Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 6, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/454/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118242825
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118242825.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému Q. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom S. XXXX/XX, XXX XX O., o vymoženie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/454/2018 zo dňa 30. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 15Ek/454/2018
zo dňa 30. 04. 2018 zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávnenému nárok na
náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok stáleho rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom

spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či sú kumulatívne splnené všetky
podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Ak súd dospeje k záveru, že
nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore,
exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa

zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o SRK“), t. j. aj to, či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Pri riešení

otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
V tomto smere vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012. Vyšší súdny úradník mal za preukázané, že rozhodcovský

rozsudok bol vydaný na základe zákona o SRK účinného od 1. januára 2015 a rozhodcovská zmluva
bola uzavretá dňa 03. 07. 2013, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. V zmysle
prechodnéhoustanovenia§73ods.3zákonaoSRKsarozhodcovskázmluvauzavretápred1.januárom
2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho
uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej
neplatnosť sa nekonvaliduje. V takom prípade ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa § 73

ods. 5 zákona o SRK tak, že založí právomoc nového rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať
spotrebiteľské spory. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie vyšší súdny úradník posudzovalplatnosťrozhodcovskejzmluvypodľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.
decembra 2014, a to podľa § 3 a 4 cit. zákona. Mal za preukázané, že Victoria rozhodcovský súd v Žiline,
zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter, s.r.o. po 31. decembri 2014 stratil oprávnenie rozhodovať

spotrebiteľské spory. Jeho nástupníckym rozhodcovským súdom sa v zmysle § 73 ods. 5 zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stal Victoria Arbiter, zriadený záujmovým
združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter,
záujmové združenie právnických osôb, ktorý rozhodol v predmetnej veci na základe žaloby oprávneného
a vydal dňa 26. 09. 2016 rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci. Súd k uvedenému uvádza,

že stály rozhodcovský súd v čase rozhodovania disponoval povolením Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. SRS 004 a súčasne týmto súdom ustanovený rozhodca JUDr. Michal Krnáč bol
v čase rozhodovania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Pri
riešení otázky, či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou
prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil stály rozhodcovský súd.
3. Vyšší súdny úradník vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o úvere súd posúdil zmluvný vzťah ako

spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky
zákonník“). Rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnej listine v rovnaký deň ako zmluva o
úvere, čo podľa vyššieho súdneho úradníka preukazuje fakt, že oprávnený už na začiatku zmluvného
vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s
dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, respektíve
poznať ich zmysel. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu považoval za zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným
a povinným v typizovanej formulárovej podobe, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom
spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo

samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Povinný jej obsah reálne nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa
len osobné údaje o povinnom ako meno a priezvisko povinného, jeho dátum narodenia a rodné číslo,
a trvalý pobyt povinného. Nakoľko bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu povinný ako spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť,
nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Z predložených listín

nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení vymienil povinný a vzhľadom
na charakter spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemožno ani dospieť k záveru, že by povinný mal
možnosť do jej obsahu tejto zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mal možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý by prejednal spotrebiteľský spor, alebo
vybrať miesto rozhodcovského konania, určiť spôsob rozhodcovského konania, teda či prebehne ústne

pojednávanie alebo nie, a podobne. Zoznam rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve
v bode 5. je určený oprávneným vopred, bez toho aby povinný akýmkoľvek spôsobom mohol určiť
iný stály rozhodcovský súd, resp. výslovne vylúčiť niektorý z uvedených rozhodcovských súdov alebo
všetky, a ponechať právomoc na rozhodnutie vo veci výlučne na všeobecný súd. Na základe uvedeného
považoval takúto zmluvnú podmienku za vynútenú a nekalú zo strany oprávneného. Jednostrannosť

a nekalosť tohto zmluvného dojednania videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je
rozhodcom, je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Oprávnený teda mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy
vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol
inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v

miestesvojhobydliska.Vsúladesustanoveniamirozhodcovskejzmluvyspočívalvýberrozhodcovského
súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú
zmluvu preto vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom v rozhodnom období.
4. Vyšší súdny úradník doplnil, že vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne

rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje spotrebiteľské rozhodcovské
konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej
obsah. Takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľadohodnúťsanaspotrebiteľskomriešeníprípadnýchsporov,alejehoprvotnýmzáujmombolouzatvorenie
zmluvy o úvere. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je

teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), ktoré

sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného
výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú

úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať
predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený
predmetnousmernicou.Svojnázoroneprimeranejpovahepredmetnejrozhodcovskejzmluvysúdopiera
aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v

zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola
individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť
z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa
v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo

spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný
zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu
rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred
určený dodávateľom na zmluvnom formulári.
5. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu na vykonanie exekúcie
nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou

príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a
voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve vyšší súdny úradník nepovažoval
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Vyšší súdny úradník mal za to, že rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá
riadne, respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde

o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Poukázal na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka

sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože
na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, súd prihliadne aj bez návrhu. Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o
výkonprávvrozporesdobrýmimravmi(ktomuviďajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo
dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný ustanoveným

rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 03. 07. 2013, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný
titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 z 10. októbra 2012 a
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012.

6. Čo sa týka ustanovenia bodu 7. rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, vyšší súdny
úradník uviedol, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky nadodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že
spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.
7. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa vyšší súdny

úradník zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné
po formálnej a materiálnej stránke. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý

byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako
exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom
v rozhodnom období. Neplatnosť predloženej rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský
rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie (právomoc). To podľa

dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným
titulom (porov. judikát R 46/2012), ale ide o nulitný právny akt na základe ktorého nemožno vykonať
exekúciu. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý
je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia
je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník na

základe vyššie uvedených skutočnosti a s poukazom na uvedenú európsku a slovenskú judikatúru
dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku
zamietol. Skonštatoval, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský

rozsudok vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03. 07. 2013, je nulitným právnym aktom a nemožno
ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
8. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že (a) v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody

pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, (b)
exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č. 244/2002
Z.z., (c) exekučný súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy z pohľadu ochranu spotrebiteľa
a aplikácie ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ktorý je v rozpore so
zákonom a rozhodovacou činnosťou (okrem iného) aj jemu nadriadeného súdu.

9. V sťažnosti oprávnený namietal že, súdom uvádzané dôvody neplatnosti a neprijateľnosti
rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku, pretože uvádzaný
dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke a uvádzané dôvody neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani len nemal preukázané, že povinný
musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a súčasne exekučný súd bez akéhokoľvek dôvodu sa obsahom

rozhodcovskej zmluvy ani len nezaoberal. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 zo dňa 26. 03. 2009 publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010, podľa ktorého platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno
posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Preto podľa názoru
oprávneného nemohla byť okolnosť - začatie rozhodcovského konania ktoroukoľvek zo zmluvných strán

- rozhodujúcou pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože v čase vzniku
rozhodcovskej zmluvy neexistovala. Oprávnenému nie je zrejmé, ako môže byť začatie rozhodcovského
konania dodávateľom protiprávnou skutočnosťou, ak ju zákon č. 335/2014 Z. z. výslovne predpokladá.
Výber rozhodcu robí strana podávajúca žalobu, pričom obe zmluvné strany majú rovnaké práva a nie je
možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby

dodávateľa nie je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ale vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa
dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany
mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej, respektíve porovnateľnej situácii, to znamená, či rozsah
oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Ak je v pozícii
žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje fórum rozhodovania sporu a v prípade voľby rozhodcovského

konania rozhodcovský súd.
10. Oprávnený sťažnosť ďalej odôvodnil tým, že exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou
rozhodcovskej zmluvy aj v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Rozhodcovská
zmluva číslo 8500027795 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, jesamostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou, čo vyplýva z
bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od
rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie

trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na
uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom
mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným.
Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom

úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto
(resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. Z rozhodcovskej
zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere, a teda poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto
skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a
nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Povinnému

bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z
názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu
oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu
uzavrieť, to neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne.

Oprávnený poukázal na mechanizmus uzatvárania zmluvy v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho
zákonníka s tým, že nie je potom celkom zrejmé, ako si súd predstavuje vôbec uzavretie a znenie
rozhodcovskejzmluvybezdohodyzmluvnýchstránotom,ktorýrozhodcovskýsúdbudesporyzozmluvy
o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho
úkonu. Oprávnený poukázal na to, že zákon č. 335/2014 Z. z, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie
podľa uvedeného zákona. Ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti,
exekučný súd vôbec nevysvetlil. Podľa názoru oprávneného nie je možné považovať predloženie
formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy za postup, ktorým nie je zmluva uzavretá individuálne.
V tejto súvislosti oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3725/13

týkajúci sa princípu autonómie vôle v spotrebiteľských vzťahoch. V tomto smere súd ponecháva stranou
a bez akéhokoľvek argumentu význam a dôsledky odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný
úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex
tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným
podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od

danej zmluvy odstúpiť. K uvedenému oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22. 11. 2012.
11. Oprávnený v sťažnosti ďalej vyslovil pochybnosti o objektívnom a nestrannom posúdení veci
zo strany exekučného súdu, ktorý sa podľa neho vôbec nevysporiadal s tým, že povinný nemusel
uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, mohol od nej odstúpiť, mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti v

rozhodcovskom konaní, resp. mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený
zdôraznil, že povinný uzatvoril rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne. Oprávnený ďalej poukázal na
skutočnosť,žepoučilpovinnéhoovýznameaúčinkochuzavretiarozhodcovskejzmluvy(bod3.).Napriek
tomu, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, veriteľ

nad rámec zákona povinného poučil, čo však súd vôbec nebral do úvahy. Povinný mal teda podľa
oprávneného dostatočné poučenie o tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená a aké dôsledky
z tohto úkonu vyplývajú. Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym
úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený.
12. Ďalším dôvodom podania sťažnosti oprávneného je, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská

zmluva by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, z ktorého podľa
oprávneného vyplýva, že rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným
môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho
žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy je, vzhľadom na ustanovenie bodu 3. a 5., vylúčené splnenie

podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovská zmluva ani
žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Z formulácie v
rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v
konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je zrejmé aj to, žekonanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
postupoval len pred arbitrážou. Exekučný súd potom evidentne nesprávne berie do úvahy ako hľadisko
určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu nesplácaním úveru, kedy žalobu podáva častejšie

druhá strana. Zmyslom ochrany spotrebiteľa nemôže byť porušovanie zásady pacta sunt servanda
a základným právom spotrebiteľa nemôže byť právo na porušovanie zmluvy či dokonca výhodnejšie
postavenie z tohto porušovania.
13. Oprávnený v podanej sťažnosti ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07. 06. 2017, sp. zn. 17Co/919/2015, sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21. 11.

2013 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28. 06. 2016. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a rozhodnutia, na ktoré poukázal, preto podľa jeho názoru rozhodcovská zmluva
nemôže byť neprijateľnou podmienkou a je platne uzavretá.
14. V sťažnosti oprávnený argumentoval aj tým, že ani pokiaľ ide o moment a čas uzavretia
rozhodcovskej zmluvy, žiadny právny predpis neuvádza ustanovenie, ktoré by vyžadovalo dojednanie
rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo sporných nárokov. Aj v

zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy, ako aj v zmysle súčasne platného zák. č. 335/2014 Z. z., je úprava vzniku
rozhodcovskej zmluvy taká, že ide o dohodu o rozhodovaní sporov, ktoré medzi stranami vznikli alebo
vzniknú. V žiadnom zákone, vyhláške ani v inom právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie,
ktoré by požadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných

alebo iných sporových nárokov a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Súd nie je orgánom tvorby
práva, preto nie je oprávnenému zrejmé, podľa ktorej právnej normy by malo platiť, že rozhodcovskú
zmluvu nemožno uzavrieť súčasne so zmluvou o úvere.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci bola daná. Preto navrhol, aby súd vyhovel sťažnosti oprávneného a napadnuté

uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil v celom rozsahu a aby vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 202 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov /
ďalej len „Exekučný poriadok“/, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde

o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
17. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

18. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov /ďalej len „C. s. p.“/, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

20. Podľa § 245 C. s. p., v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom
na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
21. Podľa § 248 C. s. p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
22. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

23. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
24. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení o sťažnosti oprávneného proti rozhodnutiu
vydanému vyšším súdnym úradníkom rozhodol sudca. Z obsahu spisu zistil, že oprávnený sa návrhom
na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05. 03. 2018 prostredníctvom súdneho exekútora domáha
od povinného vymoženia sumy 944,78 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter (ďalej len „rozhodcovský súd“)
sp. zn. RK-PC-756/16-MK zo dňa 26. 09. 2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). K návrhu oprávnený
pripojil Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500027795 zo
dňa 12. 07. 2013, Rozhodcovskú zmluvu č. 8500027795 zo dňa 12. 07. 2013 a Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (verzia platná od 01. 11.

2012).
25. Súd z Rozhodcovskej zmluvy č. 8500027795 zo dňa 12. 07. 2013 uzavretej medzi oprávneným a
povinným zistil, že táto bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o úvere. Podľa bodu 4. a bodu 5. sa
zmluvné strany „dohodli“, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranamivyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto

stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel. Sro, vložka
č. 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO:

44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v Obchodnom registri
Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.
V bode 1. povinný vyjadril súhlas s uzatvorením tejto zmluvy, v bode 2. oprávnený vyhlásil, že jej
uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom povinný

bol o možnosti neprijať návrh tejto zmluvy jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3. oprávnený
pred uzatvorením tejto zmluvy poučil povinného, že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia
sporov vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s jej porušením,
ukončenímčineplatnosťouvrozhodcovskomkonaní,pričomsporymôžubyťriešenéajvsúdnomkonaní
s tým, že výber jedenej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode 6. bol povinný poučený

o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Podľa bodu 7. bol povinný oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť bez
uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
26. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
27. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.

Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
28. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa

exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské
rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,

ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
29. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
31. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
32. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
34. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.35. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

36. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
39. Po preskúmaní obsahu spisu sa sudca stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka.
40. Súd nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku k veci uvádza, že vyššie citované
ustanovenie § 53 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017

súdu ukladá povinnosť ex offo preskúmavať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, a to vrátane
exekučného titulu a spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších zmluvných dokumentov súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom
spore, prirodzenou súčasťou tohto preskúmavania je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými
stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa

osobitného predpisu alebo či je vykonateľné. V opačnom prípade by zákonodarca nezveril súdu
oprávnenie zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá sa má vykonať na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, z dôvodu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1. Exekučného poriadku)
alebo z dôvodu, že rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je

vykonateľné (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku). V prípade neexistencie alebo neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať
rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul. Súd uvedené posudzuje najmä z
rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, prípadne z iných listín tvoriacich prílohu podaného
návrhunavykonanieexekúcie.Nemožnopretoakceptovaťtvrdenieoprávneného,žedôvodyneplatnosti

rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze.
41. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.
z., má síce pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, a
teda súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Na
druhej strane však aj z konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /napr.

uznesenie sp. zn. 5 Cdo 16/2013 zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. 2 ECdo 106/2013 zo dňa 30.
01. 2014 a sp. zn. 8 ECdo 3/2013 zo dňa 27. 11. 2013/ vyplýva, že súdna prax je jednotná v názore,
že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v
návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke
formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. 01. 1997 sp. zn. 3 Cdo 164/1996
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť
v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej
zmluvy /viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2011 z 09.

02. 2012/. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.
10. 2011 /publikovanom pod R 46/2012/ vyslovil právny názor, že pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd /viď napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8 ECdo 3/2013 zo dňa 27. 11. 2013/. Len platná rozhodcovská doložka môže

totiž založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ v určitej veci
nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok /porovnaj R 46/2012/. Ak by exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate
by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Podľa názoru súdu sú
uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy plne

použiteľné aj po novele Exekučného poriadku účinnej od 01. 04. 2017. Na základe vyššie uvedeného
súd konštatuje, že v danej veci bol postup súdneho úradníka, ktorý skúmal, či bola rozhodcovská zmluva
uzavretá v súlade s osobitnými predpismi a či je rozhodcovský rozsudok vykonateľný, opodstatnený a
súladný so zákonom, a to bez ohľadu na skutočnosť, že došiel k inému záveru, ako rozhodcovský súd.
42. Oprávneniu súdu v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s

existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebráni ani skutočnosť, že spotrebiteľ
ako účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení
povinného, nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, prevzal
rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu
ochrany práv spotrebiteľa /viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5

Cdo 230/2011 zo dňa 18. 09. 2012 publikované pod 68/2013, sp. zn. 7 ECdo 16/2013 zo dňa 30.
09. 2013, sp. zn. 8 ECdo 3/2013 zo dňa 27. 11. 2013/. Na uvedený právny názor poukázal rovnako
vyšší súdny úradník v bode 7. a v bode 33. napadnutého uznesenia. Nie je teda dôvodná námietka
oprávneného v sťažnosti, že vyšší súdny úradník sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že povinný
sa mohol domáhať určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, resp. mohol

podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené totiž nemá v zmysle uvedeného žiadny
vplyv na skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy súdom v exekučnom konaní.
43. Sudca považuje za správne právne hodnotenie vyššieho súdneho úradníka, že vzťah, ktorý vznikol
medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským (bod 14. napadnutého uznesenia). V danom
prípade neboli pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere. Následne po

vyhodnotení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského vyšší súdny
úradník postupoval správne, keď pristúpil k posudzovaniu rozhodcovskej doložky z hľadiska, či bola
individuálne dojednaná (bod 25., bod 28., bod 29. napadnutého uznesenia). Vyšší súdny úradník svoje
závery v tomto smere oprel o skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola síce uzavretá na osobitnej
listine, avšak spísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere. Bola uzavretá v typizovanej formulárovej

podobe, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, a
teda povinný jej obsah reálne nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len osobné údaje o povinnom ako meno
a priezvisko povinného, jeho dátum narodenia a rodné číslo, a trvalý pobyt povinného. Nakoľko bola
rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej
podstatu povinný ako spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť. Povinný ako spotrebiteľ sa v čase uzavretia

zmluvy v porovnaní s oprávneným ako dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, a to pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, ktorá situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené oprávneným ako dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej

zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť.
Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú
podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Z predložených listín zo strany
oprávneného nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy povinný (či už v takomto alebo inom
znení) vymienil a vzhľadom na charakter spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemožno ani dospieť

k záveru, že by povinný mal možnosť do jej obsahu tejto zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať
(napríklad možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, vybrať miesto rozhodcovského konania, určiť
spôsob rozhodcovského konania, teda či prebehne ústne pojednávanie alebo nie, a podobne). Zoznam
rozhodcovských súdov v bode 5. rozhodcovskej zmluvy je vopred určený oprávneným, bez toho aby
povinný akýmkoľvek spôsobom mohol určiť iný stály rozhodcovský súd, resp. výslovne vylúčiť niektorý

z uvedených rozhodcovských súdov alebo všetky, a ponechať právomoc na rozhodnutie vo veci výlučne
na všeobecný súd. Takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom slobodnej vôle
spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov, ale jeho prvotným záujmom
bolo uzatvorenie zmluvy o úvere. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa

si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu
na vykonanie exekúcie nevyplývalo, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by sodbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu
priestor na rozhodnutie a voľbu. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Predtlačené poučenie

oprávneného v rozhodcovskej zmluve vyšší súdny úradník nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov takéhoto konania. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie oprávneného,
že vyšší súdny úradník sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o
individuálne dohodnutú zmluvu, resp. že vôbec nevzal do úvahy a ponechal bez povšimnutia poučenie
o „dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy“. S uvedenými závermi, ku ktorým dospel vyšší súdny

úradník ohľadom individuálnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, sa sudca plne stotožnil.
44. Súd z obsahu dôkazov pripojených oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že návrh
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy, je pripravený na predtlačenom tlačive, do
ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah
tejto zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako
celku. Súčasťou spotrebiteľskej zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky (Zmluvné dojednania Zmluvy

o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.), ktoré obsahujú veľké množstvo
textu, v dôsledku ktorej skutočnosti spotrebiteľ nemá v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa
oboznámiť so všetkými podmienkami zmluvy a pripojenými dokumentmi, a najmä žiadnym spôsobom
zmeniť obsah predtlačených zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy.

45. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú

podmienku teda je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,
čo je daný prípad. Rozhodcovská zmluva má charakter vopred predtlačeného formulára vyhotoveného
pred uzatvorením zmluvy o úvere, pričom zo žiadneho dôkazu nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodcovský súd, ani skutočnosť, že
povinný ako spotrebiteľ bol informovaný o možnosti voľby medzi riešením sporov „štátnym“ alebo

rozhodcovským súdom a dôsledkoch tejto voľby v podobe vzdania sa prejednania veci pred štátnym
súdom, vzdanie sa odvolacieho konania a pod., pričom súd popísanie priebehu rozhodcovského
konania nepovažuje za poučenie o dôsledkoch tejto voľby. Oprávnenému ako dodávateľovi nič nebránilo
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby

bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, nielen o jeho priebehu. Pokiaľ oprávnený takto nepostupoval, resp.
pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na vykonanie exekúcie,
vyšší súdny úradník správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Uvedené vyplýva z
požiadavky na zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany zakotvenej v ustanoveniach

spotrebiteľského práva, účelom ktorých je vyrovnanie vzniknutej faktickej nerovnováhy zmluvných
strán v spotrebiteľskom vzťahu. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená /z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6 Cdo 217/2012 zo dňa 21. 03. 2013/. O individuálne dojednanú zmluvu ide len vtedy, ak je dostatočne
zrejmé, že informovanému spotrebiteľovi bola zo strany dodávateľa poskytnutá možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh tak, aby bola zmluva výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán /porovnaj
napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01.
2013/. Takýto postup vyššieho súdneho úradníka vyplýva z vyššie citovaných ustanovení § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, a teda sa nemožno stotožniť s názorom oprávneného, že nemá oporu v žiadnej
právnej norme účinnej v čase uzavretia zmluvy.
46. Súd má za to, že ani skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a je poskytnutá možnosť na
odstúpenie od zmluvy, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Zo skutočnosti, že

povinnému boli predložené obidve zmluvy ako vopred pripravené na predtlačenom formulári, je zrejmé,
že povinný nemal nijakú možnosť vpisovať do nich svoje prípadné pripomienky a akokoľvek meniť
obsah zmlúv, prípadne vpísať do rozhodcovskej zmluvy ním vybraný rozhodcovský súd alebo rozhodcu.
Rozsah možnosti upraviť zmluvu, obmedzený iba na osobné údaje, sumu úveru, dátum a podpis, nijakonemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvu, pokiaľ ide o ďalší obsah zmluvy. Z predložených
listín nevyplýva, že by si uzavretie zmluvy v takomto znení vymienil spotrebiteľ. Ak rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná, potom takáto zmluva, síce sa nachádzajúca na samostatnom tlačive,

avšak pod rovnakým číslom tvoriaca jednu zmluvu so zmluvou o revolvingovom úvere, môže ľahko slúžiť
na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Opačnému záveru nesvedčí
ani okolnosť, že obe zmluvy s rovnakým číslom boli podpísané predtým ako povinný obdržal finančné
prostriedky. Formulárovosť zmluvy má súd preukázanú aj zo svojej rozhodovacej činnosti, keď rovnaké
zmluvy s rovnakými ustanoveniami a rovnakými vybratými rozhodcovskými súdmi boli predkladané

spotrebiteľom aj v iných súdom posudzovaných veciach. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne spočíva na strane dodávateľa,
pričom oprávnený súdu ani v sťažnosti nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Keďže
oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania, v tomto smere dôkazné bremeno
neuniesol. Na základe uvedeného má sudca za to, že vyšší súdny úradník správne posúdil, že zmluva
nebola dojednaná individuálne.

47. Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok je nutná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia /z
uznesenia Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6CoE 40/2013 zo dňa 09. 04. 2013/.
48. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, na ktorú poukázal oprávnený v sťažnosti, že v zmysle

bodu 7. rozhodcovskej zmluvy bola povinnému daná možnosť od tejto zmluvy odstúpiť tak, ako to
správne skonštatoval vyšší súdny úradník v bode 32. napadnutého uznesenia. Nie je teda pravdivé ani
tvrdenie oprávneného v sťažnosti, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení nevysporiadal
s tým, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. K uvedenému súd uvádza, že oprávnený
ako dodávateľ nadobudol voči povinnému ako spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v dopredu

naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu
práv spotrebiteľa všeobecným súdom v prípade podania žaloby zo strany dodávateľa tak, ako bolo
uvedené vyššie, a to bez toho, aby si to spotrebiteľ osobitne vyjednal. Nie je možné stotožniť sa
s názorom oprávneného o nerešpektovaní prejavu vôle spotrebiteľa, ktorý nevyužil možnosť vyjadriť
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Uvedený nesúhlas bolo potrebné v zmysle dotknutého bodu

rozhodcovskej zmluvy vyjadriť formou odstúpenia od zmluvy do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia
zmluvy, čo nezodpovedá zákonnej úprave o individuálne dohodnutej zmluvnej podmienke. Súd dopĺňa,
že od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť
nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné
zrušenie zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola

vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah
nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou
podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Inak by to bolo popretie celej filozofie ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje taktiež na tú
skutočnosť, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať za

súhlas ani za nesúhlas /z uznesenia Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6CoE 256/2012 zo dňa 29.
11. 2012/.
49. Poukazujúc na vyššie uvedené, po vyhodnotení, že zmluvná podmienka nebola dohodnutá
individuálne, vyšší súdny úradník postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Povaha a

význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zaručená spotrebiteľom, odôvodňujú to, že súd
má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania
súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade oprávnený,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.

Oprávnený ako veriteľ teda mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnejstrane podávajúcej žalobný návrh. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému
súdu, bude vec predložená. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu

rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred
určený dodávateľom na zmluvnom formulári.
50. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv vyjadrenou
v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali
možnosti odstúpenia od zmluvy. Praktickým dôsledkom znenia rozhodcovskej zmluvy tak, ako je
formulované v bode 5., je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak

fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností
zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Podľa dojednanej rozhodcovskej
zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď „cestou príslušného súdu v súdnom konaní“
alebo pred jedným z vybraných rozhodcovských súdov. Ak teda spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby
na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť,

keďže podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná
na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na
súde. Oprávnený ako dodávateľ tu na úkor spotrebiteľa vybral konkrétne rozhodcovské súdy, a to
so sídlom v Bratislave (sídlo oprávneného) alebo v Banskej Bystrici, čo taktiež spotrebiteľovi sťažuje
účasť na rozhodcovskom konaní (s tým súvisiace náklady napr. na cestovné, nahliadanie do spisu a

pod.). Oprávnený taktiež vopred určil, že rozhodcovské konanie bude jednostupňové, odňal povinnému
možnosť jeho preskúmania v odvolacom konaní, ktorá možnosť v konaní podľa Civilného sporového
poriadku je mu priznaná.
51. Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia
zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto

možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve
je uvedená aj alternatíva, umožňujúca riešenie sporov vyvolaných povinným ako spotrebiteľom pred
príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Jednak totiž treba považovať možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj spotrebiteľom za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa
nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto
spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca
prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom), predovšetkým však treba naďalej

trvať na tom, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa
právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia
sporu) vykonaného takouto (z povahy veci) silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu (zmluvným
partnerom spotrebiteľa). Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré možnosť

výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v
tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera
požadovať) /z uznesenia Krajského súdu v Trnave spis. zn. 10CoE 109/2011 zo dňa 29. 02. 2012/.
52. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5

sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby
sa jej spotrebiteľ dovolával. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sarozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie
exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský
súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v

súlade s § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. v spojení s § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4

ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
53. Na uvedených záveroch nemení nič ani námietka oprávneného, že napriek tomu, že zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie
spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, veriteľ nad rámec
zákona povinného poučil, a to v rozsahu dostačujúcom aj podľa zákona č. 335/2014 Z. z. Z predloženej

rozhodcovskejzmluvyvyplýva,žepovinnýbolsíceinformovanýopriebehukonaniapredrozhodcovským
súdom, konečnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu a trovách konania pred rozhodcovským súdom,
avšak z nej nevyplýva, že by oprávnený povinného poučil dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy
v tom smere, že prípadné spory zo zmluvy o úvere s oprávneným bude rozhodovať stály rozhodcovský
súd zriadený súkromným subjektom, čím sa povinný pre prípad, že oprávnený podá proti nemu žalobu,

vzdáva práva na prerokovanie veci všeobecným súdom. Takéto poučenie súd nepovažoval za poučenie
o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy tak, ako to tvrdí oprávnený.
54. Pokiaľ vyšší súdny úradník na základe svojich úvah dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, súd považuje jeho záver
za správny. Správne je preto aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,

keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii
nie je možné vykonať. Ako už bolo uvedené vyššie, oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť
spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom
konaní skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to
oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 45 Exekučného

poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po
materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že
exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal
nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko
nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby

neexistoval /3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009/. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnunevykonateľnosť(nezáväznosť)rozhodcovskéhorozsudku /zUzneseniaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012/.
55. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy, keď je určený vykonateľným exekučným titulom,

pretože existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom každého výkonu. Ak neexistuje potrebný
titul, je výkon neprípustný. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na neplatnej rozhodcovskej zmluve tak, ako je to vyššie uvedené, vyšší súdny úradník po
preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a oprávneným predložených dôkazov
správne dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4

Exekučného poriadku zamietol, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý mal byť podkladom na vykonanie
exekúcie, nie je (materiálne) vykonateľný. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v
preskúmavanej veci nešlo o prípad zamietnutia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v procesnej
situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené predpoklady stanovené v ustanovení § 53 ods. 3
písm.f)Exekučnéhoporiadku.Vyššísúdnyúradníkposúdilneplatnosťrozhodcovskejzmluvynazáklade

ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, preto dôvodom na vyhovenie sťažnosti nemôže byť
argumentoprávnenéhoonesprávnomzávereoneplatnostirozhodcovskejzmluvyvrozporesozákonom
č. 244/2002 Z. z.
56. K namietanému rozporu záverov vyššieho súdneho úradníka s rozhodovacou činnosťou (okrem
iného) aj jemu nadriadenému súdu s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07. 06. 2017, sp. zn. 17Co/919/2015, sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.
11. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28. 06. 2016, súd
konštatuje, že oprávnený nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto
rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svojnázor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty. V tomto smere okrem už
v texte citovaných uznesení súd poukazuje na rozhodnutia, v ktorých súdy dospeli k rovnakým právnym
názorom, ako boli vyjadrené v odôvodnení tohto rozhodnutia, a to na uznesenia Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE/13/2014 zo dňa 30. 04. 2014, sp. zn. 13CoE/88/2015 zo dňa 31. 08.
2015 a sp. zn. 13CoE/8/2015 zo dňa 29. 04. 2016. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k.
12CoE/14/2014-41 zo dňa 30. 04. 2014 v prípade rovnakej rozhodcovskej zmluvy dospel k rovnakému
právnemu záveru, že rozhodcovská zmluva má povahu formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnému ako
spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o revolvingovom úvere a zmluvnými dojednaniami k nej bez

toho,abyboldostatočneinformovanýopovahe,zmysleanásledkochtakejtozmluvy,pretovzmysle§53
ods. 5 Občianskeho zákonníka je potom takáto zmluva ako neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
57. Súd zároveň dodáva, že dôvodom na zrušenie uznesenia vyššieho súdneho úradníka nemôže byť
ani argument oprávneného uvedený v sťažnosti, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu je zapísaný v
zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a
je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory, čím je naplnená zákonná podmienka § 73 odsek

5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, keďže v danej veci nedošlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods.
3 písm. f) bod 2. alebo bod 3. Exekučného poriadku.
58. Vo vzťahu k tvrdeniu oprávneného, že moment a čas uzavretia rozhodcovskej zmluvy žiadny právny
predpis neupravuje tak, že rozhodcovská zmluva je platne uzavretá až po vzniku sporného nároku s

tým, že vyšší súdny úradník pochybil, keď dospel k záveru, že považoval za protiprávnu skutočnosť
začatie rozhodcovského konania oprávneným, sudca uvádza, že z napadnutého uznesenia takýto
záver vyššieho súdneho úradníka nevyplýva. Sudca dodáva, že okamihom relevantným pre posúdenie
platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu sú okolnosti existujúce v čase vzniku právneho úkonu tak,
ako tomu bolo aj v tomto prípade, a teda pre súd bolo rozhodujúce „dojednanie“ rozhodcovskej zmluvy

zmluvnými stranami.
59. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.

Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
60. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sudca súdu prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, že sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 15Ek/454/2018 zo dňa 30. 04. 2018 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.