Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Pc/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201013
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318201013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: X. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX O., t.č. bytom A. X, XXX XXLAHR, Z., proti manželke:
D.. K. F., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX O., zast. JUDr. Annou Drugdovou,
advokátkou, AK Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o rozvod manželstva, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo X. F., nar. XX.XX.XXXX a D.. K. F., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v O., vo zväzku č.XX, ročník XXXX,
str. XX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ dňa 05.03.2018 na tunajšom súde podal návrh na rozvod manželstva, ktoré uzatvoril s
manželkou K. dňa XX.XX.XXXX. Podanie návrhu odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli po známosti,
ktorá trvala 6 mesiacov. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, až na malé nezhody. Počas manželstva
začalo dochádzať k nedorozumeniam, mali málo spoločných aktivít a rôznych záľub, kde by mohli spolu
tráviť čas. Po strate zamestnania pracoval na mnohých miestach aj v zahraničí. Toto odlúčenie viedlo
k postupnému ukončeniu citového a intímneho spolužitia. Podľa jeho názoru, sú vzťahy medzi ním a
manželkou vážne narušené a trvalo rozvrátené, čím sú naplnené podmienky pre rozvod manželstva.

Od 15.09.2015, t.j. od svadby dcéry nebol s manželkou v osobnom kontakte, nestretávajú sa, neriešia
spolu ani žiadne podstatné náležitosti. Netelefonujú si.

2. Manželka navrhovateľa s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť.

3.Súdsaoboznámilspodanýmnávrhom,sobášnymlistom,potvrdenímopobyte,písomnýmvyjadrením
manželky navrhovateľa, výpoveďami účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:

4. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v O., ktoré
je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX.

5. Podľa potvrdenia mesta Humenné zo dňa 19.02.2018, účastníci konania majú trvalý pobyt na adrese
X.Z. XXXX/X, O..

6. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 11.04.2018 uviedla, že uznáva manželstvo ako
nerozlučiteľný zväzok manželov v dobrom aj v zlom a má za to, že za roky manželstva vzniklo medzi
manželmi puto spolupatričnosti, ktoré aj napriek krízam a rôznym nedorozumeniam pretrváva. Stále jej
záleží na manželovi a stále ju zaujíma ako sa má, ako sa mu darí a či je zdravý.V ďalšom uviedla, že počas manželstva manželia prežili prevažne pekné obdobia. Manželstvo trvá
27 rokov a je prirodzené, že manželia prekonali aj ťažké krízy, ktoré však boli spôsobené prevažne

nesprávnymi rozhodnutiami zo strany manžela. Ona sa však naučila prijať ho takého aký je, napriek
tomu, že pre niektoré zlé rozhodnutia manžela, ktoré boli svojvoľné a sebecké, sa ako rodina dostali
mnohokrát do neľahkých situácii, na ktoré v konečnom dôsledku doplatila práve ona a deti. V minulosti
boli situácie, kedy jednoduchším riešením by bol rozvody, ale ona sa vždy snažila prijať každú situáciu,
ktorú spôsobil manžel, túto vyriešiť a zachrániť rodinu. Keď boli deti maloleté v prevažnej miere ona

zabezpečovala sama starostlivosť o deti a to aj po finančnej stránke. Napriek všetkému sa podarilo
obom rodičom vychovať dve úspešné deti, ktoré sú vysokoškolsky vzdelané a od júna 2017, kedy aj
mladší syn ukončil vysokoškolské štúdium, sú obe deti samostatné, preto má za to, že je priestor medzi
manželmi na to, aby začali budovať a obnovovať vzťah ako manželia.

Je pravdou, že ona už niekoľko rokov pracuje v B., kde aj býva so synom v jeho byte. Do B. nešla preto,

aby došlo k rozpadu manželstva, ale naopak, odišla tam pracovať preto, aby bola bližšie k deťom a aby
mal manžel možnosť nájsť si konečne lepšiu prácu, čo sa mu v okolí O. nedarilo. V septembri 2014,
kedy začal manžel pracovať v Z., dokonca do tej doby tento býval v byte v B. spolu s ňou a synom,
pričom za prácou do Z. odchádzal s tým, že ide len o dočasné riešenie a keď sa naučí po nemecky,
bude si hľadať vhodnú prácu v okolí B., prípadne blízko za hranicami v J.. Dokonca si manželia chceli

spoločne zariadiť aj nové bývanie v B. a chceli to riešiť predajom bytu v O.. V danom období minimálne
jedenkrát do mesiaca dochádzal manžel za rodinou do B..

Až po dcérinej svadbe v septembri 2015, kedy ako obvykle manžel odcestoval do Z., kde pracuje až
doteraz, prestal za rodinou chodiť osobne, ale telefonicky boli a stále sú, aj keď sporadicky, v kontakte.

Pretože sa jej manžel ani v poslednom čase nezmienil o tom, že plánuje podať návrh na rozvod
manželstva, považuje tento jeho krok za nepochopiteľný a prekvapivý. Nemôže súhlasiť s tým, že by
medzi nimi došlo k trvalému rozvráteniu vzájomného vzťahu a nemôže súhlasiť s tým, že obnovenie
manželského spolužitia je vylúčené. Samotná skutočnosť, že manžel aktuálne, bez udania racionálneho
dôvodu, chce dosiahnuť rozvod manželstva, nemení nič na tom, že po 27 rokoch tu nie je zákonný

dôvod na rozvod manželstva. Pretože manžel od septembra 2015 prestal finančne prispievať rodine, aj
napriek tomu, že v tom čase sa splácal úver synovho bytu v B., ktorý do júna 2017 študoval a pôžička
na dcérinu svadbu, možno je motívom manžela na rozvodu manželstva práve finančná stránka, ale ona
zdôrazňuje, že ak sú motívom na rozvod manželstva zo strany manžela financie, nie je to dôvod, ktorý
by zákon predpokladal ako dôvod na rozvod manželstva.

7. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom návrhu trvá. Poukázal na to, že už od počiatku
manželstva ich manželstvo nebolo také ako si predstavoval. Od začiatku manželstva mali rozdielne
názory na všetky spoločné veci, ktoré sa mali týkať manželstva. On veril, že sa zmení jeho manželka,
manželka verila, že sa zmení on, ale k danej skutočností nikdy nedošlo. Pokiaľ sa jedná o to, že

prečo zotrvával s manželkou v manželstve zhruba 27 rokov, poukázal na to, že mali 2 maloleté deti a
kvôli deťom boli aj spolu. Ako dcéra nadobudla plnoletosť, tak následne odišiel do zahraničia, kde aj
v zahraničí už naďalej zotrval, pretože už nemal ďalší dôvod žiť v spoločnej domácnosti s manželkou.
Pokiaľ sa týka o celkového spolužitia tak poukázal na to raz, že s manželkou boli spolu iba kvôli deťom
a spoločné mali iba deti a auto. Nemali žiadne spoločné záujmy, neboli si počas trvania manželstva

žiadnou oporou. Pokiaľ sa týka kontaktovania medzi nimi, tak od roku 2015 je medzi nimi prerušený
fyzický kontakt, teda sa so svojou manželkou nestretáva. Sú v kontakte telefonickom a to zhruba 2 krát
ročne, pričom pokiaľ sa jedná o predmet daných rozhovorov, tak sa jedná výlučne o byt alebo iné veci,
ktoré nesúvisia so spoločným spolunažívaním. Pokiaľ prichádza na územie SR, je to raz ročne, tak ani
v tomto čase sa so svojou manželkou nekontaktuje a sa s ňou vôbec nestýka.

V roku 2015 asi jeho manželka zle pochopila, resp. ho nepočúvala to čo jej hovoril. On jej hovoril, že on
chcel mať svoj vlastný byt, pričom tento byt chce mať v blízkosti B., konkrétne vo V. s tým, že nechcel
bývať v žiadnom inom byte. Pokiaľ sa jedná o to, že ako to pochopila jeho manželka nevie sa k tomu
vyjadriť, pretože na tieto jeho návrhy nereagovala. V ďalšom uviedol, že on sa nezmenil, manželka sa

nezmenila, z jeho strany on ju už berie iba ako matku svojich deti a vzhľadom na uvedené naďalej trvá
na podanom návrhu. Už neprichádza do úvahy ani alternatíva spoločného bývania vo V. a to vzhľadom
na to, čo uviedol, že sa nezmenili ani on ani jeho manželka a táto skutočnosť sa už dlhé roky nemení.8. Manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, poukázala na
to,žeajkeďbolirozporysmanželom,taktietostálesamedzinimipodarilovyriešiť.Následnemanželstvo
fungovalo a boli v pohode. Práve tieto rozpory podľa jej názoru, ktoré takto spoločne riešili, tak viedli

k tomu, že manželstvo alebo ich vzťah sa medzi nimi utužoval. Mali aj rozdielne záujmy, to nepoprela,
ale v ďalšom poukázala na to, že spolu s manželom absolvovali spoločné výlety so svojimi deťmi ako
rodina. Pokiaľ sa jedná o záľuby, tak manžel počas manželstva mal jedinú veľkú záľubu, a to záhradu,
kde toto aj ona tolerovala, pričom niekedy táto záľuba bola aj na úkor rodiny.

Pokiaľ sa jedná o ďalšie spolužitie poukázala, že všetky závažné rozhodnutia, ktoré boli v rodine, tak
robila ona sama aj namiesto svojho manžela. Zabezpečovala starostlivosť o rodinu a takisto chod
domácnostiataktiežfinančnerodinuzabezpečovala.Takýbolstavvichmanželstveatotoajakceptovala
a danú skutočnosť nikdy vo vzťahu k svojmu manželovi ani nevytýkala, brala to tak, že v ich manželstve
to takto funguje. V roku 2014 ešte spolu žili a to v B., kde sa ona presťahovala za svojim synom, kde v
tom čase jej manžel zo zahraničia pravidelne domov dochádzal, kde v tom čase ešte mali také plány, že

si zakúpia spoločný byt v B. a budú aj tam spoločne nažívať. Následne v roku 2015 jej manžel odišiel
do zahraničia, pričom uvádzal, že ide z dôvodu zvýšenia svojej kvalifikácie ohľadom nemeckého jazyka
a zabezpečenia práce, ale že následne sa vráti a budú žiť v spoločnej domácnosti, ale toto sa neudialo.
Od roku 2015, kedy aj jej manžel odišiel do zahraničia, prestal s ňou komunikovať, z jej strany bola stále
snaha, aby zistila stav a dôvody prečo sa tak udialo, avšak na tieto jej snahy zo strany jej manžela nebola

žiadna odozva. Mala za to, že manželstvo naozaj prešlo rôznymi štádiami alebo fázami, pričom tieto
zvládli spoločne. Potom, keď deti nadobudli plnoletosť sa domnievala, že vlastne už prešli to obdobie,
kedy prvoradou vecou medzi nimi bola starostlivosť o deti, myslela si, že si zariadia spoločný život, že sa
môžuvenovaťinýmveciamakodeťom,aledanáskutočnosťalebotietoočakávaniazjejstranyvovzťahu
k jej manželovi nikdy neboli naplnené. Vyzývala ho na viacero stretnutí, avšak manžel s ňou odmietal

komunikovať. Ona stále voči manželovi cíti náklonnosť, stále sa o neho zaujíma, má o neho strach.

9. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. l, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine, muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len
„snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

10. Základnou podmienkou pre uzavretie manželstva je dobrovoľnosť rozhodnutia ženy a muža vstúpiť
do manželstva. Z dikcie zákona tak vyplýva sloboda pri voľbe životného partnera. Nesúlad pováh a

charakterových vlastností manželov, rozdielne pohľady na život, fungovanie domácnosti, výchovu či
financie sú jednou z najčastejších príčin rozvratu manželstva a jeho následného rozvodu. I z tohto
dôvodu Zákon o rodine v § 1 ods. 3 zavádza ako istý druh prevencie povinnosť snúbencov vstupujúcich
do manželstva poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti ako i zdravotný stav.

11. Okamihom uzavretia manželstva vzniká medzi mužom a ženou právny pomer, obsahom ktorého
je súhrn jednotlivých práv a povinností manželov, ktoré medzi nimi existujú počas celého trvania
manželstva až do jeho zániku. Ak sa však neplnia, môžu mať za následok rozvrat manželstva a následne
môžu viesť k jeho rozvodu. Manželia sú povinní žiť spolu. Táto povinnosť vyplýva z účelu manželstva,ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, najmä po stránke osobnej, citovej, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí. Porušenie tejto osobnej povinnosti spočívajúce v nezáujme o rodinu a
o manželstvo a v uprednostňovaní vlastných záujmov pred záujmami rodiny je jednou z najčastejších

príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi. Vernosť je ďalšou morálnou povinnosťou manželov. Manželia
majú tiež povinnosť vzájomne si pomáhať. Takáto pomoc je nevynútiteľná, jej porušenie však môže
spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. Rodina je základnou jednotkou
spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí. Mala by v
ňom vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.

12.Vdanejprávnejvecisúddospelkzáveru,ževzťahymedziúčastníkmikonaniasútakvážnenarušené
a trvalo rozvrátené, že nie je možné obnovenie ich manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoje
základné funkcie. Nejedná sa o krátkodobý stav, k vyhroteniu rozporov medzi účastníkmi konania došlo
v roku 2015 a od septembra 2015 už nežijú ani v spoločnej domácnosti, spolu nehospodária, nestýkajú
sa a komunikujú spolu iba telefonicky a to iba v nevyhnutnej miere.

Navrhovateľ v žiadnom prípade nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, hoci jeho manželka
o to záujem má. Je vnútorne presvedčená, žeby manželstvo bolo do budúcna funkčné, stále má o
manželazáujem.Súdvtomtoohľadeuvádza,žejedinýmhmotnoprávnymdôvodomrozvodumanželstva
je kvalifikovaný rozvrat manželstva (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Kvalifikácia stupňa rozvratu je

zverená výlučne na úvahu súdu (nie účastníkom konania), ktorý musí preskúmať či je manželstvo už
dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené, čo bude mať za preukázané vtedy, ak
dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo. Preto pokiaľ jeden z manželov nesúhlasí s rozvodom, jeho subjektívny nesúhlas nestačí

ak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a skutkovom stave vo veci.

13. Vykonaným dokazovaním v danej právnej veci bolo preukázané, že účastníci konania nežijú v
spoločnej domácnosti už od septembra 2015 a komunikujú iba v minimálnej miere a to iba telefonicky.
Intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy manželia žijú oddelene.

Problémy v rodine sú dlhodobejšie. Aj samotná manželka navrhovateľa nepoprela konflikty medzi ňou a
navrhovateľom, resp. krízy v ich manželstve, kde uviedla, že aj napriek tomu že existovali vážne dôvodu
na podanie návrhu na rozvod manželstva pre správanie práve navrhovateľa, tak z jej pohľadu však tieto
rozpory boli spoločne odstránené a ona preto mala za to, že sa nejedná o závažné nezhody, ktoré by
mohli viesť k rozvratu manželstva. Je pravdou, že ešte v roku 2015 účastníci konania plánovali spoločnú

budúcnosť, následne však navrhovateľ zmenil svoj postoj k spoločnému spolužitiu, odišiel do zahraničia,
kde aj v súčasnej dobe žije.

14. Súd videl príčiny rozvratu manželstva v rozdielnosti pováh a názorov účastníkov konania, v
ich rozdielnych názoroch a predstavách na spoločný život a na sebarealizáciu každého z nich, a

vo vzájomnom odcudzení. Navrhovateľ je presvedčený o tom, že nie je možno obnoviť manželské
spolužitie, vo svojej manželke už vidí iba matku ich spoločných detí a nie partnerku pre ďalší spoločný
život. Žije v zahraničí a na územie Slovenskej republiky prichádza iba raz ročne, pričom s manželkou sa
nestretáva. Jeho manželka túto skutočnosť popiera, má za to, že je možné obnoviť manželské spolužitie.
Jedná sa o protichodné a striktné stanoviská, pričom žiaden z účastníkov konania nemieni ustúpiť a s

istou mierou tolerancie riešiť daný stav.

15. Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že ich
manželstvo do budúcna nemôže spĺňať svoje základné funkcie a nie je ani žiadna nádej, žeby došlo k
obnoveniu manželského spolužitia a preto ich manželstvo rozviedol.

16. Súd pre úplnosť poukazuje, že manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia muža a žena, pričom nie je možné, pokiaľ jeden z manželov nechce v takomto zväzku
zotrvať, nútiť ho k tomu proti jeho vôli a to aj napriek snahe a presvedčeniu druhého manžela. Je
zrejmé, že zo strany manželky navrhovateľa miera tolerancie voči prejavom a postojom navrhovateľa

je značná, avšak nie je postačujúca k tomu, aby zmenila jednoznačný názor navrhovateľa a viedla k
nielen k obnoveniu manželského spolužitia, ale aj jeho fungovaniu do budúcna a plneniu základných
funkcií manželstva.17. O trovách konania súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.