Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314208252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: J. F., K. XX, G., F.:
XXXXXXXX, zastúpená AK HPP s.r.o., Záhradnícka 30, Bratislava proti žalovanému: Slovenskej
republike, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, v konaní
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
17C/161/2014-246 zo dňa 24.01.2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov konania odvolacieho n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1.Predmetomkonaniajeurčeniespoluvlastníckeho podieluoveľkostiXXXX/XXXXX -invnehnuteľnosti
- budove so súpisným číslom XXXX, ktorá sa nachádza v kat. území E., S. E., okres E. a je postavená
na pozemku registra C, č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.

2. Žalobca tvrdí, že spoluvlastnícky podiel v tejto nehnuteľnosti vydržal a svoje presvedčenie o tom,
že je riadnym vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu odvodzuje od darovacej zmluvy, na
základe ktorej došlo k darovaniu predmetného sporného podielu žalobcovi. Darovacia zmluva bola
uzavretá v roku 2001. Tvrdí, že predmetom darovacej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
zodpovedajúcej podielu, ktorý ako správca majetku štátu spravoval Fond deti a mládeže, ktorý ako
správca majetku uzavrel so žalobcom darovaciu zmluvu a ako subjekt, ktorému bol do správy zverený
majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže. Tvrdí , že od uzavretia tejto darovacej zmluvy došlo

k dlhodobému a nerušenému nakladaniu žalobcu so spoluvlastníckym podielom, ktorý bol predmetom
uzavretej darovacej zmluvy a boli splnené podmienky oprávnenej držby v súlade s § 129 ods. 1 a 130
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný vo svojej procesnej obrane tvrdil, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Spochybňuje jeho
dobrú vieru, oprávnenosť dobromyseľnej držby. Poukazuje na zápis na liste vlastníctva, ktorý mu svedčí
ako vlastníkovi. Darovaciu zmluvu, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo spochybňuje, pretože

jej chýba právna relevancia. Do katastra nehnuteľností nebolo zapísane žalobcovo vlastnícke právo,
pretože mu ani nemohlo byť prevedené. Fondu deti a mládeže prináležalo len užívacie právo k 18,98%
z celkovej plochy všetkých miestnosti združenej prevádzkovej budovy, ktoré po ňom nadobudol žalobca.Obsah napadnutého rozhodnutia
4. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd žalobu
zamieta. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva“.

5.Súdsvojerozhodnutieodôvodniltým,že mal skutkovozapreukázané,žespoluvlastníckypodiel ktorý
je predmetom konania sa nachádza v tzv. združenej prevádzkovej budove, ktorá bola vybudovaná zo
združených prostriedkov viacerých organizácii bývalého Národného frontu pred rokom 1989. Združený
podiel v tejto budove mal aj Socialistický zväz mládeže. Majetok bývalého SZM nachádzajúceho sa na

území Slovenskej republiky bol zverený do správy J. detí a mládeže Slovenska, pričom následne na
základe ustanovenia § 15 ods. 4 písm. a) Zákona č. 189/1993 Z. z. o fonde detí a mládeže bol tento
majetok zverený do správy Fondu detí a mládeže, ktorý bol správcom tohto majetku štátu. Nadácia detí
a mládeže mala pôvodne uzavretú aj hospodársku zmluvu č. X/XXXX s bývalým Okresným úradom E.,
o združenej prevádzke aj spoločným užívaním združenej prevádzkovej budovy Okresného úradu E.,
pričom na základe predmetnej zmluvy užívala Nadácia detí a mládeže Slovenska ako pôvodný správca

majetku po bývalom SZM celkom 525,18 m2 z celkovej plochy budovy 2767,40 m2, t.j. 18,98% z celkovej
plochy budovy. Vláda Slovenskej republiky prijala dňa 18.07.2001 uznesenie č. 714, ktorým v súlade s
ustanovením §6 ods. 4 písm. d) Zákona č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších
predpisov schválila bezodplatný prevod majetku štátu v správe Fondu detí a mládeže na žalobcu. V tom
čase žalobca používal názov Nadácia mládeže Slovenska a to vrátane združeného podielu v správe

Fondu detí a mládeže na budove na Kukorelliho 60 v Humennom (bod A.28.predmetného uznesenia).
Ďalej zo zistení, že dňa 30.08.2001 uzavrel ako správca majetku štátu Fond detí a mládeže ako darca
so žalobcom, ktorý v tom čase vystupoval pod názvom Nadácia mládeže Slovenska ako s obdarovaným
darovaciu zmluvu o bezodplatnom prevode podielu, predmetom ktorej bolo darovanie podielu darcu na
administratívnej budove na H. XX v E. so súpisným č. XXXX, t.j. podielu, ktorý predstavuje percentuálne

18,98%. Vychádzal zo zistenia, že po uzavretí darovacej zmluvy nebol podaný návrh na zapísanie
vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu či už zo strany J. mládeže N., alebo zo
strany žalobcu na Správu katastra E..

6. Konštatoval, že nebolo sporné, že majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže, nachádzajúci

sa na území Slovenskej republiky bol zverený do správy J. detí a mládeže N. republiky a o odovzdaní
združenej prevádzkovej budovy bola dňa 31.06.1991 uzavretá hospodárska zmluva č. X/XXXX o
združenej prevádzke a spoločnom užívaní združenej prevádzkovej budovy Okresného úradu E. - bývalá
budova Národného frontu medzi Okresným úradom E. ako spravovateľom združenej prevádzkovej
budovy a Nadáciou detí a mládeže SR ako užívateľom, ktorá stanovila podmienky prevádzky a

spoločného užívania tejto budovy, pričom nebolo sporné ani to, že J. detí a mládeže SR bude užívať
XXX,XX m2 z celkovej plochy všetkých miestnosti v budove.

7. Prijal právny záver, že žaloba nie je opodstatnená. Na základe vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bola výlučným vlastníkom celej budovy

Slovenská republika a správcom Okresný úrad E.. Vyhodnotiac následne uzavretú darovaciu zmluvu
mal za preukázané, že platnú darovaciu zmluvu mohol uzavrieť len vlastník nehnuteľnosti .Fond detí
a mládeže nebol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, a teda nemal oprávnenie prevádzať vlastnícky
to, čo dovtedy užíval na iný subjekt a do iného režimu, t.j. vlastníckeho. Pokiaľ by aj by aj vyvolala
darovacia zmluva u žalobcu presvedčenie o tom, že nadobudol vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu,

mal za to, že žalobca nebol počas celej doby dobromyseľný, pretože tu boli dôvodné pochybnosti o
tom, že mu vec, alebo právo patrí. Minimálne korešpondencia doložená zo strany žalovaného v tomto
konaní svedčí o tom, že už v roku 2010 bol žalobca vyzývaný na uzavretie zmluvy o výpožičke, čo v ňom
muselo vyvolať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí. Dobrá viera pritom zaniká v
okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom,

že mu vec právom patrí. Súd dospel k tomu, že žalobca sa nesprával po uzavretí darovacej zmluvy
ako vlastník, nijakým iným spôsobom neprejavil svoje vlastnícke právo. Užíval túto nehnuteľnosť ako
užívajú ostatní len užívatelia svoje spoluvlastnícke podiely tým spôsobom, že ich prenajímajú, pričom
platia prevádzkové náklady, ktoré sú vyfakturované Okresným úradom E., predtým Obvodným úradom
E.. Žalobca nepreukázal, aby sa správal ako vlastník, a platil napr. daň z tejto nehnuteľnosti, alebo

nejakým iným spôsobom počas 10-ročnej lehoty vykonal svoje vlastnícke právo inak, než užívaním tohto
priestoru, na čo však podľa žalovaného žalobca má oprávnenie vyplývajúce zo zákona a odvodené
od predchádzajúcich užívateľov. Na základe takto zistených skutočností mal súd za to, že nárok nie je
dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.8. Poukázal na ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, keďže žalovaná strana nežiadala priznať náhradu trov konania, aj keď bola v konaní úspešná.

Obsah odvolania a obsah vyjadrení k odvolaniu

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní uvádza, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvádza, že prvý dôvod,
pre ktorý súd zamietol žalobu je údajný nedostatok oprávnenia Fondu detí a mládeže uzavrieť v
mene štátu darovaciu zmluvu so žalobcom predmetom, ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu
na budove. Odvolateľ zastáva ten názor, že k otázke správy majetku štátu sa vyjadril podrobne vo

svojom vyjadrení zo 16.07.2015, 08.10.2015 pričom odôvodnil záver, že budova bola do uzavretia
darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v spoločnej správe dvoch správcov majetku štátu
ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Trvá na tom, že Fond deti a mládeže v období od
nadobudnutia účinnosti zákona č.189/93 Z.z do uzavretia spomenutej darovacej zmluvy so žalobcom
reálne spravoval časť budovy a užíval ju vo výmere, ktorá pripadala na ním spravovaný podiel. Užívanie

nebolo medzi účastníkmi sporné. Skutočnosť, že fond bol aj jedným zo správcov budovy ako majetku
štátu, má potvrdzovať bod a) 28 uznesenia vlády č. 714 zo dňa 18.07., v ktorom sa výslovne uvádza,
že vláda Slovenskej republiky schvaľuje bezodplatný prevod podielu na budove v správe Fondu
deti a mládeže na žalobcu. Súd prvej inštancie neodôvodnil prečo negoval uznesenie vlády, prečo
nepovažoval argumentáciu za dôvodnú. Dôvodom prečo nemali byť splnené podmienky vydržania má

byť absentujúca dobromyseľnosť pri držbe a pochybností o tom, že mu tento podiel patrí. S týmto
záverom súdu odvolateľ nesúhlasí. Žalovaný po uzavretí darovacej zmluvy nevykonal voči žalobcovi
žiadny úkon, z ktorého by bolo zrejme, že k prevodu darovaného podielu nedošlo, a že žalobca sa
v rozpore so svojimi očakávaniami nestal spoluvlastníkom budovy. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalobca nerušene užíva časť budovy, akurát bol rozdiel, že žalobca vychádzal z presvedčia, že tak robí

ako spoluvlastník budovy na základe darovacej zmluvy a zároveň vychádzal z názoru, že oprávnenie
žalobcu užívať časť budovy vyplýva z hospodárskej zmluvy č. X/XX. Podľa jeho názoru sa nevyrovnal
súd s rozporom s dobrými mravmi, keď žalovaný pri spochybňovaní podmienok vydržania nemôže
ťažiť zo svojho predchádzajúceho protiprávneho konania, ktoré spočíva v tom, že ako jediný oprávnený
subjekt nepodal návrh na vklad uzavretej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností a nenaplnil sa

obsah uznesenia vlády. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),

po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/ 2016 Z. Z Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza nasledovne.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Predmetom prieskumu je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh na určenie

spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti. Odvolateľ namieta nesprávnosť právneho záveru súdu prvej
inštancie a nesprávne skutkové zistenia.

17. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť buď použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý,

alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom alebo nesprávnou
aplikáciou správneho právneho predpisu na zistený skutkový stav.

18. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia otázky
vydržania sporného podielu v nehnuteľnosti žalobcom.

19. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako
osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva
na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie
v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania

je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej
vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na
všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.

20. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými
predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom
ustanovenej doby.

21. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka

oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať
do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné

pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

22. Vychádzať v danej veci je treba z existencie právneho titulu ktorý má byť dôvodom pre začatie držby
spoluvlastníckeho podielu, ktorým je darovacia zmluva. Žalobca tvrdí, že je dobromyseľný v svojej držbe,
že titulom pre držbu sa stal bezodplatný prevod, teda darovacia zmluva ktorá bola uzavretá v roku

2001 medzi Slovenskou republikou - Fondom detí a mládeže ako správcom majetku a Nadáciou detí a
mládeže. Tvrdiac, že dlhodobo si nebol vedomý toho, že jeho spoluvlastnícke právo nebolo zapísané
na liste vlastníctva, pričom dôvody pochybenia nie sú mu známe.23. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že nedošlo k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho
práva a zmluva o bezodplatnom prevode nebola podaná na katastrálne konanie, ktorého výsledkom
malo byť vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy. Je teda zrejme, že predchodca žalobcu a

žalobca po uzavretí tejto darovacej zmluvy nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva, tvrdí, že tak mal
urobiť žalovaný v súlade s katastrálnym zákonom platným a účinným v tom čase. Návrh a ani zápis
nikdy nebol zabezpečený. Verejné registre pritom predstavovali základný zdroj informácií o vlastníctve
nehnuteľností. Pokiaľ teda vlastníctvo nesvedčalo v zmysle katastra nehnuteľností v prospech žalobcu
resp. Nadácie mládeže Slovenska, mohol sa žalobca dôvodne domnievať, že k riadnemu prevodu

nedošlo. Práve z protokolu o prevzatí a odovzdaní predmetu daru je zrejmé, že darca nedisponuje
listom vlastníctva, ale iba dokladmi o preukázaní združeného podielu.

24. V danej veci je dôležité vychádzať zo skutkových zistení vo vzťahu k vlastníctvu celej nehnuteľnosti.
Žalobca poukazuje na to, že zo združených prostriedkov viacerých organizácií bývalého Národného
frontu bola vybudovaná tzv. Združená prevádzková budova (ďalej len „ZB“), že združený podiel

v nej mal aj bývalý Socialistický zväz mládeže, o čom má svedčiť príloha hospodárskej zmluvy
č. XXX/XXXX. Ďalej, že majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže bol zverený do správy
Nadácie detí a mládeže Slovenska, pričom tento majetok bol následne zverený do správy Fondu
detí a mládeže na základe ust.§ 15 ods.4 písm.a/ zákona č. 189/1993 Z.z. Je správne zistenie súdu
prvej inštancie, ktoré vychádza z tvrdení oboch strán sporu a z listín, ktoré sa nachádzajú v súdnom

spise, že združená prevádzková budova bola vybudovaná z finančných prostriedkov združených
spoločenskými organizáciami a Národným frontom vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky a za tým
účelom boli uzatvorené samostatné hospodárke zmluvy o združení prostriedkov na investičnú výstavbu.
Po dokončení a odovzdaní združenej prevádzkovej budovy boli uzatvorené hospodárske zmluvy o
združenej prevádzke a spoločnom užívaní združenej prevádzkovej budovy, ktoré stanovili podmienky

prevádzky a spoločného užívania združenej prevádzkovej budovy. V rámci likvidácie Národného frontu
Slovenskej republiky bola uzatvorená hospodárska zmluva č. XXX/XX o prevode vlastníctva národného
majetku medzi Ústredným výborom národného frontu Slovenskej republiky a Okresným úradom v
E.. Majetok bývalého Národného frontu prešiel do vlastníctva štátu a Slovenská republika sa stala
vlastníkom združenej prevádzkovej budovy na základe zmeny Ústavy Českej a Slovenskej federatívnej

republiky a to ústavným zákonom č. 376/1990 Zb. a prešla do správy Okresného úradu E. a to
hospodárskou zmluvou č. XXX/XXXX/a zo dňa 16.05.1991 o prevode správy Národného majetku medzi
Národným frontom v likvidácií a odovzdávajúcou organizáciou a Okresným úradom E. ako preberajúcou
organizáciou (č.l. 9 súdneho spisu).

25. Je teda nesporné, že sporná budova bola vystavená z prostriedkov jednotlivých spoločenských
organizácií a Národného frontu, mala svojho investora, ktorým bol Ústredný výbor NF SSRPodľa článku
II. ústavného zákona č. 376/1990 Zb., ktorým sa menila Ústava Českej a Slovenskej federatívnej
republiky, podľa ktorého vysporiadanie majetku, ktorý spravoval bývalého Národný front a vyporiadanie
nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečí Vláda Českej a Slovenskej federatívnej republiky a

Vlády Českej republiky a Slovenskej republiky. Je potrebné vychádzať z toho, že správcom predmetnej
spoločnej budovy bol Ústredný výbor NF, čo nespochybňoval ani žalobca. Keďže išlo o vybudovanie
združenej prevádzkovej budovy v Humennom, ktorá mala patriť Národnému frontu a v danom prípade
ako správca budovy nemohol štát nadobudnúť len podiel bývalého Národného frontu, ktorý tiež združil
finančné prostriedky podľa konečného vyúčtovania, ale ako investor a správca predmetnej združenej

prevádzkovej budovy, musel nadobudnúť nehnuteľnosť vcelku. Opakovane už súdy zaujali stanovisko
vo svojich rozhodnutiach, že spoločenské organizácie, združili spoločné finančné prostriedky, avšak v
žiadnom prípade nešlo o podielové spoluvlastníctvo.

26. Odvolací súd poukazuje na hospodársku zmluvu č. XXX/XXXX a na základe ktorej bol z majetku

NárodnéhofrontuvlikvidáciíOVE.domajetkuOkresnéhoúraduE.atovsúladesvtedyplatnouúpravou
a platnými predpismi prevedený majetok. Hospodárska zmluva o združenej prevádzke a spoločnom
užívaní pri stanovení podmienok a spoločného užívania spornej budovy uzavretá medzi Okresným
úradom E. a Nadáciou Mládeže Slovenska nevylučuje (č.l. 11) a ani neodporuje tomu, že účastníci
zmluvy stanovili podmienky prevádzky a spoločného užívania budovy, ktorá nemohla byť a ani nebola

v spoluvlastníctve zmluvných strán a ostatných organizácií. V roku 1991 právny predchodca žalobcu
a právny predchodca žalovaného uzatvorili predmetnú hospodársku zmluvu, avšak nie s vôľou alebo
zámerom, aby bola sporná budova sa považovala za spoluvlastníctvo zmluvných strán a ostatných
spoločenských organizácií.27. Právny predchodca žalobcu sa nedomáhal svojho podielu osobitnou hospodárskou zmluvou,
nedal podnet na uzavretie inej hospodárskej zmluvy. Spoločenské organizácie nemuseli súhlasiť s

vlastníctvom štátu, ale ani jeden z účastníkov združených spoločenských organizácií takúto zmluvu
nenavrhol uzavrieť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v K. 3Co/533/03-274 zo dňa 28.09.2004). Je
potrebné poukázať, že právne závery pri sporoch o vlastníctve stavby boli prijaté vo viacerých súdnych
konaniach, kde sa domáhali práve tieto spoločenské organizácie, ktoré združili spoločné finančné
prostriedky určenia vlastníckeho práva a boli neúspešné (porovnaj napríklad konanie, ktoré sa viedlo na

Krajskom súde v Prešove vo veci sp.zn. 4Co/420/2002, 3Co/533/2003). Pokiaľ žalobca poukazuje na
hospodársku zmluvu č. X/XXXX. (č.l. 11), na základe ktorej má vyplývať, že sa jeho právny predchodca
cítilbyťpodielovýmspoluvlastníkompresnevymedzenéhospoluvlastníckehopodielupodľaplochy,ktorú
užíval, s takýmto tvrdením nie je možné súhlasiť a z vykonaných dôkazov takýto záver nevyplýva práve
s poukazom na vyššie citované skutkové a právne zistenia.

28. K tvrdenému správcovi majetku sporného podielu predchodcu žalobcu, treba vychádzať zo zápisu
na LV č. XXXX kedy od roku 1993 bol zapísané vlastníctvo v prospech Slovenskej republiky v podiele
X/X a ako správca bol označený Okresný úrad E.. Následne v roku 2004 bolo vlastníctvo zapísané na
LV č. XXXX, vlastník zostáva Slovenská republika a ako správca je zapísaný Obvodný úrad v K., resp.
Krajský úrad v K.. V roku 2007 je zapísané vlastníctvo spornej budovy na LV č. XXXX, ako vlastník je

zapísaná SR X/X a správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

29. Podľa § 70 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam platí, že údaje katastra, údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a
záväzné, ak sa nepreukáže opak.

30. Pokiaľ žalobca poukazuje na uznesenie Vlády SR č. 714 z 18.07.2001, ktorým vláda SR schválila
bezodplatný prevod majetku štátu a to podiel na tejto budove Nadácií Mládeže Slovenska a to z dôvodu,
že sa bezodplatne prevádzal majetok štátu, ktorý spravoval Fond detí a mládeže, je potrebné poukázať,
že vroku2001bolakosprávcatohtomajetkuzapísanýnaLViba Q.úradE..Právnypredchodcažalobcu

bol organizáciou pôvodného združovateľa finančných prostriedkov, teda išlo o Slovenský ústredný výbor
socialistického zväzu mládeže. Išlo len o združovateľa finančných prostriedkov a nie o podielového
spoluvlastníka týchto priestorov.

31. S odkazom na uvedené sa preto musí javiť, že zo strany žalobcu neboli naplnené objektívne

i subjektívne predpoklady vzťahujúce sa k dobromyseľnosti ohľadom existencie jeho vlastníctva k
spornému podielu. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená
držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť
poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom

právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne

zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného
a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý
má v úmysle urobiť (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď
napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010,

6 M Cdo 5/2010 a 7 Cdo 12/2011). Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery držiteľa sa
spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby (porovnaj napr. Cpj
69/83 z 30. marca 1982), i keď sa pripúšťa tzv. domnelý právny dôvod (titulus putativus).

32. Súd prvej inštancie správne sa vyrovnal s predmetnými zisteniami, že všetky okolnosti

prejednávanej veci na základe, ktorých by malo byť posúdené či sú splnené podmienky vydržania
podľa § 134 Občianskeho zákonníka smerujú k tomu, že žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno, aby
preukázal tieto podmienky ich nepreukázal. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom
prípade neprichádza do úvahy možnosť vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka33. Odvolateľ namieta, že nebolo súdom prvej inštancie posúdené konanie žalovaného , ktorý
ako jediný subjekt mohol podať návrh na vklad a tak ťaží s protiprávneho konania. Dobrými

mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.( porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č.
k. IV. ÚS 55/2011-19). Zo zistených skutkových okolnosti nie je možné považovať tvrdenie odvolateľa
sa správne. Predovšetkým vychádzajúc zo zistení, že vlastníkom celej budovy s.č.XXXX sa stala
Slovenská republika a ako správca majetku nebol nikdy označený a uvedený predchodca žalobcu nie

je možné prijímať závery o akomsi protiprávnom konaní žalobcu, konaní v rozpore s dobrými mravmi.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 C.s.p.).

35. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, plne úspešní boli žalovaní, ktorým vznikol zásadne

nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods.
1 C.s.p.).

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).