Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222646
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116222646.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného spoločnosťou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: O. U., F..
XX.XX.XXXX, T. H. G. X, XXX XX J., o zaplatenie 77,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 77,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 19.3.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m á p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky 8.11.2016 (a následne aj v listinnej podobe) sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 77,15 Eur a 5% úrok z omeškania ročne
zo sumy 28,21 Eur od 19.2.2014 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 19,14 Eur od
19.12.2013 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 28,21 Eur od 19.3.2014 do zaplatenia
a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 48,01 Eur od 19.1.2014 do zaplatenia (pozn. sudu: čiastkové
základy spolu tvorili 123,57 Eur) a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa -
obchodnejspoločnostiSlovakTelekom,a.s.nazákladerámcovejzmluvyopostúpenípohľadávokzodňa
27.8.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015 s tým, že postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované
listom zo dňa 4.9.2015. Uviedol, že právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý
ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete,

služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy poskytuje služby i
podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Tvrdil, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich
prípadnýchdodatkovdohodlinatom,žeprávnypredchodcažalobcubudežalovanémuposkytovaťvnich
vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o fixné služby.
Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobca a žalovaného boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť

ich cenu riadne a včas nesplnil. Žalobca tvrdil, že ku dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovaného
uplatňovanému v tomto konaní zostáva:
- suma vo výške 28,21, doklad č. 3759533966, splatná dňa 18.02.2014,
- suma vo výške 19,14, doklad č. 5757567107, splatná dňa 18.12.2013,- suma vo výške 28,21, doklad č. 6760522877, splatná dňa 18.03.2014,
- suma vo výške 48,01, doklad č. 758536699, splatná dňa 18.01.2014
(pozn. súdu: celkový súčet týchto súm by bol 123,57 Eur, žalobca však v žalobe žiadal sumu 77,15 Eur

s prislušenstvom a zo žaloby nie je zrejmé z ktorých konkrétnych častí týchto súm by mala požadovaná
suma 77,15 Eur pozostávať).
Žalobca uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté
služby, a nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5% p.a..

3. Iné povinnosti žalovaného a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť odplatu za
poskytnuté telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe
netvrdil.

4. Písomným podaním doručeným súdu 23.1.2017 sa žalovaná k žalobe vyjadrila tak, že v roku 2013
uzatvorila s menovanou spoločnosťou zmluvu, ktorá jej poskytovala internet. Všetko by bolo v úplnom

poriadku až dovtedy, ako dostali mestský byt na ulici Pavla Gojdiča 4. Tak išla na pobočku, aby nahlásila
novú adresu (pozn. súdu: žalovaná neuviedla kedy sa tak malo stať). Zamestnankyňa jej však ale
povedala, že na adrese kde býva, nemajú vysielač, aby jej mohli spustiť internet. Jednoducho jej
povedala, že môžu ukončiť zmluvu, ale musí zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 300,- Eur. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že povedala len to, že to nie je jej chyba, že na uvedenej adrese nie je vysielač, a vyslovila

otázku, či mala platiť za nevyužité služby. Na záver svojho podania vyjadrila nádej, že dúfa, „že sa to
dá poriešiť nejakým spôsobom“.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením
vyzval a vyjadrenie žalovaného mu bolo doručené ešte dňa 3.2.2017.

6. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez
nariadenia pojednávania.

7. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

8. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

9. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

10. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový

stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona, pričom v súvislosti s eventuálnym dopĺňaním
skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového stavu) súd tiež pripomína, že podľa § 294 CSP
zmenažalobysavspotrebiteľskýchsporochnepripúšťa,akježalovanýmspotrebiteľ,pričompodľa§140
ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe.

11. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne,
určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o
čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorýchkonkrétnych skutočností súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou) má súd o nároku na zaplatenie
uplatnenej sumy (resp. jej zložiek) rozhodnúť. Uvedené má význam jednak z hľadiska prekážky
litispendencie a res iudicata, ako aj v zmysle uplatnenia prejednacieho princípu a zásady koncentrácie,

a toho, aby sa žalovaný k predmetu konania vôbec mohol riadne vyjadriť. V návrhovom (sporovom)
konaní je preto zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť (substancovať) všetky
také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), v zmysle prejednacej zásady
a zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, a tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného

skutkového stavu). Skutkový stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a
obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe
predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých (§ 151 ods. 1
CSP)aleboverifikovaných(preukázaných)povykonanomdokazovaní(§220ods.2CSP),askutočnosti,
ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych
súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom

rozhodnutia nie sú. Inými slovami teda možno povedať, že skutočnosti (z ktorých by eventuálne
bolo možné vyvodzovať právo žalobcu), ktoré žalobca (dodávateľ) netvrdil, sa teda inak v konaní
vyhľadávať (zisťovať), preukazovať a pri rozhodovaní tak ani posudzovať nebudú. Súd sám nevyšetruje
a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznania práva - rozhoduje len v rámci procesného útoku a
na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa zákona (viď § 181 ods. 3, § 215

ods. 2 CSP, ako aj obsahovú štruktúru rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP - v ktorom súd uvedie čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, a ako vec právne posúdil), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na
zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), a v spotrebiteľských veciach

sa podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ani nepripúšťa (§
294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto
žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

12. Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „základnú

procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a
rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V
sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne
opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho

procesnéhobremena.Aktedasúdprocesnústranu„pristihne“priporušenípovinnostitvrdenia,jevrámci
tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v
komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda in concreto
prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové
tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a
nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní
legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí
byť umožnené vyjadriť sa ku všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo

nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe
vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.
Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,
nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové
tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia

v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)
a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú
zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje
sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
tamtiež, s. 670). „Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť

uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe,
resp. v replike a duplike (pozri § 167 a komentár k nemu). Súd môže dať stranám možnosť riadne splniť
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť aj dodatočne, tento postup je však na úvahe súdu ... Kruciálny
rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimospore je zistenie všetkýchpodstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania
(vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné
skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (na tomto mieste odhliadneme

od odlišností sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností
povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“
na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už
v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor
k ďalším skutkovým zisteniam.“ Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia v

sporovom procese súd v zhode s jurisprudenciou poukazuje na to, že „v klasickom sporovom konaní
súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z
komponentov (pozri aj ďalší výklad), ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je
aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale
zisťovaťskutkovýstavvmiereprimeranejprocesnejaktivitesporovýchstrán.Beztejtoaktivitystránsúdv
zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie

a vec rozhodne“ (tamtiež, s. 796).

13. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu
v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení

strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

15. Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb prevzatú zástupcom podniku 20.2.2013 , na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto
zmluve špecifikované služby podniku, a zaviazal sa na úhradu ceny za tieto služby v zmysle platného

cenníka.

16. Z predložených listín a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi
žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 18.2.2014 na sumu 23,22
Eur (okrem položky označenej ako zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti 4,99 Eur), faktúrou

so splatnosťou 18.12.2013 na sumu 23,22 Eur (okrem položky označenej ako zmluvná pokuta za
nedodržanie doby splatnosti 4,99 Eur) v rozsahu 19,14 Eur, faktúrou so splatnosťou 18.3.2014 na sumu
23,22 Eur (okrem položky označenej ako zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti 4,99 Eur)
a faktúrou so splatnosťou 18.1.2014 na sumu 23,22 Eur (okrem položky označenej ako prerušenie
poskytovania služby pre neplatenie 16,50 Eur + DPH a zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti

4,99 Eur). Z oznámenia o postúpení pohľadávky a jej príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu
následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.

17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k

verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktoré sú súčasťou zmluvy.

18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

19. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny

predchodca žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb umožnil žalovanému využívať
telekomunikačné služby za čo mal nárok na úhradu ich ceny, a keďže právny predchodca žalobcu tieto
pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ postúpil na žalobcu a žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb
vo výške 88,80,- Eur (23,22+19,14+23,22+23,22 Eur) na základe faktúr nezaplatil a je v omeškaní s
plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu na zaplatenie úhrady za poskytnuté služby
v uplatnenom rozsahu 77,15 Eur (súd je návrhom viazaný a nemôže ho prekročiť) ako dôvodný a

žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania.

22. Naznačené námietky žalovaného o jeho sťahovaní sa na inú adresu a prípadnom nevyužívaní
služieb a zmluvnej pokute súd považoval za nedôvodné a bez právneho významu pre jeho povinnosť
uhrádzať cenu za poskytované služby, keďže adresa (miesto) umiestnenia koncového zariadenia a

poskytovania služieb bola dojednaná v písomnej zmluve, z právneho poriadku nevyplýva absolútna
povinnosť podniku presunúť koncové zariadenie, resp. poskytovať služby na základe jednostrannej
žiadosti účastníka ihneď a bez ďalšieho (bez ohľadu na okolnosti a jeho možnosti) na inom než v zmluve
dohodnutom mieste, a zmluvná pokuta predmetom konania nebola. Žalovaný pritom netvrdil, že by
mu právny predchodca žalobcu v čase vyúčtovanom vo faktúrach neumožnil využívať jeho služby na

pôvodnom v zmluve dohodnutom mieste (bez ohľadu na to či ich aj reálne využíval). Vzhľadom na to
súd žalobe vyhovel v časti požadovanej úhrady sumy 77,15 Eur, no úroky z omeškania (pokiaľ ide o ich
výšku uplatnené v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) priznal až
od splatnosti poslednej faktúry, keďže zo žaloby nebolo zrejmé za služby z ktorých faktúr (presahujúcich

spolu požadovanú sumu) žalobca vlastne úrok z omeškania uplatnil, a preto ich súd žalobcovi priznal z
uplatnenej sumy až od splatnosti poslednej faktúry tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti
tohto rozsudku.

23. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, žalovaný taktiež, a vzhľadom na nejasný spôsob
uplatnenia úrokov z omeškania zo sumy 123,57 Eur s prihliadnutím na uplatňovanie trov konania len z
hodnoty veci 77,15 Eur a zásadu hospodárnosti konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP i s prihliadnutím
na ust. § 257 CSP a nepodarenú formulárovú povahu žaloby (s nejasným vymedzením vzťahov medzi
uplatnenými sumami, resp. nedôvodným uplatnením úrokov z omeškania aj z položiek nespadajúcich do

uplatneného nároku na úhradu za služby - i zo zmluvných pokút za prerušenie služby a za nedodržanie
doby splatnosti - ktoré súd nepriznal) rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.