Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Csp/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817207941.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobkyne: N. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom F. pod N., 1. mája č. XXX/X, proti žalovanému: HOME CREDIT Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany,
Teplická č. 7434/147, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so
sídlom Teplická č. 7434/147, Piešťany, o zaplatenie 4.244,27 eur, určenie úveru ako bezúročný a bez
poplatkov, neplatnosť zmluvy, o zaplatenie finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie, že úver na základe zmluvy č. 3902105867 je bezúročný a bez poplatkov z
a s t a v u j e .

II. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa žalobou podanou 24.4.2017 uplatnila voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 4244,27 eur a určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX
je bezúročný a bez poplatkov. Dňa 5.3.2009 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej žalovaný poskytol úver 3400,- eur s dohodnutým úrokom 19,42%. Výška nákladov
spojených s úverom bola 2.197,20 eur, pričom mala úver splácať v 84 mesačných splátkach po 77,78

eur. V mesačnej splátke absentoval údaj o termíne počte a výške splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalovanému uhradila
celkom 6.268,00 eur, pričom vyčerpala len prostriedky v sume 2.023,79 eur. V zmluve je nesprávne
určená aj RPMN a žalobkyňa v žalobe v abstraktnej podobe rozvíja teórie o neplatnosti spotrebiteľských
zmlúv podľa rôznych citovaných rozhodnutí.

2/Uznesením sp. zn. 15Csp/62/2017 zo dňa 3.8.2017 súd rozhodol o rozšírení žaloby o určenie, že
úverová zmluva č. 3902105867 je neplatná. Súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie o určenie, že úver
je bezúročný a bez poplatkov zastavil v rámci rozhodovania vo veci samej.

3/Žalobkyňa v priebehu konania rozšírila žalobu aj voči spoločnosti AB1 B.V., reg. č. 560 07
043 so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, pričom súd uznesením sp.
zn. 15Csp/62/2017 z 17.1.2018 vstup ďalšieho subjektu do konania nepripustil, rovnako nepripustil

rozšírenie žaloby, pretože tento subjekt zanikol v dôsledku zlúčenia s novou spoločnosťou.

4/ Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa uviedla v úverovej zmluve zdroj
príjmu ako podnikateľ a svoje IČO, preto treba posúdiť, či úver neuzatvorila v rámci svojejpodnikateľskej činnosti. Úver jej nebol nijako nanucovaný, žalobkyňa prejavila záujem o úver, nežiadala
upraviť žiadne zmluvné dojednania v zmluve. RPMN je v zmluve stanovená správne, žalobkyňa
nijako konkrétne nespochybňuje stanovenie RPMN v zmluve. V zmluvných dojednaniach je správne

stanovená výška mesačnej splátky, termín splatnosti splátok, pričom podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ C - 42/15 zo dňa 9.1.2016 nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
na odkaz na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy splátok. Na strane žalovaného nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože
nie je naplnená ani jedna skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Určitá časť nároku žalobkyne

je premlčaná, pričom žalobkyňa nijako v zmluve nešpecifikuje výpočet žalovanej sumy, nesprávny údaj
je aj o výške vyčerpanej sumy udávanej v žalobe. Žalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem na
určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva č. 3902105867 je ukončená.

5/Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi, a t o
úverovou zmluvou č. 3902105867 zo dňa 5.3.2009, výpisom čerpania splátok a úhrad, spisom

OS Prievidza sp. zn. 18C/190/2015, písomným vyjadrením žalovaného z 4.7.2017, prehľadom úhrad
č.l. 49 - 50 spisu, výpisom z obchodného registra na žalovaného, prehľadom transakcií na účte
žalobkyne od 11.8.2012 do 15.8.2017, správou Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky z
24.10.2017, písomnými vyjadreniami žalovaného, zmluvou o postúpení pohľadávok z úverovej zmluvy
č. 3902105876 zo dňa 28.5. 2014.

6/Z listinných dôkazov vyplývajú nasledovné skutkové zistenia: dňa 5.3.2009 bola uzavretá úverová
zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou č. 3902105867, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru
3.400,- eur s výškou úrokovej sadzby 19,42 eur, s dohodnutou mesačnou splátkou 77,78 eur, počet
splátok 84, výškou RPMN 23,70%, priemernou hodnotou RPMN 17,91%, lehotou splatnosti 84

mesiacov po poskytnutí úveru, poplatkom za poskytnutie úveru 34,- eur. V zmluve je dojednané
poistenie 2,98 eur mesačne pri súbore poistenia typu A. zmluva je podpísaná veriteľom 27.2.2009
a žalobkyňou 5.3.2009. Z prehľadu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa čerpala úver
prevodom na jej účet dňa 10.3.2009 v sume 3.366,00 eur. Úver splácala postupnými splátkami v
sume 77,78 eur od 13.4. 2009 do 13.5.2014, ku dňu 28.5.2014 je evidované zosplatenie úveru

so sumou ďalšej zaplatenej splátky 1.386,95 eur. Žalobkyňa uhradila celkom 4.500,74 eur, z čoho
bolo použitých na istinu 1.821,55 eur, poistenie 169,86 eur, úrok 2.509,33 eur. Celkový dlh bol ku dňu
1.12.2014 vyčíslený v sume 1.772,66 eur.

7/Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 18C/190/2015 vyplýva, že dňa 12.12.2014 spoločnosť AB 1

B.V., reg.číslo 560 07 043 so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan, Holandské kráľovstvo podala dňa
12.12.2014 žalobu voči žalobkyni z titulu úverovej zmluvy č. 3902105876 a na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky uplatnila nárok na zaplatenie 1.708,57 eur, úroku z omeškania 64,09 eur a úroku
z omeškania 8,15% ročne od 2.12.2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Žaloba
bola s prílohami doručená žalobkyni do vlastných rúk 20.10.2015, v konaní bola predložená aj zmluva o

postúpení pohľadávok z 28.5.2014. Dňa 5.2.2016 doručil právny zástupca žalobcu späťvzatie návrhu
z dôvodu, že žalovaná po odaní návrhu zaplatila dlžnú sumu. Súd uznesením sp. zn. 18C/190/2015
zo dňa 12.2.2016 rozhodol o zastavení konania, vrátení súdneho poplatku a žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania 214,49 eur a iné trovy konania 6,70 eur. Uznesenie je právoplatné
12.3.2016.

8/Z výkazu úhrad za poskytnutie úveru vyplýva výpočet žalobkyne, podľa ktorého vyčerpala sumu
3.366,00 eur a zaplatila celkom sumu 7.610,27 eur, preplatok preto predstavuje 4.244,27 eur. Medzi
jednotlivými úhradami je zaznačená aj úhrada 1.962,09 eur dňa 27.2.2010, úhrada 1.227,44 eur dňa
26.11.2015. Následne žalobkyňa predložila výpis zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni a.s. za

obdobie od 9.9.2012 do 9.11.2014, z ktorého vyplývajú jednotlivé úhrady splátok na účet žalovaného
ako veriteľa v sumách po 80,00 eur, dňa 23.10.2013 bola vykonaná úhrada 160,00 eur, ďalej dňa
26.11.2015 je zaevidovaná úhrada 1.227,74 eur v prospech účtu žalovaného s poznámkou: Splatenie
úveru. Posledná zrealizovaná úhrada bola 9.12.2015 v sume 80,- eur a následne sú evidované len
nezrealizované transakcie.

9/V priebehu konania žalobkyňa žiadala určiť, že predmetná úverová zmluva je neplatná, pretože
žiadala o úver 3.400,- eur a bola jej poskytnutá len suma 3.366,- eur, zmluva nebola riadne podpísaná
osobou veriteľa, nevie či zmluvu podpísal konateľ, pričom podľa výpisu z obchodného registra ju musiapodpisovať vždy dvaja. Zároveň zobrala späť žalobu v časti o určenie, že úver na základe zmluvy je
bezúročný a bez poplatkov. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy uviedla, že jej prišla ponuka na úver ako
reklama, oslovila kontakt na reklamnom letáčiku, zaslali jej poštou návrh zmluvy, ešte pred doručením

návrhu uviedla svoje údaje. Uviedla, že je podnikateľkou, avšak úver nebol spojený s jej podnikaním,
peniaze potrebovala na súkromné účely, v tom čase bola na rodičovskej dovolenke, zastarala sa o deti,
v tom čase mala materský príspevok. Keď jej prišiel návrh zmluvy, niektoré údaje vpísala a odoslala
jej a potom prišla vytlačená zmluva a bola podpísaná len z ich strany, ona zmluvu podpísala 5.3.2009.
Pozornosť venovala výške a počte splátok tak, aby úver mohla splácať, údajom o úroku a RPMN,

celkových nákladoch nevenovala žiadnu pozornosť. V zmluve bol aj poplatok za úver, avšak myslela
si, že bude rozrátaný v jednotlivých splátok. Nemala záujem o poistenie a nevedela, že má platiť aj
poistné. Potom, ako bola podaná voči nej žaloba, vykonala úhradu v novembri 2015 a v dôsledku
toho došlo k späťvzatiu žaloby. K tejto okolnosti žiadaladotazovať advokátsku kanceláriu Goliašová
Gabriela s.r.o. Trenčín. Opakovane tvrdila, že okrem sumy 1.227,74 eur uhradila aj sumu 1.708,57 eur
na základe súdneho konania 18C/190/2015. Túto sumu platila priamym vkladom na účet žalovaného

v Citibank a.s., a to asi dva týždne pred späťvzatím žaloby.

10/Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky žalobkyňa toto neuznáva, pretože nikdy nedala súhlas na
postúpenie, boli zneužité jej údaje. Úver splácala stále na ten istý účet ako bol uvedený v úverovej
zmluvy,zmenaosobyveriteľanemalavplyvnaosobu,ktoráprijímala plnenie. Žaluje pretoajpostupníka

spoločnosť AB 1. B.V, so sídlom Amsterdam a žiadala rozšíriť okruh subjektov na strane žalovaného aj
o túto spoločnosť. Voči tomuto subjektu uplatňuje nárok na zaplatenie 1708,57 eur, ktorú sumu uhradila
v priebehu súdneho konania voči nej. Upresnila, že voči žalovanému uplatňuje sumu 4244,27
eur a voči spoločnosti AB 1 BV r.č. 56007043 so sídlom Amsterdam, Holandské kráľovstvo uplatňuje
sumu 1708,57 eur, trovy konania 214,49 eur a 6,70 eur. Po tom, čo súd nepripustil rozšírenie žaloby voči

uvedenému subjektu v dôsledku zániku tohto subjektu, vyzval žalobkyňu na oznámenie, či navrhuje
vstup iného subjektu do konania , na čo žalobkyňa nereagovala.

11/V priebehu konania žalobkyňa rozšírila svoju argumentáciu ohľadom RPMN, ktorej výpočet uvedený
v zmluve spochybnila, táto bola počítaná nie zo skutočne poskytnutej sumy, ale zo zmluvnej sumy.

Naďalej namietala platnosť postúpenia pohľadávky na spoločnosť v Holandskom kráľovstve. Na
pojednávaní dňa 29.3.2018 žalobkyňa rozšírila opäť žalovaný nárok aj o primerané zadosťučinenie,
pretože žalovaný jej spôsobil nekalým konaním ujmu. Keď bola podaná voči nej žaloba, žalovaný ako
veriteľ musel mať vedomosť o tom, že zmluvy nemajú náležitosti, pričom v tomto konaní pokračuje
doteraz. Jej rodinu a ju poškodila spoločnosť žalovaného, pretože bola ovplyvnená jej psychika

a jej rodina, žalovaný má časť jej príjmu čo ju ovplyvňuje v uplatnení sa na trhu práce. Životné
minimum v štáte je 198,- eur, preto uplatňuje s prihliadnutím aj na desaťročnú dcéru sumu finančného
zadosťučinenia za 9 rokov vo výške 32.184,- eur.

12/Súd následne uznesením sp. zn. 15Csp/62/2017 zo dňa 29.3.2018 rozhodol o pripustení rozšírenia

žaloby o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 32.184,- eur.

13/Na návrh žalobkyne súd dotazoval Citibank Europe plc, pobočku zahraničnej banky, ktorá oznámila
súdu platby žalobkyni na účet žalovaného v čase od 9.12.2014 do 9.12.2015, pričom išlo o splátky
v sume po 80,- eur a dňa 27.11.2015 je evidovaná platba 1.227,74 eur, ako VS je uvedené číslo

úverovej zmluvy.

14/Žalovaný v priebehu konania namietal argumentáciu žalobkyne. Z úverovej zmluvy vyplýva, že bola
za veriteľa podpísaná G. ktorý v čase uzatvorenia zmluvy v období od 24.2.2007 do 11.2.2010 pôsobil
ako predseda predstavenstva, pričom v mene spoločnosti koná samostatne predseda predstavenstva,

alebo dvaja členovia predstavenstva spoločne. Zmluva bola preto podpísaná veriteľom riadne.
Doložil prehľad vykonaných úhrad žalobkyne, pričom celkovo uhradila sumu 6.592,58 eur, žalobkyni
boli vrátené dve platby dňa 27.11.2015 v sume 95,90 eur a dňa 9.12.2015 v sume 80,-eur.
Následne žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie, pretože pohľadávka z úverovej zmluvy
bola postúpená v zmysle Občianskeho zákonníka na AB 1 B.V, so sídlom Amsterdam, čo vyplýva

aj z konania 18C/190/2015, pričom veriteľom sa stala táto spoločnosť. Naďalej namietal nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobkyne s poukazom na § 137písm. c) CSP. Posledná úhrada
žalovanej bola 9.12.2015,preto vznáša námietku premlčania na prípadné vydanie bezdôvodného
obohatenia s poukazom na § 107 ods. 2 OZ. K nároku žalobkyne na zaplatenie primeraného finančnéhozadosťučinenia uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá 5.3.2009, kedy judikatúra súdov ohľadne
výkladu náležitosti úverových zmlúv nebola zďaleka taká rozsiahla ako v súčasnosti a zmluvu nie je
možné zosúlaďovať s judikatúrou v roku 2012. V danej problematike nie sú jednotné ani samotné

súdy, pri takejto nejednotnosti je problematickým vyhotoviť úverovú zmluvu, ktorá bude spĺňať kritériá
všetkých. Predpokladom nároku na primerané finančné zadosťučinenie je preukázanie, že žalovaný
svojím konaním porušil ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. osobitného predpisu, ďalej
že vznikla ujma a ďalej, že spotrebiteľ bol úspešný na súde pri uplatnení porušeného práva. Žalobkyňa
uvedené nepreukázala, preto žiadal žalobu zamietnuť aj v tejto časti. V následnom písomnom vyjadrení

z 22.6.2018 žalovaný uvádza, že žalobkyňa sa o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy dozvedela
na základe oznámenia o postúpení pohľadávky z 17.11.2014 a po tomto dátume žalobkyňa platby na
účet žalovaného avšak v prospech postupníka spoločnosti AB 1 B.V. z dôvodu uzatvorenej Dohody o
prevode pohľadávok medzi žalovaným a touto spoločnosťou. Tieto platby sú raz týždenne zasielané
na účet spoločnosti ako postupníkovi ako súhrnná suma zo všetkých postúpených pohľadávok. Na
účet spoločnosti AB 1 B.V. boli zaslané platby 27.11.2015 1.131,84 eur a predchádzajúce úhrady po

80,- eur od decembra 2014 do novembra 2015.

15/Žalovaný preukazoval postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok z úverovej zmluvy č.
3902105876 zo dňa 28.5.2014/č.l. 164 spisu/, z ktorej vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 1922,76
eur vočidlžníkoviN. T.,pohľadávka je postúpenáspríslušenstvomavšetkýmiprávamiapovinnosťami,

ktoré sú s ňou spojené.

16/Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17/Žalobkyňa pôvodne podanou žalobou uplatnila voči žalovanému určovací nárok, ktorým žiadala
určiť, že úver z úverovej zmluvy č. 3902105876 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu v tejto časti
však zobrala späť, preto súd konanie o tomto nároku zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP.
Následne uplatnila ďalší určovací nárok, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy,

a to z viacerých dôvodov. V prvom rade súd udáva, že predmetná úverová zmluva č. 39021058765
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ, požičané finančné prostriedky nesúviseli s jej
živnostenským oprávnením, pričom v dobe uzatvárania zmluvy bola na rodičovskej dovolenke.
Údaj o podnikaní ešte neznamená, že uzatvárala zmluvu ako podnikateľ, čo vyplýva jednak z tvrdenia

žalobkyne a jednak aj z povahy uzatvorenia a podpísania zmluvy žalobkyňou. Súd v prvom rade riešil
otázku možného naliehavého právneho záujmu žalobkyni na vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy a
dospel k záveru, že argumentácia žalovaného je v tomto smere opodstatnená a žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na takomto určení. V konaní je nepochybné, že úverová zmluva je ukončená,
vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy mali zaniknúť v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy žalobkyňou

ako dlžníkom a spotrebiteľom. Záväzok žalobkyni mal teda zaniknúť splnením podľa § 559 ods. 1 OZ.
Akékoľvek nároky žalobkyni zo zmluvy môžu byť reálne uplatnené len žalobou o plnenie a ak by aj
zmluva bola neplatná či už z dôvodov nedostatku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch alebo všeobecných vád právneho úkonu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, žalobkyňa svoje nároky môže uplatňovať len žalobou na plnenie.

V tomto smere súd poukazuje už na viaceré rozhodnutia súdov (17C/56/2017 zo dňa 20.4.2015,
rozsudok KS TN 19Co 598/2015 zo dňa 29.6.2017), pretože pripustením žaloby o neplatnosť zmluvy
v situácii, keď spotrebiteľ uplatňuje alebo môže uplatňovať aj nárok na plnenie by nebolo ničím
iným len neželaným rozširovaním súdnych sporov. Žalobkyňa vedie konanie od 24.4.2017, teda za
účinnosti CSP, ktorý v zásade určovaciu žalobu pripúšťa len čo do určenia, či tu právo je alebo nie

je a nepripúšťa žaloby o neplatnosť právnych úkonov. Súd si preto žalobkyňou uvádzané dôvody
neplatnosti zmluvy mohol riešiť ako predbežnú otázku v časti predmetu konania, v ktorom uplatňuje
žalobkyňa aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý odôvodňuje práve „preplatením“ úver
v dôsledku neplatnosti zmluvy o úvere. Okrem toho ako súd vysvetlí nižšie určovací nárok bol nesprávne
uplatnený voči žalovanému, ktorý už nie je veriteľom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všetky práva

a povinnosti zo zmluvy boli postúpené na inú spoločnosť. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.18/ Pokiaľ ide o zmenu právnej úpravy vykonanú v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
zákonom č. 279/2017 Z.z. , a to doplnenie § 11 ods. 4 zákona o ustanovenie, podľa ktorého
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, súd konštatuje,
že predmetná úverová zmluva sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda
skorším predpisom. Uvedené procesné ustanovenie však nemôže platiť absolútne na všetky prípady
určovacích žalôb, súd je presvedčený, že v situácii, keď spotrebiteľ uplatňuje nároky na plnenie si otázku
neplatnosti úveru alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru rieši ako predbežnú.

19/ Pre úplnosť argumentácie súd konštatuje, že nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti
úverovej zmluvy. V konaní žalovaný jasne vysvetlil a preukázal, že zmluva je podpísaná predsedom
predstavenstva, ktorý mal oprávnenie konať sám za spoločnosť žalovaného, súd nezistil dôvody
neplatnosti v kontraktačnom procese uzatvárania zmluvy a chýbajúce alebo nesprávne uvedené
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere túto ešte nerobia neplatnou ako sa mylne domnieva

žalobkyňa, do úvahy by prichádzal len záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. To, že bol úver
dohodnutý na sumu 3.400,- eur a z úverovej istiny bol započítaný poplatok za poskytnutie úveru 34,00
eur v zmysle všeobecných zmluvných dojednaní, ešte neznamená, že malo ísť o novú zmluvu na
novú výšku úveru. Započítanie plnenia veriteľa s pohľadávkou dlžníka je bežným platným právnym
prostriedkom, ktorý v zásade nemôže zneplatniť zmluvu.

20/Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21/Nárok žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia súd zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie na strane žalovaného a zároveň i z dôvodu možného premlčania. Žalobkyňa žalobou
podanou 24.4.2017 uplatnila nárok na plnenie voči spoločnosti Home credit Slovakia, a.s. Piešťany
pričom žalovanú sumu 4.244,27 eur do posledného pojednávania napriek námietky žalovaného

nevedela vysvetliť a s presnosťou preukázať, z čoho konkrétne pozostáva táto suma s prihliadnutím na
udávané platby vo výpočte žalobkyni, ktoré sa ukázali ako nesprávne. Žalobkyňa však nepreukázala, že
žalovaný ako veriteľ z pôvodnej úverovej zmluvy sa na jej úkor obohatil a v akom konkrétnom rozsahu.
Pohľadávka z úverovej zmluvy bola preukázateľne dňa 28.5. 2014 postúpená na spoločnosť AB 1 B.V.
reg. číslo 560 07 043 so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, čo bolo preukázané priloženou

zmluvou o postúpení pohľadávky z 28.5.2014, ktorá sa nachádza v pripojenom spise 18C/190/2015 a
aj v predmetnom spise. Uvedenú skutočnosť oznamoval žalovaný žalobkyni oznámením o postúpení
pohľadávky a výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 17.11.2014 a túto jej doručoval dňa 19.11.2014, čo
vyplýva z podacieho hárku č. EP H 00345886 /viď č.l. 20 spisu 18C/190/2015/. Žalobkyňa teda mala
najmenej od decembra 2014 vedomosť o tom, že pohľadávku z úverovej zmluvy v dôsledku postúpenia

prevzala spoločnosť AB 1B.V, táto spoločnosť voči nej aj uplatňovala zvyšok dlhu z úverovej zmluvy, čo
vyplývalo z doručenej žaloby a príloh žalobkyni v tomto konaní. Súdna prax pritom považovala uvedené
postúpenie pohľadávok na uvedenú spoločnosť za platné, čo vyjadrila v početných rozhodnutiach
vydaných v prospech tejto spoločnosti. Žalobkyňa v priebehu konania 18C/190/2015 plnila v prospech
tejto spoločnosti sumu 1.227,74 eur, a to dňa 26.11.2015, ktorú skutočnosť potvrdil aj právny zástupca

žalovaného. Vzhľadom na časovú súvislosť je evidentné, že išlo o plnenie v dôsledku žalobného nároku
spoločnosti AB 1 B.V. voči žalovanej. Súd zisťoval, ktoré platby žalobkyni boli poukázané na účet tejto
spoločnosti, pričom išlo o platbu z 26.11.2015 v sume 1.227,74 eur a ďalšie platby po 80,- eur od
decembra 2014 do novembra 2015 /viď vyjadrenie č.l. 153 spisu/. Skutočnosť, že žalobkyňa plnila
na pôvodný účet žalovaného nepreukazuje, že sa mohol bezdôvodne obohatiť žalovaný, pretože

finančné prostriedky boli poukázané na účet postupníka spoločnosti AB 1 B.V z dôvodu dohody o
prevode pohľadávok a úverov. Subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil, preto nebol žalovaný, ale v
súčasnej dobe spoločnosť AB 2 B.V., ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti AB 1 B.V tak, ako
súd vysvetlil v uznesení o nepripustení ďalšieho subjektu na strane žalovaného. Znamená to, že platby
vo výške 2091,84 eur boli poukázané na účet inej spoločnosti ako žalovaného, žalobkyňa o postúpení

pohľadávky a plnení v prospech tejto spoločnosti mala vedomosť už z konania 18C/190/2015, preto jej
prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný voči žalovanému nesprávne, a preto
súd v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie žalobu voči žalovanému zamietol.22/Pre úplnosť súd udáva, že vyzýval žalobkyňu, či svoje nároky uplatňuje aj voči inému subjektu,
keďžeoznačenáspoločnosťAB1B.V.zaniklazlúčenímsinouspoločnosťou,nauvedenévšakžalobkyňa
nereagovala. Jej námietky o neplatnosti postúpenia pohľadávky nie sú opodstatnené, pretože k

postúpeniu pohľadávky na iný subjekt nepotrebuje veriteľ súhlas dlžníka. Súd nezistil ani žiadne iné
dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky.

23/Súd sa zaoberal i tým, či mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie aj na strane žalovaného.
Predmetnú úverovú zmluvu zo dňa 5.3.2009 súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle

§2písm.b/ zákonač. 258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch. Zmluva neobsahuje riadnestanovený
termín konečnej splatnosti úveru, pretože určenie lehoty splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru
nie je jasným a určitým určením termínu ukončenia zmluvy, moment poskytnutia úveru nie je jasný a
určitý v čase podpisovania zmluvy zmluvnými stranami. V zmluve nie je určito a jasne a zrozumiteľne
upravená aj splatnosť jednotlivých mesačných splátok, zmluva je voľným okom v určitých častiach
nečitateľná, obsahuje vopred naformulované vyhlásenia veriteľa, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

Žalobkyňa uvádzala, že nemala záujem o žiadne poistenie, poistenie sa nevyjednávalo a nevedela, že
je súčasťou splátky, čím náklady na poistenie neboli zahrnuté do celkových nákladov pre výpočet
RPMN. Všetky uvedené skutočnosti svedčia o naplnení nedostatku zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 4 ods. 2 písm. g, i, j, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a viedli by k naplneniu
právneho dôsledku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle 4 ods. 3 citovaného zákona.

Žalobkyňa bola preto povinná vrátiť veriteľovi len sumu 3.366,- eur. Celkovo uhradila čiastku 6.592,58
eurčovyplýva zprehľaduplatiebpredloženého žalovaným č.l.70spisuavyplýva to izosúčtuvšetkých
žalobkyňou predložených listín o jej úhradách. Ku dňu začatia konania 18C/190/2015 predstavovali
celkové platby 4.500,74 eur, následne zaplatila jednotlivými úhradami ešte 1.040,- eur /13 x 80 eur/,
platbu 1.227,74 eur a po odpočítaní vrátených úhrad 80,- eur a 95,90 eur vychádza suma 6.592,58

eur. Rovnako je preukázané, že všetky platby pred decembrom 2014 uhrádzala na účet a v prospech
účtu žalovaného, preto by prichádzalo do úvahy na jeho strane vydanie bezdôvodného obohatenia.
Teda platby žalovanej do decembra 2014 v rozsahu prevyšujúcom sumu 3.366,- eur sú bezdôvodným
obohatením na strane žalovaného. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

24/Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

25/Námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná. Žalovaná splátkou zo dňa 28.5.2014

v sume 1.386,95 eur začala plniť naviac, pretože touto úhradou už prekročila zaplatenie a vrátenie
sumy úverovej istiny 3.366,- eur. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby začal
plynúť momentom vykonania tejto úhrady, ktorou začala plniť veriteľovi naviac a úver „preplácať“. Táto
subjektívna premlčacia doba plynula s každou ďalšou nezaplatenou splátkou až do decembra 2014,
dokedy plnila v prospech žalovaného (následné platby v prospech postupníka). Premlčacia doba teda

uplynula pokiaľ ide o nárok voči žalovanému najneskôr v decembri 2016, pričom žalobkyňa podala
žalobu na súd 24.4.2017, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Preto súd nárok
voči žalovanému z dôvodu premlčacia zamietol.

26/Na vysvetlenie súd konštatuje, subjektívna premlčacia doba u žalobkyni začala plynúť momentom

jej vedomosti o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom túto vedomosť mohla preukázateľne
získať už samotným uzavretím zmluvy a poskytovaním splátok. V zmysle zásady neznalosť zákona
nikoho neospravedlňuje, nemožno neprípustne posúvať počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
nainýčasovýmoment,napríkladna získanie informáciíodprávnehozástupcu apodobne.Neprichádza
do úvahy ani desaťročná premlčacia doba pri úmyselnom obohatení, pretože o takýto prípad na strane

žalovaného nešlo. Žalovaný v čase uzatvárania zmluvy nemohol mať úmysel uzatvárať zmluvu
a získavať finančné prostriedky s tým, že sa úmyselne obohacuje. Súdna prax ohľadom hodnotenia
náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa vyvíjala viac rokov, súdy rozhodovali nejednotne
ohľadom posúdenia následkov nedostatkov zmlúv, preto nemožno ani uvažovať o existencii úmyslu na
strane žalovaného ako veriteľa. Nakoniec žalobkyňa zmluvu riadne podpísala, peniaze prevzala a

určitú dobu splátky podľa zmluvy aj riadne poskytovala.

27/Nakoniec súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré
uplatnila žalobkyňa v sume 32.184,- eur. Súd v celom rozsahu prisvedčuje správnosti argumentáciežalovaného. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom zodpovedá. Žalobkyňa nepreukázala,
že sa úspešne domáhala a uplatnila svoje právo na súde, pretože súd jej žalobu zamieta a vo veci
18C/190/2015 taktiež úspešná nebola, práve naopak v dôsledku jej plnenia bolo konanie zastavené.
Niejepretodanýzákladnýpredpokladprípadnéhonároku. Samotnáskutočnosť,žežalobkyňapreplatila
úver z jej nevedomosti a prípadné nároky uplatnila na súde neskoro alebo nesprávne, ešte nezakladá jej

nárok na finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa nepreukázala, že jej práve konaním žalovaného vznikla
škoda vo výške 32.184,- eur, ktorej tvorbu zrozumiteľne súdu neobjasnila. V žiadnom prípade
sa nemôže finančné zadosťučinenie stotožňovať so životným minimom ako tvrdí žalobkyňa. Podľa
doterajšej súdnej praxe prichádza do úvahy tento nárok za súčasného splnenia podmienky úspešného
uplatnenia právanasúdevsituácii,keďspotrebiteľ preukáženasvojejstrane taképomeryanepriaznivú
životnú situáciu vyvolanú porušením práva ako napr. nútené podrobenie sa exekučnému konaniu,

nepriaznivý zdravotný stav a podobne.

28/O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1
CSP. V konaní bola plne úspešná žalovaná strana, preto jej prináleží náhrada trov konania v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovaťokremvšeobecnýchnáležitostí(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisa
týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).