Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 1, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200925
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1618200925.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcov: 1/ P.H. P., W. X. XXX, Q. D., X/ H.
P., W. X. XXX, Q. D., proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30,
P.O.Box 48, Bratislava, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17, Trnava, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu

Malacky zo dňa 05. apríla 2018, č.k. 32C/181/2018-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobcovia sa domáhali
nariadením neodkladného opatrenia uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Q.
pre O..Ú.. Q. D., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parcelným číslom
XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/
XX, garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, prístrešok bez

súpisnéhočísla,postavenýnapozemkusparcelnýmčíslomXXX/XX,pozemoksparcelnýmčíslomXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2,pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 141 m2,pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 18 m2,pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2,
pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2. Vychádzal z
návrhu, ktorý žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, na základe zmluvy o

úvere č. XXXXXXX X XX Y. Č.. XXXXXXX 6 06 zo dňa 31.03.2015 a zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.03.2015, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky, žalovaný 1/ im poskytol úver vo výške 129.600 eur k číslu úveru XXXXXXXXXX a vo
výške 76.810,65 eur k č. úveru XXXXXXXXXX. Úver bol zabezpečený zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam v ich podielovom spoluvlastníctve. Uviedli, že podpisovali iba úverové zmluvy a ak
by aj VOP podpísali, ešte to neznamená, že s nimi boli oboznámení a prijali ich spôsobom, z ktorého

by ich súhlas s obsahom zmlúv a VOP bol zrejmý. Z dôvodu osobných a finančných problémov sa
dostali do finančnej tiesne a žalovaný 1/ nechcel vyhovieť ich žiadosti o splátkový kalendár. Z dôvodu
nesplácania dlhu voči žalovanému 1/ je na základe realizácie zmluvného záložného práva pristúpené
k vykonaniu dobrovoľnej dražby žalovaným 2/. Prvé kolo dražby sa koná dňa 10.04.2018. Žalovaný
ich o výške jeho pohľadávky neinformoval, nedoručil im žiadne upomienky či výzvy na zaplatenie,
neobdržali ani dražobnú vyhlášku, ani poučenie o právach v prebiehajúcom konaní. So žiadnou

dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili, pri uzatváraní zmluvy bola využitá ich tieseň a následne vyvíjaný
psychický tlak. Žalovaný 1/ podľa nich nikde neuvádza, koľko bolo na predmetný úver už zaplatené,ani im nikdy nedoručil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V oznámení o začatí
výkonu záložného práva sú uvádzané chybné údaje o čase uzavretia zmluvy (namiesto 07.04.2015
sa uvádza 31.03.2015). Žalovaný 1/ od nich požaduje zaplatenie neprimeranej sumy, ktorá prevyšuje

možný výťažok dražby. Hodnota ich nehnuteľností je omnoho vyššia, ako je žalovaným 1/ udávaná
a zistená znaleckým posudkom. Po právnej stránke posúdil žalobcami podaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1
C.s.p. Na základe žalobcami predložených listinných dokladov mal za osvedčené, že medzi žalobcami a
žalovaným 1/ bola platne a v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi (občiansky zákonník,

obchodný zákonník, zákon o stavebnom sporení) uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahuje
všetky náležitosti stanovené zákonom a nezistil ani, že by v zmluve o úvere boli obsiahnuté neprijateľné
podmienky. Žiadne vady zmluvy o úvere ani žalobcovia nenamietajú, len uvádzajú, že nepodpísali
Všeobecné obchodné podmienky, čo však pre platnosť zmluvy o úvere nie je nevyhnutné. Dodal, že
žalobcovia v návrhu nesprávne uvádzali výšku im poskytnutého úveru. Žalovaný 1/ poskytol žalobcom
sumu 129.600 eur titulom tzv. "medziúveru", žalobcovia mali od uzavretia zmluvy o úvere splácať úroky

z medziúveru a vykonávať platby na svoj účet stavebného sporenia, po dosiahnutí cieľovej sumy na
účte stavebného sporenia bolo dohodnuté, že sa medziúver s takou nasporenou sumou zúčtuje a zmení
na stavebný úver vo výške 76.810,65 eur. Žalobcom teda neboli poskytnuté dva úvery, ale len jediný
úver vo výške 129.600 eur. Konštatoval, že súčasne s uzavretím zmluvy o úvere bola medzi žalobcami
a žalovaným 1/ platne uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, a to na zabezpečenie pohľadávky a

príslušenstva z uzavretej zmluvy o úvere. Záložné právo v prospech žalovaného 1/ bolo do
katastranehnuteľnostízavkladovanépodQ.-XXXX/XXdňa29.04.2015.Vzáložnejzmluvesažalobcovia
v čl. III. ods. 3 zaviazali založené nehnuteľnosti sprístupniť záložnému veriteľovi za účelom vykonania
obhliadky a poskytnúť mu súčinnosť potrebnú na realizáciu záložného práva v prípade, že pohľadávka
záložného veriteľa nebude riadne a včas splácaná. V článku IV. záložnej zmluvy bol dohodnutý postup

v prípade, že žalobcovia nebudú svoj záväzok zo zmluvy o úvere riadne a včas splácať, pričom bolo
výslovne uvedené, že v takom prípade bude záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku tiež
výťažkom z predaja predmetu záložného práva na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. V
tejto sekcii záložnej zmluvy sa žalobcovia taktiež zaviazali poskytovať záložnému veriteľovi súčinnosť pri
realizácií záložného práva, vrátane sprístupnenia a vypratania nehnuteľností. Keďže žalobcovia svoje

povinnosti zo zmluvy o úvere riadne neplnili, pristúpil žalovaný 1/ k výkonu záložného
práva, ktorým bol úver zabezpečený, a to predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ boli
uvedené zmluvy (o úvere a zriadení záložného práva) uzavreté platne a následne došlo k splneniu
podmienok, ktoré zmluvy a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva
veriteľa, súd nemá možnosť veriteľovi v takom výkone jeho práva zabrániť. Poznamenal, že žalobcovia

si museli byť pri uzatváraní záložných zmlúv vedomí toho, že ak dôjde k porušeniu ich povinností zo
zmluvy o úvere, môžu byť ich nehnuteľnosti použité na uspokojenie veriteľa: zmluva o úvere dokonca
v jednom odseku výslovne pojednáva o výkone záložného práva, a to aj prostredníctvom dobrovoľnej
dražby. Žalovaný 1/ sa bol oprávnený spoliehať na to, že ak mu požičané finančné prostriedky
nebudú vrátené, bude mať možnosť si svoju pohľadávku vymôcť predajom zálohu na dražbe a bez

takejto zábezpeky by zrejme úver žalobcom vôbec alebo v danej výške neposkytol. Dospel k záveru,
že žalobcovia v danom prípade neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, t. j. neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej
(nešpecifikovanej) povinnosti žalovaných úplne sa zdržať na neobmedzenú dobu výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, ktorej by sa následne domáhali v konaní vo veci samej. Žiaden zákon

žalovaným nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva
za predpokladu, že ho budú vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení
v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť
dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom
porušení konkrétnych právnych povinností. Žalobcovia sa teda domáhajú (a tiež vo veci samej by sa

domáhali) voči žalovaným absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov, hoci
zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so
zákonom a neoprávnená. Na základe týchto skutočností návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, keďže žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, ani potrebu
bezodkladne upraviť pomery strán. Nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol

žalovaným. Keďže však v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení žalovaným žiadne
trovy konania nevznikli, ich náhradu im z dôvodu hospodárnosti nepriznal.2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia domáhajúc
sa jeho zmeny tak, aby bolo ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd im nesprávnym

procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkali súdu prvej

inštancie, že ich nevyzval na odstránenie vád podania. Mali za to, že dostatočne opísali dôvody a
rozhodujúceskutočnostiodôvodňujúcenariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorédoložilidôkazmi,ktoré
mali v dispozícii. Uviedli, že z dôvodu nesplácania dlhu voči žalovanému 1/, je na základe realizácie
zmluvného záložného práva prikročené k vykonaniu dobrovoľnej dražby žalovaným 2/, ktorého uvádzajú
a označujú ako stranu konania o navrhovanom neodkladnom opatrení, a preto podľa ich názoru nemôže
ísť o vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ v tejto časti uplatňovaného nároku. Vedené

dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení, ktoré považovali za dostatočné na rozhodnutie súdu,
doložili, iné nie sú v ich vlastníctve, rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie ich mal uznesením vyzvať, aby v určenej lehote od
doručenia uznesenia doplnili a opravili svoje podania pod následkom odmietnutia podania a nie ho
rovno zamietnuť. Argumentovali, že vykonávaním záložného práva na dobrovoľnej dražbe za situácie,

keď je dôvodne spochybnená platnosť a vhodnosť záložnej zmluvy a výška pohľadávky, im vzniká
majetková ujma, a preto je potrebné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov až
do skončenia právoplatného konania vo veci samej, v ktorej sa preskúma platnosť záložnej zmluvy a
výška nároku žalovaného 1/ s konečnou platnosťou. Žalovaný 1/ nikde neuvádza, koľko bolo na základe
zmluvy o úvere zaplatené. Uviedli, že je tu obava, že výkon záložného práva či prípadnej dražby, by

ich ohrozil v ich právach a spôsobil im vážnu ujmu uplatňovaním práva žalovaného 1/ dražbou s
následným udelení príklepu, ku ktorej už pristúpil nehľadiac na vysťahovanie rodiny z nehnuteľnosti,
kde nemajú zaistené náhradné ubytovanie a naplnenie uznesenia by spôsobilo vážnu ujmu, nehľadiac
na to, že by boli postihnuté osoby, ktoré na úverovej zmluve nemajú žiadne pričinenie. Uviedli, že
žiadne upomienky či výzvy na zaplatenie od žalované 1/ neobdržali. Aktuálnu výšku toho, čo majú

na základe identifikovaných zmlúv plniť žalovanému, neuvádzajú, lebo to nevedia, žalovaný ich so
skutočnosťou dlhu nikdy nezoznámil a ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu, neobjasnil im nikdy,
z čoho sa jeho nároky skladajú, vrátane jednotlivých podložiek, neumožnil im ich nehnuteľnosť predať
tak, aby mali peniaze na pokrytie jeho nároku, ním zvoleným postupom tak boli poškodení čo do
celkovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je rozhodne väčšia ako nárok žalovaného 1/. Mali za to, že

výkon záložného práva je vykonávaný neoprávnene. Zdôraznili, že ide o spotrebiteľský vzťah a je preto
dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokomfortnom
procese dražieb na základe záložnej zmluvy umožňuje vymôcť plnenie zo zmluvy bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Dražba nehnuteľnosti, v ktorej majú zabezpečené bývanie,
predstavuje podstatný zásah do ich života, ktorý už nie je možné zvrátiť, preto by mal súd dočasnú

úpravu pomerov strán sporu považovať za dôvodnú, v danej situácii ide o jediný účinný prostriedok
ich ochrany a nariadením neodkladné opatrenia nevznikne žalovanému 1/ neprimeraná
ujma, nakoľko nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný sledovanému legitímnemu účelu.
Vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva je naplnená zásada potreby naliehavosti rýchleho a
pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí ich záujmom

a práve v takejto situácii vzniká nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto je nariadenie
neodkladného opatrenia namieste.

3. Žalovaní sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcov nevyjadrili (§
329 ods. 1 C.s.p.).

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenieneodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a

je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Po preskúmaní veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
s náležitou starostlivosťou zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti

danej veci pri posudzovaní zákonných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného
opatrenia a po dôkladnej úvahe rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobcovia v odvolacom
konaní len zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali aj pred súdom prvej inštancie, pričom na
dôslednom zvážení a správnom vyhodnotení týchto skutočností spočíva prvoinštančným súdom
vydané rozhodnutie. Žalobcovia ani vo svojom odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali odlišné skutkové či právne posúdenie veci odvolacím súdom.

8. So zreteľom na tvrdenia žalobcov obsiahnuté v ich návrhu dospel odvolací súd k
záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Len samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ ako záložný

veriteľ; z dôvodu nesplácania poskytnutého úveru žalobcami; reálne pristúpil k výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby dražobnou spoločnosťou - žalovaným 2/, nepostačovala pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia za stavu, keď žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.
Žalobcovia neuviedli žiadne podstatné argumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že záložný veriteľ

realizoval záložné právo v rozpore s platnou právnou úpravou či záložnou zmluvou, potvrdili v tejto
súvislosti, že dlh z úverovej zmluvy nesplácali, a preto záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva
predajom nehnuteľností. Žalobcovia neosvedčili bezprostrednosť ohrozenia ich vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam ani tvrdením o ich predaji na dražbe na základe podhodnoteného znaleckého posudku
a ich tvrdenie o neprimeranosti ceny vo vzťahu k výške pohľadávky nebolo ničím podložené.

9. Žalobcovia uviedli, že neobdržali dražobnú vyhlášku, s dražbou nikdy nesúhlasili, že žalovaný
1/ neuviedol, koľko bolo na úver už zaplatené a nedoručil im oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, v oznámení o začatí výkonu záložného práva sú chybné údaje (uvádza
sa 31.3.2015 namiesto správneho 7.4.2015), nepodpísali VOP, neboli s nimi oboznámení. Na

základe uvedených skutočností žalobcovia však dostatočne neosvedčili nárok, ktorý si mienili
uplatniť žalobou o určenie neexistencie, resp. neúčinnosti, neplatnosť, záložného práva. Žalobcovia sa
dovolávali postavenia spotrebiteľov, neuviedli však ako dôvod neplatnosti záložnej zmluvy dojednanie
neprijateľných zmluvných podmienok a tieto neboli zistené ani zo strany konajúcich súdov. Žalobcovia
neuviedli žiadne také konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť záložnej

zmluvy do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť neodkladným opatrením ochranu ich
nároku v základom konaní vo veci samej.

10. Nenáležitá je tiež argumentácia žalobcov, že súd prvej inštancie ich mal vyzvať na odstránenie vád
návrhu postupom podľa § 129 C.s.p. Súd prvej inštancie totiž nezamietol návrh z dôvodu vád návrhu, ale

nedostatočného osvedčenia rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobcovia odôvodňovali dôvodnosť a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a potreby bezodkladne upraviť pomery strán.

11. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobcovia v danom štádiu postupu konania dostatočne
neosvedčili svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko nimi uvádzané tvrdenia neboli, ako správne konštatoval

aj súd prvej inštancie, dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti ich nároku, ktorý odvodzovali
z neexistencie (neplatnosti, neúčinnosti) záložnej zmluvy. Len na základe ich všeobecných tvrdení
v podanom návrhu nemožno nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania
priaznivého rozhodnutia na základe ich žaloby vo veci samej. Zabezpečenie úveru záložným právom knehnuteľnosti je legitímny právny úkon dojednávaný za účelom zabezpečenia splnenia záväzku a za
stavu, keď žalobcovia dobrovoľne svojím podpisom k záložnej zmluve pristúpili a následne poskytnutý
úver nesplácajú riadne a včas, bolo potom ich povinnosťou uviesť v podanom návrhu také konkrétne

právne významné skutočnosti, ktoré by dostatočne spoľahlivo spochybňovali platnosť (celej) záložnej
zmluvy do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť neodkladným opatrením ochranu ich
vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, v ktorých majú žalobcovia zabezpečené bývanie.

12. Ochranavlastníckehoprávažalobcovknehnuteľnostiam, ktoréslúžianaich trvalébývanie,nemôže

byť absolútna, a teda je vždy potrebné vychádzať z konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu.
Zhodne so súdom prvej inštancie vzal aj odvolací súd na zreteľ tú skutočnosť, že nič nenasvedčuje tomu,
že by záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva neoprávnene, resp., že by mala byť dražba
vykonávaná dražobnou spoločnosťou v rozpore so zákonom.

13. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu odvolací súd; stotožňujúc sa

so správnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh v celom rozsahu
zamietnutý, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko im v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).