, že ho musela
uspokojovať rukou, obchytkával ju na intímnych miestach, prikladal si penis na jej nahé telo, sexuálne
sa ukájal na jej genitáliách a prsiach,

- od presne nezisteného času v mesiaci január alebo február roku 2017 do presne nezisteného času
v mesiaci jún roku 2017 najmenej desaťkrát na rovnakých miestach prinútil D. F. k nedobrovoľnému
pohlavnému styku, pričom zneužil jej bezbrannosť a vyhrážal sa jej hrozbou fyzického násilia v prípade
ak sa mu odmietala podvoliť,

2/
- od presne nezisteného času v mesiaci február roku 2009 do 13.02.2016 v obci M., okres Galanta,
na ulici D., v rodinnom dome súpisného čísla XXX/XX, konkrétne v miestnosti spálne, v kúpeľni, na
povale domu, respektíve v šope nachádzajúcej sa na pozemku opakovane, raz alebo dvakrát do týždňa
od ôsmich rokov veku sexuálne zneužíval dcéru svojej vtedajšej družky A. F., nar. XX.XX.XXXX, a to

tým spôsobom, že ho musela pravidelne orálne uspokojovať, pričom sa musela do pol pása vyzliecť,
obchytkával ju na intímnych miestach, opakovane sa neúspešne pokúšal o vykonanie pohlavného a
análneho styku,

- od 13.02.2016 do presne nezisteného času v mesiaci august roku 2017 pravidelne raz alebo dvakrát

do týždňa zneužíval bezbrannosť A. F. a to tým spôsobom, že ho musela na rovnakých miestach
uspokojovať orálne, obchytkával ju na intímnych miestach, pokúšal sa o vykonanie pohlavného a
análneho styku, pričom v prípade nesúhlasu používal na prekonanie odporu A. F. fyzické násilie,

3/

- od presne nezisteného času, približne od mesiaca december roku 2014 do prvej polovice mesiaca
február roku 2017 v obci M., okres Galanta, na ulici D., v rodinnom dome súpisného čísla XXX/
XX, konkrétne v miestnosti spálne a v šope nachádzajúcej sa na pozemku opakovane, viac ako
dvakrát do mesiaca od jedenástich rokov veku sexuálne zneužíval dcéru svojej vtedajšej družky D.
F., nar.XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že s ňou vykonával pohlavný styk, pričom na prekonanie jej

odporu opakovane použil fyzické násilie, viackrát ho musela sexuálne uspokojovať rukou, pokúšal sa o
análny styk, obchytkával ju na intímnych miestach, pričom počas niektorého z pohlavných stykov prišlo
u D. F. k pretrhnutiu panenskej blany, čo bolo potvrdené gynekologickým lekárskym vyšetrením zo dňa
08.11.2017.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 13 rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 74 odsek 1 Trestného zákona uložil
obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Výrok o treste tohto rozsudku napadol včas podaným odvolaním obžalovaný, ktoré prostredníctvom
svojho obhajcu bližšie odôvodnil a domáhal sa zmiernenia uloženého trestu. Má za to, že súd I. stupňa
pochybil, keď mu ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona nezohľadnil
skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Pokiaľ mu súd I. stupňa priznal len
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona spočívajúcu v tom, že sa priznal a

svoje konanie oľutoval, pri aplikácii dvoch poľahčujúcich okolností musel by byť uložený trest nižší. Z
uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia výroku o treste a uloženia miernejšieho trestu pri spodnej
hranici aplikovateľnej trestnej sadzby, keď poukázal na to, že uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody presahuje spodnú hranicu trestnej sadzby o 6 rokov a teda je neprimeraný.Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrvali na dôvodoch odvolania s
tým, že za primeraný trest by považovali trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Obžalovaný opätovne
prejavil ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s tým, že
výrok o treste považuje za správny a zákonný.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmávaciu povinnosť podľa § 317
Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej v § 309
Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 odsek 1 Trestného
poriadku, obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku a nedošlo k
vzdaniusaprávanapodanieodvolaniaalebokspäťvzatiupodanéhoodvolaniavzmysle§312Trestného

poriadku, preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l Trestného poriadku a zistil nasledovné:

Výrok o vine obžalovaného, ktorý nebol (ani nemohol byť napadnutý odvolaním) bol ustálený na základe
vyhlásenia obžalovaného o jeho vine na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2018, ktoré bolo súdom prijaté

podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, po zachovaní postupu, ktorý vyplýva z ustanovenia § 257
odsek 4 Trestného poriadku s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutkov sa nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia.

Následne súd I. stupňa vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, keď postupom podľa § 269
Trestného poriadku oboznámil register trestov obžalovaného ako aj register priestupkov, jeho správu
o povesti, ku ktorým dôkazom obžalovaný nemal pripomienky ani nemal ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne ustálil u obžalovaného
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona spočívajúcu v tom, že sa priznal k
spáchaniu žalovaného zločinu a tento úprimne oľutoval. Krajský súd rovnako ako súd I. stupňa nezistil
u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť a existenciu takejto priťažujúcej okolnosti nenamietal ani
okresný prokurátor. Pri prevahe poľahčujúcich okolností následne súd I. stupňa správne pri ukladaní

trestu aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, správna bola aj aplikácia
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorých správne a v súlade so zákonom upravil
základnú trestnú sadzbu za skutok najprísnejšie trestný a to najskôr zvýšením hornej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona a následne
znížením takto upravenej hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona.

Pri výpočte hornej hranice trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu správne vychádzal z rozdielu medzi
hornou hranicou trestnej sadzby uvedenou v osobitnej časti trestného zákona a dolnou hranicou trestnej
sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, pričom takýto postup vychádza z ustanovenia §
38 odsek 8, veta za bodkočiarkou Trestného zákona.

Uložený trest odňatia slobody považoval krajský súd za správny a zákonný, jeho výmera zodpovedá
zásadám na ukladanie trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Výmeru uloženého trestu nepovažuje
krajský súd za neprimeranú a to nielen z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako to na
to poukázal aj súd I. stupňa, ale predovšetkým zohľadnil, že sa jednalo o dlhodobé opakujúce sa
protiprávne konanie obžalovaného proti trom v tom čase maloletým deťom, ktoré zneužíval od dovŕšenia

8-roku ich veku, ktoré konanie aj v zmysle znaleckého posudku znalca z odboru psychológie - odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých Mgr. Martina Valka zanechalo na všetkých deťoch závažné
psychické následky a negatívne poznačili psychosexuálny vývin ich osobnosti.K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd uvádza, že úplné zistenie všetkých poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností ako aj hodnotenie stupňa a ich intenzity vo vzťahu k ostatným okolnostiam,
ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a v súhrnne tvoria stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je

nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a výmery trestu. Pri priznaní poľahčujúcej okolnosti v zmysle
§ 36 Trestného zákona sa musí jednať o tak významnú okolnosť a takej kvality, ktorá vzhľadom na
stupeňnebezpečnostičinuprespoločnosťaokolnostiprípaduodôvodňujejejpriznanieakopoľahčujúcej
okolnosti.

Krajský súd mal za to, že aj keď obžalovaný pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti nebol súdne
trestaný ani priestupkovo riešený, nemožno, vzhľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti a jej
dlhodobosť, prijať jednoznačný záver o tom, že pred páchaním trestnej činnosti viedol riadny život.
Naviac, aj v prípade priznania tejto poľahčujúcej okolnosti by sa nič nezmenilo na postupe pri ukladaní
trestu podľa § 38 odsek 3 a § 41 odsek 2 Trestného zákona, ktorý postup okresný súd dodržal.
Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že uložený trest považuje za správny, zákonný a primeraný všetkým

okolnostiam prípadu.

Okresný súd nepochybil, keď zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže je nepochybné, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.

Výrokom o uložení ochranného opatrenia sa krajský súd nezaoberal, pretože tento nebol napadnutý
odvolaním.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.